Zákon o vysokých školách 1969

Vysoké školy sú pedagogickými, vedeckými a kultúrnymi pracoviskami najvyššej úrovne; svojou činnosťou vytvárajú nevyhnutné predpoklady pre progresívny rast socialistického národného hospodárstva, vedy a kultúry.

Československá socialistická republiky všestranne sa stará o rozvoj vysokých škôl, aby mohli plniť svoje poslanie v súlade s potrebami socialistickej spoločnosti a so svetovým vývojom vedy a kultúry.

Vysoké školy sa členia na vysoké školy univerzitného, technického, ekonomického, pôdohospodárskeho a umeleckého smeru.

Vysoké školy spolupracujú navzájom, ako aj s inými vedeckými, umeleckými a odbornými pracoviskami, s ústrednými orgánmi a organizáciami. Spolupracujú aj s vysokými školami a s vedeckými a umeleckými inštitúciami a pracoviskami v cudzine.

Vysoké školy sú rozpočtovými organizáciami.

Vysoké školy môžu vykonávať projektové, vedeckovýskumné, umelecké a iné práce pre štátne, družstevné, spoločenské a iné organizácie, ako aj pre jednotlivé osoby. Vysoké školy s prostriedkami takto získanými samy hospodária.

Osobitné predpisy ustanovujú, ako prispievajú k materiálnemu zabezpečeniu vysokých škôl organizácie, pre ktoré sú absolventi vysokých škôl pripravovaní.

Pedagogická činnosť na vysokých školách vychádzajúca z cieľov komunistickej výchovy a požiadaviek na odbornú kvalifikáciu absolventov je základnou povinnosťou učiteľov vysokých škôl. Pri nej treba dbať o sústavné rozvíjanie a plné využitie schopností študentov. Pedagogická činnosť na vysokých školách je nerozlučne spätá s vedeckou alebo s tvorivou umeleckou činnosťou.

Základným druhom štúdia na vysokých školách je riadne štúdium. Vysoké školy môžu organizovať podľa potreby aj postgraduálne štúdium, mimoriadne štúdium alebo iné druhy štúdia.

Riadne štúdium na vysokých školách sa uskutočňuje formou denného štúdia alebo formami štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového a externého) alebo účelným spojením týchto foriem štúdia. Nároky na úroveň znalostí študentov sú vo všetkých týchto formách štúdia rovnaké.

Riadne štúdium na vysokých školách trvá 4 až 6 rokov. Vláda môže výnimočne dĺžku štúdia skrátiť alebo predĺžiť až o 1 rok.

Riadne štúdium zakončené štátnou záverečnou skúškou poskytuje úplné vysokoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore.

Na riadne štúdium na vysokých školách sa uchádzači prijímajú so zreteľom na ich individuálne schopností, nadanie a záujmy a v súlade s potrebami spoločnosti. Môžu sa prijať len uchádzači, ktorí majú úplné stredné vzdelanie. Od požiadavky úplného stredného vzdelania môže sa výnimočne upustiť na umeleckých vysokých školách, ak ide o uchádzačov, ktorí prejavili mimoriadne umelecké nadanie.

Uchádzač o štúdium na vysokej škole sa stáva vysokoškolským študentom zápisom na fakulte vykonaným po jeho prijatí na štúdium na vysokej škole.

Študenti sú povinní plniť svoje občianske a študijné povinnosti, osvojovať si potrebné znalosti, pracovné návyky a metódy, usilovať sa sústavným samostatným štúdiom o rozvoj svojich schopností a tak získavať spôsobilosť pre vysoko kvalifikovanú odbornú prácu v príslušnom odbore; taktiež sú povinní získavať spôsobilosť pre kvalifikovanú činnosť pri obrane vlasti.

Študenti sú oprávnení podieľať sa prostredníctvom svojej organizácie na riadení a činnosti vysokej školy.

Štát sa stará o študentov po stránke sociálnej a zdravotnej; najmä sa im poskytujú štipendiá a podľa možnosti stravovanie v menzách a ubytovanie v študentských domovoch. Študenti denného štúdia sú nemocensky a úrazove poistení a sociálne zabezpečení v rozsahu predpisov o nemocenskom poistení a o sociálnom zabezpečení. Študentom popri zamestnaní poskytujú organizácie pracovné úľavy v zamestnaní a hospodárske zabezpečenie v rozsahu a za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi.

Za vzorné plnenie povinností môžu sa študentom udeliť pochvaly a odmeny.

