Vyhláška Ministerstva spravodlivosti na vykonanie zákona o znalcoch a tlmočníkoch 1967

Minister spravodlivosti vymenúva a odvoláva pre jednotlivé odbory znaleckej činnosti a pre odvetvia týchto odborov znalcov (tlmočníkov), ktorí sú pracovníkmi ústredných orgánov, vysokých škôl, vedeckých a výskumných ústavov a ďalej tých, ktorých označia (§ 2) ústredné orgány. Ďalej vymenúva znalcov z odboru práva pre oblasť právnych vzťahov k cudzine, ako aj znalcov (tlmočníkov), u ktorých si vymenovanie a odvolanie vyhradil. Tlmočníkov vo veciach, v ktorých sú predmetom konania skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, vymenúva minister spravodlivosti v súčinnosti s ministrom vnútra, prípadne ministrom národnej obrany.

Predsedov krajských súdov poveruje minister spravodlivosti vymenúvaním a odvolávaním znalcov (tlmočníkov) v ostatných prípadoch; príslušný je predseda krajského súdu, v obvode ktorého má znalec (tlmočník) bydlisko.

Výber znalcov (tlmočníkov) vykonávajú v súčinnosti so štátnymi orgánmi, vedeckými inštitúciami, vysokými školami a hospodárskymi i spoločenskými organizáciami krajské súdy [§ 5 zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch (ďalej len „zákon“)].

Pri označení vhodných osôb pre funkciu znalca alebo tlmočníka orgány, vedecké inštitúcie, vysoké školy a organizácie nie sú obmedzené na vlastných pracovníkov.

Pri výbere znalcov (tlmočníkov) krajské súdy prihliadajú aj na osoby, ktoré o vymenovanie požiadali.

Pre každý odbor (jazyk) treba vymenovať toľko znalcov (tlmočníkov), aby ich počet stačil kryť potrebu posudkov (tlmočníckych úkonov) bez toho, že by jednotliví znalci (tlmočníci) museli byť neúmerne zaťažovaní výkonom znaleckej (tlmočníckej) činnosti.

Krajské súdy vykonajú potrebné vyšetrenie a písomnými dokladmi zabezpečia všetky podmienky pre vymenovanie za znalca (tlmočníka) ustanovené v § 4 zákona.

Na každom krajskom súde sa vedie zoznam znalcov a tlmočníkov. Zapisujú sa do neho všetci znalci a tlmočníci vymenovaní ministrom spravodlivosti alebo predsedom krajského súdu, ktorí majú bydlisko v obvode krajského súdu. Zoznam obsahuje oddiel pre zápis znalcov a oddiel pre zápis tlmočníkov. Člení sa spôsobom ustanoveným Ministerstvom spravodlivosti na základné odbory, z ktorých niektoré podľa rozsahu sa členia na odvetvia.

Odpis zoznamu znalcov a tlmočníkov a jeho doplnky i zmeny krajský súd zasiela Ministerstvu spravodlivosti, krajskej štátnej arbitráži, krajskej prokuratúre, krajskej správe SNB a odborom vyšetrovania krajskej správy SNB, krajskému národnému výboru, krajskému združeniu advokátov, ako aj okresným súdom, vojenským súdom, štátnym notárstvam, okresným národným výborom a okresným prokuratúram vo svojom obvode.

Krajské a okresné súdy zabezpečia, aby zoznam znalcov a tlmočníkov bol verejne prístupný na súdoch tak, aby do neho mohol každý nahliadnuť. Na túto možnosť súd upozorní výveskou v súdnej budove.

Na žiadosť organizácií a občanov krajské a okresné súdy oznamujú znalca (tlmočníka) zo žiadaného odboru a odvetvia (pre žiadaný jazyk).

Ak znalec (tlmočník) zmení bydlisko, je povinný to bez meškania oznámiť krajskému súdu, v obvode ktorého je zapísaný do zoznamu.

Ústredný zoznam znalcov a tlmočníkov vedený Ministerstvom spravodlivosti je súhrnom zoznamov krajských súdov; člení sa na odbory (odvetvia) ako krajské zoznamy.

Ústredný zoznam znalcov a tlmočníkov obsahuje okrem údajov uvedených v krajských zoznamoch aj údaj o tom, na ktorom krajskom súde je znalec (tlmočník) do zoznamu zapísaný.

