Predpis bol zrušený predpisom 47/1967 Zb.
8/1966 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 24.05.1966 do 31.05.1967
8
VYHLÁŠKA
Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy
z 24. januára 1966
o tvorbe, kontrole a štatistike cien
Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy ustanovuje podľa § 3 písm. e) zákona č. 113/1965 Zb. o Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy, Štátnej komisii pre techniku, Štátnej komisii pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu a Štátnej komisii pre riadenie a organizáciu:
§1 Úvodné ustanovenia
(1)
Táto vyhláška upravuje spôsob tvorby cien výrobkov, výkonov, činností a služieb poskytovaných za peňažnú náhradu (ďalej len „výrobky“) a pôsobnosť štátnych orgánov a socialistických organizácií pri tvorbe, kontrole a štatistike cien.
(2)
Orgány a organizácie, ktoré vykonávajú pôsobnosť v oblasti cien, sú povinné vytvárať podmienky a robiť potrebné opatrenia na to, aby ceny boli pružne upravované v súlade so zmenami ekonomických podmienok výroby, najmä vývoja nákladov na výrobu a obeh, a podmienok realizácie, t. j. pomeru ponuky a dopytu a aby sa úroveň realizačných cien nezvyšovala nad ustanovenú úroveň cien.
Časť I
Základné pojmy
§2 Realizačné ceny
Realizačnými cenami, t. j. cenami, za ktoré sa výrobky predávajú v tuzemsku, sú
a)
veľkoobchodné ceny, za ktoré sa predávajú výrobky socialistickým organizáciám na výrobnú spotrebu, výstavbu, vývoz alebo odbytovú činnosť a na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu;
b)
obchodné ceny, za ktoré sa organizáciám vnútorného obchodu predávajú výrobky určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny;
c)
maloobchodné ceny (spotrebiteľské, predajné), za ktoré sa predávajú výrobky obyvateľstvu, príp. socialistickým organizáciám, pokiaľ nakupujú v maloobchode tak ustanovuje sadzobník dane z obratu;
d)
nákupné ceny, za ktoré poverené organizácie nakupujú pôdohospodárske výrobky predávané pôdohospodárskymi výrobcami, predmety získané zberom, iné predmety od obyvateľstva a výrobky od drobných výrobcov.
§3 Zahraničné ceny
Pre účely tejto vyhlášky sa zahraničnými cenami rozumejú
a)
svetové ceny, ktorými sú bežné ceny prevládajúce v obchodných zmluvách na svetových trhoch pre daný druh výrobkov;
b)
docielené zahraničné ceny, ktoré tvoria individuálne trhové ceny dosiahnuté za dojednaných podmienok za čs. výrobok pri vývoze alebo za nakúpený výrobok pri dovoze;
c)
docielené zahraničné ceny franko čs. hranice, ktoré tvoria individuálne trhové ceny odvodené z docielených zahraničných cien a upravené o priame obchodné náklady platené v zahraničí.
§4 Osobitné druhy cien
Osobitnými druhmi cien sú
a)
tarify;
b)
odbytové ceny stavieb a ich častí;
c)
cenové limity, ktorými sa rozumejú horné hranice cien nových výrobkov určené v rámci úloh technického rozvoja pre výskum, vývoj a výrobu, príp. v rámci úloh pre dovoz;
d)
predbežné (informatívne) ceny, ktorými sa rozumejú ceny výrobkov plne technicky nevyjasnených, zodpovedajúce úrovni platných realizačných cien;
e)
podnikové ceny, ktoré určí odborové riaditeľstvo odchylne od realizačných cien pre predaj medzi podriadenými organizáciami alebo pre zúčtovanie dodávok mimo výrobnej hospodárskej jednotky medzi odborovým riaditeľstvom a podriadenými organizáciami. Pre odberateľov platia ceny podľa § 2. Vyrovnanie rozdielov medzi realizačnými a podnikovými cenami vykonáva odborové riaditeľstvo.
§5 Obsah cien
(1)
Veľkoobchodná cena zahŕňa
a)
náklady a neproduktívne výdavky na výrobu s výnimkou nákladov a výdavkov uhrádzaných podnikom z centralizovaných zdrojov nadriadených orgánov,
b)
čistý hospodársky výsledok výroby.*)
V ustanovených prípadoch sa k veľkoobchodným cenám pripočítavajú (z veľkoobchodných cien odpočítavajú) účelové cenové dotácie (zrážky) na podporu (na obmedzenie) výroby niektorých výrobkov, prirážky na krytie výdavkov na opravy v záručnej lehote, obchodné rozpätie samostatných odbytových alebo zásobovacích organizácií a pod.
(2)
Obchodná cena zahŕňa, pokiaľ nie je v jednotlivých prípadoch ustanovené inak, veľkoobchodnú cenu a daň z obratu.
(3)
Maloobchodná cena zahŕňa obchodnú cenu a obchodné rozpätie, ktorým sa v zásade kryjú náklady, neproduktívne výdavky a čistý hospodársky výsledok obehu; pri službách zahŕňa maloobchodná cena úplné náklady a neproduktívne výdavky, čistý hospodársky výsledok a príp. daň z obratu.
(4)
Obsah nákupnej ceny je obdobný ako obsah veľkoobchodnej ceny.
(5)
Ak sú služby (preprava) podmienkou alebo súčasťou realizácie výrobkov, môžu ceny výrobkov zahŕňať aj ceny služieb (náklady na prepravu).
(6)
Ceny výrobkov môžu sa zvýšiť alebo znížiť o prirážky alebo zrážky vo vzťahu k odchýlkam od pôvodných podmienok (kvalitatívnych, dodacích), za ktorých boli ceny ustanovené najmä za inú akosť, vybavenie, vyhotovenie, dodacie lehoty, výrobné alebo dodacie množstvo a pod.
(7)
Ceny výrobkov zahŕňajú, pokiaľ nie je ustanovené inak, aj náklady na technický rozvoj, prípravu a zábeh výroby, licencie, patenty, odmeny za vynálezy a zlepšovacie námety, projektové a montážne práce, obaly a balenie.
(8)
Podrobnosti o tom, ktoré náklady, neproduktívne výdavky, ceny služieb a pod. sa zahŕňajú do ceny výrobkov, upravujú príslušné cenníky, cenové opatrenia alebo dohoda medzi dodávateľom a odberateľom.