Za porušenie študijných povinností, zásad riadneho správania alebo občianskych povinností môžu sa študentom uložiť tieto kárne opatrenia: pokarhanie, verejné pokarhanie, vylúčenie zo štúdia.

Štúdium na vysokých školách je organizované spravidla podľa študijných odborov a podľa ročníkov. Do vyššieho ročníka môže byť zapísaný len študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti ustanovené študijným plánom.

Študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre postup do vyššieho ročníka, môže sa povoliť opakovať ročník. Počas štúdia možno opakovať iba dva ročníky. Druhé opakovanie toho istého ročníka je neprípustné.

Študentovi sa môže z vážnych osobných dôvodov, najmä zdravotných, štúdium prerušiť, a to až na dobu dvoch rokov. Po uplynutí doby prerušenia štúdia sa študent zaraďuje do toho ročníka, v ktorom bolo štúdium prerušené. Toto zaradenie môže sa viazať na podmienku vykonania osobitných skúšok.

Študent, ktorý nesplnil podmienky pre postup do vyššieho ročníka a ktorému nebolo povolené ročník opakovať, bude zo štúdia vylúčený pre neprospech.

Študent, ktorý štúdium zanechal alebo bol zo štúdia vylúčený, môže byť znova prijatý na vysokú školu len na základe nového prijímacieho konania. Takému študentovi sa môžu do ďalšieho štúdia započítať skúšky vykonané predtým.

Riadne štúdium sa zakončuje na všetkých vysokých školách štátnou záverečnou skúškou.

Študent, ktorý ukončil štúdium na vysokej škole podľa odseku 1, je absolventom vysokej školy.

Vysoké školy priznávajú tieto tituly:

Absolventom vysokých škôl univerzitného smeru s výnimkou absolventov lekárskeho štúdia a absolventom vysokých škôl umeleckého smeru s výnimkou absolventov uvedených v odseku 1 pod písm. d), ktorí vykonajú predpísanú rigoróznu skúšku zo zvoleného vedného odboru a jeho širšieho základu na fakultách uvedených v rigoróznom poriadku, priznávajú vysoké školy tituly „doktor práv“ (v skratke „JUDr.“) alebo „doktor prírodovedy“ (v skratke „RNDr.“) alebo „doktor filozofie“ (v skratke „PhDr.“).

Absolventi všetkých vysokých škôl sú oprávnení používať, pokiaľ vyučujú na školách poskytujúcich stredné vzdelanie, pracovné označenie „stredoškolský profesor“.

Absolventovi vysokej školy vydá vysoká škola diplom, v ktorom bude uvedený odbor štúdia, v ktorom dosiahol vysokoškolskú kvalifikáciu. Absolventom uvedeným v § 14 ods. 1 sa v diplome uvedie aj priznaný titul.

Absolventovi vysokej školy, ktorý vykonal rigoróznu skúšku podľa ustanovenia § 14 ods. 2, vydá vysoká škola, na ktorej ju vykonal, diplom. V tomto diplome sa uvedie príslušný titul a vedný odbor, v ktorom rigorózna skúška bola vykonaná.

Postgraduálne štúdium pripravuje absolventov vysokých škôl pre užšie odborné špecializácie alebo ich oboznamuje s novými vedeckými poznatkami v príslušných odboroch.

Vláda ustanoví zásady postgraduálneho štúdia a jeho organizácie.

Vysoké školy umožňujú mimoriadne štúdium jednotlivých predmetov na jednej fakulte alebo na viacerých fakultách.

Pre mimoriadne štúdium platia ustanovenia § 9 a 12 ods. 5. Ustanovenie § 11 platí primerane.

Vysokoškolské štúdium vykonané na zahraničných vysokých školách platí na území Československej socialistickej republiky, iba ak bolo výslovne uznané (nostrifikované). Štúdium sa môže nostrifikovať len vtedy, ak má rovnakú úroveň ako štúdium na československých vysokých školách.

O nostrifikácii rozhoduje vysoká škola rovnakého alebo obdobného študijného odboru; o nostrifikácii štúdia obsahom alebo rozsahom nezodpovedajúceho štúdiu, ktoré možno absolvovať na československých vysokých školách, rozhoduje Ministerstvo školstva a kultúry. Pri nostrifikácii môže sa aj rozhodnúť o priznaní niektorého titulu uvedeného v § 14.

Ministerstvo školstva a kultúry ustanoví podrobnosti o prijímaní uchádzačov na vysoké školy, o priebehu štúdia, o jeho ukončovaní, o kárnom konaní a o nostrifikácii štúdia.

