Predpis bol zrušený predpisom 142/1991 Zb.
97/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1964 do 14.05.1991
97
VYHLÁŠKA
Úradu pre normalizáciu a meranie
z 10. júna 1964,
ktorou sa vykonáva zákon o technickej normalizácii
Úrad pre normalizáciu a meranie po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovuje podľa § 24 zákona č. 96/1964 Zb. o technickej normalizácii:
PRVÁ ČASŤ | Všeobecné ustanovenia
§1 Metódy a formy normalizačnej činnosti
(1)
V normalizačnej činnosti sa používa najmä:
a)
unifikácia, ktorou sa vytvára jednotný výrobok (súčasť, diel, skupina, stroj, výrobný celok, materiál a pod.) alebo spôsob práce (pracovný postup, skúšobná metóda a pod.) tak, aby pre danú spoločenskú potrebu (z hľadiska rozmerov, funkčných vlastností, dosiahnutých výsledkov a pod.) boli jednotlivé výrobky či pracovné spôsoby navzájom zameniteľné,
b)
typizácia, ktorou sa vyberá alebo vytvára hospodárny počet typov niektorého výrobku alebo niektorej činnosti, postačujúci na krytie prevažnej časti potreby národného hospodárstva,
c)
špecifikácia, ktorou sa najmä určujú vlastnosti, vyhotovenie alebo usporiadanie predmetov (surovín, materiálov, výrobkov, zariadení) alebo spôsoby práce (pracovné postupy, skúšobné metódy a iné činnosti), prípadne i určujú opatrenia potrebné na zistenie, či určené požiadavky sú splnené.
(2)
Výsledky unifikácie a typizácie sa uplatňujú prostredníctvom technických noriem, typových projektových riešení alebo prostredníctvom výrobných a iných technických podkladov.
Subjekty normalizačnej činnosti
§2
Nositeľom normalizačnej úlohy je orgán (organizácia), ktorému sa v pláne technickej normalizácie uložilo vykonanie normalizačnej úlohy.
§3
Spracovateľom normalizačnej úlohy je organizácia, ktorá bola nositeľom úlohy poverená riešením normalizačnej úlohy.
§4
(1)
Účastníkmi riešenia normalizačnej úlohy sú orgány a organizácie, ktoré predmet normalizačnej úlohy vyrábajú, distribuujú, používajú, skúšajú, kontrolujú alebo podľa neho postupujú pri výrobe alebo pri inej činnosti.
(2)
Na riešení normalizačných úloh a prejednávaní ich výsledkov sa najmä zúčastňujú:
a)
orgány a organizácie, ktoré sa prevažnou mierou podieľajú na výrobe, skúšaní, odbere, spotrebe alebo používaní predmetu normalizačnej úlohy a ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom alebo prípravou výroby, ako napríklad výskumné, projektové a konštrukčné organizácie (ďalej len „hlavní účastníci“). Hlavnými účastníkmi sú aj organizácie poverené riadením technickej normalizácie v určených odboroch (ďalej len „poverené organizácie“), podniky zahraničného obchodu, orgány starostlivosti o akosť výrobkov a orgány tvorby cien,
b)
orgány a organizácie, ktorých posudky, vyjadrenia a rozhodnutia o predmete normalizačnej úlohy sú podľa príslušných právnych predpisov pre ostatné organizácie záväzné (ďalej len „neopomenuteľní účastníci“). K neopomenuteľným účastníkom napríklad patria orgány dozoru nad bezpečnosťou pri práci ROH, orgány hygienickej, protiepidemickej a veterinárnej služby, orgány požiarnej ochrany, orgány štátneho odborného technického dozoru.
Predmet technických noriem
§5
(1)
Predmetom technických noriem sú najmä:
a)
suroviny, materiály, polotovary, stavby, zariadenia a výrobky hromadnej, sériovej alebo opakovanej kusovej výroby, ich časti, konštrukčné prvky, ich parametre, tvary, rozmery, akosť, vyhotovenie, príslušenstvo, fyzikálne, chemické, biologické a iné vlastnosti,
b)
opakujúce sa technické činnosti, najmä:
1.
zaobchádzanie s výrobkami a surovinami, ich skúšanie, balenie, uskladňovanie, doprava, označovanie, technická stránka preverovania plnenia dodávok, užívanie, údržba a obsluha,
2.
technologické postupy a technické práce,
3.
opatrenia pre ochranu vecí,
c)
všeobecné technické veci, ako názvy, pojmy, veličiny, jednotky, značky, výkresy, triedenie, metódy výpočtov, rady vyvolených čísiel, závity a lícovanie.
(2)
Predmetom technických noriem sú i opatrenia pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré sú súčasťou predmetu normalizačnej úlohy, ktorými sa majú aplikovať všeobecné právne predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok alebo ktorými sa z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravujú pracovné postupy alebo zaobchádzanie s výrobkami, pre ktoré nebol vydaný iný právny predpis alebo nie je účelné ich vydávať.
§6
(1)
Stupeň technickej normy, ktorou sa má upraviť predmet riešenia normalizačnej úlohy, sa určí podľa dôležitosti predmetu, prípadne podľa okruhu jeho užívateľov a uvádza sa spravidla už v pláne technickej normalizácie.
