Vyhláška Ministerstva zdravotníctva o pohrebníctve

Pri verejných smútočných sieňach, ktoré budujú národné výbory na rozlúčenie so zomretými, musia byť zriadené vhodné miestnosti pre dočasné uloženie mŕtvych. V miestach, kde je zriadená taká miestnosť, musí byť telo osoby, ktorá zomrela mimo zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti, premiestnené najneskôr do ôsmich hodín po prehliadke do tejto miestnosti, pokiaľ v tej istej lehote nebolo umiestnené v zariadení pre dočasné uloženie mŕtvych na pohrebisku (§ 19) alebo v krematóriu (§ 26) alebo prevezené na pitvu. Do doby ôsmich hodín sa nepočíta doba medzi 22. a 6. hodinou.

Mŕtvy musí byť pochovaný spravidla do 96 hodín, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Ak bola vykonaná pitva, možno pochovať mŕtveho ihneď po pitve; ak ide o súdnu pitvu nariadenú prokurátorom, možno ho pochovať len so súhlasom prokurátora. Od pohrebu môže sa upustiť, ak telo mŕtveho sa má trvale použiť na vedecké alebo vyučovacie účely. Takto možno použiť telá zomretých osôb, ktoré s tým prejavili pred smrťou súhlas alebo totožnosť ktorých nemožno zistiť. Na také účely možno tiež použiť telo mŕtveho, o ktorého sa do 96 hodín od úmrtia nikto neprihlásil napriek tomu, že osoby jemu blízke*) boli včas upovedomené, pokiaľ zomretý neurobil pred smrťou opatrenie o pohrebe.

Pred pohrebom alebo pred určením tela mŕtveho na vedecké alebo vyučovacie účely musí sa preukázať, že bola vykonaná jeho prehliadka, prípadne aj pitva a že bola miestnemu (mestskému) národnému výboru poverenému vedením matriky podaná zpráva o výsledku prehliadky (§ 4 ods. 2).

Pochováva sa uložením do zeme alebo spopolnením (žehom), pokiaľ dôležitý všeobecný záujem nevyžaduje iný druh pohrebu. Iný druh pohrebu môže nariadiť alebo povoliť orgán hygienickej služby, prípadne orgán ním na to splnomocnený.

Rakvy, v ktorých sa mŕtvi pochovávajú, musia byť dôkladne utesnené. Ak to vyžadujú klimatické podmienky, musí byť na dne rakve vrstva absorpčnej hmoty (drevených pilín, drevitej vlny a. i.).

Telá osôb zomretých na prenosnú chorobu musia byť pred uložením do rakve zabalené do prestieradla napusteného dezinfekčným roztokom; rakva musí byť pevne uzavretá.

Mŕtvi sa ukladajú na cintorínoch. Uloženie mimo cintorína môže povoliť okresný hygienik len z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Spopolnenie mŕtvych smie sa vykonávať len v krematóriách.

Spopolnené ostatky sa ukladajú na pohrebiskách (§ 19). Uloženie mimo pohrebiska je dovolené celkom výnimočne, a to len so súhlasom miestneho (mestského) národného výboru, ktorý vedie o uložení spopolnených ostatkov mimo pohrebiska osobitnú evidenciu.

Ak sú splnené všetky predpísané podmienky pre druh pohrebu, ktorý si zomretý zvolil, treba podľa možností jeho prianiu vyhovieť. Ak zomretý neurčil priamo ani nepriamo druh pohrebu, určí ho ten, kto pohreb objednáva. Tieto ustanovenia neplatia, ak dôležitý všeobecný záujem vyžaduje iný druh pohrebu.

Ak sa od pohrebu neupustilo (§ 10 ods. 1) alebo ak neobstaral pohreb niekto iný, je povinný tak urobiť miestny (mestský) národný výbor príslušný podľa § 1 ods. 1. Tým sa nevylučuje nárok na náhradu nákladov pohrebu proti tomu, kto je povinný tieto náklady znášať podľa iných predpisov alebo právnych záväzkov.

Uloženie mŕtvych do zeme sa má vykonať spravidla na cintoríne, v obvode ktorého osoba zomrela alebo sa telo mŕtveho našlo alebo bolo vyložené z dopravného prostriedku. Územné obvody, z ktorých sa mŕtvi ukladajú na určité cintoríny, určí okresný národný výbor.

Pochovať mŕtveho an inom cintoríne možno len s povolením miestneho (mestského) národného výboru, do obvodu ktorého tento cintorín patrí.

Ak nemožno pochovať mŕtveho na cintoríne príslušnom alebo zvolenom, určí cintorín okresný národný výbor.