Ministerstvo školstva a kultúry po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi ustanoví dĺžku riadneho štúdia pre jednotlivé odbory, podrobnosti o starostlivosti o študentov, o postgraduálnom štúdiu a upraví označovanie zahraničných absolventov československých vysokých škôl. Po dohode so Štátnou komisiou pre vedecké hodnosti vydá predpisy pre rigorózne skúšky.

Vláda alebo orgán ňou splnomocnený po prerokovaní s Ústrednou radou odborov ustanoví, aké pracovné úľavy a aké hospodárske zabezpečenie budú sa poskytovať študentom popri zamestnaní a účastníkom postgraduálneho štúdia.

Vedecká práca, sústavné zvyšovanie vlastnej kvalifikácie v súlade so svetovým vývojom vedy, uplatňovanie moderných metód vedeckej práce a ich prenášanie do výchovy študentov je spolu s pedagogickou činnosťou základnou povinnosťou učiteľov vysokých škôl. Vedecká činnosť na vysokých školách je nevyhnutným predpokladom vysokej úrovne pedagogickej práce. Na vedeckej práci sa môžu zúčastniť aj študenti.

Vysoké školy riešia vedecké úlohy v rámci plánu vedy a techniky a rozvíjajú vedné odbory podľa potrieb vedeckého a technického rozvoja spoločnosti.

Vysoké školy vychovávajú nových vedeckých pracovníkov v súlade s potrebami spoločnosti. Ich vedecká príprava sa organizuje podľa osobitných predpisov.

Mimoriadne nadaní študenti sú už počas štúdia na vysokých školách sústavne pripravovaní na vedeckú prácu.

Pri výchove nových vedeckých pracovníkov využívajú vysoké školy po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi a organizáciami aj ich vedecké pracoviská.

Vysoké školy udeľujú vedecké hodnosti podľa osobitných predpisov.

Vysoké školy sú v rozsahu svojej vedeckej činnosti súčasťou vedeckovýskumnej a vývojovej základne.

Na vysokých školách pôsobia ako učitelia riadni profesori, mimoriadni profesori, docenti, odborní asistenti, lektori, asistenti a odborní inštruktori; ďalej môžu na vysokých školách pôsobiť aj externí učitelia.

Na vysokých školách ďalej pôsobia vedeckí pracovníci, technickí a iní odborní, správni a pomocní pracovníci.

Označenie „riadny profesor“, „mimoriadny profesor“ a „docent“ je vedeckopedagogickým a v umeleckých odboroch umeleckopedagogickým titulom.

Vedeckopedagogický, prípadne umeleckopedagogický titul sa nadobúda vymenovaním; stráca ho ten, koho súd odsúdil na stratu čestných titulov a vyznamenaní. Môže sa odňať tomu, kto sa spreneveril občianskej alebo vedeckej cti; o odňatí titulu v tomto prípade rozhoduje na návrh vedeckej rady vysokej školy orgán, ktorý titul udelil, alebo orgán ním na to splnomocnený.

Za riadnych profesorov pre určitý odbor môžu byť vymenovaní mimoriadni profesori, docenti, vedeckí (umeleckí) pracovníci alebo odborníci z praxe, ktorí vyhovujú morálnopolitickým požiadavkám, vytvorili vynikajúce vedecké alebo umelecké práce, majú pedagogickú spôsobilosť a potrebnú prax, a ak nejde o vymenovanie za riadnych profesorov umeleckého odboru, majú vedeckú hodnosť doktora vied. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môžu byť vymenovaní za riadnych profesorov aj tí, ktorí nemajú vedeckú hodnosť doktora vied.

Riadnych profesorov vymenúva prezident republiky na návrh vlády.

Za mimoriadnych profesorov pre určitý odbor môžu byť vymenovaní docenti, vedeckí (umeleckí) pracovníci alebo odborníci z praxe, ktorí vyhovujú morálnopolitickým požiadavkám, vytvorili významné vedecké alebo umelecké práce, majú pedagogickú spôsobilosť a potrebnú prax, a ak nejde o vymenovanie za mimoriadnych profesorov umeleckého odboru, majú vedeckú hodnosť. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môžu byť vymenovaní za mimoriadnych profesorov aj tí, ktorí nemajú vedeckú hodnosť.

Mimoriadnych profesorov vymenúva prezident republiky na návrh vlády.

