Predpis bol zrušený predpisom 65/1977 Zb.
198/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1974 do 30.11.1977
198
VYHLÁŠKA
Štátnej komisie pre vedecké hodnosti
z 11. novembra 1964
o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností
Štátna komisia pre vedecké hodnosti ustanovuje po dohode s Československou akadémiou vied, Ministerstvom školstva a kultúry, Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky a so zúčastnenými ústrednými orgánmi podľa § 12 ods. 3 zákona č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti:
Prvá časť | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Vedecké hodnosti
(1)
Vedecká hodnosť kandidáta vied sa udeľuje na základe obhajoby kandidátskej dizertačnej práce (ďalej len „kandidátska dizertácia“) pred príslušnou komisiou.
(2)
Podmienkou pre povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie je úspešné vykonanie kandidátskych skúšok podľa tejto vyhlášky alebo podľa vyhlášky predsedu Československej akadémie vied a ministra školstva a kultúry o výchove nových vedeckých pracovníkov z 11. novembra 1964, pokiaľ uchádzač nebol od kandidátskych skúšok oslobodený.
(3)
Vynikajúcim pracovníkom, ktorí spĺňajú podmienky predpísané v § 5 ods. 3 zákona o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti (ďalej len „zákon“) a touto vyhláškou, možno udeliť hodnosť kandidáta vied bez vykonania skúšok, ak vo verejnej vedeckej rozprave pred komisiou obhája spoločenský význam svojich vedeckých prác.
(4)
Vedecká hodnosť doktora vied sa udeľuje na základe obhajoby doktorskej dizertačnej práce (ďalej len „doktorská dizertácia“) pred komisiou.
(5)
Podmienkou pre povolenie obhajoby doktorskej dizertácie je, aby uchádzač mal hodnosť kandidáta vied alebo bol členom akadémie vied, vysokoškolským profesorom (ďalej len „profesor“) alebo vedúcim vedeckým pracovníkom. Ak nie sú splnené tieto podmienky, rozhoduje o povolení obhajoby Štátna komisia. Doktorskú dizertáciu môžu tiež obhajovať tí uchádzači o hodnosť kandidáta vied, ktorých dizertácia má podľa posudku všetkých oponentov úroveň doktorskej dizertácie (§ 23). Obhajobu doktorskej dizertácie môže príslušný orgán (§ 18 ods. 3) povoliť aj docentom.
(6)
Podmienkou pre udelenie vedeckej hodnosti cudziemu štátnemu príslušníkovi je, aby svojou vedeckou tvorivou činnosťou aj odbornou praxou dával záruku ďalšej práce pre pokrok vedy a prospech spoločnosti.
§2 Vedné odbory a orgány oprávnené zriaďovať komisie pre obhajoby a udeľovať vedecké hodnosti
(1)
Štátna komisia pre vedecké hodnosti (ďalej len „Štátna komisia“) ustanovuje po dohode s Československou akadémiou vied, Ministerstvom školstva a kultúry a Štátnou komisiou pre rozvoj a koordináciu vedy a techniky:
a)
skupiny vied, v ktorých možno udeľovať vedecké hodnosti, a vedy, prípadne odbory, v ktorých možno robiť obhajoby,
b)
vedecké kolégiá Československej akadémie vied a Slovenskej akadémie vied (ďalej len „akadémie vied“), vedecké rady vysokých škôl a fakúlt, prípadne ich sekcie, ktoré sú oprávnené zriaďovať pre určité odbory komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií, komisie pre obhajoby spoločenského významu vedeckých prác podľa § 5 ods. 3 zákona a komisie pre obhajoby doktorských dizertácií (ďalej len „orgány oprávnené zriaďovať komisie pre obhajoby“) a tieto komisie zrušovať.