§6 Kategórie cien
(1)
Jednotlivé výrobky alebo ich skupiny sa zaraďujú do cenových kategórií, ktorými sú kategórie pevných cien, limitných cien alebo voľných cien (ďalej len „kategórie cien“).
(2)
Do kategórie pevných cien sa zaraďujú najmä základné suroviny, polotovary, materiály a ďalšie výrobky,
a)
ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú základné výrobné programy a celkovú úroveň nákladov a cien v nadväzujúcich odboroch alebo odvetviach,
b)
pri ktorých treba pre zásadný nesúlad medzi ponukou a dopytom ústredne zabezpečiť účinnú reguláciu výroby a spotreby,
c)
ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú štruktúru osobnej spotreby a trvale sa významne podieľajú na životných nákladoch,
d)
pri ktorých treba zo zdravotných alebo kultúrnopolitických dôvodov zabezpečiť jednotnosť a potrebnú úroveň cien a cenové relácie.
(3)
Do kategórie limitných cien sa zaraďujú najmä skupiny výrobkov, pri ktorých dochádza k častej obmene sortimentu alebo skupiny výrobkov širokého sortimentu relatívne málo obmeňovaného, pri ktorých treba vytvoriť podmienky pre operatívne ovplyvňovanie ponuky a dopytu. Limitné ceny sa ustanovujú ako
a)
maximálne limitné ceny vymedzujúce horné neprekročiteľné hranice realizačných cien alebo
b)
minimálne limitné ceny vymedzujúce dolné neprekročiteľné hranice realizačných cien alebo
c)
smerné limitné ceny, ktoré sú základom, od ktorého sa môžu jednotlivé realizačné ceny odchyľovať (zvýšiť alebo znížiť). V ustanovených prípadoch možno na obmedzenie výšky odchýlok určiť ich neprekročiteľné hranice relatívne alebo absolutnými sumami, a to buď jednostranne, t. j. horné alebo dolné hranice alebo obojstranne, t. j. horné i dolné hranice (obojstranná limitná cena).
Nadriadené orgány určia podriadeným organizáciám obdobie a spôsob evidencie a vzájomného vyrovnávania odchýlok realizačných cien od smerných limitných cien, aby nedochádzalo k trvalému zvýšeniu úrovne realizačných cien nad úroveň smerných limitných cien, pokiaľ také vyrovnanie nie je zabezpečené automaticky ekonomickými podmienkami v trhových vzťahoch (celková vyrovnanosť ponuky a dopytu).
Za odchýlky od smerných limitných cien sa nepovažujú prirážky a zrážky ustanovené alebo dohodnuté v zmysle § 5 ods. 6.
(4)
Do kategórie voľných cien sa zaraďujú
a)
výrobky, pri ktorých existuje hospodárska súťaž,
b)
výrobky s trvalým predstihom ponuky pred dopytom, príp. ktorých úroveň cien je v zásade určená pevnými alebo limitnými cenami štandardných výrobkov,
c)
módne a technické novinky a nové technicky pokrokové výrobky na vopred ustanovenú dobu a výrobky luxusného vyhotovenia,
d)
výrobky objemove nevýznamné z hľadiska výroby a spotreby,
e)
výrobky pre vývoz, ktorých ceny sa tvoria podľa docielených zahraničných cien,
f)
výrobky predávané vo vlastnej obchodnej sieti výrobných organizácií, pokiaľ sa rozhodujúca časť obdobných výrobkov predáva v sieti vnútorného obchodu,
g)
práce a služby vykonávané pri riešení výskumných a vývojových úloh.
(5)
Spotrebné výrobky môžu sa zaradiť do kategórií limitných alebo voľných cien len po ustanovení sadzby dane z obratu.
(6)
Ak dôjde k nežiadúcemu vývoju realizačných cien pri výrobkoch zaradených do kategórií voľných limitných cien alebo ak dôjde k zmene podmienok, za ktorých sa toto zaradenie vykonalo, navrhne príslušný orgán, aby tieto výrobky boli preradené do inej vhodnej kategórie cien.
(7)
Výrobky, o zaradení ktorých do cenových kategórií nie je výslovne rozhodnuté, sú zaradené až do rozhodnutia do kategórie pevných cien.
§7
(1)
Základnými (pevne ustanovenými) zložkami cien sú daň z obratu, účelové cenové dotácie, obchodné rozpätie, príplatky k nákupným cenám pôdohospodárskych výrobkov a iné, ktoré sa ustanovia podľa osobitných zásad pevnými sadzbami alebo záväzne ustanoveným spôsobom.
(2)
Pri ustanovení prirážok alebo zrážok uvedených v § 5 ods. 6 sa postupuje ako pri dojednávaní voľných cien, pokiaľ nie sú výnimočne ustanovené ako pevné.
§8
Pevné a limitné ceny pre rovnaké výrobky s rovnakými dodacími podmienkami sú celoštátne jednotné, pokiaľ Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy neustanoví inak.
Časť II
Tvorba cien
§9 Zásady tvorby cien
(1)
Cena sa tvorí len pre novovyrábaný alebo dovážaný výrobok určený technickými a dodacími podmienkami, a ak ide o nové výrobky s približne rovnakými úžitkovými vlastnosťami vyrábané v podstate rovnakou technológiou, aj pre skupinu presne určených výrobkov.
(2)
Novým výrobkom je podľa tejto vyhlášky výrobok,
a)
ktorý uspokojuje spoločenské potreby vrátane potrieb zdravotných, ochrany práce, kultúrnych potrieb a pod., ktoré sa doteraz vyrábanými (dovážanými) výrobkami neuspokojovali alebo sa uspokojovali inak, alebo
b)
ktorého nové konštrukčné alebo technologické riešenie umožňuje vynakladať pri jeho výrobe menšie množstvo spoločenskej práce ako výrobok doteraz vyrábaný (dovážaný), alebo ak dôjde pri rovnakom množstve práce vynaloženej na jeho výrobu k takému zdokonaleniu jeho úžitkových vlastností, ktoré umožnia jeho hospodárnejšie využitie.
(3)
Za nový výrobok sa nepovažuje a novú cenu nemožno ustanoviť, ak sú zmeny uvedené v odseku 2 nepodstatné alebo nepreukazné. To platí najmä v prípade, v ktorom technické normy alebo podmienky pripúšťajú zámenu použitých materiálov. Sporné prípady sa riešia ako cenové spory.