(2)
Štátnymi normami sa upravujú výrobky, činnosti a všeobecné technické veci, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre národné hospodárstvo alebo ktoré sa vyrábajú, vykonávajú alebo používajú vo viacerých odboroch.
(3)
Odborovými normami sa upravujú výrobky, činnosti alebo všeobecné technické veci určeného odboru, ktoré nie je účelné upraviť štátnymi normami a ktoré nemožno upraviť podnikovými normami.
(4)
Podnikovými normami sa upravujú výrobky, činnosti alebo všeobecné technické veci, ktoré sa vyrábajú a používajú, vykonávajú alebo len používajú v rámci podniku, prípadne výrobnej hospodárskej jednotky alebo ktoré sa vyrábajú pre obmedzený okruh odberateľov.
(5)
Technické odborové a podnikové normy môžu obsahovať výber ustanovení noriem vyššieho stupňa, prípadne i podrobnejšiu úpravu predmetu noriem vyššieho stupňa; nesmú však byť s nimi v rozpore.
(6)
Medzinárodné normalizačné odporúčania sa zavádzajú štátnymi alebo odborovými normami.
DRUHÁ ČASŤ | Riešenie normalizačných úloh
Oddiel 1
Základné ustanovenia
Plánovanie
§7
(1)
V súlade s určenými koncepciami rozvoja a potrebami národného hospodárstva a v súlade s medzinárodnou normalizačnou činnosťou vykonáva sa technická normalizácia podľa plánu. Pre zostavovanie plánu technickej normalizácie platia metodické pokyny.
(2)
Do plánu technickej normalizácie sa zaraďujú len riadne odôvodnené úlohy.
Spoločné zásady riešenia normalizačných úloh
§8
(1)
Spracovateľ poverí riešením normalizačnej úlohy pracovníkov, ktorí svojou odbornosťou zaručujú úplnosť a správnosť riešenia.
(2)
Pri riešení normalizačnej úlohy spracovateľ vychádza najmä z výsledkov vedeckovýskumných a vývojových prác, zo skúseností výroby, z požiadaviek spotrebiteľov a z rozboru národohospodárskych účinkov, ktoré možno očakávať z jednotlivých spôsobov (variantov) riešenia normalizačnej úlohy. Pritom sa spracovateľ opiera o medzinárodné odporúčania, zahraničné normy a technickú literatúru.
Oddiel 2
Riešenie normotvorných normalizačných úloh
Zásady technicko-ekonomického riešenia normalizačnej úlohy
§9
(1)
Pri dôležitých a zložitých úlohách spracovateľ vypracuje a odôvodní zásady technicko-ekonomického riešenia normalizačnej úlohy (ďalej len „zásady riešenia“).
(2)
Zásady riešenia obsahujú spôsob riešenia normalizačnej úlohy, prípadne rôzne alternatívy riešenia, opatrenia, ktoré budú potrebné na overenie ich správnosti alebo na ich zavedenie, dodržiavanie a využívanie, predbežné ekonomické zhodnotenie jednotlivých riešení a údaj, s kým sa návrh normy prejedná, kto predmet normalizačnej úlohy vyrába a kto je jeho odberateľom a ako budú s návrhom oboznámení pracovníci, ak ide o riešenie dotýkajúce sa širokého okruhu pracovníkov.
§10
(1)
Zásady riešenia prejedná spracovateľ najmä s hlavnými a neopomenuteľnými účastníkmi a s nositeľom úlohy. Ak sa normalizačná úloha rieši štátnou normou alebo odborovou normou, predloženie ktorej si vyhradil Úrad pre normalizáciu a meranie (ďalej len „Úrad“), spracovateľ prejedná zásady riešenia i s Úradom. K zásadám riešenia spracovateľ pripojí zoznam účastníkov, s ktorými zásady prejedná. Pre vyjadrenie spracovateľ určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 týždne a nemá byť dlhšia ako 6 týždňov.
(2)
Účastníci, ktorým boli zásady riešenia zaslané, sú povinní v určenej lehote spracovateľovi oznámiť, či s navrhovaným riešením súhlasia, a aké opatrenia bude treba vykonať, aby uvažované riešenie sa mohlo zaviesť, dodržiavať a využívať. Ak účastníci nesúhlasia s uvažovaným riešením alebo opatrením, uvedú s príslušným odôvodnením, aké opatrenia navrhujú.
(3)
Povinnosti uvedené v odseku 2 sa nevzťahujú na ústredné orgány, ak sa zásady riešenia súčasne prejednávajú s organizáciami im podriadenými. Ak má spracovateľ v týchto prípadoch osobitné dôvody, aby sa k zásadám riešenia vyjadril i ústredný orgán, uvedie ich v sprievodnom liste. Odôvodnenej žiadosti je ústredný orgán povinný vyhovieť.
(4)
Ak sa účastník nemôže vyjadriť k zásadám riešenia v určenej lehote, oznámi to v tejto lehote spracovateľovi s uvedením dôvodov a lehoty, v ktorej sa k zásadám riešenia vyjadrí. Táto lehota spolu s lehotou uvedenou v odseku 1 nemá prekročiť dva mesiace odo dňa doručenia zásad.