(2)
Orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti sú:
a)
prezídium, prípadne predsedníctvo akadémie vied, ak sa konala obhajoba doktorskej dizertácie pred komisiou zriadenou jej vedeckým kolégiom,
b)
vedecké kolégium akadémie vied, ak sa konala obhajoba kandidátskej dizertácie, prípadne obhajoba spoločenského významu vedeckých prác (ďalej len „obhajoba verejnou rozpravou“) pred komisiou zriadenou týmto kolégiom,
c)
vedecká rada vysokej školy, prípadne jej sekcie, ak sa konala obhajoba doktorskej alebo kandidátskej dizertácie alebo obhajoba verejnou rozpravou pred komisiou nimi zriadenou alebo ak sa konala obhajoba doktorskej dizertácie pred komisiou, ktorú zriadila vedecká rada fakulty alebo jej sekcie,
d)
vedecká rada fakulty, prípadne jej sekcie, ak sa konala obhajoba kandidátskej dizertácie, prípadne obhajoba verejnou rozpravou pred jej komisiou.
(3)
Pri zriadení komisie pre obhajoby určuje zriaďujúci orgán vysokú školu, fakultu, vedecký ústav alebo iné vedeckovýskumné pracovisko, pri ktorom komisia pôsobí a ktoré zabezpečuje jej činnosť. Komisie pri pracovisku, ktoré nepodlieha zriaďujúcemu orgánu, zriaďujú sa po dohode s vedeckým orgánom príslušného rezortu; ak nie je v rezorte taký orgán, možno komisie zriadiť po dohode s vedúcim funkcionárom tohto pracoviska.
(4)
Štátna komisia vyhlasuje zoznam skupín vied, prípadne odborov ustanovených podľa odseku 1 písm. a), zoznam orgánov oprávnených zriaďovať komisie pre obhajoby a orgánov oprávnených rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti, ako i zoznam stálych komisií pre obhajoby a pracovísk, pri ktorých sú zriadené.
(5)
Štátna komisia môže v jednotlivých prípadoch prepožičať právo zriadiť komisiu pre určitú obhajobu kandidátskej alebo doktorskej dizertácie [odsek 1 písm. b)], prípadne i právo rozhodnúť o udelení vedeckej hodnosti aj orgánu (odsek2), ktorý inak toto právo nemá.
(6)
Štátna komisia môže zo závažných dôvodov odobrať príslušným orgánom oprávnenie zriaďovať komisie pre obhajoby a udeľovať vedecké hodnosti.
(7)
Štátna komisia a prezídium, prípadne predsedníctvo akadémie vied môžu tiež samy zriaďovať komisie pre obhajoby.
Druhá časť | KANDIDÁTSKE SKÚŠKY
§3
(1)
Vykonanie kandidátskych skúšok podľa tejto vyhlášky možno povoliť pracovníkom, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie a nie sú zaradení do žiadnej organizovanej formy výchovy nových vedeckých pracovníkov.
(2)
So súhlasom Štátnej komisie možno výnimočne povoliť vykonanie kandidátskych skúšok aj uchádzačom, ktorí neabsolvovali vysokú školu.
§4
(1)
Kandidátske skúšky tvorí:
a)
odborná skúška,
b)
skúška z marxizmu-leninizmu,
c)
skúška z ruského jazyka,
d)
skúška z druhého svetového jazyka.
Jednotlivé skúšky možno robiť v ľubovoľnom poradí.
(2)
Skúšku z marxizmu-leninizmu nerobí uchádzač, ktorý je promovaný filozof, historik, právnik, ekonóm alebo absolvent Vysokej straníckej školy - Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ. Nerobí ju ani uchádzač, u ktorého niektorá zo súčastí marxizmu-leninizmu je predmetom odbornej skúšky.
(3)
Skúšku z ruského i druhého svetového jazyka nerobí uchádzač, pre ktorého je tento jazyk materinským jazykom alebo ktorý absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk jazykom vyučovacím, alebo vykonal štátnu skúšku z príslušného jazyka. Nerobí ju tiež uchádzač, pre ktorého je príslušný jazyk predmetom odbornej skúšky.
(4)
Odborná skúška platí 5 rokov. Predseda orgánu, ktorý je oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby, môže túto dobu na odôvodnenú žiadosť uchádzača predĺžiť, najviac o ďalšie 3 roky. Doba platnosti ostatných kandidátskych skúšok je neobmedzená.
