Vyhláška Ministerstva financií o správe národného majetku 1967

Na správu národného majetku sú oprávnené iba štátne socialistické hospodárske a rozpočtové organizácie. Iné štátne socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske sú oprávnené na správu, len pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa.***)

Národný majetok spravuje zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa, že tento majetok slúži predovšetkým prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať spory o príslušnosť na správu národného majetku (§ 65 ods. 2 zákonníka), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, dohodnúť na odchýlke od týchto zásad.

Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obe organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa taký majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

Národný výbor môže mať v správe národný majetok, ktorý neslúži na plnenie jeho úloh, ak ho nemôžu iné organizácie využiť. Najmä môže mať, prípadne organizácia ním riadená a určená v správe domy, ktoré nie sú obytné, ak však sú určené na to, aby boli čiastočne alebo celkom prenechané na užívanie niekoľkým socialistickým organizáciám na plnenie ich úloh, a sú tiež skutočne niekoľkými organizáciami užívané, alebo ak podlahová plocha ich obytnej časti je aspoň jedna tretina celkovej užívacej plochy budovy.

Osobitné predpisy platia o dočasnej správe národného majetku uvedeného v § 65 ods. 3 zákonníka*) a o správe štátnych rezerv.**)

Ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich vybudované zariadenie bude mať v správe. Bude to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje na jeho vybudovanie.***)

Hmotný národný majetok tvoria základné prostriedky, zásoby a iný hmotný majetok.^†)

Prebytočný je národný majetok, ktorý organizácia nepotrebuje na plnenie úloh. Za prebytočnú sa považuje aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie. Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a v konzervácii.

Neupotrebiteľný je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaralosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže už slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné základné prostriedky považujú sa aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré treba zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu; sem patria aj stavby a budovy, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo iného príslušného orgánu majú sa zbúrať, zrušiť alebo uviesť do neškodného stavu.

Národný majetok, o ktorom organizácia rozhodne, že je prebytočný, prevedie do správy inej štátnej socialistickej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.). Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, môže sa predať občanom za podmienok § 15 ods. 2 písm. a). Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s majetkom neupotrebiteľným (§ 8).

Na umiestnenie prebytočného hnuteľného národného majetku organizácia môže použiť súčinnosť štátnych organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

S prebytočnými hnuteľnými základnými prostriedkami majú sa súčasne previesť v potrebnom množstve náhradné diely (súčiastky), pokiaľ ich organizácia má a nepotrebuje ich na inú údržbu.

Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby i naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie sa spravidla do správy miestneho národného výboru, alebo ak ide o poľnohospodárske nehnuteľnosti, do správy okresného národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu námietky, postupuje sa podľa § 65 ods. 2 zákonníka. Ak však môže taký majetok lepšie a ľahšie spravovať iná štátna organizácia než národný výbor, prevedie sa do jej správy.

Národný majetok, o ktorom organizácia písomne rozhodne, prípadne na základe posudku odbornej socialistickej organizácie,^††) že je neupotrebiteľný, a pokiaľ ho nemôže sama hospodárnejšie využiť (napríklad ako materiál), prevedie do správy inej štátnej socialistickej organizácie (§ 12 a nasl.) alebo do vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej (§ 15 a nasl.). Ak oň neprejaví záujem niektorá z uvedených organizácií a pritom ide o veci, ktoré môžu byť predmetom osobného vlastníctva (napr. veci hodiace sa na stavbu alebo opravu obydlia), môže sa predať občanom. Ustanovenie § 7 ods. 2 platí obdobne.

S neupotrebiteľnými budovami a stavbami (§ 6 ods. 2), prípadne s materiálom z nich sa naloží podľa predchádzajúceho odseku.

Ak sa nepodarí realizovať neupotrebiteľný majetok podľa predchádzajúcich odsekov, určí sa na odval.

Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh, celkom alebo čiastočne prenechať na dočasné užívanie inej socialistickej organizácii. Môže tiež prenechať nehnuteľnosti alebo jej časť inej socialistickej organizácii na užívanie len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku v rozsahu potrebnom na plnenie vlastných úloh a ak nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom záujme lepšie využije. Do užívania nemôžu sa prenechať veci spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné. Odplata sa neposkytuje za prenechanie užívania pozemku, ak organizácia, ktorá ho spravuje, nemá s jeho správou a prevádzkou žiadne náklady, prípadne pokiaľ jej z prenechania užívania nevzíde majetková ujma.