Oddiel 3
Vypracovanie, prejednávanie a schvaľovanie návrhu štátnej normy, jej vyhlasovanie a vydávanie
Schvaľovacie konanie
§22
(1)
Úrad najneskoršie do jedného mesiaca odo dňa, keď mu návrh štátnej normy došiel, vyšetrí, či návrh vyhovuje požiadavkám národného hospodárstva, či sa návrhom vyriešila celá plánovaná normalizačná úloha a či návrh normy, návrh opatrení a pripomienky boli prejednané predpísaným spôsobom (§ 14 až 19). Podľa výsledkov tohto vyšetrenia Úrad rozhodne o prijatí návrhu do schvaľovacieho konania alebo o jeho vrátení. Prijatie návrhu štátnej normy do schvaľovacieho konania Úrad oznámi nositeľovi úlohy, spracovateľovi a poverenej organizácii.
(2)
Ak návrh štátnej normy alebo návrh opatrení nevyhovuje požiadavkám uvedeným v odseku 1 alebo niektorému z nich, Úrad vráti v uvedenej mesačnej lehote návrh štátnej normy spracovateľovi s odôvodnením prečo návrh vracia a s pokynmi ako nedostatky odstrániť. O vrátení návrhu štátnej normy Úrad informuje nositeľa úlohy.
§23 Schválenie návrhu
(1)
Ak návrh štátnej normy vyhovuje požiadavkám uvedeným v § 22 ods. 1, Úrad rozhodne o prípadných sporných otázkach a návrh štátnej normy schváli. O sporných otázkach Úrad rozhodne po predchádzajúcom prejednaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi, a ak ide o otázku vyhradenú osobitnými predpismi do právomoci iného orgánu (organizácie) [§ 4 ods. 2 písm. b)], len po dohode s týmto orgánom (organizáciou).
(2)
Schválenie štátnej normy Úrad oznámi nositeľovi úlohy, poverenej organizácii, prostredníctvom ktorej alebo s vyjadrením ktorej bol mu návrh štátnej normy predložený, a spracovateľovi. Rozhodnutie o sporných otázkach Úrad zašle i účastníkom, ktorých sa rozhodnutie týka.
(3)
V prípade, že sa pri vypracovaní návrhu štátnej normy použil vynález, využitie ktorého patrí štátu, alebo zlepšovací návrh, Úrad to oznámi s uvedením dňa, kedy návrh štátnej normy bol schválený, ústrednému orgánu, do pôsobnosti ktorého vynález alebo zlepšovací návrh patrí.
§24 Určenie účinnosti štátnej normy
(1)
Pri schválení normy Úrad rozhodne o začiatku účinnosti štátnej normy. Ak nemožno určiť začiatok účinnosti štátnej normy na ten istý deň pre všetkých jej užívateľov, určí ho Úrad pre každú skupinu užívateľov osobitne. Pri tom vychádza z prejednaného návrhu opatrení, ktorými sa zabezpečuje zavedenie, dodržiavanie a využívanie štátnej normy.
(2)
Začiatok účinnosti štátnej normy sa určí na deň po vyhlásení normy, v naliehavých prípadoch na deň jej vyhlásenia.
§25 Vyhlásenie štátnej normy
Schválenú štátnu normu Úrad vyhlási vo svojom Vestníku. Vo vyhláške uvedie:
a)
číslo a názov štátnej normy a dátum jej schválenia,
b)
deň, od ktorého štátna norma nadobúda účinnosť,
c)
číslo a dátum schválenia normy, ktorú vyhlasovaná štátna norma zrušuje alebo mení.
§26 Vydávanie štátnych noriem
Štátne normy vydáva Vydavateľstvo Úradu.*)
Oddiel 4
Vypracovanie, prejednávanie, schvaľovanie, vyhlasovanie a vydávanie odborových noriem
§27
Pokiaľ v tomto oddieli nie je ustanovené niečo iné, platí pre vypracovanie, prejednávanie, schvaľovanie, vyhlasovanie a vydávanie odborových noriem primerane oddiel 2 a 3 tejto časti.
§28
Pre riešenie sporných otázok vzniknutých pri prejednávaní návrhu odborovej normy platí primerane § 19. Konečné rozhodnutie patrí ústrednému orgánu, ktorý je nadriadený spracovateľovi; ak spornú otázku podala organizácia podliehajúca inému ústrednému orgánu, rozhodne o spornej otázke až po jej predchádzajúcom prejednaní s dotknutým ústredným orgánom a po dohode s Úradom; ak ide pritom o otázku vyhradenú osobitnými predpismi do právomoci iného orgánu (organizácie), vydá rozhodnutie len po predchádzajúcej dohode s týmto orgánom (organizáciou).
§29
(1)
Odborovú normu schvaľuje vedúci ústredného orgánu, prípadne vedúci poverenej organizácie alebo ich zástupca.
(2)
Pred schválením odborovej normy je ústredný orgán alebo poverená organizácia povinná predložiť návrh odborovej normy Úradu, ak si to vyhradil v pláne technickej normalizácie.
