Zákon o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch 1997

V súlade s ústavne zaručenou slobodou prejavu, slova a tlače využívajú občania periodickú tlač a ostatné hromadné informačné prostriedky na to, aby ich prostredníctvom získavali informácie a verejne vyjadrovali svoje názory.

Sloboda prejavu, slova a tlače a spoločenské poslanie periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov sú materiálne zaručené tým, že sa občanom a ich organizáciám dávajú k dispozícii vydavateľské a tlačové podniky, rozhlas, televízia, film a iné hromadné informačné prostriedky.

Periodická tlač sú noviny, časopisy a iné periodické tlačoviny, vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom a v úprave typickej pre tento druh tlače. Za periodickú tlač sa však nepovažujú zbierky zákonov, úradné vestníky a ďalej tlačoviny slúžiace výlučne pre úradné, služobné alebo prevádzkové účely štátnych orgánov a organizácií, vedeckých a kultúrnych inštitúcií, hospodárskych, spoločenských a iných organizácií.

Hromadnými informačnými prostriedkami sú popri periodickej tlači agentúrne zpravodajstvo, zpravodajské a ostatné publicistické časti rozhlasového a televízneho vysielania a spravodajský film, ako aj zvukové a obrazové záznamy používané na pravidelné informovanie verejnosti o udalostiach, javoch, faktoch a názoroch v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí.

Informácie sú zprávy, údaje, fakty a názory uverejňované v periodickej tlači a v ostatných hromadných informačných prostriedkoch vo všetkých formách publicistiky.

Periodickú tlač môžu vydávať československé právnické osoby, ako aj československí štátni občania, ktorí dosiahli vek 18 rokov. Iné právnické a fyzické osoby môžu vydávať periodickú tlač len so súhlasom príslušného orgánu štátnej správy Českej alebo Slovenskej republiky príslušného podľa sídla vydávateľa.

Oprávnenie vydávať periodickú tlač vzniká registráciou.

S vydávaním periodickej tlače sa môže začať až po registrácii. Ak prihláška nemá náležitosti podľa § 6 alebo ak sú údaje v nej neúplné alebo nepresné, orgán vykonávajúci registráciu na to toho, kto prihlášku podal, bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od jej doručenia, upozorní s tým, že konanie o registrácii sa začne po odstránení vád prihlášky.

Konanie o registrácii sa začne dňom, keď orgánu vykonávajúcemu registráciu došla prihláška obsahujúca požadované náležitosti. Orgán vykonávajúci registráciu je povinný registráciu vykonať do 15 dní odo dňa, keď mu taká prihláška došla; o vykonaní registrácie vydá potvrdenie.

Ak ten, kto podal prihlášku, nedostane do 30 dní odo dňa, keď prihláška došla orgánu vykonávajúcemu registráciu, potvrdenie o vykonaní registrácie ani upozornenie podľa odseku 1, je dňom registrácie deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty; o tom vydá orgán vykonávajúci registráciu tomu, kto prihlášku podal, potvrdenie.

Vydávateľ je povinný oznamovať orgánu, ktorý vykonal registráciu, každú zmenu v údajoch obsiahnutých v prihláške. Zmena sa môže vykonať až potom, keď ju tento orgán zaregistroval; pritom sa ustanovenia odsekov 2 a 3 použijú obdobne.

Na každom vydaní periodickej tlače musia byť uvedené tieto povinné údaje:

Za periodickú tlač zodpovedá vydávateľ, za ostatné hromadné informačné prostriedky príslušná organizácia, na ktorú sa vzťahujú všetky ďalšie ustanovenia platné pre vydávateľa.

Z poverenia vydávateľa riadi hromadný informačný prostriedok šéfredaktor. Ďalej sa na riadení hromadného informačného prostriedku môže podieľať redakčná rada. Rozsah jej účasti na riadení hromadného informačného prostriedku, jej zodpovednosť, spôsob vymenúvania a odvolávania jej členov určí vydávateľ.

Ak vydávateľ určí šéfredaktora, zodpovedá vydávateľovi za obsah jednotlivého vydania hromadného informačného prostriedku, najmä potom za to, aby obsah hromadného informačného prostriedku neporušil zákonom chránené záujmy spoločnosti, občanov a organizácií.

Ak plní pri niektorých hromadných informačných prostriedkoch úlohy šéfredaktora zástupca šéfredaktora, vedúci redaktor alebo predseda redakčnej rady, vzťahujú sa na nich všetky ustanovenia platné pre šéfredaktora.

Nedotknutá zostáva zodpovednosť autorov informácií vyplývajúca z platných predpisov.

Šéfredaktorom alebo redaktorom môže byť ten, kto je na to občiansky a odborne spôsobilý.

Štátne orgány a organizácie, vedecké a kultúrne inštitúcie a hospodárske organizácie sú povinné poskytovať šéfredaktorom i ostatným redaktorom v rozsahu ich poverenia informácie nevyhnutné pre pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti alebo im umožniť prístup k takým informáciám.