Spopolnenie smie sa vykonať len s povolením okresného hygienika, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Povolenie sa udelí, ak je totožnosť mŕtveho nepochybná a ak je preukázané potvrdením prehliadajúceho lekára alebo dokladom o vykonanej pitve, ako aj potvrdením orgánov Verejnej bezpečnosti, že nie je podozrenie z trestného činu. Ak je podozrenie z trestného činu, možno povoliť spopolnenie len so súhlasom prokurátora.

Povolenie na spopolnenie dáva okresný hygienik, v obvode pôsobnosti ktorého osoba zomrela alebo telo mŕtveho sa našlo alebo bolo vyložené z dopravného prostriedku, prípadne pitvané.

Povolenie na spopolnenie mŕtveho dopraveného z cudziny dáva okresný hygienik, v obvode pôsobnosti ktorého má byť mŕtvy spopolnený.

Proti rozhodnutiu, ktorým okresný hygienik odoprel udeliť povolenie na spopolnenie, možno sa odvolať v lehote dvoch dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu okresného hygienika, ako zatiaľ naložiť s telom mŕtveho, niet opravného prostriedku.

Ak to vyžaduje všeobecný zdravotný záujem, najmä ak sa vyskytnú zhubné epidémie, môže hlavný hygienik Československej socialistickej republiky uložiť povinnosť spopolňovať mŕtvych, aj keď nebudú splnené podmienky ustanovené v predchádzajúcich odsekoch; pri podozrení z trestného činu je však i v takých prípadoch potrebný súhlas prokurátora.

Správy krematórií sú povinné prijímať na spopolnenie všetkých mŕtvych, spopolnenie ktorých bolo povolené. Hlavný hygienik Československej socialistickej republiky môže ustanoviť pre krematóriá spádové územia a súčasne ustanoviť podmienky, za ktorých možno vykonať spopolnenie mimo príslušného spádového územia.

Správa krematória zariadi, aby spopolnené ostatky (ďalej len „popol“) boli vložené do popolnice a aby popolnica bola opatrená uzáverou a presne označená. Popolnicu s popolom vydá správa krematória podľa priania objednávateľa pohrebu správe pohrebiska alebo osobe, ktorá predloží doklad o tom, že popol bude uložený na pohrebisku alebo že miestny (mestský) národný výbor povolil uloženie popolnice mimo pohrebiska. Ak neurobí objednávateľ pohrebu, pozostalí alebo príslušné orgány iné opatrenie, je správa krematória povinná uschovať popolnicu po dobu jedného roka od spopolnenia. Po uplynutí tejto doby môže odovzdať popol správe pohrebiska na voľné uloženie (§ 16).

Popol sa ukladá podľa priania zomretého, prípadne objednávateľa pohrebu buď v popolnici, alebo voľne. Voľne sa ukladá tak, že sa na pohrebisku zmieša so zemou.

Prijať popol na uloženie je povinná správa každého popolnicového pohrebiska. Správa cintorína má túto povinnosť len vtedy, ak nie je v pochovávacom obvode popolnicové pohrebisko alebo ak ide o uloženie do hrobu alebo do náhrobku k inému príslušníkovi rodiny.

Na prianie zomretého, prípadne objednávateľa pohrebu možno tiež vykonať rozptyl popola (ďalej len „rozptyl“).

Rozptyl smie sa vykonať iba na pohrebisku (§ 19) na tento účel vopred schválenom (rozptylovej lúke).

Okresný hygienik príslušný podľa miesta, v ktorom sa má rozptyl vykonať, môže v jednotlivých prípadoch z dôvodov hodných zreteľa povoliť, aby sa rozptyl podľa priania zomretého, prípadne objednávateľa pohrebu vykonal inak, než je ustanovené v predchádzajúcich ustanoveniach, najmä na inom, nimi zvolenom mieste.

O vykonanom rozptyle sa vedie evidencia v osobitnej knihe. V zázname musí byť uvedené meno a priezvisko zomretého, jeho posledné bydlisko, deň narodenia, deň úmrtia a deň a miesto spopolnenia a rozptylu. Súčasťou evidencie je abecedný zoznam osôb pochovaných týmto spôsobom.

Evidenciu rozptylu vedie správa rozptylovej lúky, evidenciu rozptylu vykonaného podľa ustanovenia odseku 3 vedie správa cintorína, v územnom obvode ktorého sa rozptyl vykonal.

Pre uloženie alebo spopolnenie exhumovaných tiel mŕtvych a ostatkov tiel pochovaných alebo spopolnených inak než podľa predpisov o pochovávaní platia obdobne ustanovenia tejto vyhlášky.