Za docentov pre určitý odbor môžu byť vymenovaní odborní asistenti, vedeckí (umeleckí) pracovníci alebo odborníci z praxe, ktorí vyhovujú morálnopolitickým požiadavkám, v habilitačnom konaní preukázali pedagogickú a vedeckú, prípadne umeleckú spôsobilosť, majú potrebnú prax, a ak nejde o vymenovanie za docentov umeleckého odboru, majú vedeckú hodnosť. Vo výnimočných a odôvodnených, prípadoch môžu byť vymenovaní za docentov aj tí, ktorí nemajú vedeckú hodnosť.

Docentov vymenúva minister školstva a kultúry.

Voľné pracovné miesta profesorov a docentov sa obsadzujú spravidla na základe konkurzu.

Na uzavretie pracovnej zmluvy s profesormi a na skončenie pracovného pomeru profesorov zo strany vysokej školy, prípadne fakulty treba predchádzajúci súhlas ministra školstva a kultúry. Inak je tento právny úkon neplatný.

V pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje vysoká škola a v prípadoch ustanovených štatútom vysokej školy fakulta, prípadne účelové zariadenie (§ 50) vo svojom mene.

Vysoké školy sú oprávnené požadovať od profesorov a docentov, ktorí nie sú v pracovnom pomere na niektorej vysokej škole, aby v primeranom rozsahu a podľa svojich možností plnili vedeckopedagogické alebo umeleckopedagogické úlohy.

Ak profesori alebo docenti neplnia bez vážnych dôvodov po dobu dvoch rokov takto požadované úlohy, môže im vedeckopedagogický alebo umeleckopedagogický titul odňať orgán, ktorý titul udelil, alebo orgán ním na to splnomocnený.

Na pôsobenie na vysokých školách môžu byť pozvaní vynikajúci odborníci zo zahraničia.

Vysoké školy, na ktoré sú zahraniční odborníci pozvaní, môžu navrhnúť, aby im bol udelený vedeckopedagogický, prípadne umeleckopedagogický titul.

Ustanovenia § 23 až 27 a 28 ods. 3 platia obdobne.

Ministerstvo školstva a kultúry vydá predpisy o habilitačnom a vymenúvacom konaní a o obsadzovaní voľných pracovných miest učiteľov vysokých škôl a predpisy o pracovných úväzkoch učiteľov vysokých škôl.

Platové pomery učiteľov vysokých škôl upravujú osobitné predpisy.

Zákonom sa zriaďujú, zrušujú, zlučujú a delia vysoké školy a samostatné fakulty a ustanovujú a menia ich sídla a názvy.

Vláda nariadením zriaďuje, zrušuje, zlučuje a delí fakulty a ustanovuje a mení ich sídla a názvy.

Vláda ustanovuje perspektívy rozvoja vysokého školstva a jeho materiálne a kádrové zabezpečenie.

Slovenská národná rada sa zúčastňuje na vykonávaní tohto zákona s osobitným zreteľom na plnenie úloh vysokých škôl pri zabezpečovaní hospodárskeho a kultúrneho rozvoja Slovenska.

Pôsobnosť Slovenskej národnej rady a jej orgánov vo vzťahy k vysokým školám na Slovensku a zodpovednosť akademických funkcionárov vysokých škôl na Slovensku Slovenskej národnej rade a jej orgánom upraví zákon Slovenskej národnej rady.

Stálym poradným orgánom ministra školstva a kultúry pre posudzovanie zásadných otázok vysokých škôl je Štátny výbor pre vysoké školy, ktorého členmi sú rektori vysokých škôl a ďalší odborníci vymenovaní ministrom školstva a kultúry. Na rokovaní Štátneho výboru pre vysoké školy sú oprávnení sa zúčastniť zástupcovia organizácií pracovníkov a študentov vysokých škôl.

Vysoké školy sa spravidla delia na fakulty.

V prípade potreby možno zriaďovať vysoké školy, ktoré sa nedelia na fakulty, alebo zriaďovať samostatné fakulty majúce postavenie vysokých škôl.

Na čele vysokej školy je rektor, ktorý ju riadi, zastupuje ju navonok a zodpovedá za jej činnosť ministrovi školstva a kultúry. Rektor najmä:

Rektora zastupujú prorektori; za svoju činnosť zodpovedajú rektorovi.

Rektora vymenúva prezident republiky na dobu troch rokov.

O návrhu na vymenovanie rektora, spravidla z radov riadnych profesorov, sa uznáša vedecká rada vysokej školy tajným hlasovaním. Návrh na vymenovanie rektora predkladá prezidentovi republiky vláda.