Popri ústrednom zozname znalcov a tlmočníkov Ministerstvo spravodlivosti vedie zoznam ústavov, od ktorých možno žiadať posudky. Tento zoznam sa skladá z 2 oddielov. V prvom oddiele sa vedú ústavy a iné pracoviská špecializované na znaleckú činnosť; v druhom oddiele vedecké ústavy, vysoké školy a organizácie, od ktorých môžu štátne orgány v zvlášť obťažných prípadoch žiadať znalecké posudky. Vedecké ústavy a organizácie oprávnené podávať znalecké posudky v odbore štátneho tajomstva určí minister spravodlivosti v súčinnosti s ministrom vnútra, prípadne s ministrom národnej obrany.

Zápisy do zoznamu podľa odseku 1 uverejňuje Ministerstvo spravodlivosti v Ústrednom vestníku.

Znalci (tlmočníci) používajú na výkon svojej funkcie okrúhlu pečať v jednotnej úprave, ktorá obsahuje štátny znak, meno znalca (tlmočníka) s uvedením znaleckej (tlmočníckej) funkcie; u tlmočníkov aj s uvedením jazyka (jazykov).

Znalci a tlmočníci založia a vedú o vykonaných znaleckých (tlmočníckych) úkonoch denník. Znalecký (tlmočnícky) denník sa skladá z priebežne číslovaných a pevne spojených listov. Krajský súd opatrí denník pečaťou s uvedením počtu listov denníka.

Krajský súd sa občasnými prehliadkami presviedča, či sú denníky riadne vedené. Dohľad nad vykonávaním týchto prehliadok vykonáva Ministerstvo spravodlivosti.

Ak nemá organizácia, v ktorej je znalec v pracovnom pomere, prístroje, iné zariadenia a materiály. ktoré sú nevyhnutne potrebné na vykonanie znaleckého úkonu, je povinná vydať o tom znalcovi potvrdenie, na podklade ktorého znalec požiada inú organizáciu o potrebnú pomoc v rozsahu ustanovenom zákonom.

Ak by organizácia odoprela umožniť znalcovi použitie príslušných prostriedkov, môže znalec požiadať predsedu krajského súdu, v zozname ktorého je znalec zapísaný, o pomoc. Predseda krajského súdu prerokuje vec priamo s touto organizáciou. Ak by sa takto nedosiahla náprava, obráti sa predseda krajského súdu o pomoc na orgán nadriadený organizácii a v prípade potreby Ministerstvo spravodlivosti prerokuje rozpor s príslušným ústredným orgánom.

Náklady, ktoré znalec uhradil organizácii za použitie jej prostriedkov, uplatní v rámci nákladov, ktoré vznikli podaním posudku.

Ak je znalec (tlmočník) z funkcie odvolaný alebo zomrie, krajský súd ho zo zoznamu vyčiarkne.

U znalcov (tlmočníkov) vymenovaných ministrom spravodlivosti upovedomí Ministerstvo spravodlivosti o odvolaní z funkcie alebo o smrti krajský súd, v obvode ktorého má znalec (tlmočník) bydlisko.

Štátny orgán vyžaduje posudok (tlmočnícky úkon) predovšetkým od ústavu špecializovaného na znaleckú (tlmočnícku) činnosť (§ 21 ods. 1 zákona), a ak ho v príslušnom odbore niet alebo ak to z dôvodu hospodárnosti nie je možné, od znalca (tlmočníka) zapísaného v zozname krajského súdu, v obvode ktorého má štátny orgán sídlo. Ak v zozname krajského súdu nie je zapísaný znalec príslušného odboru (tlmočník príslušného jazyka) alebo ak pre to svedčia vážne dôvody, priberie štátny orgán znalca (tlmočníka) zapísaného v zozname iného krajského súdu.

Ak štátny orgán hodlá za podmienok ustanovených v § 24 zákona ustanoviť za znalca (tlmočníka) osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov (tlmočníkov), overí si podľa potreby predpoklady tejto osoby pre podanie posudku (vykonanie tlmočníckeho úkonu) (§ 2 ods. 1 a 2).

Znalec (tlmočník) zapísaný v zozname sa pri znaleckom (tlmočníckom) úkone odvolá na zložený sľub. Znalec (tlmočník) nezapísaný v zozname znalcov (tlmočníkov) zloží sľub pred podaním posudku (vykonaním tlmočníckeho úkonu).

Pri vyžiadaní znaleckého (tlmočníckeho) úkonu štátny orgán v medziach ustanovených zákonom uloží znalcovi (tlmočníkovi) lehotu, v ktorej sa má úkon vykonať; pred určením lehoty je podľa okolností potrebné so znalcom (tlmočníkom) prerokovať, či môže v zamýšľanej lehote úkon vykonať.