Iné ostatky, najmä potratené alebo predčasne odňaté ľudské plody, ako i časti tela alebo orgánov odňaté žijúcim osobám, pokiaľ sa nepoužijú na vedecké alebo vyučovacie účely, uložia sa do zeme na vyhradenom mieste alebo sa spopolnia. Tieto ostatky smú sa spopolniť iba v spaľovniach zdravotníckych zariadení, a to len vtedy, ak nie je podozrenie z trestného činu.

Pohrebiská (cintoríny, kolumbária, urnové háje a rozptylové lúky) zriaďujú a spravujú miestne (mestské) národné výbory, ktoré môžu zveriť ich správu iným socialistickým organizáciám.

Na zriadenie pohrebiska treba súhlas okresného hygienika.

Na každom cintoríne musí byť vhodné zariadenie na dočasné uloženie mŕtvych.

Pohrebisko musí byť zásobené pitnou alebo úžitkovou vodou.

Mŕtvi sa ukladajú spravidla len po jednom do každého hrobu, pokiaľ dôležitý všeobecný záujem nevyžaduje uloženie do spoločného hrobu.

Správa cintorína môže na žiadosť alebo so súhlasom toho, komu bolo miesto pre hrob prepožičané, povoliť, aby do toho istého hrobu boli uložení ďalší mŕtvi príbuzní, prípadne aj iné osoby. Pokiaľ neuplynula tlecia doba (§ 22), je na to potrebný súhlas okresného hygienika.

Správa pohrebiska je povinná prepožičať miesto pre hrob na tleciu dobu (§ 22) a miesto pre popolnicu na dobu 10 rokov od prvého uloženia. Ak to pomery na pohrebisku umožňujú, je správa pohrebiska povinná prepožičať miesto ešte na ďalšiu dobu; v opačnom prípade musí o tom včas upovedomiť toho, komu doteraz bolo miesto prepožičané.

Po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané, naloží sa s ostatkami, s popolnicami a s náhrobkami obdobne ako pri zrušení pohrebiska (§ 24).

Hroby a popolnice, ktoré majú kultúrny význam, nesmú sa s výnimkou prípadov, v ktorých je pohrebisko zrušené, odstrániť ani po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané.

Telo mŕtveho musí byť uložené v zemi po dobu, ktorú určí okresný hygienik so zreteľnom na zloženie pôdy (tlecia doba); táto doba nesmie byť kratšia ako desať rokov.

Pred uplynutím tlecej doby smie sa telo mŕtveho vyňať zo zeme (exhumovať) len na pokyn okresného hygienika alebo s jeho súhlasom, a to za prítomnosti zástupcu správy pohrebiska; ustanovenie Trestného poriadku o exhumácii zostáva nedotknuté. Na žiadosť pozostalých možno vykonať exhumáciu len výnimočne zo zvlášť závažných dôvodov, a to len vtedy, ak sa tiež preukáže, že sa osoby blízke mŕtvemu*) o nej dohodli.

Telá osôb zomretých na karanténnu chorobu**) nesmú sa spravidla exhumovať pred uplynutím dvoch rokov od pohrebu.

Náklady na exhumáciu uhrádza ten, kto o ňu požiadal.

Ak pohrebisko nevyhovuje zdravotnému alebo inému všeobecnému záujmu, miestny (mestský) národný výbor zakáže pochovávanie na ňom alebo pohrebisko zruší.

Cintorín možno zrušiť až po uplynutí tlecej doby od uloženia posledného mŕtveho. Na účely, pri ktorých je potrebné terén prehĺbiť, možno zrušený cintorín použiť až po uplynutí 20 rokov od posledného pohrebu; ak sa pritom príde na ostatky, uložia sa do zeme na vyhradenom mieste alebo sa spopolnia.

Popolnice zo zrušeného pohrebiska, o nové uloženie ktorých sa pozostalí napriek upozorneniu nepostarali, prenesú sa na iné pohrebisko, a ak už uplynula doba, na ktorú bolo miesto prepožičané (§ 21), otvoria sa a popol sa zmieša so zemou.

Náhrobky, ktoré tí, ktorým bolo prepožičané miesto pre hrob alebo pre popolnicu, neodpracú zo zrušeného pohrebiska do 6 týždňov po upozornení, odprace a uskladní správa pohrebiska na náklad ich vlastníkov.

Ak ide o všeobecný záujem hodný osobitného zreteľa, možno po prevoze ostatkov na iný cintorín zrušiť cintorín aj pred uplynutím tlecej doby od uloženia posledného mŕtveho. Pri hroboch, pri ktorých tlecia doba neuplynula, treba previesť i príslušenstvo hrobu (pomníky, kríže, obrubníky a pod.). Náklady spojené s predčasným zrušením cintorína znáša organizácia, v záujme ktorej bol cintorín zrušený.