Na novozriadenej vysokej škole vymenúva rektora prezident republiky na dobu troch rokov na návrh vlády.

Rektora odvoláva prezident republiky alebo orgán ním splnomocnený. Rektor môže byť odvolaný na vlastnú žiadosť, alebo ak hrubo porušil svoje povinnosti alebo ich sústavne neplní, prípadne ak mu bolo uložené kárne opatrenie, ďalej na návrh vedeckej rady vysokej školy, na ktorom sa uzniesla tajným hlasovaním. Návrh na odvolanie rektora predkladá prezidentovi republiky vláda.

Prorektorov volí vedecká rada vysokej školy tajným hlasovaním na dobu troch rokov z riadnych alebo mimoriadnych profesorov alebo docentov, ktorí sú pracovníkmi príslušnej vysokej školy. Voľbu prorektorov potvrdzuje minister školstva a kultúry; ak voľbu nepotvrdí, vykoná sa voľba nová. Na novozriadenej vysokej škole vymenúva prorektorov na dobu troch rokov minister školstva a kultúry.

Prorektor môže byť odvolaný z funkcie na vlastnú žiadosť, ďalej ak hrubo porušil svoje povinnosti alebo ich sústavne neplní, alebo ak mu bolo uložené kárne opatrenie. Prorektora odvoláva tajným hlasovaním vedecká rada vysokej školy; odvolanie potvrdzuje minister školstva a kultúry.

Na riadení vysokej školy sa podieľa vedecká rada vysokej školy, na vysokých školách umeleckého smeru umelecká rada vysokej školy (ďalej len „vedecká rada vysokej školy“). Vedecká rada vysokej školy prerokúva všetky zásadné otázky rozvoja a činnosti vysokej školy. Rektor je povinný postupovať vedeckej rade vysokej školy tieto otázky na prerokovanie. Vedecká rada vysokej školy môže tiež predkladať rektorovi návrhy z vlastného podnetu. Vedecká rada vysokej školy sa môže členiť na sekcie. Vedeckú radu vysokej školy zvoláva rektor, ktorý jej aj predsedá.

Uznesenie vedeckej rady vysokej školy nadobúda platnosť po schválení rektorom. Ak rektor nesúhlasí s uznesením vedeckej rady, vráti jej vec s odôvodnením na nové prerokovanie. Ak vedecká rada zotrvá na svojom pôvodnom stanovisku, rozhodne rektor, je však povinný o tom informovať ministra školstva a kultúry.

Pri rokovaní o predložení návrhu na vymenovanie riadneho alebo mimoriadneho profesora na ďalšie konanie, o otázkach vymenovania a volieb akademických funkcionárov a pri rokovaní podľa predpisov o udeľovaní vedeckých hodností rozhoduje vedecká rada tajným hlasovaním; jej rozhodnutie nevyžaduje schválenie rektora.

Členmi vedeckej rady sú rektor, prorektori, dekani fakúlt a riaditelia výskumných ústavov vysokej školy. Ďalších členov vedeckej rady vysokej školy vymenúva rektor z učiteľov vysokej školy a z ďalších odborníkov na dobu troch rokov. Kvestor je členom vedeckej rady s hlasovacím právom pri riešení otázok správnych a hospodárskych; inak má hlas poradný. Členmi vedeckej rady vysokej školy sú aj zástupcovia organizácií pracovníkov a študentov vysokej školy, ktorých vymenúva rektor na návrh týchto organizácií; títo členovia však nie sú oprávnení hlasovať pri rokovaní o návrhoch na udelenie vedeckopedagogických alebo umeleckopedagogických titulov a vedeckých hodností.

Stálym zástupcom rektora vo veciach správnych a hospodárskych je kvestor. Kvestor zodpovedá rektorovi za riadne hospodárenie vysokej školy a za dôsledné vykonávanie a zachovávanie zákonov a iných právnych predpisov na úseku správnej a hospodárskej činnosti. Kvestora vymenúva a odvoláva minister školstva a kultúry na návrh rektora.

Výkonným orgánom pre zabezpečovanie úloh vysokej školy je rektorát, ktorého prácu riadi kvestor.

Na čele samostatnej fakulty je dekan, ktorého zastupujú prodekani. Pre pôsobnosť dekana platia obdobne ustanovenia § 38 ods. 1 písm. a), § 44 ods. 1, § 48 ods. 3 a § 50. Na riadení samostatnej fakulty sa podieľa jej vedecká rada, o ktorej platí obdobne ustanovenie § 46. Pre pôsobnosť tajomníka fakulty platí obdobne ustanovenie § 41.