(5)
Pre cudzích štátnych príslušníkov platí, pokiaľ ide o kandidátske skúšky z jazykov a z marxizmu-leninizmu, osobitný predpis.*)
§5 Odborná skúška
(1)
Odbornou skúškou sa zisťujú znalosti zo širšieho vedného základu odboru, do ktorého patrí chystaná kandidátska dizertácia, prípadne aj z príbuzných častí iných odborov.
(2)
Odborná skúška je ústna a písomná. Písomná skúška záleží vo vypracovaní referátu na tému podľa možnosti blízku téme kandidátskej dizertácie. Tému referátu určí predseda komisie pre obhajoby, ktorý môže v odôvodnených prípadoch písomnú skúšku odpustiť, najmä ak môže uchádzač predložiť pôvodné publikované práce. Referát odovzdá uchádzač predsedovi skúšobnej komisie mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.
(3)
Ústnu skúšku možno deliť na čiastkové skúšky. Pri skúške dostáva uchádzač otázky z jednotlivých predmetov určených pre odbornú skúšku so zameraním na problematiku kandidátskej dizertácie. Ústna skúška trvá najdlhšie 2 hodiny; ak je rozdelená na čiastkové skúšky, trvá každá z nich najdlhšie hodinu.
(4)
Zoznam predmetov odbornej skúšky vydá Československá akadémia vied v spolupráci s Ministerstvom školstva a kultúry a Štátnou komisiou. Predmety odbornej skúšky určí v konkrétnych prípadoch predseda komisie pre obhajoby.
§6 Skúška z marxizmu-leninizmu
(1)
Skúškou z marxizmu-leninizmu má uchádzač preukázať, že ovláda základy marxizmu-leninizmu vo všetkých jeho súčastiach a že si osvojil poznatky marxistickej teórie a metódy najmä pre vedeckú prácu vo svojom odbore.
(2)
Skúška je ústna, prípadne aj písomná. Ústna skúška trvá najdlhšie 30 minút.
(3)
Obsah skúšky určí podrobnejšie predseda komisie pre obhajoby po dohode s príslušnou katedrou, pričom postupuje obdobne podľa predpisov platných pre kandidátske skúšky ašpirantov; najmä môže obmedziť obsah skúšky, ak už uchádzač preukázal svoje znalosti marxizmu-leninizmu iným spôsobom.**)
§7 Skúšky z jazykov
(1)
Skúškou z ruského a druhého svetového jazyka má uchádzač preukázať, že
a)
vie hovoriť na tému svojho odboru,
b)
je schopný plynule čítať a prekladať do materinského jazyka odborný text zo svojho odboru s použitím slovníka pri obťažných výrazoch.
(2)
Skúška je ústna a trvá najdlhšie 30 minút.
Skúšobná komisia
§8
(1)
Skúšobná komisia pre odborné skúšky sa skladá z predsedu a najmenej dvoch ďalších členov.
(2)
Predsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva pre každý jednotlivý prípad predseda komisie pre obhajoby po prerokovaní s jej členmi z odborníkov v príslušnom alebo príbuznom odbore s vedeckou hodnosťou alebo s vedeckopedagogickým titulom, výnimočne aj z iných pracovníkov obdobnej úrovne. Pritom aspoň jeden člen komisie musí byť doktorom vied, profesorom alebo vedúcim vedeckým pracovníkom. Nie je prípustné, aby všetci členovia komisie boli z toho istého pracoviska (ústavu, fakulty a pod.).
§9
(1)
Skúšobné komisie pre skúšky z marxizmu-leninizmu a pre jazykové skúšky sa skladajú z predsedu a dvoch ďalších členov.
(2)
Predsedami skúšobných komisií sú vedúci príslušných katedier (odsek 4) alebo nimi určení zástupcovia.
(3)
Ďalších členov komisie vymenuje jej predseda. Jedným jej členom je pracovník príslušnej katedry, druhým je odborník z odboru, v ktorom bude uchádzač obhajovať kandidátsku dizertáciu.
(4)
Kandidátske skúšky z marxizmu-leninizmu a z jazykov sa robia na príslušných katedrách. Podľa potreby ich určí na žiadosť predsedu komisie príslušný funkcionár akadémie vied alebo vysokej školy či fakulty.