V naliehavých prípadoch môže štátny orgán žiadať rýchle vykonanie znaleckého (tlmočníckeho) úkonu; v tomto prípade sa výslovne uvedie v opatrení, ktorým je znalec ustanovený, že sa žiada o rýchle vykonanie úkonu a určí sa lehota na jeho vykonanie.

Príslušný orgán, ktorý v konaní ustanovil znalca, vymedzí vo svojom opatrení jeho úlohu, podľa okolností prípadu aj formou otázok tak, aby sa znalec zaoberal len takými skutočnosťami, na posúdenie ktorých sú potrebné jeho odborné znalosti.

V posudku znalec uvedie opis skúmaného materiálu, prípadne javov, súhrn skutočností, na ktoré pri úkone prihliadal (nález), a výpočet otázok, na ktoré má odpovedať, s odpoveďami na tieto otázky (posudok).

Písomný znalecký posudok musí byť zošitý, jednotlivé strany očíslované, zošívacia šnúra pripevnená k poslednej strane posudku a pretlačená znaleckou pečaťou.

Na poslednej strane písomného posudku znalec pripojí znaleckú doložku, ktorá obsahuje označenie zoznamu, v ktorom je znalec zapísaný, označenie odboru, v ktorom je oprávnený podávať posudky, a číslo položky, pod ktorou je úkon zapísaný v znaleckom denníku.

Znalec je povinný písomný posudok na požiadanie štátneho orgánu osobne potvrdiť, doplniť alebo jeho obsah bližšie vysvetliť.

Pri ústnom posudku podanom do zápisnice sa uvedú aj údaje, ktoré sú predmetom znaleckej doložky.

Písomný preklad podáva tlmočník zapísaný v zozname tlmočníkov v obdobnej úprave, aká je ustanovená pre písomný posudok znalca. Na prvej strane písomného prekladu tlmočník uvedie, z ktorého jazyka bol preklad vykonaný, a na poslednej strane pripojí tlmočnícku doložku.

S písomným prekladom musí byť zošitá preložená listina. Ak nemožno túto listinu pripojiť k prekladu, spojí sa s prekladom jej overený odpis.

Tlmočnícka doložka sa napíše perom alebo strojom, prípadne sa pripojí odtlačkom pečiatky.

Tlmočnícky úkon vykonaný ústne pred štátnym orgánom tlmočník uzavrie údajmi, ktoré pri písomnom preklade sa uvádzajú v tlmočníckej doložke.

Posudky mimo konania vykonávajú znalci na základe dohody s občanom alebo organizáciou; to isté platí o úkonoch tlmočníkov; inak primerane platia ustanovenia o znaleckých posudkoch (tlmočníckych úkonoch) v konaní (§ 13 a 14).

Dôvody, pre ktoré je znalec (tlmočník) vylúčený z úkonu, a dôvody, pre ktoré môže odmietnuť podanie posudku (vykonanie tlmočníckeho úkonu) v konaní pred štátnym orgánom, platia aj v prípadoch uvedených v odseku 1.

Za tlmočenie ústnych prejavov v styku s hluchonemými osobami patrí odmena podľa ustanovenia § 17 pol. 1.

Ak je znalecký posudok vzhľadom na okolnosti prípadu mimoriadne obťažný, môže sa v zvlášť odôvodnených prípadoch odmena výnimočne primerane zvýšiť až o 20 %.

Ak ide o posudok, ktorým sa preskúmava posudok iného znalca, môže sa odmena zvýšiť až o 10 %.

Pri často sa opakujúcich jednoduchých znaleckých posudkoch spočívajúcich v odbornom zisťovaní v podstate rovnakých skutočností, najmä vo vykonávaní skúšok pomocou špeciálneho zariadenia, prípadne laboratórneho postupu, znižujú sa horné hranice sadzieb uvedených v § 16 o 20 %.

Odmena za prípravné práce potrebné na vykonanie znaleckého posudku je 5 Kčs za jednu hodinu.

Odmena za prípravné práce nepatrí, ak na vykonanie znaleckého posudku vrátane prípravných prác treba menej ako jednu hodinu.

Ak na vykonanie znaleckého posudku treba menej ako jednu hodinu, patrí odmena za celú hodinu; za dobu prevyšujúcu celé hodiny patrí len pomerná časť hodinovej odmeny.

V odmene za znalecký posudok alebo tlmočnícky úkon je zahrnutá aj odmena za vyhotovenie čistopisu znaleckého posudku alebo prekladu napísaného strojom s vopred určeným počtom priepisov.