Na novozriadenej samostatnej fakulte vymenúva na dobu troch rokov dekana a prodekanov minister školstva a kultúry.

Dekan alebo prodekan samostatnej fakulty môže byť odvolaný z funkcie na vlastnú žiadosť, ďalej ak hrubo porušil svoje povinnosti alebo ich sústavne neplní, alebo ak mu bolo uložené kárne opatrenie. Dekana a prodekanov odvoláva vedecká rada samostatnej fakulty tajným hlasovaním; odvolanie dekanov a prodekanov potvrdzuje minister školstva a kultúry.

Fakulta je základnou a komplexnou organizáciou pre pedagogickú a vedeckú alebo umeleckú prácu.

Na čele fakulty je dekan, ktorý ju riadi, zastupuje ju navonok a zodpovedá za jej činnosť rektorovi vysokej školy. Dekan najmä:

Dekana zastupujú prodekani; za svoju činnosť zodpovedajú dekanovi.

Dekana a prodekanov volí tajným hlasovaním na dobu troch rokov vedecká rada fakulty.

Dekana a prodekanov novozriadenej fakulty vymenúva na dobu troch rokov minister školstva a kultúry.

Dekan alebo prodekan môže byť odvolaný z funkcie na vlastnú žiadosť, ďalej ak hrubo porušil svoje povinnosti alebo ich sústavne neplní, alebo ak mu bolo uložené kárne opatrenie. Dekana a prodekanov odvoláva vedecká rada fakulty tajným hlasovaním; odvolanie dekana potvrdzuje minister školstva a kultúry, odvolanie prodekanov potvrdzuje rektor.

Na riadení fakulty sa podieľa vedecká rada fakulty, na fakultách umeleckého smeru umelecká rada fakulty (ďalej len „vedecká rada fakulty“). Vedecká rada fakulty prerokúva všetky zásadné otázky rozvoja a činnosti fakulty. Dekan je povinný postupovať vedeckej rade fakulty tieto otázky na prerokovanie. Vedecká rada fakulty môže tiež dekanovi predkladať návrh z vlastného podnetu. Vedecká rada fakulty sa môže členiť na sekcie. Vedeckú radu fakulty zvoláva dekan, ktorý jej aj predsedá.

Uznesenie vedeckej rady fakulty potvrdzuje dekan. Ak dekan nesúhlasí s uznesením vedeckej rady, vráti jej vec s odôvodnením na nové prerokovanie. Ak vedecká rada zotrvá na svojom pôvodnom stanovisku, rozhodne dekan, je však povinný o tom informovať rektora.

Pri rokovaní o predložení návrhu na vymenovanie riadneho profesora, mimoriadneho profesora alebo docenta na ďalšie konanie, o otázkach volieb akademických funkcionárov a pri rokovaní podľa predpisov o udeľovaní vedeckých hodností rozhoduje vedecká rada tajným hlasovaním; jej rozhodnutie nevyžaduje schválenie dekana.

Stálym zástupcom dekana vo veciach správnych a hospodárskych je tajomník fakulty. Tajomník fakulty zodpovedá dekanovi za riadne hospodárenie fakulty a za dôsledné vykonávanie a zachovávanie zákonov a iných právnych predpisov na úseku správnej a hospodárskej činnosti. Tajomníka fakulty vymenúva a odvoláva na návrh dekana rektor.

Výkonným orgánom pre zabezpečovanie úloh fakulty je dekanát, ktorého prácu riadi tajomník fakulty.

Základným pracoviskom pre pedagogickú a vedeckú, prípadne umeleckú prácu je katedra. Katedra sa zriaďuje pre určitý predmet alebo pre niekoľko príbuzných predmetov.

Katedra sa zriaďuje spravidla na fakulte, môže sa však zriadiť aj na vysokej škole, najmä pre predmety spoločné niekoľkým fakultám, prípadne vysokým školám.

Katedry zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje a zlučuje rektor na návrh dekana, príp. po dohode s rektorom inej vysokej školy. Vojenské katedry vysokých škôl zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje a zlučuje Ministerstvo školstva a kultúry.

Prácu katedry riadi jej vedúci, ktorého poveruje funkciou a odvoláva z nej rektor na návrh dekana.

Na vysokých školách môžu sa zriaďovať výskumné ústavy a iné vedecké pracoviská.