(4)
Pre nový výrobok, ktorý možno vzhľadom na jeho úžitkové vlastnosti a spôsob jeho výroby zaradiť do skupiny výrobkov, pre ktoré cena bola už vytvorená, sa cena neutvorí, ale výrobok sa priamo zaradí do takej skupiny výrobkov.
§10
(1)
Pri ustanovení pevných a limitných cien nových výrobkov sú príslušné orgány a organizácie povinné postupovať podľa ustanovení tejto časti.
(2)
Pri určení voľných cien a realizačných cien výrobkov zaradených do kategórie limitných cien, ktoré sa tvoria dohodou medzi dodávateľom a odberateľom, platia ustanovenia tejto časti iba primerane.
§11
(1)
Cena nového výrobku sa tvorí premietnutím priemerných podmienok výroby a podmienok jeho realizácie.
(2)
Cena nového výrobku musí sa ustanoviť tak, aby zodpovedala úrovni platných cien s výnimkou prípadov ustanovených v § 35 ods. 5.
§12 Premietnutie podmienok výroby do ceny
(1)
Podmienky výroby sa do ceny premietajú metódou cenového porovnania, a to tak, že sa cena nového výrobku odvodzuje z ceny porovnateľného výrobku, príp. z cien niekoľkých porovnateľných výrobkov.
(2)
Porovnateľnými výrobkami sú výrobky z hľadiska úžitkových vlastností alebo podmienok výroby plne alebo čiastočne zameniteľné. pri tvorbe pevných a limitných cien nie je porovnateľným výrobok zaradený do kategórie voľných cien, príp. výrobok, pre ktorý je v kategórii pevných a limitných cien výnimočne ustanovená možnosť nejednotných cien.
(3)
Na cenové porovnanie sa používajú
a)
cenové rady alebo cenové ukazovatele, ktoré vyjadrujú preukázateľnú závislosť nevyhnutných nákladov vzájomne porovnateľných výrobkov odlišujúcich sa iba kvantitou úžitkových vlastností (váhou, rozmermi, obsahom, výkonom a pod.) od ich výrobných parametrov. Pokiaľ porovnateľné výrobky sa od nového výrobku odlišujú aj kvalitatívne (napr. úžitkovými vlastnosťami, podmienkami výroby alebo dodacími podmienkami a pod.) a tieto rozdiely sú vyjadrené v ich cenách, treba cenu nového výrobku vytvoriť z cenového radu úmerne prispôsobeného,
b)
cenové normatívy, ktorými sú kalkulačné sadzby, ktorými sa oceňujú čiastkové časti výrobkov a zahŕňajú spravidla priemernú spotrebu výrobných prostriedkov (materiálov, energie, opotrebenie základných fondov) a práce; pevnou sadzbou je určený aj čistý hospodársky výsledok;
c)
kalkulačné porovnanie, pri ktorom sa vychádza z kalkulácie nákladov najbližšie porovnateľného výrobku, pričom k nákladom porovnateľného výrobku sa pripočítajú alebo od nich odpočítajú náklady na tie časti výrobku, ktoré odlišujú nový výrobok od výrobku porovnateľného. Rozdiely vo vyhotovení a úžitkových vlastnostiach výrobku a rozdiely v nákladoch sa preukazujú technickým rozborom výrobkov, technickoekonomickými ukazovateľmi, normami a rozborom úrovne miezd a pod. K nákladom sa pripočítava čistý hospodársky výsledok,
d)
stavebnicový spôsob, ktorý spočíva v tom, že cena nového výrobku sa zisťuje na podklade súčtu cien jeho jednotlivých zložiek (konštrukčných prvkov), ktoré tiež sú obsiahnuté v porovnateľných výrobkoch; pokiaľ jednotlivé zložky nemajú ustanovené ceny, tvoria sa niektorým z ostatných spôsobov cenového porovnania.
(4)
Odvetvové ústredné orgány nadriadené dodávateľom môžu bližšie určiť použitie spôsobov cenového porovnania alebo ich kombinácie pre jednotlivé druhy alebo skupiny výrobkov. Ak použitie spôsobov cenového porovnania nie je takto ustanovené, určí sa dohodou medzi dodávateľom a odberateľom.
(5)
Ak nový výrobok nie je s výrobkami doteraz vyrábanými porovnateľný, premietajú sa výrobné podmienky do cien metódou individuálnej kalkulácie. Táto metóda sa používa najmä pri tvorbe cien výrobných prostriedkov, ich súčastí a dielov vyrábaných individuálne, spravidla podľa osobitných požiadaviek odberateľa a ďalej pri tvorbe cien individuálne vyrábaných prototypov, unikátov vývojových výrobkov, výrobkov vyrábaných na skúšku a iných jednorazove vyrábaných výrobkov.
§13 Započítanie čistého hospodárskeho výsledku do cien
(1)
Pri tvorbe cien metódou cenových normatívov, kalkulačného porovnania alebo individuálnej kalkulácie sa započítava čistý hospodársky výsledok buď vo výške ustanovenej sadzbou, alebo v priemernej výške za porovnateľné výrobky alebo ich skupiny, príp. za celý podnik alebo odbor.
(2)
Ústredné orgány ustanovia spôsob započítavania čistého hospodárskeho výsledku pre jednotlivé skupiny (odbory) výrobkov s ohľadom na systém hmotnej zainteresovanosti, najmä podľa odvodov z hrubého dôchodku alebo zisku a v súlade s používanou kalkulačnou technikou.
§14 Premietnutie podmienok realizácie do ceny
Podmienky realizácie sa do ceny premietajú na základe rozboru (porovnania)
a)
efektívnosti použitia nového výrobku s porovnateľnými výrobkami doteraz vyrábanými (dovážanými) pre spotrebu, vypracovaného v spolupráci s hlavným odberateľom,
b)
pomeru ponuky a dopytu na trhu,
c)
spoločenských zámerov na podporu (obmedzenie) výroby alebo spotreby, na zvýšenie ochrany a bezpečnosti práce, príp. na zabezpečenie zdravotných, kultúrnych a iných potrieb,
d)
relácií svetových cien, najmä pri výrobkoch určených ústrednými orgánmi.
§ 15 - Zrušený od 24. 5. 1966.