Štátne orgány a organizácie, vedecké a kultúrne inštitúcie a hospodárske organizácie odmietnu poskytnutie informácie alebo prístup k nej, ak obsahuje

Orgány a organizácie uvedené v odseku 2 môžu však poskytnúť šéfredaktorom a ostatným redaktorom pre ich vlastnú informovanosť aj informácie, ktoré nie sú určené na uverejnenie. Tieto informácie nesmú šéfredaktori ani redaktori zverejniť.

Štátne orgány a organizácie, vedecké a kultúrne inštitúcie a hospodárske organizácie sú povinné zaujať do jedného mesiaca stanovisko k dôležitým spoločensky prospešným návrhom, odporúčaniam a podnetom a k závažnej spoločenskej kritike, ktoré boli uverejnené v periodickej tlači alebo v inom hromadnom informačnom prostriedku a na ktoré ich šéfredaktor výslovne upozornil. Oznámenie stanoviska odmietnu v prípadoch uvedených v § 13 ods. 3.

Šéfredaktor je povinný uverejniť stanovisko štátneho orgánu, inštitúcie alebo organizácie vo vhodnej forme a zodpovedajúcom rozsahu po vzájomnej dohode v periodickej tlači v jednom z najbližších pripravovaných vydaní, v rozhlase a televízii v jednom z najbližších obdobných vysielaní, a to spravidla do jedného mesiaca.

Šéfredaktor je povinný uverejniť spôsobom uvedeným v odseku 2 tiež stanovisko spoločenskej organizácie k dôležitému spoločensky prospešnému návrhu, odporúčaniu alebo podnetu alebo k závažnej spoločenskej kritike, ktoré boli uverejnené v periodickej tlači alebo v inom hromadnom informačnom prostriedku, najmä tie, na ktoré spoločenskú organizáciu šéfredaktor výslovne upozornil.

Štátne orgány a vydavatelia úzko spolupracujú vo veciach týkajúcich sa zásadných otázok periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov so Sväzom československých novinárov, na Slovensku so Sväzom slovenských novinárov. Najmä sú povinní vyžadovať si ich stanovisko k zásadným otázkam rozvoja periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov, ich technického a hospodárskeho zabezpečenia a k zásadným otázkam postavenia redaktorov.

Vzájomnou spoluprácou vytvárajú štátne orgány a vydavatelia podmienky pre úspešný výkon novinárskej práce redaktorov a napomáhajú tak tomu, aby sväz novinárov mohol podľa svojich stanov plniť svoje poslanie.

Občania, ktorí využívajú ústavne zaručené slobody prejavu, slova a tlače, požívajú plnú ochranu podľa platných predpisov.

Uverejnenie informácie, ktoré ohrozuje zákonom chránené záujmy spoločnosti alebo občanov, je zneužitím slobody prejavu, slova a tlače.

Za ochranu spoločnosti a občanov proti zneužitiu slobody prejavu, slova a tlače zodpovedajú vydavateľ, šéfredaktor, redaktor a autor v rozsahu vyplývajúcom z platných predpisov. Podľa týchto predpisov sa tiež posudzuje povinnosť vydavateľa na náhradu škody spôsobenej organizáciám alebo občanom obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.

Šéfredaktor alebo jeho poverený zástupca (§ 10 ods. 4 a 5) zodpovedá za to, že v hromadnom informačnom prostriedku nebude uverejnená informácia, ktorá obsahuje skutočnosť tvoriacu predmet štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva. Vláda je povinná zabezpečiť informáciu šéfredaktorov periodickej tlače a ostatných hromadných informačných prostriedkov o tom, ktoré skutočnosti tvoria predmet štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva.

Ak bol v hromadnom informačnom prostriedku uverejnený nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana alebo dobrého mena organizácie, vedeckej alebo kultúrnej inštitúcie, alebo ktorý sa týka činnosti štátneho orgánu, môže občan, organizácia, inštitúcia alebo štátny orgán najneskôr do dvoch mesiacov po uverejnení písomne žiadať šéfredaktora o bezplatné uverejnenie opravy a navrhnúť jej znenie.

Šéfredaktor odmietne uverejnenie opravy, ak môže dokázať pravdivosť údaja, o opravu ktorého je žiadaný, alebo ak bola žiadosť o opravu podaná po uplynutí lehoty ustanovenej v odseku 1.

Ak niet dôvodu na odmietnutie opravy podľa predchádzajúceho odseku, je šéfredaktor povinný opravu uverejniť. Pritom je povinný zabezpečiť, aby znenie opravy a spôsob jej uverejnenia boli vopred dohodnuté so žiadateľom o opravu; ak nedôjde k dohode, rozhodne súd podľa § 20. Opravu musí šéfredaktor uverejniť do ôsmich dní po podaní žiadosti o opravu v časopise alebo inej periodickej tlačovine v najbližšom čísle pripravovanom po podaní žiadosti a na rovnakom mieste a rovnakým písmom, ako bol uverejnený údaj, na ktorý sa oprava vzťahuje.