Prípravnými prácami sú úkony, ktoré znalec nemusí vykonávať nevyhnutne osobne. Prípravné práce, ktoré musí znalec vykonať nevyhnutne sám, považujú sa za súčasť práce na znaleckom posudku.

Štátny orgán, ktorý si vyžiadal znalecký posudok (tlmočnícky úkon), rozhodne o odmene a náhrade nákladov, prípadne o náhrade mzdy znalca (tlmočníka) v rámci konania, v ktorom bol znalecký (tlmočnícky) úkon vykonaný.

Pri určovaní výšky odmeny za znalecký (tlmočnícky) úkon sa hodnotí predovšetkým:

Pri určovaní odmeny za znalecký (tlmočnícky) úkon, ktorý bolo uložené vykonať rýchle (§ 12 ods. 2), sa prihliada aj na ustanovenie § 20 ods. 1.

Ak sú pre znalecké (tlmočnícke) úkony ustanovené osobitnou úpravou paušálne odmeny, určuje sa odmena paušálnou sumou, pokiaľ znalec (tlmočník) neosvedčí pri likvidácii odmeny a nákladov mimoriadne okolnosti svedčiace pre to, aby sa odmena neúčtovala paušálnou sumou. Pri určení odmeny paušálnou sumou nemožno súčasne použiť ustanovenie o znížení odmeny podľa § 21.

V rozhodnutí, ktorým sa určuje odmena a náhrada nákladov, pripadne náhrada mzdy, sa s odkazom na príslušné ustanovenie vyhlášky uvedú dôvody, podľa ktorých sa rozhodlo o jednotlivých položkách, z ktorých sa skladá odmena a náhrada nákladov, prípadne náhrada mzdy.

Ak bol o znalecký (tlmočnícky) úkon požiadaný ústav, postupuje sa pri určovaní odmeny a náhrady nákladov obdobne.

Pred výplatou odmeny za znalecký (tlmočnícky) úkon a náhrady mzdy vykoná štátny orgán príslušnú zrážku dane zo mzdy.

Ak v arbitrážnom konaní orgán hospodárskej arbitráže uloží zaplatenie odmeny znalca (tlmočníka) organizácii, ktorá je účastníkom sporu, je táto organizácia povinná vykonať príslušnú zrážku dane zo mzdy.

Štátny orgán je oprávnený určiť odmenu v rámci sadzby zníženej až na polovicu, ak znalec (tlmočník) vykonal úkon oneskorene alebo nekvalitne.

Ak ide o zvlášť závažný prípad nekvalitného vykonania úkonu, môže štátny orgán odmenu odoprieť.

Znalec (tlmočník), ktorý podáva posudok (tlmočnícky úkon), má nárok

Znalec (tlmočník) má nárok na poskytnutie preddavku na úhradu nákladov uvedených v odseku 1.

Pri poskytovaní preddavkov znalcovi (tlmočníkovi) na úhradu hotových výdavkov spojených s úkonom postupuje sa tak, aby nedochádzalo k preplatkom.

Náhrada hotových výdavkov sa poskytuje znalcovi (tlmočníkovi) na základe predložených dokladov; obdobne sa postupuje v prípadoch, v ktorých znalec účtuje odmenu, ktorú poskytol za vykonanie prípravných prác inej osobe.

Pri uplatnení nároku na náhradu mzdy znalca (tlmočníka) postupuje sa obdobne ako pri uplatnení nároku na náhradu mzdy svedka.

Neposkytuje sa náhrada nákladov vzniknutých znalcovi (tlmočníkovi) v súvislosti s vymenovaním, odvolaním znalca (tlmočníka), ako aj náhrada nákladov, ktoré znalcovi (tlmočníkovi) vzniknú v súvislosti s úlohami riadenia znaleckej (tlmočníckej) činnosti a metodického vedenia znalcov (tlmočníkov).

Odmeny a náhrady nákladov za znalecké posudky a tlmočnícke úkony vykonané na žiadosť organizácie na základe dohody o práci vykonanej mimo pracovného pomeru sa upravujú predpismi, ktoré všeobecne upravujú odmeňovanie týchto prác.*) Tieto predpisy sa použijú primerane aj pre určenie odmeny za znalecké posudky (tlmočnícke úkony), vykonané na základe zmluvy medzi znalcom (tlmočníkom) a občanom.

Ustanovenia tejto vyhlášky o štátnych organizáciách vzťahujú sa aj na orgány a organizácie, na ktoré je výkon niektorých funkcií štátnych orgánov prenesený.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1967.