Prenechanie národného majetku na užívanie socialistickej organizácii môže sa stať len hospodárskou zmluvou.*)

Organizácia môže prenechať za odplatu na dočasné užívanie občanom**) pre osobnú potrebu (napr. na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, prípadne garáže, na dočasné užívanie záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne nepotrebuje na plnenie svojich úloh. Prenechávanie pozemkov na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou.

Na účely doosídlenia v pohraničných okresoch môže okresný národný výbor prenechať na dočasné užívanie bez odplaty v primeranej výmere poľnohospodárske pozemky, ktoré má vo svojej správe. Podľa osobitných predpisov***) môže poľnohospodársky pozemok prenechať na užívanie svojim pracovníkom aj štátna socialistická organizácia s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou.

Okrem prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 a okrem požičiavania spotrebných predmetov občanom organizáciami na to určenými a prenechávanie bytov a miestností spravovaných štátnymi organizáciami na osobné užívanie občanov podľa Občianskeho zákonníka organizácie nesmú národný majetok prenechávať občanom na užívanie. To neplatí o spoločenskom užívaní verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní pracovných zvrškov, ochranných pomôcok a iných vecí organizáciami občanom podľa osobitných predpisov.^†) Neplatí to taktiež o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené (napr. knihy, predmety na vykonávanie športu).

Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom môže sa bezodplatne odovzdať do trvalého užívania (§ 70 ods. 1 zákonníka) len iným socialistickým organizáciám než štátnym.

Na odovzdanie národného majetku do trvalého užívania je oprávnený okresný národný výbor, v obvode ktorého je odovzdávaný národný majetok. Ak sa má odovzdať do trvalého užívania majetok, ktorý nie je v správe okresného národného výboru, v obvode ktorého je, prevedie sa skôr do jeho správy. Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov určiť, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie niektorých častí národného majetku, že aj iné štátne socialistické organizácie môžu národný majetok, ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania, prípadne majetok do trvalého užívania odovzdaný vo svojej správe ponechať.

Užívateľ je povinný odovzdané nehnuteľnosti na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať ich zachovanie. Investičné zmeny (napr. stavby, adaptácie, prístavby a nadstavby) môže vykonávať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie, ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení musí sa určiť, či a do akej miery má užívateľ pri zrušení trvalého užívania právo voči spravujúcej organizácii na náhradu nákladov vynaložených ním na investičné zmeny. Náhrada nesmie byť vyššia ako vlastné náklady obstarania investícií znížené o opotrebenie a náhodné znehodnotenie. Ak sa náklady uhradili priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov alebo boli vynaložené bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá má majetok v správe, náhrada nákladov užívateľovi nepatrí.

Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania sa uskutoční hospodárskou zmluvou. Pre jej zápis do evidencie nehnuteľností platí obdobne ustanovenie druhej vety § 2 ods. 4.

Hospodárska zmluva o odovzdaní národného majetku do trvalého užívania musí obsahovať

Hospodárska zmluva o odovzdaní do trvalého užívania vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 5.

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

Ak pri uzavieraní zmlúv vzniknú medzi organizáciami rozpory, riešia ich nadriadené orgány.

O odovzdaní majetku trvalému užívateľovi sa spíše zápisnica.

Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania (§ 198 a nasl. Obč. zák.) vydá okresný národný výbor, v obvode ktorého je pozemok.

Do osobného užívania nemôže sa prideliť pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve, pokiaľ ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh.

Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia, než miestny národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, zriaďuje sa právo osobného užívania pozemkov v štátnom socialistickom vlastníctve za úhradu.**)

Prevody správy národného majetku sú prípustné len medzi štátnymi socialistickými organizáciami.

Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza odplatne,***) a to za cenu podľa platných cenových predpisov; pokiaľ však bezodplatný prevod prispeje k lepšiemu využitiu národného majetku, môžu sa organizácie na takom prevode dohodnúť. Prevod správy národného majetku možno vykonať aj výmenou veci za vec.