§10
(1)
Skúšobné komisie rokujú o výsledku skúšky v neverejnom zasadaní a uznášajú sa väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje mienka, pre ktorú hlasoval predseda.
(2)
Prospech dosiahnutý pri skúške sa vyjadrí dvoma stupňami: prospel, neprospel.
(3)
O skúške a jej výsledku sa spíše zápisnica, ktorú podpíše predseda a všetci členovia skúšobnej komisie.
(4)
O výsledku skúšky vydá skúšobná komisia uchádzačovi potvrdenie.
§11
Ak neprospel uchádzač pri odbornej skúške, môže ju opakovať len raz, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa neúspešne vykonanej skúšky. Ak neprospel ani pri tomto opakovaní, môže získať vedeckú hodnosť len na základe nového konania po úspešnom vykonaní všetkých skúšok.
Žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok
§12
(1)
Uchádzač podá sám alebo prostredníctvom svojho zamestnávateľa žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok pracovisku (ústavu, vysokej škole, fakulte), pri ktorom je zriadená príslušná komisia pre obhajoby. To ju po registrácii postúpi na prerokovanie vecne príslušnej komisii pre obhajoby.
(2)
Ak nie je zriadená takáto komisia alebo ak má chystaná dizertácia hraničnú medziodborovú povahu alebo bude z odboru, ktorý nie je uvedený v zozname Štátnej komisie (§ 2 ods. 4), podá uchádzač žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok orgánu oprávnenému zriaďovať komisie pre obhajoby v niektorom príbuznom odbore.
§13
(1)
K žiadosti o povolenie kandidátskych skúšok priloží uchádzač tieto doklady:
a)
osvedčenie o štátnom občianstve alebo čestné vyhlásenie, že je československým štátnym občanom (cudzinci cestovný pas alebo iný preukaz cudzej štátnej príslušnosti),
b)
potvrdenie o absolvovaní vysokej školy (diplom),
c)
potvrdenie o zamestnaní a funkčnom zaradení,
d)
výstižný stručný životopis,
e)
úplný zoznam vedeckých publikovaných i nepublikovaných prác, objavov, vynálezov, event. posudky o týchto prácach od príslušných vedeckých inštitúcií,
f)
potvrdenie o doterajšej odbornej praxi,
g)
tematický náčrt chystanej dizertácie v rozsahu postačujúcom pre vymedzenie odbornej skúšky.
(2)
Ak podáva uchádzač žiadosť svojmu vlastnému pracovisku, nepripojuje doklady, ktoré boli tomuto pracovisku už skôr predložené.
§14
(1)
O žiadosti podanej podľa § 12 ods. 1 rozhoduje predseda komisie pre obhajoby.
(2)
Pokiaľ žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok nebola podaná prostredníctvom zamestnávateľa a neobsahuje objektívne komplexné politické a morálne hodnotenie s rozborom odbornej pracovnej činnosti uchádzača, vypracované po dohode so ZO KSČ i ROH, ku ktorému sa uchádzač mohol vyjadriť, obstará ho príslušný funkcionár.
(3)
Ak patrí chystaná dizertácia do odboru, pre ktorý je zriadená komisia pre obhajoby, vyhovie predseda komisie žiadosti, ak ide o československého občana, ktorý absolvoval vysokú školu alebo mu bola táto podmienka odpustená, a ktorý má všeobecné predpoklady pre splnenie ostatných podmienok ustanovených v § 7 ods. 1 zákona. Po prerokovaní s uchádzačom ďalej určí a uchádzačovi oznámi podrobnosti týkajúce sa skúšok (§ 5 - 7).
(4)
Na povolenie kandidátskych skúšok a obhajoby cudzím štátnym príslušníkom treba súhlas Ministerstva školstva a kultúry alebo akadémie vied, ktorý si predseda komisie musí pred rozhodnutím obstarať.
(5)
Ak nie sú splnené uvedené podmienky (odsek 3 a 4), zamietne žiadosť odôvodneným rozhodnutím.