§16 Ceny spotrebných výrobkov
(1)
Do maloobchodnej (obchodnej) ceny spotrebného výrobku sa zahŕňa daň z obratu v rovnakom pomere ako pri porovnateľných výrobkoch bez ohľadu na to, ktorá organizácia je výrobcom; výnimky povoľuje Ministerstvo financií. Pokiaľ podľa osobitných predpisov organizácia nemá nárok na obchodné rozpätie, zvyšuje sa pri maloobchodných cenách daň z obratu o sumu zodpovedajúcu obchodnému rozpätiu.
(2)
Maloobchodná smerná limitná cena nového spotrebného výrobku sa tvorí na základe obchodnej ceny (smernej limitnej veľkoobchodnej ceny a sadzby dane z obratu) a ustanoveného obchodného rozpätia.
§17 Cena stavieb a ich časti
(1)
Ceny stavieb, príp. ich ucelených častí môžu dohodnúť dodávatelia s odberateľmi ako pevné odbytové ceny na podklade rozpočtov k úvodným (jednostupňovým) vykonávacím (dodávateľským) projektom. To platí obdobne i pre ceny poddodávky súborov strojov a zariadení, stavebných častí a prác.
(2)
Ak nedôjde k dohode o pevnej odbytovej cene podľa odseku 1, dohodnú alebo určia dodávatelia s odberateľmi na podklade rozpočtov k jednostupňovým, vykonávacím (dodávateľským) projektom odbytové ceny pre dodávky jednotlivých strojov a zariadení a jednotkové rozpočtové ceny stavebných konštrukcií a prác a montážnych prác.
(3)
Ceny novovyvíjaných alebo dovážaných výrobkov a zariadení možno ustanoviť orientačne s možnosťou ich spresnenia do výšky rozpočtovej rezervy stavby.
§18 Ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov
Ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov sa ustanovia
a)
obdobným spôsobom ako ceny výrobkov, ktoré nie sú predmetom zahraničného obchodu alebo
b)
odvodením ceny jednotlivých výrobkov alebo súboru výrobkov z docielenej zahraničnej ceny, pokiaľ o použití tohto spôsobu rozhodnú príslušné ústredné orgány.
§19 Ceny pôdohospodárskych výrobkov
Na tvorbu nákupných cien pôdohospodárskych výrobkov sa vzťahujú ustanoveniami tohto oddielu len primerane.
§20 Ceny prebytočných a neupotrebiteľných výrobkov
Pri predaji prebytočných a neupotrebiteľných výrobkov sa ceny tvoria dohodou medzi predávajúcou a kupujúcou socialistickou organizáciou, pokiaľ podľa osobitných predpisov neustanovia cenu nadriadené orgány; cena však nesmie prevýšiť náklady na obstaranie výrobku zodpovedajúce cenám pre rovnaký alebo porovnateľný výrobok v čase predaja, pokiaľ nie je osobitne ustanovené inak.
§21 Zásady pre zmeny cien
(1)
Cenu možno zmeniť len v dôsledku významnejšej zmeny
a)
ekonomických podmienok výroby alebo zahraničného obchodu,
b)
podmienok realizácie (§ 14).
(2)
Súčasne so zmenou ceny sa ustanoví začiatok platnosti zmenenej ceny a spôsob vyporiadania dôsledkov zo zmeny ceny.
(3)
Zmena ceny sa netýka dodávok, o ktorých sú uzavreté hospodárske zmluvy, pokiaľ ústredný orgán neustanoví inak, príp. pokiaľ sa o tom organizácie nedohodnú.
(4)
Zásady pre zmeny cien sa primerane použijú aj pre zmeny základných (pevne ustanovených) zložiek cien. Pri zmene ceny sa prípadne zodpovedajúcim spôsobom upravia i základné (pevne ustanovené) zložky cien.
§22 Zmeny nesprávne ustanovených cien
(1)
Ak bola pevná alebo limitná cena ustanovená nesprávne, príslušný orgán ju zmení tak, aby zodpovedala ustanoveniam tejto vyhlášky.
(2)
Zmena nesprávne ustanovenej nižšej ceny sa vzťahuje na dodávky, o ktorých už bola uzavretá hospodárska zmluva, len pokiaľ s tým odberateľ súhlasí.
(3)
Zmena nesprávne ustanovenej vyššej ceny sa vzťahuje na všetky dodávky, ktoré sa majú uskutočniť odo dňa zmeny ceny; príslušný ústredný orgán môže rozhodnúť, že sa táto zmena vzťahuje i na dodávky už uskutočnené.
Časť III
Cenové konanie
§23 Návrh ceny nového výrobku
(1)
Návrh na ustanovenie ceny nového výrobku musí obsahovať
a)
kvalitatívne i kvantitatívne určenie nového výrobku doložené vzorkou výrobku alebo jeho výkresom, fotografiou a pod.; opis výrobku (skupiny výrobkov) zahŕňa výpočet technických parametrov čo najúplnejšie charakterizujúcich úžitkové vlastnosti výrobku (skupiny výrobkov),
b)
dôvody, pre ktoré sa nový výrobok zavádza,
c)
cenovú kalkuláciu nového výrobku v predpísanom členení,
d)
údaje o cenovom porovnaní,
e)
porovnanie navrhovanej ceny s cenovým limitom alebo s predbežnou (informatívnou) cenou, príp. odôvodnenie odchýlok od ustanoveného cenového limitu,
f)
údaje o podmienkach realizácie nového výrobku a pri výrobkoch určených ústrednými orgánmi [§ 14 písm. d)] porovnanie s reláciami svetových cien,
g)
zaradenie výrobku do kategórie cien,
h)
stanovisko hlavných odberateľských organizácií k navrhovanej cene s odôvodnením prípadných protinávrhov,
ch)
označenie výrobkov podľa jednotnej klasifikácie.
(2)
Pri použití individuálnej kalkulácie (§ 12 ods. 5) doloží sa návrh tak, aby bolo zrejmé, že sa nezhoršila doteraz dosahovaná úroveň výrobných podmienok.
Návrh na zmenu ceny musí obsahovať
a)
odôvodnenie navrhovanej zmeny ceny,
b)
celkové vyčíslenie dôsledkov zmeny ceny pre dodávateľov, odberateľov a voči štátnemu rozpočtu,
c)
stanovisko hlavných odberateľov spolu s návrhom na riešenie dôsledkov zmeny ceny a v dôležitých sporných prípadoch aj posudok nezúčastnených odborných orgánov, ústavov a expertov.