Bezodplatne sa však prevádza správa národného majetku, ak ide o

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia majú sa vykonávať spravidla k prvému dňu nasledujúceho mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k prvému dňu nasledujúceho roka. So spätnou účinnosťou možno prevádzať správu národného majetku výnimočne len zo závažných dôvodov a len k prvému dňu mesiaca bežného roka alebo k prvému dňu bežného roka.

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku^†) alebo rozhodnutiami nadriadených orgánov.

Rozhodnutím nadriadených orgánov, ktoré musí mať podstatné náležitosti ako hospodárske zmluvy o prevode správy, môže sa previesť správa národného majetku len vtedy, ak ide o prevod majetkového celku pri zriadení organizácie alebo pri reorganizácii, alebo ak ide o rozhodnutie príslušného orgánu v sporoch o príslušnosť na správu (§ 65 ods. 2 zákonníka). Rozhodnutím nadriadených orgánov prevedie sa správa národného majetku vždy odplatne, ak ide o majetok obstaraný organizáciami z ich vlastných zdrojov. Ak však ide o prípady uvedené v § 12 ods. 3 prevedie sa správa národného majetku bezodplatne.

Ak ide o prevod správy z pôsobnosti jedného ústredného orgánu do pôsobnosti iného ústredného orgánu, vydá rozhodnutie o prevode správy orgán, z pôsobnosti ktorého sa správa národného majetku prevádza, po dohode s druhým ústredným orgánom. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu alebo naopak.

Vlastníctvo k pozemku možno previesť len vtedy, ak ide

Vlastníctvo iného národného majetku možno previesť len vtedy, ak ide

Na prevody národného majetku do vlastníctva iných socialistických organizácií než štátnych pri obvyklom hospodárení (pri dodávkach výrobkov a vykonávaní prác), na predaj vecí podľa štvrtej časti Občianskeho zákonníka do vlastníctva občanov a na prevody vlastníctva niektorých vecí na občanov podľa osobitných predpisov (napr. poskytovanie liekov, školských potrieb žiakom a pod.) sa nevzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky o podmienkach na prevod vlastníctva a postup pri ňom.

Ak sa na výstavbu spoločného zariadenia združuje štátna socialistická organizácia s družstevnou alebo spoločenskou organizáciou, platí obdobne ustanovenie § 4. Ak sa dohodne, že spoločné zariadenie pripadne do vlastníctva družstevnej alebo spoločenskej organizácie, štátna socialistická organizácia bezodplatne prevedie do vlastníctva tejto organizácie hmotný národný majetok, ktorý poskytuje podľa dohody spoločnému zariadeniu.

Osobitné predpisy o poskytovaní národného nehnuteľného majetku ako náhrada za nehnuteľnosti občanov a súkromných právnických osôb, ktoré boli zmluvne alebo podľa rozhodnutia príslušných orgánov prevedené do socialistického vlastníctva, zostávajú nedotknuté.**)

V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcich odsekoch je prevod vlastníctva národného majetku neprípustný.

Prevod vlastníctva národného majetku sa vykonáva odplatne, a to za cenu podľa platných cenových predpisov. Výnimočne bezodplatne možno previesť národný majetok len v spoločenskom záujme.

Ministerstvo financií určí, ktoré budovy a za akých podmienok môžu organizácie prevádzať do vlastníctva občanom ako rodinné domčeky.***)

Súdnym výkonom rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy môžu byť postihnuté len tie časti národného majetku, ktoré označí súdu orgán priamo nadriadený povinnej organizácii. Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa § 58 Obč. zák. nie je prípustné.

Na odplatný prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene*) nad jeden milión Kčs alebo na bezodplatný prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v obstarávacej cene nad 250 000 Kčs treba schválenie Ministerstva financií.

V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva nepotrebujú schválenie. Iné organizácie potrebujú na uzavretie zmluvy schválenie priamo nadriadeného orgánu; národné výbory nižších stupňov a organizácie národnými výbormi riadené potrebujú schválenie krajského národného výboru. Orgán oprávnený schvaľovať také zmluvy môže určiť, že na prevody majetku nie je schválenie potrebné, prípadne že na schválenie je príslušný iný orgán.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú príslušnosti upravenej predpismi vydanými na základe § 15 ods. 8.