Výskumné ústavy zriaďuje a zrušuje minister školstva a kultúry podľa osobitných predpisov; ostatné vedecké pracoviská zriaďujú a zrušujú rektori.

Pre potreby vysokých škôl môžu sa zriaďovať účelové zariadenia slúžiace najmä pedagogickej, vedeckej, umeleckej, hospodárskej a technickej činnosti vysokých škôl alebo starostlivosti o študentov a pracovníkov vysokých škôl.

Účelové zariadenia slúžiace jednej vysokej škole, prípadne fakulte zriaďuje rektor; zariadenie slúžiace viacerým vysokým školám zriaďuje Ministerstvo školstva a kultúry.

Vysoké školy môžu vydávať učebné texty a zriaďovať na to vlastné zariadenia; zriaďuje ich rektor, a ak ide o zariadenie slúžiace viacerým vysokým školám, Ministerstvo školstva a kultúry. Vysoké školy môžu v rozsahu ustanovenom ministrom školstva a kultúry vydávať vedecké publikácie pracovníkov vysokých škôl.

Odborná prax študentov vysokých škôl sa vykonáva v zariadeniach Ministerstva školstva a kultúry alebo v organizáciách a zariadeniach v odbore iných ústredných orgánov alebo národných výborov. Možno ju vykonať aj v zodpovedajúcich zariadeniach v zahraničí.

Podrobnosti o riadení, organizácii a činnosti jednotlivých vysokých škôl a fakúlt a o pôsobnosti a spôsobe rokovania vedeckých rád a ich sekcií upravujú štatúty vysokých škôl a štatúty fakúlt. Štatúty vysokých škôl vydávajú po schválení ministrom školstva a kultúry rektori. Štatúty fakúlt vydávajú po schválení rektorom dekani.

Ministerstvo školstva a kultúry ustanovuje, akým spôsobom sa vysoké školy podieľajú na správe štátnych knižníc, ktoré prevažne slúžia potrebám učiteľov a študentov.

Podmienky odbornej praxe (§ 52) v organizáciách alebo zariadeniach v odbore iných ústredných orgánov alebo národných výborov a vzťahy medzi vysokými školami, prípadne fakultami a týmito organizáciami alebo zariadeniami ustanovuje Ministerstvo školstva a kultúry po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi alebo národnými výbormi.

Vysoká škola politická Ústredného výboru Komunistickej strany Československa je vysokou školou univerzitného smeru, o ktorej platia osobitné predpisy.

Vojenské vysoké školy sú vysokými školami podľa tohto zákona. Vzťahujú sa na ne ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 32, 33, 35, 60 a 61. Ustanovenia § 5, 10, 11, 12, 18, 19, 23, 28, 29, 31, 36, 38 až 42, 44 až 53 a 62 sa na vojenské vysoké školy vzťahujú obdobne.

Pôsobnosť patriaca podľa tohto zákona ministrovi, prípadne Ministerstvu školstva a kultúry vykonáva na úseku vojenských vysokých škôl minister, prípadne Ministerstvo národnej obrany, a to vo veciach všeobecne pedagogických po dohode s ministrom, prípadne Ministerstvom školstva a kultúry.

Pokiaľ vojenské vysoké školy vykonávajú výučbu v odboroch a predmetoch, ktoré sú obdobné odborom a predmetom na vysokých školách civilných, spravujú sa primerane predpismi platnými pre vysoké školy civilné; v týchto odboroch a predmetoch sa na vojenské vysoké školy vzťahuje pôsobnosť Štátneho výboru pre vysoké školy; inak túto pôsobnosť vykonáva orgán zriadený ministrom národnej obrany.

Opatrenia podľa § 32 tohto zákona, vymenúvanie vedúcich funkcionárov a úpravu titulov absolventov vojenských vysokých škôl (§ 13, 14 a 57) vykonáva prezident republiky na návrh ministra národnej obrany.

Podrobnosti na vykonanie ustanovení odsekov 1 až 4 ustanoví minister národnej obrany.

Vysoké školy a fakulty zriadené podľa skorších predpisov sú vysokými školami a fakultami podľa tohto zákona; tieto vysoké školy a fakulty sú uvedené v prílohe tohto zákona.

Akademické tituly a stavovské označenia absolventov vysokých škôl nadobudnuté podľa skorších predpisov zostávajú nedotknuté.