Vyhlasovanie a vydávanie odborových noriem
§30
(1)
Schválenú odborovú normu vyhlási schvaľujúci orgán (organizácia) (§ 29 ods. 1) vo Vestníku Úradu. Za tým účelom zašle schvaľujúci orgán (organizácia) pred vydaním odborovej normy Úradu dve vyhotovenia vyhlášky a dve vyhotovenia odborovej normy, z ktorých jedno vyhotovenie vyhlášky a jedno vyhotovenie odborovej normy musí podpísať vedúci schvaľujúceho orgánu (organizácie) alebo jeho zástupca. K žiadosti o vyhlásenie odborovej normy schvaľujúci orgán (organizácia) pripojí vyhlásenie, že odborová norma predkladaná na vyhlásenie je v súlade so štátnymi normami a ostatnými právnymi predpismi.
(2)
Vo vyhláške sa uvedie najmä:
a)
názov a sídlo schvaľujúceho orgánu (organizácie),
b)
číslo a názov odborovej normy a dátum jej schválenia,
c)
deň, od ktorého odborová norma nadobúda účinnosť,
d)
číslo a dátum schválenia odborovej normy, ktorú vyhlasovaná norma zrušuje alebo mení,
e)
poznámka o tom, ktorá štátna norma doteraz upravovala predmet vyhlasovanej odborovej normy.
(3)
Úrad preskúma, či odborovú normu schválil príslušný orgán (organizácia) a či žiadosť o vyhlásenie odborovej normy má všetky náležitosti pre vyhlásenie. Ak žiadosť o vyhlásenie odborovej normy vyhovuje týmto požiadavkám, Úrad pridelí odborovej norme číslo, ak sa o to žiadalo, a vyhlášku uverejní vo svojom Vestníku.
§31
(1)
Odborové normy spravidla vydáva Vydavateľstvo Úradu na žiadosť schvaľujúceho orgánu (organizácie). Schvaľujúci orgán (organizácia) môže odborovú normu vydať a jej distribúciu vykonať aj sám. Vydavateľstvo môže odmietnuť vydanie odborovej normy, ak je potreba ich výtlačkov malá (do 200).
(2)
Schvaľujúci orgán (organizácia) alebo Vydavateľstvo Úradu, pokiaľ zabezpečujú vydanie odborovej normy, sú povinné odovzdať Úradu dva výtlačky odborovej normy pre dokumentačné a evidenčné účely.
Oddiel 5
Vypracovanie, prejednávanie, schvaľovanie a vydávanie podnikových noriem
§32
Pre vypracovanie, prejednávanie, schvaľovanie a vydávanie podnikových noriem primerane platia ustanovenia oddielu 2 a 3 tejto časti so zmenami a doplnkami uvedenými v tomto oddieli.
§33
(1)
Podnikovú normu schvaľuje vedúci organizácie, ktorá návrh podnikovej normy vypracovala, alebo jeho zástupca; organizácia, ktorá vypracovala návrh podnikovej normy, je povinná pred schválením návrhu predložiť ho na vyjadrenie súhlasu nadriadenému ústrednému orgánu, ak si to vyhradil.
(2)
Podnikovú normu vydáva a vyhlasuje organizácia, ktorá podnikovú normu schválila.
(3)
Organizácie, najmä organizácie s príbuznou výrobou, môžu sa dohodnúť na spoločnom vypracovaní a používaní podnikovej normy.
Oddiel 6
Riešenie rozborových úloh
§34
(1)
Predmetom rozborovej úlohy je najmä
a)
rozbor stavu technickej normalizácie v určitom úseku národného hospodárstva s cieľom určiť možnosti, zameranie a určenie úlohy pre ďalšie normalizačné práce,
b)
rozbor určitého komplexu normalizačných otázok s cieľom navrhnúť normotvorné normalizačné úlohy s uvedením ich významu, časového plánu a s určením spracovateľa,
c)
spracovanie osobitnej úlohy s cieľom uplatniť typizáciu alebo unifikáciu vo výrobe a určiť najvhodnejšie typové rady, najvýhodnejšiu životnosť vrátane podmienok pre ďalšie riešenie tejto úlohy a pre jej realizáciu,
d)
preverenie platných technických noriem z hľadiska ich technicko-ekonomickej úrovne v podniku alebo v celom národnom hospodárstve.
(2)
Pri riešení rozborovej normalizačnej úlohy sa postupuje podľa zásad uvedených v § 8.
(3)
O riešení rozborovej normalizačnej úlohy vypracuje spracovateľ zprávu, ktorá obsahuje výsledky skúmania určeného technického úseku pre správne zameranie a uplatnenie technickej normalizácie; zprávu prejedná obdobným spôsobom, ako sa prejednáva návrh normy alebo ako sa prejednávajú záverečné zprávy pri ukončení vedeckých alebo výskumných úloh. V záverečnej zpráve sa uvedie najmä:
a)
doterajší stav skúmanej oblasti a jeho nedostatky, najmä z hľadiska organizácie a technológie výroby a z hľadiska vzájomných vzťahov medzi výrobou a spotrebou,
b)
návrh na spôsob riešenia úloh vyplývajúcich zo záveru rozborovej úlohy alebo návrh opatrení z hľadiska typizácie a unifikácie v konštrukcii, projektovej alebo podobnej činnosti a podmienky pre riešenie a jeho realizáciu,
c)
návrh poradia a lehoty pre riešenie jednotlivých normalizačných úloh.
