Predpis bol zrušený predpisom 103/1990 Zb.
39/1966 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1966 do 30.04.1990
39
VYHLÁŠKA
Ministerstva školstva a kultúry, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky
z 8. júna 1966
o vedľajšej hospodárskej činnosti na niektorých školách poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie a v niektorých iných školských zariadeniach
Ministerstvo školstva a kultúry, Ministerstvo financií a hlavný arbiter Československej socialistickej republiky ustanovujú po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 391 ods. 2 a § 395 písm. a) Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb., podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/1959 Zb., ktorým sa ustanovujú základné pravidlá o štátnom rozpočte a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, a podľa § 35 ods. 1 vyhlášky č. 91/1965 Zb. o odmeňovaní práce v novej sústave plánovitého riadenia národného hospodárstva.
§1 Základné ustanovenia
(1)
Školy poskytujúce stredné a vyššie vzdelanie, s výnimkou stredných škôl pre pracujúcich, podnikových technických škôl a podnikových inštitútov, ako aj domovy mládeže a iné podobné školské zariadenia v pôsobnosti Ministerstva školstva a kultúry spravované národnými výbormi (ďalej len „školy“) môžu so súhlasom národného výboru, ktorý ich riadi (ďalej len „národný výbor“), vo vedľajšej hospodárskej činnosti za odplatu vykonávať výskumné, umelecké alebo iné práce,*) poskytovať služby, vypracúvať expertízy, posudky, konzultácie a pod.
(2)
Stredné odborné školy technického smeru môžu v rámci svojho odborného zamerania vypracúvať ako generálny projektant projektovú dokumentáciu pre drobné podnikové a miestne investície a vykonávať čiastkové projektové práce pre generálneho projektanta.**)
(3)
Školy môžu vykonávať práce a služby pre socialistické organizácie i pre jednotlivé osoby.
(4)
Za práce a služby podľa predchádzajúcich odsekov sa považujú iba tie, ktoré školy vykonávajú alebo poskytujú nad rámec svojich učebných plánov.
§2 Prevzatie prác a služieb
(1)
V mene školy podpisuje zmluvu riaditeľ školy. Ak škola nie je oprávnená vystupovať v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene, uzaviera zmluvu národný výbor, ktorý môže splnomocniť riaditeľa školy, aby v jeho mene zmluvu uzavrel, prípadne spolupodpísal alebo urobil iné úkony súvisiace s uzavretím zmluvy; zo zmluvy je však oprávnený i zaviazaný národný výbor. V takýchto prípadoch obstaráva národný výbor za školu aj úkony súvisiace s plnením zmluvy, financovaním, evidenciou a pod.
(2)
Na posúdenie návrhu, prípadne realizáciu výtvarného diela, ktoré vytvára alebo realizuje stredná odborná škola výtvarného smeru, ustanovuje riaditeľ školy umeleckú komisiu.***)
(3)
Pre doplnkové alebo čiastkové práce môže škola použiť ďalších pracovníkov na podklade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo so súhlasom národného výboru na základe pracovnej zmluvy jedine vtedy, ak nemôže zabezpečiť vykonávanie prevzatých prác a služieb svojimi pracovníkmi a žiakmi. Ak ide o prieskumné, projektové alebo geodetické práce, spravuje sa pritom osobitnými predpismi.†)
§3 Financovanie vedľajšej hospodárskej činnosti
(1)
Výdavky spojené s vedľajšou hospodárskou činnosťou ani príjmy z nej plynúce nie sú súčasťou rozpočtu školy. Pre jednotlivé práce alebo služby vykonávané v rámci vedľajšej hospodárskej činnosti zostavuje škola jednoduchý rozpočet.
(2)
(3)
O výdavky spojené s vedľajšou hospodárskou činnosťou a o príjmy docielené z tejto činnosti sa rozpočet školy prekročí.
(4)
Ak prechodne nebudú výdavky plne kryté príjmami, kryjú sa nevyčerpanými prostriedkami z rozpočtu školy; je však potrebné sledovať, aby najneskôr do konca roka boli všetky výdavky spojené s vedľajšou hospodárskou činnosťou v plnom rozsahu kryté príjmami z tejto činnosti.