§25 Postup v cenovom konaní
(1)
Návrh ceny nového výrobku alebo návrh na zmenu ceny vypracúva a predkladá dodávateľská, príp. odberateľská organizácia alebo im nadriadené orgány.
(2)
Ak patrí ustanovenie ceny odborovému riaditeľstvu dodávateľa, môže ustanoviť cenu len po dohode s odborovým riaditeľstvom hlavného odberateľa.
(3)
Ak patrí ustanovenie ceny nového výrobku alebo zmeny ceny odvetvovým ústredným orgánom, predkladá odborové riaditeľstvo návrh súčasne všetkým zúčastneným ústredným orgánom. Príslušný odvetvový ústredný orgán môže ustanoviť cenu alebo zmenu ceny len po dohode s ústredným orgánom nadriadeným hlavnému odberateľovi a pri cenách, ktorých ustanovenie alebo zmeny sa dotýkajú štátneho rozpočtu a kde daň z obratu nie je ustanovená sadzbou, aj po dohode s Ministerstvom financií.
(4)
Návrhy maloobchodných, príp. aj veľkoobchodných cien spotrebných výrobkov sa prerokúvajú spravidla v spoločnom cenovom konaní, ktoré riadi ústredný orgán, ktorému patrí tvorba maloobchodných cien.
(5)
Ústredné orgány sa môžu vopred dohodnúť, že príslušný odvetvový ústredný orgán môže cenu uvedenú v návrhu ustanoviť bez prerokovania s ostatnými odvetvovými ústrednými orgánmi, ak sa medzi odborovými riaditeľstvami dodávateľa a hlavného odberateľa dosiahla dohoda o tomto návrhu.
(6)
Hlavný odberateľ alebo jeho nadriadený orgán je povinný oznámiť odôvodnené stanovisko k navrhovanej cene nového výrobku alebo k navrhovanej zmene ceny do 10 dní po prijatí návrhu; ak tak neurobí, môže sa o návrhu rozhodnúť alebo návrh predložiť na ďalšie konanie bez jeho stanoviska; na oneskorené stanovisko nemusí príslušný ústredný orgán prihliadať.
(7)
Ak hlavný odberateľ alebo jeho nadriadený orgán nesúhlasí vo svojom stanovisku s navrhovanou cenou nového výrobku alebo s navrhovanou zmenou ceny, je povinný svoje stanovisko s dodávateľom alebo jeho nadriadeným orgánom na jeho výzvu do 7 dní prerokovať, inak nemusí orgán, ktorý cenu ustanoví, na jeho stanovisko prihliadať.
(8)
Lehoty sa počítajú odo dňa prijatia predpísaných podkladov. Pokiaľ podklady nemajú predpísané náležitosti, je povinný si ich nadriadený orgán alebo odberateľ vyžiadať najneskôr do 5 dní.
§26
(1)
Ak patrí ustanovenie ceny nového výrobku alebo zmeny ceny Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy alebo Štátnej komisii pre techniku, predkladá návrh príslušný odvetvový ústredný orgán. Pritom sa postupuje obdobne podľa § 25.
(2)
Pri navrhovaní cenového limitu a predbežnej ceny sa postupuje primerane ako pri navrhovaní ceny nového výrobku.
(3)
Ústredné orgány môžu po vzájomnej dohode ustanoviť náležitosti návrhu ceny alebo zmeny ceny odchylne (napr. zjednodušiť ich pre jednorazove vyrábané výrobky).
(4)
Ústredný orgán nadriadený dodávateľovi ustanoví po dohode so Štátnou komisiou pre techniku a podmienky cenového konania pri rokovaní o cenových dotáciách pre technicky pokrokové výrobky alebo cenovom znevýhodnení technicky zastaraných výrobkov.
§27
Ustanovenia § 23-26 platia pre cenové konanie o pevných a limitných cenách.
§28 Ustanovenie ceny
(1)
Pevné a limitné ceny sa ustanovia alebo menia rozhodnutím o cene, voľné ceny a realizačné ceny výrobkov zaradených do kategórie limitných cien dohodou socialistických organizácií v hospodárskej zmluve, príp. podľa odsekov 5, 6. Ak neustanoví dodávateľ alebo jeho nadriadený orgán cenu nového výrobku do 15 dní po prijatí návrhu a ak nejde o cenový spor podľa § 29, môže po tejto dobe dodávajúca organizácia predávať výrobky za navrhované ceny dohodnuté s odberateľom.
(2)
Rozhodnutie o pevnej alebo limitnej cene musí obsahovať aspoň
a)
označenie orgánu alebo organizácie, ktorá vydáva rozhodnutie o cene s odkazom na predpis alebo poverenie, na základe ktorého je príslušná cenu ustanoviť alebo meniť,
b)
presné označenie výrobku, ktorého cena sa ustanoví alebo mení a označenie kategórie cien, do ktorej je výrobok zaradený,
c)
výšku ceny, príp. hranice limitnej ceny,
d)
určenie dňa, od ktorého cena vstúpi v platnosť.
(3)
Rozhodnutie, ktorým sa mení pevná alebo limitná cena, obsahuje tieto ďalšie náležitosti:
a)
výšku doteraz platnej ceny,
b)
určenie, či zmenená cena platí i pre výrobky, o dodávke ktorých boli už uzavreté hospodárske zmluvy alebo ktoré už boli dodané.
(4)
Ak nedôjde k dohode organizácií o výške realizačných cien výrobkov zaradených do kategórie limitných cien, stane sa v prípadoch, v ktorých je ustanovená povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu, realizačnou cenou
a)
pri maximálnych limitných cenách ustanovená horná hranica,
b)
pri minimálnych limitných cenách ustanovenie dolnej hranice,
c)
pri smerných limitných cenách ustanovená smerná cena, ak nie je osobitne ustanovené inak.
(5)
Dohoda o výške voľnej ceny alebo realizačnej ceny výrobkov zaradených do kategórie limitných cien môže sa nahradiť výslovnou dohodou o spôsobe určenia alebo zistenia ceny (kalkulácia a pod.).
(6)
Maloobchodné (predajné, spotrebiteľské) voľné ceny alebo realizačné ceny výrobkov zaradených do kategórie limitných cien s výnimkou individuálne vyrábaných a predávaných výrobkov ustanoví príslušná organizácia bez dohody s kupujúcim.