(6)
Ak nepatrí chystaná dizertácia do pôsobnosti komisie, postúpi predseda komisie žiadosť po prerokovaní s uchádzačom pracovisku, kde je zriadená vecne príslušná komisia pre daný prípad, alebo orgánu, ktorému patrí zriaďovať komisie v odbore, do ktorého chystaná dizertácia podstatne zasahuje.
(7)
Ak bude mať chystaná dizertácia hraničnú medziodborovú povahu alebo ak bude žiadosť podaná podľa § 12 ods. 2, rozhodne o povolení skúšok a o ďalších opatreniach buď sám vedúci funkcionár orgánu, ak v jeho právomoci je zriaďovať komisie pre všetky odbory, do ktorých dizertácia zasahuje, alebo postúpi žiadosť s vyjadrením príslušných odborníkov Štátnej komisii.
(8)
Ak bude žiadosť o povolenie skúšok podľa odseku 6 a 7 podaná súčasne so žiadosťou o povolenie obhajoby, zriadi sa pre túto obhajobu komisia podľa ustanovení § 19 ods. 2 alebo 3 a o žiadosti ďalej rozhodne predseda tejto komisie.
(9)
Proti zamietavému rozhodnutiu sa uchádzač môže odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Ak ide o rozhodnutie predsedu komisie pre obhajoby, je odvolacím miestom orgán, ktorý komisiu zriadil, ak ide o rozhodnutie orgánu, ktorý zriaďuje komisie, je odvolacím miestom Štátna komisia.
Oslobodenie od kandidátskych skúšok
§15
(1)
Vo výnimočných prípadoch môže byť uchádzač oslobodený od kandidátskych skúšok, a to celkom alebo sčasti; žiadosť o oslobodenie podá orgánu, od ktorého by žiadal povolenie kandidátskych skúšok.
(2)
K žiadosti pripojí jednak doklady, ktoré treba priložiť k žiadosti o povolenie kandidátskych skúšok, jednak doklady, ktoré svedčia o tom, že má potrebné znalosti v predmete, v ktorom žiada o oslobodenie.
(3)
Orgán, ktorý je oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby, môže oslobodiť
a)
od odbornej skúšky alebo od niektorých jej častí výnimočne docentov, vedúcich a samostatných vedeckých pracovníkov a celkom výnimočne aj iných pracovníkov, ak preukázali odbornou činnosťou, že majú potrebné znalosti,
b)
od skúšky z marxizmu-leninizmu alebo od jazykovej skúšky uchádzačov, ktorí preukázali, že majú potrebné znalosti, ak odporučí ich žiadosť príslušná katedra.
(4)
Žiadosť o oslobodenie od kandidátskych skúšok a o povolenie obhajoby dizertácie môže uchádzač spojiť do jedného podania, ktoré sa prerokuje súčasne.
Tretia časť | OBHAJOBA DIZERTÁCIE
§16 Žiadosť o povolenie obhajoby
(1)
Žiadosť o povolenie obhajoby dizertácie podá uchádzač sám alebo prostredníctvom svojho zamestnávateľa pracovisku (ústavu, vysokej škole, fakulte), kde je zriadená vecne príslušná komisia pre obhajoby.
(2)
Ak nie je zriadená žiadna taká komisia alebo ak má dizertácia hraničnú medziodborovú povahu alebo je z odboru, ktorý nie je uvedený v zozname podľa § 2 ods. 4, podá uchádzač žiadosť orgánu oprávnenému zriaďovať komisie pre obhajoby v príslušnom alebo príbuznom odbore.