(5)
Iba vo výnimočných prípadoch, v ktorých výdavky spojené s vedľajšou hospodárskou činnosťou prevýšia koncom roka príjmy docielené z tejto činnosti (napr. v dôsledku rozpracovanosti), možno kryť toto prekročenie z rozpočtu školy podľa predpisov pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami. V nasledujúcom roku je však potrebné uvedené rozpočtové krytie nahradiť prevodom príslušnej sumy príjmov.*)
(6)
O prevzatých prácach a službách vedie škola podľa jednotlivých zmlúv potrebnú operatívnu evidenciu.
§4 Použitie výsledku vedľajšej hospodárskej činnosti
(1)
Príjmy, ktoré škola získa vedľajšou hospodárskou činnosťou, použije na krytie prostriedkov vynaložených pri jej vykonávaní a na výplatu odmien kolektívom alebo pracovníkom, ktorí sa na nej podieľali. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami spojenými s vedľajšou hospodárskou činnosťou je výsledok vedľajšej hospodárskej činnosti a pripadá škole. Schvaľuje ho v rámci finančného vyporiadania národný výbor.
(2)
Príslušné prostriedky prevedie škola z príjmového rozpočtového účtu na bežný účet osobitných prostriedkov. Ak vykonáva styk s bankou za školu národný výbor, prevedie príslušné peňažné prostriedky z príjmového rozpočtového účtu na spoločný bežný účet osobitných prostriedkov a zabezpečí oddelené sledovanie použitia týchto prostriedkov podľa jednotlivých škôl.
(3)
Prostriedky podľa odseku 2 použije škola na vybavenie a modernizáciu, prípadne na iné účely v záujme pedagogického a odborného rozvoja školy, a to
a)
na úhradu prekročenia limitu investícií na obstarávanie strojov, prístrojov a zariadení, drobných podnikových a miestnych investícií, projektových prác a iných investícií,
b)
na obstaranie materiálu a drobných a krátkodobých predmetov,
c)
na krytie iných výdavkov neinvestičnej povahy pre výučbu a výskumnú činnosť,
d)
na financovanie prípadnej edičnej činnosti,
e)
na poskytovanie príspevkov učiteľom a žiakom na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výmennou študijnou praxou, s exkurziami a inými študijnými cestami do zahraničia,
f)
na reprezentačné výdavky pri návštevách významných osôb zo zahraničia,
g)
na financovanie záujmovej činnosti žiakov a pracovníkov, najmä na úhradu výdavkov na exkurzie, zájazdy, pobyt v táboroch pionierov a mládeže škôl alebo na iné akcie, ktoré dávajú spoločný zážitok a utužujú kolektív školy,
h)
na vybavovanie kultúrnych, sociálnych, zdravotných, rekreačných a telovýchovných zariadení a táborov pionierov a mládeže škôl hmotnými prostriedkami neinvestičnej povahy,
i)
na inú činnosť školy.
Prevažnú časť prostriedkov použije škola na účely uvedené pod písm. a) a b).
(4)
Sumu určenú na účely uvedené pod písm. a) prevedie škola z bežného účtu osobitných prostriedkov národnému výboru, ktorý zariadi jej odvod na osobitný účet v príslušnej pobočke Štátnej banky československej, na ktorom sa ukladajú doplnkové zdroje pre financovanie reprodukcie základných prostriedkov.**)
(5)
Z devízových prostriedkov získaných za práce a služby pre zahraničných odberateľov v oblasti obchodných platieb, ako aj platieb za patentové, licenčné a známkové práva pridelí príslušný podnik zahraničného obchodu škole devízový podiel podľa platných predpisov.***) Za práce a služby v oblasti neobchodných platieb určí devízový podiel Ministerstvo financií.
(6)
Nepoužité prostriedky uložené na bežnom účte osobitných prostriedkov školy, prípadne národného výboru podľa odseku 2 koncom roka neprepadajú a prevádzajú sa do ďalších rokov. Nepoužité prostriedky uložené na osobitnom účte pre financovanie reprodukcie základných prostriedkov taktiež koncom roka neprepadajú; na požiadanie školy, prípadne národného výboru ich prevedie príslušná pobočka Štátnej banky československej späť na bežný účet osobitných prostriedkov školy, resp. národného výboru.