Ak je pohľadávka prechodne nevymožiteľná alebo nepreukázateľná, organizácia smie dočasne upustiť od jej vymáhania, avšak musí ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala alebo nezanikla, a usilovať sa o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania nie je prípustné, ak je dlžníkom štátna socialistická organizácia.

Organizácia smie trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

Organizácia smie ďalej trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne uspokojená, ak nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať jej výšku a nie je tu ani podklad pre to, aby súd určil podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku**) výšku podľa svojej úvahy.

O upustení od vymáhania sa dlžník neupovedomí; týmto opatrením jeho záväzok nezaniká, a pokiaľ je podľa práva a nepremlčal sa alebo nezanikol, môže sa i po tomto opatrení proti nemu uplatňovať.

Ak pohľadávka až do výšky 200 Kčs voči socialistickej organizácii a až do výšky 100 Kčs voči inému dlžníkovi (nepatrná pohľadávka) nebola dobrovoľne uspokojená a náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, smie organizácia upustiť od jej vymáhania.

Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky podľa predchádzajúceho odseku len raz v tom istom kalendárnom roku, okrem ak by pohľadávka, od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka, od vymáhania ktorej sa má upustiť, neprevyšovali dohromady 200 Kčs, prípadne 100 Kčs.

Ústredné orgány pre organizácie priamo podriadené, odborové riaditeľstvá trustov pre podriadené podniky, odborové podniky pre pridružené podniky a krajské národné výbory pre národné výbory nižších stupňov a pre podniky im podriadené môžu určiť, že sa všeobecne alebo pre určité prípady obmedzujú ich oprávnenia, ktoré im patria podľa predchádzajúcich odsekov.

Ak pohľadávka proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii je vyššia ako 250 000 Kčs, pre platnosť opatrenia podľa § 19 a 20 je potrebné schválenie Ministerstva financií.

V ostatných prípadoch ústredné orgány, odborové riaditeľstvá trustov, odborové podniky a krajské národné výbory smú robiť opatrenia podľa § 19 a 20 o pohľadávkach, ktoré sú v ich správe. Iné organizácie potrebujú schválenie na takéto opatrenia, ak to určí priamo nadriadený orgán; národným výborom nižších stupňov a organizáciám týmito národnými výbormi riadeným národný výbor vyššieho stupňa.

Pre platnosť opatrení podľa § 18 až 22 je ďalej potrebné, aby sa stali v písomnej forme.

Rozhodujúcim pre príslušnosť na opatrenia podľa tejto vyhlášky je stav pohľadávky s príslušenstvom v čase, keď sa má opatrenie urobiť. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých pohľadávok.

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy*) neustanovujú inak, obdobne pre opatrenia o iných právach než pohľadávkach. Príslušnosť jednotlivých organizácií na opatrenia o iných právach sa spravuje hodnotou predmetu plnenia vyjadrenou bežnou cenou.

O správe cenných papierov a nakladaní s nimi platia primerane ustanovenia § 65 a 66 zákonníka a § 2, 3, 12 až 15; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobne ustanovenia § 17 a nasl.

Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorých by mohla štátu alebo organizácii vzniknúť majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých môže dôjsť k odpusteniu pohľadávky (§ 19). Príslušnosť orgánu oprávneného na schválenie zmeny alebo zrušenia zmluvy sa spravuje výškou ujmy vyjadrenej bežnou cenou.

Ustanovenia § 18 až 25 vzťahujú sa i na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou (právom) štátu dochádza v konaní pred súdom (napr. zmierom, späťvzatím návrhu na začatie konania).

Organizácia je oprávnená v konaní pred súdom uznať nárok uplatnený proti štátu až do výšky, do ktorej je oprávnená robiť opatrenia podľa § 19 a 22 ohľadne pohľadávok štátu.

Ustanovenia § 17 až 24 nevzťahujú sa na trovy trestného súdneho konania, na peňažné tresty alebo pokuty v tomto konaní uložené a na pokuty uložené miestnymi ľudovými súdmi.

Pre pohľadávky na daniach, poplatkoch a clách platí táto vyhláška potiaľ, pokiaľ osobitné predpisy o týchto pohľadávkach neobsahujú osobitnú úpravu.