56/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1964 do 31.03.1964
56
ZÁKON
z 25. marca 1964,
ktorým sa mení zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznieslo sa na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 32/1962 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov sa mení takto:
1.
§ 4 znie:
„Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí krajský národný výbor podľa zásad schválených vládou.“.
2.
§ 8 znie:
„(1)
Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia.
(2)
V ostatných družstvách sa nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny poskytujú členom, ktorí
a)
boli pred vstupom do družstva v pracovnom pomere, získali podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov v pracovnom pomere aspoň dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok a vstúpili alebo vstúpia do družstva najneskôr do troch mesiacov po skončení pracovného pomeru alebo
b)
absolvovali odbornú alebo vysokú školu, ak vykonávajú v družstve pracovnú činnosť zodpovedajúcu ich vzdelaniu, alebo
c)
úspešne skončili učebný pomer uzavretý s družstvom, výrobnou poľnohospodárskou správou alebo odborove riadenou organizáciou na úseku poľnohospodárstva.
(3)
Členom družstiev uvedeným v predchádzajúcom odseku sa nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny poskytujú, len ak pracovná neschopnosť (potreba ošetrovania) nastala po 31. marci 1964.
(4)
Ostatné dávky zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.“.
3.
§ 10 ods. 1 znie:
„(1)
Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100,- Kčs, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena"). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.“.
4.
§ 20 znie:
„(1)
Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstva v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka spravidla po dobu 22 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dovŕši jeden rok.
(2)
Družstevníčky sú v tehotnosti a materstve po dobu materskej dovolenky a v niektorých prípadoch i po časť ďalšej materskej dovolenky zabezpečené peňažnou pomocou v materstve z prostriedkov sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov za podmienok a v rozsahu ustanovených v tomto zákone.
(3)
Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ktorá je účastná na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom účastná aspoň 270 dní na tomto zabezpečení, prípadne nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom pomere alebo členov výrobných družstiev, nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách alebo zabezpečení dôchodcov v chorobe; započítateľnou dobou je pre tento účel aj doba, po ktorú družstevníčka po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) poberala v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve; do doby 270 dní sa započítavajú aj doby štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky na školách poskytujúcich stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie bez zreteľa na to, či družstevníčka bola po túto dobu účastná na nemocenskom poistení. Pokiaľ sa uvedené doby vzájomne časove kryjú, započítavajú sa len raz.
(4)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá získala predpísanú dobu 270 dní podľa predchádzajúceho odseku a ktorej trvá ochranná lehota z jej predchádzajúceho zabezpečenia v chorobe (§ 31) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu alebo ktorá až do toho času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.
(5)
Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu podľa odporúčania lekára.“.
5.
Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý znie:
§20a
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 22 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)
Družstevníčke, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo pretože jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia 22 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 18 týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
V prípade uvedenom v § 20 ods. 4 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.“.
6.
§ 21 znie:
„(1)
Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom (§ 10) za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy Kčs 100,-, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak bola družstevníčka v čase tehotnosti preradená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z takýchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred touto zmenou.
(2)
Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom v pracovnom pomere náhrada mzdy.
(3)
Výška peňažnej pomoci v materstve za prvých 18 týždňov od nástupu materskej dovolenky je:
| pri neprerušenej činnosti v tom istom družstve | z priemernej dennej pracovnej odmeny |
| do 2 rokov | 75 % |
| nad 2 roky do 5 rokov | 80 % |
| nad 5 rokov | 90 % |
Ak by peňažná pomoc v materstve podľa týchto sadzieb bola menej ako 16,- Kčs denne, poskytuje sa v sume 16,- Kčs denne; ak však presahuje táto suma 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve vo výške 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.
(4)
Výška peňažnej pomoci v materstve od 19. týždňa je:
| v súvislosti s pôrodom | z priemernej dennej pracovnej odmeny |
| prvého dieťaťa | 40 % |
| druhého dieťaťa | 50 % |
| tretieho a ďalšieho dieťaťa | 60 %. |
Ak by peňažná pomoc v materstve podľa týchto sadzieb bola menej ako 11,- Kčs denne, poskytuje sa v sume 11,- Kčs denne; ak však presahuje táto suma 60 % priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve vo výške 60 % priemernej dennej pracovnej odmeny.
(5)
Poradie dieťaťa, podľa ktorého sa určí sadzba peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúceho odseku, sa určuje podľa počtu všetkých detí, ktoré družstevníčka porodila. Osvojenie dieťaťa, prípadne jeho prevzatie do trvalej starostlivosti podľa § 21c sa pre určenie poradia kladie na roveň narodenia.“.
7.
Za § 21 sa vkladajú § 21a až 21e, ktoré znejú:
§21a
Ak porodí družstevníčka zároveň dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve i po vyčerpaní doby určenej v § 20a, pokiaľ sa v ďalšej materskej dovolenke stará aspoň o dve z týchto detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od pôvodného nástupu materskej dovolenky. Za túto ďalšiu dobu sa výška peňažnej pomoci v materstve určí podľa sadzieb uvedených v § 21 ods. 4.
§21b
(1)
Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve i po vyčerpaní doby určenej v § 20a, pokiaľ sa v ďalšej materskej dovolenke stará o narodené dieťa, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 26 týždňov od pôvodného nástupu materskej dovolenky.
(2)
V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa poskytuje peňažná pomoc v materstve od 19. týždňa vo výške 70 % priemernej dennej pracovnej odmeny. Ustanovenie § 21 ods. 3 o najnižšej výmere peňažnej pomoci v materstve platí v tomto prípade pre celý čas jej poskytovania.
§21c
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia byť v tomto prípade splnené ku dňu prevzatia dieťaťa.