Krematória zriaďujú a spravujú mestské národné výbory, ktoré môžu toto oprávnenie zveriť iným socialistickým organizáciám.

Okolo budovy krematória musí byť zriadený pás zelene, ktorého časti možno využiť na uloženie popolníc (urnový háj), prípadne ak má dostatočnú plochu, na rozptylovú lúku.

Na zriadenie a začatie prevádzky krematória treba súhlas okresného hygienika.

Spaľovacie zariadenie krematória musí byť technicky vyhotovené tak, aby spopolnenie bolo rýchle a úplné bez viditeľného vývinu dymu. Popol musí byť čistý a biely.

Pri každom krematóriu musia byť vhodné zariadenia na dočasné uloženie mŕtvych a na dočasnú úschovu popolníc.

Miestne (mestské) národné výbory vydávajú poriadky pre pohrebiská obsahujúce najmä podrobnejšie ustanovenia o dočasnom uložení mŕtvych a úschove popola, o prepožičaní miesta pre hrob, hrobku alebo popolnicu, o ukladaní do hrobu, o ukladaní popola, o požiadavkách na hroby a hrobky, o zániku práva na miesto, o zrušení hrobu a o odstránení náhrobkov.

Na vydanie poriadku pre pohrebiská treba súhlas okresného hygienika.

Na prepravu mŕtvych a ostatkov, pokiaľ sa nerobí priamo na príslušný cintorín, je potrebné povolenie. Povolenie na prepravu mŕtvych (ostatkov) na území okresu alebo na pitvu na území kraja vydáva prehliadajúci lekár, v ostatných prípadoch, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, okresný hygienik, z obvodu ktorého sa mŕtvy (ostatky) prepravuje.

Povolenie na spopolnenie mŕtveho (§ 14) zahŕňa i povolenie na jeho prepravu do označeného krematória.

Pri preprave mŕtveho (ostatkov) do cudziny je potrebný osobitný sprievodný list, ktorý musí obsahovať jeho meno, priezvisko a vek, miesto, deň a príčinu smrti. Sprievodný list musí byť v tomto prípade vyhotovený okrem českého alebo slovenského znenia aj v niektorom jazyku najviac používanom v medzinárodnom styku. Tento sprievodný list vydáva okresný hygienik.

Pri preprave z cudziny alebo pri prevoze mŕtveho (ostatkov) územím Československej socialistickej republiky vydáva sprievodný list, pokiaľ medzinárodné predpisy neustanovujú inak, československý zastupiteľský úrad.

Povolenie na prepravu alebo sprievodný list na prepravu mŕtvych (ostatkov) nemožno vydať ak by preprava ohrozovala všeobecný zdravotný záujem. Prepravu osôb zomretých na karanténnu chorobu nemožno povoliť pred uplynutím dvoch rokov odo dňa úmrtia.

Na prepravu popolníc so spopolnenými ostatkami netreba povolenie.

Pri preprave po železnici musí sa rakva s telom mŕtveho (s ostatkami) prevážať v osobitnom uzavretom vagóne.

Pri preprave motorovým vozidlom je dovolené používať na prepravu rakve s telom mŕtveho (s ostatkami) iba osobitné pohrebné vozidlo.

V leteckej doprave sa rakva s telom mŕtveho (s ostatkami) prepravuje spravidla osobitným lietadlom; pokiaľ sa nepoužije osobitné lietadlo, musí sa rakva umiestniť v osobitnom uzavretom priestore.

Bližšie podmienky sú ustanovené v prepravných poriadkoch. Inak ich určí okresný hygienik. Pri preprave do cudziny sa postupuje podľa medzinárodného dojednania.*)

Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú i na časti tela mŕtveho, ako aj na mŕtvo narodené deti.

Okresný národný výbor môže po dohode s okresným oddelením Sboru národnej bezpečnosti poveriť niektorého lekára nemocnice s poliklinikou (polikliniky) výkonom oprávnení okresného hygienika ustanovených v § 5 ods. 2 a 4, § 7 ods. 2, § 14 ods. 2, § 20 ods. 2, § 28 ods. 1 a § 29 ods. 4 vo vymedzenom okruhu.

Zrušujú sa smernice hlavného hygienika Československej socialistickej republiky z 18. novembra 1958 o rozptyle spopolnených ostatkov uverejnené v čiastke 95/1958 Ú. l. (Ú. v.).

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.