Oprava údaja uverejneného v rozhlase alebo v televízii musí sa uverejniť v rovnako hodnotnom vysielacom čase, v akom bol uverejnený opravovaný údaj. Opráva údaja uverejneného v agentúrnom spravodajstve musí sa uverejniť v tých novinách, ktoré opravovaný údaj uverejnili a ktoré určí žiadateľ o opravu, a to na náklad príslušnej zpravodajskej agentúry. Oprava údaja uverejneného v zpravodajskom filme alebo zvukovom alebo obrazovom zázname musí sa uverejniť v jedných novinách, ktoré určí žiadateľ o opravu, a to na náklad príslušnej filmovej alebo výrobnej organizácie. Šéfredaktor novín určených žiadateľom o opravu je povinný opravu uverejniť.

Ak šéfredaktor odoprie opravu uverejniť, ak opravu neuverejní vôbec, ak ju neuverejní spôsobom uvedeným v § 19 ods. 3 a 4 alebo ak uverejnená oprava nebola vyhovujúca, rozhodne na návrh občana (organizácie, inštitúcie, štátneho orgánu) o povinnosti uverejniť opravu okresný súd. Návrh musí sa podať do 15 dní po uplynutí lehoty ustanovenej na uverejnenie opravy. O konaní platí Občiansky súdny poriadok. Súdom určená povinnosť na opravu zaväzuje i nástupcu šéfredaktora.

Nedotknuté zostávajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.

O spôsobe rozširovania periodickej tlače rozhodujú vydávatelia.

Výmena informácií medzi Československou socialistickou republikou a ostatnými štátmi je slobodná. Výmena informácií slúži na dorozumenie a priateľstvo medzi národmi a na ich vzájomné poznávanie a uskutočňuje sa dovozom a vývozom periodickej tlače a činnosťou zpravodajských agentúr a informačných zariadení.

Výmena informácií nesmie sa zneužívať na ohrozovanie cti a práv československých občanov a ich socialistického spolužitia ani na ohrozovanie záujmov socialistického štátu a spoločnosti alebo rozvoja medzinárodnej mierovej spolupráce.

Dovoz a rozširovanie zahraničnej periodickej tlače vytlačenej alebo rozmnoženej v cudzine, rozširovanie zahraničnej periodickej tlače vytlačenej alebo rozmnoženej v Československej socialistickej republike zahraničným vydavateľom alebo na jeho príkaz, ako aj rozširovanie zpravodajstva zahraničných zpravodajských agentúr (iných obdobných zahraničných hromadných informačných prostriedkov) sú zakázané, ak ich obsah propaguje násilie a vojnu, fašistickú alebo nacistickú ideológiu, rasovú diskrimináciu alebo inak odporuje ľudskosti alebo útočí proti celistvosti republiky a základom jej ústavného zriadenia alebo porušuje medzinárodné dohody.

Zahraničné zpravodajské agentúry (iné obdobné zahraničné hromadné informačné prostriedky) môžu na území Československej socialistickej republiky vyvíjať činnosť len vtedy, ak ich pracovníci a stáli zahraniční zpravodajcovia sú akreditovaní pri Ministerstve zahraničných vecí.

Ministerstvo zahraničných vecí i ostatné štátne orgány poskytujú pracovníkom zahraničných zpravodajských agentúr (obdobných zahraničných hromadných informačných prostriedkov) a stálym zahraničným zpravodajcom pomoc potrebnú na riadny výkon ich činnosti. Ak však akreditovaný pracovník alebo zpravodajca poruší zákonom chránené záujmy spoločnosti alebo medzinárodné dohody, môže Ministerstvo zahraničných vecí akreditáciu zrušiť.

Na základe medzinárodných dohôd a dohovorov môžu iné štáty a medzinárodné organizácie zriaďovať na území československej socialistickej republiky zahraničné informačné zariadenia na informovanie československej verejnosti o udalostiach a živote v príslušnom cudzom štáte, prípadne o činnosti medzinárodnej organizácie. Rozsah a formy informačnej činnosti v Československej socialistickej republike ustanoví dohoda alebo dohovor.

Zahraničné zpravodajské agentúry (obdobné zahraničné hromadné informačné prostriedky) ani zahraničné zariadenia nesmú sa umiestňovať v budovách diplomatických a konzulárnych misií a ich pracovníci nemôžu byť pracovníkmi týchto misií.

Práva a povinnosti šéfredaktora podľa tohto zákona má jednotlivec, ktorý periodickú tlač vydáva, ak inú osobu ako šéfredaktora neustanovil (§ 10 ods. 2).

Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 56/1965 Zb. sa dopĺňa tak, že za § 170 sa vkladá § 170a, ktorý vrátane nadpisu znie:

Vydavatelia periodickej tlače, ktorým bolo udelené oprávnenie na jej vydávanie podľa doterajších predpisov, sú povinní do 30. júna 1967 podať prihlášku na registráciu podľa tohto zákona. Ak prihlášku nepodajú, zanikne ich oprávnenie uplynutím uvedeného dňa.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1967.