§29 Cenové spory
(1)
Ak vznikne spor pri ustanovení pevnej alebo limitnej ceny, ustanoví cenu
a)
odvetvový ústredný orgán po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, ak cenu malo ustanoviť odborové riaditeľstvo,
b)
Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy alebo v oblasti cien vo výstavbe, t. j. cien stavebných, montážnych, geologických, geodetických a kartografických prác (ďalej len „ceny vo výstavbe“), Štátna komisia pre techniku, ak mal cenu ustanoviť ústredný orgán, vrátane prípadov, v ktorých nedošlo k dohode medzi ústrednými orgánmi podľa písm. a).
(2)
Podľa odseku 1 sa postupuje aj vtedy, ak nedôjde k dohode o návrhu pevnej alebo limitnej ceny alebo o návrhu zmeny ceny, ktorý predložili osobitné kontrolné orgány*) a orgány poverené povinným skúšaním a hodnotením akosti výrobkov (štátne skúšobne), najmä pri prerokúvaní návrhov cien alebo zmien cien technicky pokrokových a technicky zastaraných výrobkov.
(3)
Pokiaľ orgán, ktorý má ustanoviť pevnú alebo limitnú cenu, túto do lehoty 15 dní (§ 28 ods. 1) neustanoví, pretože nedošlo k dohode medzi zúčastnenými orgánmi, je povinný predložiť spor ihneď príslušnému nadriadenému orgánu, príp. Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy alebo Štátnej komisii pre techniku na rozhodnutie.
(4)
Náklady spojené s riešením cenových sporov (napr. odmeny expertom) uhradia odborové riaditeľstvá dodávateľa a odberateľa, a to v pomere určenom orgánom, ktorý spor rozhodol.
Časť IV
Dodatkové odvody prostriedkov získaných neoprávneným zvýšením cien
§30
(1)
Organizácii, ktorá získala prostriedky na základe
a)
nesprávne ustanovenej pevnej alebo limitnej ceny,
b)
nedodržania ustanovenej ceny,
c)
nedodržania podmienok, pre ktoré bola cena ustanovená,
d)
nesplnenie záväzných cenových opatrení určujúcich úroveň realizačných cien, najmä keď nedôjde k vyrovnaniu odchýlok v zmysle § 6 ods. 3 písm. c) uloží nadriadený orgán (spravidla na návrh orgánu vykonávajúceho kontrolu cien) dodatkový odvod do štátneho rozpočtu.
(2)
Úhrn neoprávnene získaných prostriedkov sa neznižuje o rozdiely z nesprávne použitých nižších cien (zlepšenie akosti a pod.).
(3)
Dodatkový odvod sa ukladá vo výške prostriedkov neoprávnene získaných podľa odseku 1 zníženej o sumy, ktoré organizácia do 15 dní od rozhodnutia, ktorým jej bol uložený dodatkový odvod, vrátila odberateľom, a o sumu, ktorá bola už odvedená do štátneho rozpočtu.
(4)
Dodatkový odvod sa zvyšuje o 50 % z celej pôvodnej sumy neoprávnene získaných prostriedkov, ak neoprávnene získané prostriedky zistí osobitný kontrolný orgán alebo ústredný orgán. Toto zvýšenie sa pri použití nesprávne ustanovenej pevnej alebo limitnej ceny vzťahuje iba na prípady, v ktorých dôvodom pre ustanovenie tejto ceny bol návrh organizácie, ktorej sa dodatkový odvod ukladá.
(5)
Dodatkový odvod sa v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. d) neuloží, ak použitie vyšších cien má iba dočasný charakter a vyrovnanie cenových rozdielov možno očakávať v najbližšom období alebo ak tak ustanoví Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy.
(6)
Zvýšenie dodatkového odvodu (odsek 4) odpadá v prípadoch, v ktorých dodávateľ odvádza do štátneho rozpočtu pokutu vo výške väčšej ako 50 %.*)
(7)
Ak orgán priamo organizácii nadriadený neuloží odviesť dodatkový odvod podľa návrhu osobitného kontrolného orgánu, rozhodne o jeho uložení na návrh osobitného kontrolného orgánu príslušný odvetvový ústredný orgán, príp. Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy.
Časť V
Pôsobnosť pri tvorbe, kontrole a štatistike cien**)
§31 Štátna komisia pre techniku
Štátna komisia pre techniku
a)
vydáva so súhlasom Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy zásadné opatrenia pre zdokonaľovanie sústavy cien vo výstavbe, v oblasti tvorby cien nových technicky pokrokových výrobkov a technicky zastaraných výrobkov a v otázkach cien výrobkov podliehajúcich povinnému skúšaniu a hodnoteniu akosti;
b)
ustanoví zmeny pevných a limitných cien, príp. pevné ceny v oblasti cien vo výstavbe, ktoré navrhujú ústredné orgány podľa § 33 ods. 1b), bod 2, 3;
c)
vykonáva pôsobnosť podľa § 33 ods. 1 v oblasti cien projektových prác a inžinierskych služieb;
d)
predkladá Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy návrhy na zmeny úrovne cien vo výstavbe;
e)
rozhoduje, pokiaľ nedôjde k dohode medzi ústrednými orgánmi, rozpory o použití cien a rozpočtových podkladov vo výstavbe (vrátane cien projektových prác a inžinierskych služieb) a pre účely cenového konania o tom, či ide o technicky pokrokové alebo technicky zastarané výrobky.
§32 Ministerstvo financií
Ministerstvo financií vykonáva pôsobnosť podľa § 33 ods. 1 v oblasti cien pozemkov a stavieb v osobnom alebo súkromnom vlastníctve a úhrad za dočasné užívanie pozemkov a za právo osobného užívania pozemkov.