TRETIA ČASŤ | Zmeny a zrušenie technických noriem
§35
Ak niektoré ustanovenia platnej technickej normy alebo celá technická norma zaostávajú za úrovňou techniky alebo inak nevyhovujú potrebám národného hospodárstva, treba ich zmeniť alebo zrušiť.
§36
(1)
Návrh na zmenu alebo zrušenie platnej technickej normy alebo jej jednotlivých ustanovení môže podať každý. Pre organizácie, ktorých sa norma týka (§ 4 ods. 1), je to povinnosť. Návrh treba technicky a ekonomicky odôvodniť. O návrhu rozhodne schvaľujúci orgán (organizácia).
(2)
Zmeny technických noriem väčšieho rozsahu sa vyhlasujú a vydávajú ako normy. Zmeny menšieho rozsahu sa vyhlasujú v plnom znení. Zrušenie technických noriem sa vyhlasuje obdobne, ako sa vyhlasujú zmeny noriem menšieho rozsahu.
§37
Pre postup pri vypracovaní, prejednávaní, schvaľovaní, vyhlasovaní a vydávaní zmien a zrušení technických noriem platia primerane ustanovenia oddielu 2 až 5 druhej časti.
ŠTVRTÁ ČASŤ | Označovanie evidencie technických noriem
§38
(1)
Štátne normy sa označujú písmenovým znakom „ČSN“ a číslicami, ktoré prideľuje Úrad. Obdobným spôsobom sa označujú i odborové a podnikové normy.
(2)
Označovanie odborových a podnikových noriem metodicky riadi Úrad.
§39
Ústrednú evidenciu štátnych a odborových noriem vedie Úrad. Evidenciu odborových noriem vedú vo svojej pôsobnosti schvaľujúce orgány (organizácie). Evidenciu podnikových noriem vedie príslušná organizácia.
PIATA ČASŤ | Odchýlky od platných technických noriem
§40
(1)
Od technických noriem sa možno odchýliť:
a)
pri výrobkoch určených iba pre účely výskumu alebo vývoja alebo skúšania,
b)
pri experimentálnych stavbách,
c)
ak ide o výrobky, akosť ktorých je lepšia ako akosť predpísaná v technických normách, pokiaľ taká odchýlka nie je priamo v norme vylúčená,
d)
pri výrobkoch vyvážaných alebo dovážaných*) s výnimkou dovážaných výrobkov, na ktoré boli vydané osobitné technické normy, a dovážaných výrobkov, ktoré nezodpovedajú veterinárnym alebo rastlinolekárskym požiadavkám technických noriem.
(2)
Dovážané výrobky, ktoré nezodpovedajú technickým normám z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia, môžu sa dať do prevádzky alebo používania, len ak boli upravené tak, že vyhovujú požiadavkám ochrany zdravých životných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(3)
Okrem prípadov uvedených v odseku 1 môže sa užívateľ od technickej normy odchýliť, ak mu bola povolená výnimka.
§41
Výrobky pôvodne určené pre účely výskumu, vývoja alebo skúšania a výrobky pôvodne určené pre vývoz, ktoré nezodpovedajú technickým normám, môžu sa uviesť na tuzemský trh len po povolení výnimky zo záväznosti technických noriem na ne sa vzťahujúcich. Toto ustanovenie platí primerane pre experimentálne stavby.
§42
Výnimky sa nepovoľujú, ak by ich povolenie bolo na úkor bezpečnosti a ochrany zdravia, na úkor ochrany vecí alebo ak s povolením výnimky nesúhlasí neopomenuteľný účastník alebo ak organizácia žiada o povolenie výnimky pre prípady, ktoré sa uskutočnili pred podaním žiadosti.
§43
Povoľovať výnimky zo záväznosti technickej normy patrí schvaľujúcemu orgánu (organizácii), pokiaľ v technickej norme nie je určený pre povoľovanie výnimiek iný orgán (organizácia).
§44
Evidenciu výnimiek vedie orgán (organizácia), ktorý výnimky povoľuje.
Konanie o povoľovaní výnimiek
§45
(1)
Výnimky zo záväznosti technických noriem sa povoľujú len na riadne odôvodnenú žiadosť.
(2)
Žiadosť o povolenie výnimky podáva schvaľujúcemu orgánu (organizácii) orgán (organizácia), u ktorého sa vyskytli okolnosti, ktoré mu bránia dodržiavať technickú normu. Ak ide o dovážané výrobky, na ktoré boli vydané osobitné technické normy alebo ktoré nezodpovedajú technickým normám z veterinárneho alebo rastlinolekárskeho hľadiska, žiadosť o povolenie výnimky podáva organizácia, ktorá uzavrela hospodársku zmluvu s podnikom zahraničného obchodu.
(3)
Žiadosť o povolenie výnimky zo záväznosti štátnej normy sa podáva prostredníctvom nadriadeného ústredného orgánu, ak sa žiadosť týka okolnosti, o ktorej rozhodol alebo je príslušný rozhodnúť ústredný orgán, alebo ak je odstránenie príčin odôvodňujúcich povolenie výnimky v jeho právomoci alebo ak si to ústredný orgán vyhradil. V ostatných prípadoch sa podáva žiadosť priamo Úradu. O podaní žiadosti žiadateľ informuje nadriadený ústredný orgán.