Absolventom vysokých škôl smerov a odborov uvedených v § 14 ods. 1, ktorí ukončili štúdium pred účinnosťou tohto zákona, pokiaľ už v týchto odboroch nedosiahli akademický titul alebo stavovské označenie podľa skorších predpisov, sa priznávajú tituly podľa ustanovenia § 14 ods. 1.

Absolventom vysokých škôl uvedených v § 14 ods. 2, ktorí ukončili štúdium pred účinnosťou tohto zákona, pokiaľ už v týchto odboroch nedosiahli akademický titul podľa skorších predpisov, priznávajú vysoké školy tituly uvedené v § 14 ods. 2 za podmienok tam ustanovených, pričom vychádzajú z výsledkov absolventovho štúdia a z jeho znalostí získaných v praxi.

Absolventom vysokých škôl uvedených v § 14 ods. 2, ktorí nedosiahli akademický titul podľa skorších predpisov, získali však pred účinnosťou tohto zákona vedeckú hodnosť v niektorom z odborov vysokých škôl univerzitného smeru, nie však z odborov lekárskych, sa priznávajú tituly podľa ustanovenia § 14 ods. 2 bez rigoróznej skúšky.

Absolventi, ktorí získajú tituly podľa odsekov 2 až 4, strácajú označenie absolventov, ktoré im bolo udelené na základe vládneho nariadenia č. 60/1953 Zb. o vedeckých hodnostiach a o označení absolventov vysokých škôl alebo na základe zákona č. 46/1956 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách; označenie absolventov, ktorí tituly absolventov podľa odsekov 2 až 4 nezískajú, zostávajú nedotknuté.

Podrobnosti na vykonanie odsekov 1 až 5 ustanoví Ministerstvo školstva a kultúry.

Profesori vymenovaní pred účinnosťou tohto zákona sa stávajú od jeho účinnosti riadnymi profesormi; riadnymi profesormi sa stávajú od účinnosti tohto zákona aj mimoriadni profesori vymenovaní pred účinnosťou zákona č. 58/1950 Zb., ktorí pôsobili na vysokej škole v deň, keď nadobudol účinnosť zákon č. 46/1956 Zb. a pôsobia na vysokej škole v deň účinnosti tohto zákona.

Zástupcovia profesorov ustanovení na vysokej škole pred účinnosťou tohto zákona sa stávajú od jeho účinnosti mimoriadnymi profesormi.

Zástupcovia docentov, pokiaľ nesplnia do lehoty, ktorá im bola ustanovená, podmienky pre vymenovanie za docentov, budú prevedení do kategórie odborných asistentov. Predĺženie lehoty môže výnimočne povoliť rektor, najviac však na dobu jedného roka od účinnosti tohto zákona. Až do uplynutia ustanovenej lehoty zostávajú v kategórii zástupcov docentov.

O návrhoch na vymenovanie profesorov podaných Ministerstvu školstva a kultúry pred účinnosťou tohto zákona, ak sa o nich nerozhodlo do tohto času, bude sa rozhodovať ako o návrhoch na vymenovanie riadnych, prípadne mimoriadnych profesorov.

O návrhoch na ustanovenie zástupcov profesorov podaných Ministerstvu školstva a kultúry pred účinnosťou tohto zákona, ak sa o nich nerozhodlo do tohto času, bude sa rozhodovať ako o návrhoch na vymenovanie mimoriadnych profesorov.

Návrhy na ustanovenie zástupcov docentov podané Ministerstvu školstva a kultúry pred účinnosťou tohto zákona, ak sa o nich nerozhodlo do tohto času, vrátia sa vysokej škole (fakulte), ktorá ich podala, bez prerokovania.

Rektori a prorektori vysokých škôl, ako aj dekani a prodekani fakúlt budú prvý raz podľa tohto zákona vymenovaní, prípadne volení na obdobie školských rokov 1966/1967 až 1968/1969, a to do 30 júna 1966.

Do vymenovania, prípadne potvrdenia nových akademických funkcionárov zostávajú vo funkciách doterajších akademickí funkcionári.

Rozhodnutia Ministerstva školstva a kultúry alebo orgánu ním splnomocneného o vzniku, zmene alebo zániku práva užívať miestnosti na ubytovanie, spoločné priestory a zariadenia v študentských domovoch a o náhrade za toto užívanie sú vykonateľné správnou exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia. Ustanovenia tretej časti prvej a druhej hlavy Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi sa na bývanie v študentských domovoch nevzťahujú.

Zrušujú sa:

Tento zákon sa na bohoslovecké fakulty nevzťahuje; platia o nich doterajšie predpisy.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1966.