(3)
K žiadosti o povolenie obhajoby pripojí uchádzač tieto doklady:
a)
doklady podľa § 13 ods. 1 písm. a) až f); uchádzači o vedeckú hodnosť kandidáta vied, ktorí požiadali na tom istom mieste o povolenie skúšok, predložia uvedené doklady len vtedy, ak nastala proti predchádzajúcemu stavu zmena v preukazovaných skutočnostiach,
b)
potvrdenie o dokončení ašpirantúry alebo o vykonaní kandidátskych skúšok, prípadne potvrdenie o oslobodení od kandidátskych skúšok (§ 15) alebo o skutočnostiach podľa § 4 ods. 2 a 3; k žiadosti o povolenie obhajoby doktorskej dizertácie pripojí uchádzač namiesto týchto dokladov diplom kandidáta vied alebo doklad o tom, že je profesorom alebo vedúcim vedeckým pracovníkom, prípadne docentom,
c)
autoreferát kandidátskej a doktorskej dizertácie v rozsahu do 20 strán písaných strojom alebo autoreferát doktorskej dizertácie v rozsahu do 40 strán písaných strojom (ďalej len „autoreferát"),
d)
dizertačnú prácu, kandidátsku v troch, doktorskú v štyroch vyhotoveniach (technické elaboráty, modely a pod. sa však prikladajú len v jednom vyhotovení),
e)
oznámenie, či dizertácia vznikla pri práci na plánovanej úlohe a na ktorej a ako sa majú využiť poznatky v nej obsiahnuté a či bola práca publikovaná alebo sa pripravuje publikácia poznatkov a kde,
f)
ak bola dizertácia vypracovaná na katedre (ústave, laboratóriu), posudok tohto pracoviska o dizertácii, a ak je uchádzač ašpirantom alebo zaradený vo vedeckej príprave, aj posudok školiteľa,
g)
uchádzači o hodnosť kandidáta vied v lekárskych klinických odboroch predložia aj doklad o špecializácii I. stupňa,
h)
k doktorskej obhajobe i niektoré ďalšie závažné publikované i nepublikované práce.
§16a
(1)
Autoreferátom sa rozumie stručné vyjadrenie základných myšlienok, metód a zámerov kandidátskej alebo doktorskej dizertácie.
(2)
Účelom autoreferátov je:
a)
umožniť širšiemu okruhu vedeckých a odborných pracovníkov príslušných odborov sústavne a priebežne sa oboznamovať s obsahom a závermi vedeckej činnosti obsiahnutými v kandidátskych a doktorských dizertačných prácach,
b)
zabezpečiť pohotové využívanie vedeckých výsledkov v praxi,
c)
skvalitniť úroveň obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií tým, že každý pracovník, ktorému sa autoreferát doručil, má možnosť písomne poslať svoje dotazy, pripomienky alebo námietky predsedovi komisie pre obhajoby alebo ich predniesť na obhajobe kandidátskych alebo doktorských dizertácií a dizertant je povinný zaujať k nim stanovisko.
§16b
(1)
Autoreferát má formát 143 x 215 mm. Musí byť vytlačený alebo rozmnožený iným obdobným spôsobom nahrádzajúcim tlač. Prvú a druhú stranu autoreferátu treba upraviť podľa vzoru, ktorý tvorí prílohu č.1 tejto vyhlášky.
(2)
Autoreferát sa člení podľa tejto osnovy:
a)
súčasný stav problematiky, ktorá je predmetom dizertácie, s prehľadom literatúry, ktorá sa zaoberá skúmanými otázkami,
b)
cieľ dizertačnej práce,
c)
zvolená metóda spracovania,
d)
výsledky práce s uvedením nových poznatkov,
e)
závery pre prax a pre ďalší rozvoj vednej disciplíny,
f)
zoznam najdôležitejších publikovaných prác dizertanta, ktoré majú vzťah k skúmanej problematike, ako i ohlas týchto prác s uvedením, kde a kedy boli uverejnené recenzie v Československej socialistickej republike alebo v zahraničí,
g)
resumé v ruskom, prípadne aj v ďalšom svetovom jazyku v rozsahu 1-2 strán písaných strojom.
§16c
(1)
Autoreferát treba vydať v takom počte výtlačkov, aby ho bolo možné rozoslať osobám, orgánom a inštitúciám, ktoré môžu mať záujem o skúmanú problematiku. Zasiela sa pracovisku, pri ktorom komisia pôsobí, sekretariátu Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, oponentom, členom komisie, pred ktorou sa bude obhajoba konať, pracovisku uchádzača a ďalším pracoviskám, organizáciám a inštitúciám podľa zoznamu, ktorý zostavia vedecké kolégiá Slovenskej akadémie vied, rektori vysokých škôl, prípadne dekani fakúlt, a to podľa jednotlivých skupín odborov vied.