(4)
Ústredný orgán, prostredníctvom ktorého sa žiadosť o povolenie výnimky podľa predchádzajúceho odseku podáva Úradu, je povinný preskúmať, či žiadosť má predpísané náležitosti a či je odôvodnená. Ak nepovažuje žiadosť za odôvodnenú alebo ak nemá žiadosť predpísané náležitosti, vráti ju žiadateľovi; inak žiadosť s podkladmi a so svojím vyjadrením predloží Úradu.
§46
Žiadosť o povolenie výnimky treba podať včas, aby nedošlo k ťažkostiam vo výrobe, vo výstavbe alebo v inej technickej činnosti upravenej technickou normou.
§47
V žiadosti musí žiadateľ
a)
uviesť:
1.
ktorú technickú normu alebo ktoré jej ustanovenia nemôže dodržať a z akých dôvodov,
2.
ako dlho budú trvať dôvody, pre ktoré sa žiada povolenie výnimky a aké opatrenia urobí na ich odstránenie,
3.
pre aký odbor činnosti a v akom rozsahu má výnimka platiť, napr. pre aké množstvo kusov, pre ktorý projekt, pre ktorú stavbu,
4.
ekonomické odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ako povolením výnimky budú dotknuté záujmy národného hospodárstva,
5.
návrh znenia výnimky,
b)
preukázať:
1.
že odchýlenie sa od technickej normy alebo niektorých jej ustanovení je nevyhnutné alebo hospodársky výhodné a že povolením výnimky sa nezvýši nebezpečenstvo pre život alebo zdravie,
2.
že k žiadosti o povolenie výnimky sa vyjadrili všetci, ktorí budú povolením výnimky dotknutí, a to najmä neopomenuteľní účastníci, orgány technickej kontroly, orgány kontroly akosti, odberatelia a ak ide o vec celoštátneho dosahu i ústredný orgán nadriadený žiadateľovi o výnimku.
§48
(1)
Schvaľujúci orgán (organizácia) do jedného mesiaca preskúma, či žiadosť má náležitosti určené v § 47 a rozhodne, že sa výnimka povoľuje alebo že sa žiadosť vracia na doplnenie alebo že sa žiadosť zamieta. Vrátenie alebo zamietnutie žiadosti musí sa odôvodniť.
(2)
Ak schvaľujúci orgán (organizácia) nemôže rozhodnúť o žiadosti v lehote uvedenej v predchádzajúcom odseku, oznámi v tejto lehote žiadateľovi, kedy o žiadosti rozhodne.
(3)
Povolenie výnimky obsahuje znenie výnimky, rozsah a dobu platnosti, podmienky, ktoré treba splniť, aby sa mohla výnimka použiť, príp. i spôsob, akým treba odstrániť prekážky, ktoré znemožňujú dodržiavanie štátnej normy.
§49
O povolení výnimky schvaľujúci orgán (organizácia) upovedomí žiadateľa, jeho nadriadený ústredný orgán a orgány (organizácie), ktoré sa k žiadosti o povolenie výnimky vyjadrili, prípadne poverenú organizáciu i orgán (organizáciu) príslušný pre tvorbu cien, ak dôjde povolením výnimky k zníženiu požiadaviek (na akosť, výkon, presnosť, váhu a pod.) ustanovených v technickej norme na normalizovaný výrobok.
§50
Orgán (organizácia), ktorému bola povolená výnimka, musí číslo výnimky uviesť v sprievodnej dokumentácii alebo na výrobku alebo na obale a musí na to upozorniť odberateľa pri uzavieraní hospodárskej zmluvy.
§51
Ustanovenia § 45 až 50 sa použijú primerane v prípadoch, v ktorých o povolenie výnimky zo záväznosti technickej normy rozhoduje orgán (organizácia) uvedený v technickej norme.