(7)
Účtovníctvo o hospodárení s osobitnými prostriedkami sa vedie podľa príslušných ustanovení smerníc Ministerstva financií k účtovnej osnove pre rozpočtové organizácie;†) výdavky, náklady a príjmy sa členia podľa položkovej skladby výdavkov a príjmov.
§5 Odmeňovanie
(1)
Výška odmeny za práce vykonávané učiteľmi a ostatnými pracovníkmi školy vo vedľajšej činnosti sa určuje podľa mzdových predpisov pre práce toho istého druhu v organizáciách, ktoré takéto práce vykonávajú.
(2)
Výška odmeny za prieskumné a projektové práce a za konzultácie a expertízy k týmto prácam sa určí násobkom jednej dvojstotiny základného mesačného platu, ktorý by učiteľovi alebo pracovníkovi školy patril za práce toho istého obsahu v štátnom alebo krajskom projektovom ústave, ktorý je príslušný vykonávať také práce, alebo v organizácii, ktorá práce objednala, a počtom skutočne odpracovaných hodín.
(3)
Žiaci, ktorí vykonávajú práce vo vedľajšej hospodárskej činnosti, sú odmeňovaní obdobne ako pracovníci príslušných pracovných činností a funkcií, a to za úkolové práce podľa príslušných mzdových taríf a za práce určené časovo až do výšky 75 % časovej mzdy. Odmeny vyplácané žiakom sa zdaňujú paušálnou sadzbou dane zo mzdy vo výške 5 %.*)
(4)
Za mimoriadne kvalitne vykonané práce môže riaditeľ školy okrem odmeny podľa odsekov 1, 2 a 3 poskytnúť osobitné odmeny až do 10% z úhrnu odmien vyplatených podľa uvedených odsekov za práce týkajúce sa jednej úlohy. Táto osobitná odmena môže sa poskytnúť aj učiteľovi alebo inému pracovníkovi školy, ktorý vykonával práce v rámci povinností vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru. Mimoriadne kvalitne vykonávanými prácami sú
a)
práce vykonané v lepšej ako predpísanej kvalite,
b)
práce mimoriadnej úrovne,
c)
práce vykonané originálne,
d)
práce vykonané kvalitne pred dohodnutým termínom.
(5)
Výška odmien vrátane osobitnej odmeny podľa odseku 4 nesmie prekročiť zárobok dosahovaný pracovníkmi vykonávajúcimi tieto práce v pracovnom pomere. O vyplatené odmeny môže sa mzdový fond prekročiť.
Záverečné ustanovenia
§6
Ministerstvo školstva a kultúry na Slovensku Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru, prípadne krajské národné výbory môžu v odôvodnených prípadoch ustanoviť, ktoré iné školy a školské zariadenia môžu vykonávať vedľajšiu hospodársku činnosť podľa tejto vyhlášky.
§7
(1)
Ustanovenie § 2 vyhlášky Ministerstva školstva a kultúry č. 149/1961 Zb. o nákupe, zadávaní a predaji diel výtvarných umení a o niektorých iných opatreniach v odbore výtvarných umení sa mení tak, že sa objednávatelia môžu obracať, pokiaľ ide o práce uvedené v § 1 tejto vyhlášky, priamo na školy výtvarného smeru.**)
(2)
Zrušujú sa smernice Ministerstva školstva a kultúry zo 6. júna 1960 č. 23 399/60-III/5 o preberaní a vykonávaní projektových, vedeckovýskumných, umeleckých a iných prác na vysokých a priemyselných školách pre socialistické organizácie a o financovaní týchto prác (Vestník MŠK 1960, str. 195, priama inštrukcia pre orgány národných výborov reg. č. 66/P-1960) a smernice Ministerstva školstva a kultúry z 28. mája 1960 č. 17 841/60-E I/1 o odmeňovaní pracovníkov vysokých a priemyselných škôl za projektové a prieskumné, vedeckovýskumné, umelecké a iné práce vykonávané vysokými a priemyselnými školami pre socialistické organizácie (Vestník MŠK 1960, str. 197, priama inštrukcia pre orgány národných výborov reg. č. 65/P-1960).