(2)
V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského po dobu, po ktorú sa družstevníčka stará o dieťa po jeho prevzatí, najdlhšie však po dobu 18 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď uplynie 26 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí podľa sadzieb určených v § 21 ods. 3, a to z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred prevzatím dieťaťa.
§21d
(1)
Ak bolo dieťa prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského alebo iného liečebného ústavu a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši jeden rok.
(2)
Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa, a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v dočasnej starostlivosti dojčenského, prípadne obdobného ústavu z iných dôvodov ako zdravotných, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve po dobu 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(4)
Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, sa však nemôže skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky, ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§21e
(1)
Po dobu, po ktorú patrí družstevníčke podľa § 20a, § 21c ods. 2 a § 21d peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.
(2)
Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prehĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a to až do dňa, keď dieťa dovŕši jeden rok. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však vždy najmenej na dobu jedného mesiaca.
(4)
Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú aj družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.
(5)
Po dobu materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky nemá družstevníčka nárok na pracovnú odmenu.“.
8.
§ 26 znie:
„(1)
Prídavky na deti mesačne sú:
| pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka, zo zabezpečenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú | na 1 dieťa | na 2 deti | na 3 deti | na 4 deti | na 5 detí |
| Kčs | Kčs | Kčs | Kčs | Kčs | Kčs |
| do 1400 | 70 | 170 | 430 | 690 | 950 |
| nad 1400 do 2200 | 70 | 170 | 400 | 640 | 880 |
| nad 2200 do 3000 | 70 | 170 | 370 | 590 | 830 |
| nad 3000 do 3800 | neposkytujú sa | 100 | 330 | 530 | 750 |
| nad 3800 | neposkytujú sa | 310 | 490 | 710 | |
Pri viacerých deťoch sa zvyšuje suma prídavkov na deti, ktorá patrí družstevníkovi na 5 detí, za každé ďalšie dieťa:
o 260,- Kčs mesačne pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka do 1400,- Kčs,
o 240,- Kčs mesačne pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka nad 1400,- Kčs do 3000,- Kčs,
o 220,-Kčs mesačne pri mesačnej pracovnej odmene družstevníka nad 3000,- Kčs.
(2)
Ak sa počas kalendárneho mesiaca splnia podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti, patria za celý mesiac vyššie prídavky na deti.“.
9.
§ 27 sa zrušuje.
10.
V § 28 sa zrušuje odsek 2 a doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
11.
§ 37 znie:
„(1)
Základná výmera starobného dôchodku je:
| pri priemernej mesačnej pracovnej odmene, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny | dôchodkové pásmo | |
| nad Kčs | do Kčs | mesačne Kčs |
| - | 300 | 230 |
| 300 | 450 | 270 |
| 450 | 600 | 310 |
| 600 | 750 | 350 |
| 750 | 900 | 390 |
| 900 | 1 200 | 440 |
| 1 200 | 1 500 | 500 |
| 1 500 | - | 560 |
(2)
Základná výmera starobného dôchodku člena družstva, ktorý bol po dobu aspoň piatich rokov bezprostredne pred vznikom nároku na dôchodok odborným alebo popredným pracovníkom, je pri priemernej mesačnej pracovnej odmene nad 1500,- Kčs, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny, mesačne 650,- Kčs. Kto sa považuje za odborného alebo popredného pracovníka, určia vykonávacie predpisy.
(3)
K základnej výmere starobného dôchodku sa pripočíta 1 % jej výšky za každý rok práce v družstve, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku (§ 32 ods. 4).“.
12.
V § 53 sa zrušuje odsek 5.
13.
§ 74 znie:
„(1)
Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Družstvá prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia. Príspevok je 11,2 % úhrnu peňažných pracovných odmien.
(2)
Splátky príspevku odvádza družstvo okresnému národnému výboru súčasne s čerpaním peňažných prostriedkov na pracovné odmeny.
(3)
Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku určí Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a financií.“.
Čl. II
Kde sa v ustanoveniach druhej časti, prvej hlavy, prvého dielu zákona č. 32/1962 Zb. hovorí o členoch družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, rozumejú sa nimi aj družstevníci uvedení v § 8 ods. 2.
Čl. III
(1)
Nároky na dávky, ktoré vznikli do 31. marca 1964 podľa doterajších predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov a o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté do začiatku účinnosti tohto zákona, posudzujú sa podľa doterajších predpisov.
(2)
Peňažná pomoc v materstve podľa tohto zákona patrí družstevníčke, ktorá 31. marca 1964 je na materskej dovolenke podľa doterajších ustanovení o zabezpečení matky a dieťaťa.
(3)
Ak má družstevníčka 31. marca 1964 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších ustanovení o zabezpečení matky a dieťaťa, patrí jej peňažná pomoc v materstve podľa tohto zákona, len ak ide o prípad uvedený v § 21a alebo v § 21b ods. 1 a ak neuplynula od pôvodného nástupu materskej dovolenky už doba, do ktorej možno podľa týchto ustanovení peňažnú pomoc v materstve najdlhšie poskytovať.
(4)
Do celkovej doby poskytovania peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich odsekov sa započítava doba, ktorú družstevníčka pred 1. aprílom 1964 vyčerpala podľa doterajších predpisov.
(5)
Nárok na materskú dovolenku, prípadne na ďalšiu materskú dovolenku podľa § 21e majú aj družstevníčky, ktoré 1. apríla 1964 majú vo svojej trvalej starostlivosti dieťa vo veku do jedného roku, ktoré porodili alebo prevzali do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964 s výnimkou ustanovení čl. I č. 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1964.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