ŠIESTA ČASŤ | Orgány normalizačnej činnosti
Úrad pre normalizáciu a meranie
§52
(1)
Úrad plní na úseku technickej normalizácie najmä tieto úlohy:
a)
riadi a koordinuje technickú normalizáciu, aby viedla k zvýšeniu efektívnosti v národnom hospodárstve, najmä prostredníctvom štátneho plánu technickej normalizácie,
b)
zodpovedá za rozvoj a uplatňovanie normalizačnej činnosti v rámci štátneho plánu technickej normalizácie; koordinuje plán technickej normalizácie s ostatnými časťami plánu rozvoja vedy a techniky; sleduje riešenie normalizačných úloh na štátnej úrovni a zúčastňuje sa na prejednávaní návrhov štátnych noriem; preskúmava a schvaľuje návrhy štátnych noriem a návrhy opatrení; vyhlasuje štátne normy, dáva k nim odborný výklad a povoľuje výnimky z ich záväznosti; vypracúva v spolupráci so zúčastnenými ústrednými orgánmi návrhy štátnych noriem všeobecnej povahy,
c)
vykonáva študijné a rozborové normalizačné práce, rieši teoretické otázky technickej normalizácie a stará sa o školenie normalizačných pracovníkov a o šírenie znalosti technickej normalizácie,
d)
sleduje ekonomické pôsobenie technickej normalizácie; na základe vlastných skúseností a podkladov vyžiadaných od ústredných orgánov vykonáva rozbory normalizačnej činnosti vo všetkých alebo len v jednotlivých odvetviach alebo odboroch národného hospodárstva a navrhuje alebo robí opatrenia na odstránenie prekážok brániacich jej rozvoju,
e)
predkladá príslušným štátnym orgánom návrhy opatrení na zavedenie štátnych noriem a námety na špecializáciu alebo prípadne na zhromadnenie výroby, pre ktoré boli štátnymi normami vytvorené predpoklady,
f)
vypracúva návrhy právnych predpisov upravujúcich zásadné otázky technickej normalizácie, vydáva k nim v rámci daných splnomocnení podrobnejšie predpisy a zabezpečuje, aby štátne normy boli v súlade s ostatnými právnymi predpismi,
g)
je za ČSSR členom medzinárodných normalizačných organizácií a v nich v spolupráci s ústrednými orgánmi zabezpečuje medzinárodné normalizačné práce a organizuje účasť na nich; koordinuje ostatné medzinárodné normalizačné práce,
h)
dbá, aby ústredné orgány kontrolovali zavádzanie, dodržiavanie a využívanie technických noriem v podriadených organizáciách a v dôležitých prípadoch v súčinnosti s kontrolnými orgánmi sa presvedčuje, ako sú štátne normy zavádzané, dodržiavané a využívané,
i)
poskytuje porady v otázkach technickej normalizácie, vedie zbierku štátnych a odborových noriem a vykonáva dokumentáciu zahraničných noriem a normalizačnej literatúry; organizuje a zabezpečuje medzinárodnú výmenu a získavanie technických noriem; v spolupráci s orgánmi ROH stará sa o sústavnú propagáciu technickej normalizácie,
j)
stará sa o jednotnú úpravu a členenie a číslovanie technických noriem,
k)
vydáva Vestník, v ktorom sú vyhlasované štátne a odborové normy a iné dôležité právne akty týkajúce sa technickej normalizácie.
(2)
Vydavateľstvo Úradu vydáva štátne a odborové normy, ich zoznamy a iné publikácie na úseku technickej normalizácie.
Ústredné orgány
§53
Ústredné orgány plnia na úseku technickej normalizácie v rámci svojej pôsobnosti najmä tieto úlohy:
a)
zodpovedajú za rozvoj normalizačnej činnosti v súlade s odborovým riadením, a to vrátane odvetví hospodárstva riadeného národnými výbormi, a za uplatňovanie výsledkov normalizačnej činnosti,
b)
riadia, plánujú a zabezpečujú normalizačnú činnosť, aby viedla k zvýšeniu efektívnosti v národnom hospodárstve,
c)
po dohode s Úradom vydávajú v rámci svojej pôsobnosti smernice pre normalizačnú činnosť a dozerajú na túto činnosť,
d)
schvaľujú, vyhlasujú, menia a zrušujú odborové normy, schválenie ktorých si vyhradili, dávajú k nim odborný výklad a povoľujú výnimky z ich záväznosti; zabezpečujú súlad odborových noriem so štátnymi normami a ostatnými právnymi predpismi;
e)
po dohode s Úradom riešia, prípadne zabezpečujú riešenie medzinárodných normalizačných úloh vyplývajúcich z činnosti medzinárodných normalizačných organizácií a zúčastňujú sa na medzinárodných normalizačných rokovaniach; v spolupráci s Úradom zabezpečujú ostatné normalizačné úlohy vzniknuté z inej medzinárodnej spolupráce,
f)
starajú sa o školenie pracovníkov podriadených organizácií o technickej normalizácii;
g)
hodnotia výsledky normalizačnej činnosti a na základe podkladov vyžiadaných od podriadených organizácií a vlastných skúseností zostavujú zprávy o stave technickej normalizácie,
h)
sledujú ekonomické pôsobenie technických noriem, vykonávajú rozbor príčin, ktoré znižujú ich ekonomickú účinnosť, a navrhujú opatrenia na odstránenie týchto príčin,
i)
kontrolujú plnenie opatrení na zavádzanie, dodržiavanie a využívanie technických noriem v podriadených organizáciách; zavádzajú povinnú kontrolu výrobkov určitého odboru alebo druhu, či vyhovujú platným technickým normám a poverujú touto kontrolou vhodné skúšobné ústavy.
§54
(1)
Ústredné orgány môžu plnením úloh uvedených v § 53 s výnimkou základných otázok riadenia technickej normalizácie poveriť podriadené organizácie. Poverenie sa môže vzťahovať na jednotlivý prípad alebo na jednotlivý druh úloh a môže byť časove obmedzené alebo môže byť bez časového obmedzenia.
(2)
Ústredné orgány môžu po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi a po dohode s Úradom poveriť podriadenú organizáciu riadením technickej normalizácie v určenom odbore. V poverení ústredný orgán určí, ktorými úlohami organizáciu poveruje, a vhodným spôsobom vymedzí odbor.
(3)
Oprávnenie schvaľovať odborové normy môže byť udelené organizácii len po dohode s Úradom, prípadne i po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, a musí byť vyhlásené vo Vestníku Úradu.
§55
Ustanovením § 53 písm. i) a ustanovením § 54 nie je dotknutá pôsobnosť orgánov dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci.