§33 Ostatné ústredné orgány a krajské národné výbory
(1)
Odvetvové ústredné orgány, ústredné zväzy družstiev a ústredné orgány spoločenských organizácií v oblasti cien výrobkov, ktoré predávajú im podriadené organizácie alebo organizácie riadené národnými výbormi, pokiaľ odvetvove patria do ich pôsobnosti,
a)
ustanovia
1.
pevné a limitné ceny nových výrobkov, pokiaľ si ich ustanovenie nevyhradí Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy (alebo Štátna komisia pre techniku v oblasti cien vo výstavbe), alebo pokiaľ ich podľa ďalších ustanovení neurčia krajské národné výbory, odborové riaditeľstvá, príp. krajské zväzy výrobných družstiev,
2.
zmeny pevných a limitných cien v rámci zmien úrovne cien ustanovenej vládou alebo Štátnou komisiou pre financie, ceny a mzdy,
3.
zaradenie výrobkov do cenových kategórií, pokiaľ sú vyrábané a dodávané výhradne v rámci rezortu,
4.
zrušený od 24. 5. 1966,
5.
cenové znevýhodnenie technicky zastaraných výrobkov, a to i na základe návrhov odberateľov, osobitných kontrolných orgánov, štátnych skúšobní a ich riadiacich orgánov;
b)
predkladajú Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy návrhy
1.
na zaradenie výrobkov do kategórií pevných, limitných a voľných cien a na zmeny tohto zaradenia vypracované podľa zásad uvedených v § 6 a prerokované s hlavnými odberateľmi a im nadriadenými orgánmi,
2.
na zmeny úrovne cien a na zmeny pevných a limitných cien, s výnimkou tých, ktoré ustanovia podľa písm. a/2 (návrhy na zmeny cien vo výstavbe predkladajú Štátnej komisii pre techniku),
3.
na ustanovenie pevných cien nových výrobkov, ktoré si vyhradí Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy alebo v rámci svojej pôsobnosti Štátna komisia pre techniku.
(2)
Osobitnú pôsobnosť odvetvových ústredných orgánov, okrem pôsobnosti uvedenej v odseku 1, vykonávajú:
a)
Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
1.
po dohode s Ústrednou správou nákupu poľnohospodárskych výrobkov v oblasti nákupných cien pôdohospodárskych výrobkov,
2.
v oblasti predajných cien výrobkov pre poľnohospodárstvo;
b)
v oblasti docielených zahraničných cien a normatívnych sadzieb pre ustanovenie cien vo vývoze a dovoze Ministerstvo zahraničného obchodu;
c)
v oblasti pevných a limitných maloobchodných cien spotrebných výrobkov a služieb
1.
predávaných v sieti Ústredného sväzu spotrebných družstiev Ministerstvo vnútorného obchodu s výnimkou výrobkov predávaných výhradne alebo prevažne v sieti Ústredného sväzu spotrebných družstiev,
2.
predávaných v sieti výrobných podnikov, pokiaľ sa prevažná časť výrobkov tej istej skupiny tovaru predáva v sieti vnútorného obchodu, Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode s príslušnými odvetvovými ústrednými orgánmi;
d)
Ministerstvo vnútra pre odvetvie miestneho hospodárstva a tiež
1.
po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi v oblasti pevných a limitných cien prác a služieb poskytovaných v sieti iných odvetví, pokiaľ sa prevažná časť týchto prác a služieb poskytuje v sieti miestneho hospodárstva,
2.
v oblasti úhrad (vrátane vedľajších platieb) za užívanie bytov a nebytových miestností;
e)
v oblasti pevných a limitných cien stavebných prác, s výnimkou podzemných banských prác, Ministerstvo stavebníctva, v oblasti montážnych prác Ministerstvo ťažkého priemyslu a v oblasti geodetických a kartografických prác Ústredná správa geodézie a kartografie, ktorým patrí tvorba a zmeny týchto cien po dohode s ďalšími dodávateľskými ústrednými orgánmi príslušných prác.
(3)
Ministerstvo vnútra ustanoví zmeny veľkoobchodných cien výrobkov miestneho hospodárstva, Ústredný sväz výrobných družstiev zmeny veľkoobchodných cien výrobkov výrobných družstiev a Ministerstvo vnútorného obchodu zmeny maloobchodných cien výrobkov miestneho hospodárstva a výrobných družstiev v prípadoch, v ktorých tieto ceny ustanovia krajské národné výbory podľa odseku 4 písm. a), pokiaľ si ustanovenie ich zmien vyhradí v záujme zjednotenia cien vo viacerých krajoch.
(4)
Krajské národné výbory vykonávajú pre hospodárstvo nimi riadené vo svojom obvode v zásade obdobnú pôsobnosť ako odvetvové ústredné orgány s tým, že
a)
pôsobnosť uvedenú v odseku 1 písm. a), bod 1 vykonávajú, pokiaľ ide o výrobky organizácií miestneho hospodárstva, výrobných družstiev (s výnimkou cien, ktoré ustanovia krajské sväzy výrobných družstiev), pridruženej výroby poľnohospodárskych podnikov a súkromných výrobcov; cenové porovnanie sa vykonáva a zásada jednotnosti cien sa vzťahuje len na výrobky, ktoré vyrábajú organizácie miestneho hospodárstva a výrobných družstiev v obvode pôsobnosti krajského národného výboru; pôsobnosť uvedenú v odseku 1 písm. a), bod 4, 5 vykonávajú, pokiaľ ide o výrobky miestneho hospodárstva;
b)
predkladajú príslušným odvetvovým ústredným orgánom návrhy na ostatné opatrenia podľa odseku 1 a príp. odseku 2;
c)
môžu preniesť na národné výbory nižších stupňov svoju pôsobnosť týkajúcu sa výrobkov dodávaných v obvode príslušného národného výboru, najmä pridruženej výroby poľnohospodárskych podnikov a súkromných výrobcov.
§34 Odborové riaditeľstvá a podniky (organizácie)
(1)
Odborové riaditeľstvá v oblasti cien výrobkov, ktoré predávajú a ktoré predávajú im podriadené organizácie,
a)
ustanovia
1.
limitné ceny nových výrobkov v prípadoch, v ktorých ich tým poverí nadriadený odvetvový ústredný orgán so súhlasom Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy,
2.
limitné ceny, ktoré sa tvoria na základe individuálnej kalkulácie podľa § 12 ods. 5, pokiaľ ich ustanovením nepoveria podriadené organizácie,
3.
cenové limity výrobkov určované v etape ich výskumu a vývoja;
b)
predkladajú nariadenému odvetvovému ústrednému orgánu návrhy na opatrenia, ktoré vykonávajú ústredné orgány.
(2)
Odborové riaditeľstvá dojednávajú v prípadoch, v ktorých uzavierajú hospodárske zmluvy, dohody o výške realizačnej ceny výrobkov zaradených do kategórie limitných cien a voľných cien.
(3)
Podniky dojednávajú v prípadoch, v ktorých uzavierajú hospodárske zmluvy, dohody o voľných cenách a realizačných cenách výrobkov zaradených do kategórie limitných cien.