(3)
Nepoužité prostriedky získané činnosťou podľa vládnej vyhlášky č. 43/1960 Zb. o vykonávaní projektových, vedeckovýskumných, umeleckých a iných prác na vysokých a priemyselných školách pre socialistické organizácie***) neprepadajú; použijú sa podľa tejto vyhlášky.
§8
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1966.
Minister financií:
Dvořák v. r.
Minister školstva a kultúry:
Hájek v. r.
Hlavný arbiter
Československej socialistickej republiky:
dr. Dohnal v. r.
Dvořák v. r.
Minister školstva a kultúry:
Hájek v. r.
Hlavný arbiter
Československej socialistickej republiky:
dr. Dohnal v. r.
*)
Sú to najmä rôzne formy doškoľovania, prednášky, využívanie strojov, prístrojov a zariadení i odborných pracovníkov školy (remeselníkov, inštruktorov, laborantov a pod.) na vykonávanie rôznych odborných prác, vyrábanie prototypových prístrojov a vykonávanie opráv prístrojov, obstarávanie prekladov odbornej literatúry a náročných textov.
**)
Pre spôsob zadávania a vykonávania týchto prác platí vyhláška č. 117/1957 Ú. l. (Ú. v.).
***)
Vyhláška č. 149/1961 Zb. o nákupe, zadávaní a predaji diel výtvarných umení a o niektorých iných opatreniach v odbore výtvarných umení.
†)
Vyhláška č. 254/1957 Ú. l. (Ú. v.) o zadávaní prieskumných a projektových prác organizáciami socialistického sektora projektantom jednotlivcom, príp. § 2 ods. 1 zememeračského zákona č. 82/1948 Zb. v znení zákona č. 250/1949 Zb. a § 3 zákona č. 61/1951 Zb., ktorým sa zrušujú oprávnenia civilných technikov a inžinierskej komory.
††)
Odvetvie „Vedľajšia hospodárska činnosť".
†††)
Článok „Príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti".
*)
Z článku „Príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti" na oddiel „Náhodné príjmy".
**)
§ 3 ods. 13 vyhlášky č. 92/1965 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
***)
Smernice MZO č. 12/1965 (Vestník MZO čiastka 5) o devízovej zainteresovanosti výroby na výsledkoch zahraničného obchodu, úprava MZO č. 47/1961 (Vestník MZO čiastka 18) o možnosti použitia časti licenčných poplatkov z niektorých aktívnych licenčných a im podobných zmlúv uzavretých s devízovými cudzozemcami a úprava MZO č. 4/1963 (Vestník MZO čiastka 4) o postupe pri využívaní výsledkov výskumných prác pre účely zahraničného obchodu.
†)
Úprava Ministerstva financií z 21. 11. 1959 č. 141/68 000/59 - priama inštrukcia pre orgány národných výborov reg. č. 160/P-1959.
*)
Na odmeny vyplácané žiakom sa z hľadiska ich prípadného nemocenského poistenia podľa vyhlášky č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v) a ich dôchodkového zabezpečenia (§ 47 vyhlášky č. 102/1964 Zb.) neprihliada. Tieto odmeny sa tiež nezahŕňajú do vlastného príjmu žiaka z hľadiska nároku jeho rodičov na prídavky na deti (§ 15 vyhlášky č. 21/1965 Zb.).
**)
Nedotknuté zostávajú ustanovenia autorského zákona č. 35/1965 Zb. a predpisov podľa neho vydaných, ustanovenia zákona č. 47/1959 Zb. o úprave právnych pomerov znalcov a tlmočníkov, vyhlášky č. 93/1965 Zb. o financovaní neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky a predpisy upravujúce ohlasovaciu a iné povinnosti súvisiace s vykonávaním prác školou, pre ktoré ich ustanovujú príslušné predpisy.
***)
Táto vyhláška sa zrušuje vládnym nariadením z 20. júna 1966 č. 38/1966 Zb., ktorým sa zrušujú niektoré právne predpisy v súvislosti so zdokonaľovaním sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.