§56
Styk a spolupráca poverenej organizácie s organizáciami, činnosť ktorých spadá do odboru alebo s ním súvisí, alebo ktoré sú poverené kontrolou činnosti v odbore, sa uskutočňuje priamo, pričom treba o dôležitých otázkach informovať príslušné ústredné orgány.
§57 Výrobné hospodárske jednotky a organizácie na tom istom stupni riadenia
Výrobné hospodárske jednotky a organizácie na tom istom stupni riadenia plnia na úseku technickej normalizácie najmä tieto úlohy:
a)
zodpovedajú za rozvoj a uplatnenie normalizačnej činnosti v odbore svojej pôsobnosti, aby viedla k zvýšeniu efektívnosti v národnom hospodárstve; spolupracujú na normalizačných úlohách s poverenými organizáciami,
b)
navrhujú s technicko-ekonomickým odôvodnením zaradenie normalizačných úloh do príslušných plánov technickej normalizácie, zostavujú podnikový plán technickej normalizácie a sledujú jeho plnenie,
c)
riešia normalizačné úlohy zaradené do plánu technickej normalizácie,
d)
vypracúvajú a prejednávajú návrhy štátnych a odborových noriem, návrhy opatrení a záverečné zprávy k nim a predkladajú ich na schválenie,
e)
vypracúvajú, prejednávajú, schvaľujú a vydávajú podnikové normy,
f)
zavádzajú štátne, odborové a svoje podnikové normy a v rámci svojej pôsobnosti kontrolujú ich dodržiavanie; oboznamujú svojich pracovníkov s technickými normami týkajúcimi sa ich činnosti,
g)
sledujú ekonomické pôsobenie technických noriem, vykonávajú rozbor príčin, ktoré znižujú ich ekonomickú účinnosť, a navrhujú opatrenia na odstránenie týchto príčin,
h)
sledujú normalizačnú činnosť v zahraničí vo svojej pôsobnosti, sledujú medzinárodné normalizačné práce a starajú sa o využitie skúseností získaných touto činnosťou; podieľajú sa na práci medzinárodných normalizačných organizácií a pri zavádzaní medzinárodných normalizačných dohôd,
i)
vykonávajú výmenu skúseností na úseku technickej normalizácie s podnikmi s príbuznou výrobou,
j)
spolupracujú s ostatnými organizáciami pri tvorbe ich noriem a zúčastňujú sa na ich prejednávaní,
k)
vedú zbierku noriem všetkých stupňov týkajúcich sa ich pôsobnosti a vedú evidenciu zmien týchto noriem.
§58 Účasť revolučného odborového hnutia
Revolučné odborové hnutie, najmä orgány dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a Vedeckotechnická spoločnosť vykonávajú v oblasti technickej normalizácie túto hlavnú činnosť:
a)
zúčastňujú sa ako neopomenuteľný účastník na riešení normalizačných úloh sledujúcich zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracujúcich, a to najmä ak sú predmetom normalizačnej úlohy:
1.
výrobky priamo slúžiace ochrane pracovníkov pred nebezpečenstvom úrazu alebo choroby, ako napríklad kryty, rukavice, okuliare, ochranné odevy,
2.
zariadenia nebezpečné už svojou povahou, ako napríklad píly a lisy, pri ktorých normalizácia sleduje zníženie všeobecnej nebezpečnosti týchto zariadení účelnou zmenou konštrukcie,
3.
pracovné a technologické postupy, pri ktorých je nebezpečenstvo úrazu alebo ochorenia, ako napríklad pri zváraní, montáži, obsluhe alebo údržbe elektrického vedenia,
4.
stavba a úprava prevádzky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s nebezpečenstvom požiaru alebo výbuchu,
5.
určenie znakov, značiek a symbolov pre označovanie miest s nebezpečenstvom úrazu, výbuchu a požiaru,
b)
môžu sa zúčastniť na riešení ostatných normalizačných úloh, predmet ktorých používa široký okruh pracovníkov alebo je zvlášť dôležitý pre národné hospodárstvo,
c)
spolupôsobia pri školení o technickej normalizácii a pri oboznámení pracovníkov s pôsobením a metódami technickej normalizácie,
d)
sledujú zavádzanie dôležitých technických noriem a spolupôsobia na odstraňovanie príčin, ktoré zavedenie technických noriem brzdia alebo znemožňujú.
SIEDMA ČASŤ | Záverečné ustanovenia
§59
Zrušujú sa:
smernice z 25. júla 1959 o povoľovaní výnimiek zo záväznosti štátnych noriem vyhlásené v čiastke č. 67 Ú. l. (Ú. v.) z r. 1959,
vzorový normalizačný regulatív vyhlásený vo Vestníku Úradu č. 3/1959,
smernice z 10. marca 1960 o postupe pri spracovaní normalizačnej úlohy a o predkladaní návrhov štátnych noriem Úradu pre normalizáciu registrované v čiastke 19 Zbierky zákonov z r. 1960,
smernice z 1. marca 1961 o tvorbe, číslovaní a evidencii odborových noriem a o povoľovaní výnimiek z ich záväznosti vyhlásené vo Vestníku Úradu č. 4/1961.
§60
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.
Predseda:
Křovina v. r.
Křovina v. r.
*)
Praha 1, Václavské námestie č. 19.