(4)
V štatúte výrobnej hospodárskej jednotky, príp. obchodnej hospodárskej jednotky môže sa ustanoviť, v ktorých prípadoch sú podriadené organizácie viazané súhlasom odborového riaditeľstva pri dojednávaní dohody o výške realizačnej ceny výrobkov zaradených do kategórie limitných cien a o výške voľnej ceny, alebo kedy odborové riaditeľstvo dohody o týchto cenách dojednáva a pri maloobchodných cenách, kedy ich ustanoví. Voči druhej organizácii platí cena uvedená v hospodárskej zmluve, príp. dohodnutá iným spôsobom.
(5)
Organizácie priamo riadené ústrednými orgánmi vykonávajú aj pôsobnosť odborových riaditeľstiev.
§35
(1)
Ustanovenia § 34 platia obdobne pre pôsobnosť pri tvorbe cien v rozpočtových organizáciách, v družstvách a spoločenských organizáciách.
(2)
Pre organizácie miestneho hospodárstva môže výhradu uvedenú v § 34 ods. 4 ustanoviť riadiaci alebo krajský národný výbor a pre družstevné a spoločenské organizácie ich nadriadený orgán.
(3)
Krajské sväzy výrobných družstiev ustanovia limitné ceny nových výrobkov vyrábaných výrobnými družstvami v obvode ich pôsobnosti, pokiaľ sú určené výhradne pre výrobnú spotrebu a ceny výrobkov podľa § 34 ods. 1 písm. a), bod 2 a 3.
(4)
Ústredné orgány spoločenských organizácií môžu dojednávať dohody o voľných cenách a realizačných cenách výrobkov zaradených do kategórie limitných cien.
(5)
Ustanoviť pevné alebo limitné ceny s ohľadom na podmienky realizácie odchylne od úrovne platných cien môžu iba ústredné orgány uvedené v § 33 ods. 1.
Časť VI
Všeobecné záverečné ustanovenia
§36 Základné (pevne ustanovené) zložky cien
(1)
Návrhy zásad pre ustanovenie a zmeny základných (pevne ustanovených) zložiek cien predkladajú Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy
a)
Ministerstvo financií, pokiaľ ide o zložky cien, ktoré sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu (účelové cenové dotácie, intervencie a pod.) alebo odvádzajú do štátneho rozpočtu (účelová daň a pod.),*)
b)
odvetvové ústredné orgány uvedené v § 33 ods. 1, pokiaľ ide o zložky cien, ktoré sa uhrádzajú z rozpočtu odvetvového ústredného orgánu alebo odvádzajú do tohto rozpočtu (cenové dotácie na podporu výroby technicky pokrokových výrobkov alebo cenové zrážky na obmedzenie výroby technicky zastaraných výrobkov a pod.) a pre obchodné rozpätie,
c)
Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, pokiaľ ide o príplatky k nákupným cenám pôdohospodárskych výrobkov.
(2)
Ústredné orgány uvedené v odseku 1 ustanovia a menia konkrétne sadzby základných (pevne ustanovených) zložiek cien.
§37
(1)
So súhlasom Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy vydávajú
a)
Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky úpravu pre kontrolu a štatistiku cien a zásady pre kalkuláciu nákladov,
b)
Štátna plánovacia komisia metodické pokyny pre oblasť cien špeciálnej výroby,
c)
ústredné orgány uvedené v § 33 ods. 1, 2 metodické pokyny v oblasti cien a v odvetviach nimi riadených; pritom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi Ministerstvo vnútra vydáva podrobnejšie pokyny pre tvorbu veľkoobchodných cien a Ministerstvo vnútorného obchodu pre tvorbu maloobchodných cien vykonávanú krajskými národnými výbormi podľa § 33 ods. 4 a).
(2)
Odvetvové ústredné orgány vydávajú cenníky, dodatky k cenníkom (najmenej raz za rok), zoznamy cien a pod., príp. ustanovia, ktoré z podriadených organizácií ich budú vydávať. Nedeliteľnou súčasťou cenníkov sú aj cenové dodacie podmienky, príp. spôsoby tvorby cien, kategórie cien a pod.
(3)
Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy budú odovzdávať najmä
a)
Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky výsledky kontrol a štatistiky cien,
b)
odvetvové ústredné orgány
1.
návrhy koncepcie a plánu vývoja cien,
2.
rozbory vývoja cien a ich pôsobenia,
3.
zhodnotenie zmien cien, ktoré vykonajú podľa § 33 ods. 1 písm. a/2, a ustanovovania cien podľa § 35 ods. 5.
§38
(1)
K návrhom opatrení, ktoré podľa ustanovení tejto vyhlášky predkladajú ústredné orgány Štátnej komisii pre financie, ceny a mzdy a ktoré majú vplyv na štátny rozpočet, musí byť pripojené stanovisko Ministerstva financií.
(2)
Výnimky z ustanovení tejto vyhlášky môže povoliť Štátna komisia pre financie, ceny a mzdy.
§39 Zrušujú sa
1.
vyhláška Štátnej plánovacej komisie č. 187/1959 Ú. l. (Ú. v.) o metodike tvorby cien v znení vyhlášky č. 229/1959 Ú. l. (Ú. v.) a č. 86/1962 Zb.,
2.
vyhláška Štátnej plánovacej komisie č. 146/1964 Zb. o podrobnejšom vymedzení pôsobnosti v odbore plánovania, tvorby a kontroly cien.
§40
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marcom 1966.
Minister - predseda:
inž. Sucharda v. r.
inž. Sucharda v. r.
*)
Podľa predpisov o účtovníctve ustanovených Ústrednou komisiou ľudovej kontroly a štatistiky zahŕňa čistý hospodársky výsledok (zisk alebo strata) odvody zo základných prostriedkov, základné odvody z hrubého dôchodku (zisku), dodatkové odvody, prídely na splátky investičných úverov a prídely fondom.
*)
Osobitnými kontrolnými orgánmi sú najmä orgány Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky a ľudové kontroly, špeciálne inšpekčné orgány, orgány Štátnej banky a pod.
*)
§ 14 ods. 8 vyhlášky č. 204/1964 Zb.
**)
Pôsobnosť Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy je vymedzená zákonom č. 113/1965 Zb. a pôsobnosť Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky zákonom č. 23/1963 Zb.
*)
Pôsobnosť Ministerstva financií v oblasti dane z obratu je upravená zákonom č. 73/1952 Zb.