(2)
Autoreferát treba zaslať osobám, orgánom, organizáciám alebo inštitúciám uvedeným v odseku 1 najneskoršie 6 týždňov predo dňom obhajoby.
§16d
(1)
Vytlačenie alebo iné rozmnoženie autoreferátu kandidátskej a doktorskej dizertácie zabezpečí orgán, organizácia alebo inštitúcia, kde obhajovaná dizertačná práca vznikla, napr. vysoká škola, fakulta alebo vedecký ústav Slovenskej akadémie vied alebo iný vedeckovýskumný ústav.
(2)
Náklady spojené s vytlačením alebo iným rozmnožením autoreferátu uhrádza materské alebo školiace pracovisko dizertanta po vzájomnej dohode.
(3)
Rozoslanie autoreferátu kandidátskych a doktorských dizertácií zabezpečí pracovisko, kde je zriadená komisia pre obhajoby, podľa pokynu predsedu príslušnej komisie.
§17 Náležitosti dizertácie
(1)
Kandidátska dizertácia musí preukazovať spôsobilosť uchádzača pre tvorivú vedeckú prácu riešením vedeckej alebo vedeckovýskumnej úlohy, ktorým uchádzač osvedčil, že ovláda vedecké metódy, má hlboké teoretické znalosti a priniesol nové poznatky.
(2)
Kandidátska dizertácia musí byť vytlačená, rozmnožená iným spôsobom alebo napísaná na stroji a zviazaná. Ako dizertáciu možno predložiť aj tematicky jednotný súbor publikovaných článkov, prípadne zpráv o vyriešených a oponovaných výskumných úlohách a pod., pokiaľ takýto súbor spĺňa požiadavky podľa odseku 1; ak sa predkladá takýto súbor, treba priložiť stručný výťah vystihujúci hlavné nové poznatky a použité metódy.
(3)
Doktorská dizertácia musí byť závažným vedecky originálnym dielom dôležitým pre rozvoj bádania v určitom vednom odbore alebo pre spoločenskú prax. Súčasne má tiež charakterizovať uchádzača spolu s jeho ostatnými vedeckými prácami ako vyhranenú vedeckú osobnosť.
(4)
Doktorská dizertácia musí byť vydaná tlačou, a to buď celá práca alebo jej skrátené znenie alebo uzavretá časť práce. Publikované skrátené znenie práce alebo jej časti musí vždy obsahovať podstatu vyriešeného problému. Na obhajobu musí byť práca predložená vždy v plnom znení. Ako dizertáciu možno predložiť aj tematicky jednotný súbor publikovaných prác, pokiaľ spĺňa požiadavky podľa odseku 3.
(5)
Dizertácia musí vyhovovať aj po stránke jazykovej i vonkajšej úpravy. Jednotlivé listy musia byť pevne spojené, na titulnej strane musí byť označenie, kde bola vypracovaná a kedy bola ukončená, a ak ide o dizertáciu ašpiranta, aj meno školiteľa. Ak zistí predseda komisie pre obhajoby, že dizertácia nespĺňa niektorú z požiadaviek podľa odseku 2, 4 a 5, vráti ju uchádzačovi. V konaní sa pokračuje po odstránení závad.
Prerokovanie žiadosti
§18
(1)
Ak patrí dizertácia do pôsobnosti komisie, ktorej bola predložená, rozhodne o žiadosti predseda komisie, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 3 a 4 alebo o prípady uvedené v § 19. Pritom postupuje obdobne podľa ustanovení § 14 ods. 2 - 5. Ak nespĺňa uchádzač potrebné podmienky, zamietne predseda komisie jeho žiadosť odôvodneným rozhodnutím. Zamietnutie žiadosti z dôvodov odbornej úrovne dizertácie nie je prípustné.
(2)
Uchádzač sa môže proti zamietavému rozhodnutiu podľa odseku 1 odvolať do 15 dní od jeho doručenia na orgán, ktorý komisiu zriadil.
(3)
Ak sa uchádza o hodnosť doktora vied docent, ktorý nie je kandidátom vied, rozhodne o povolení obhajoby orgán, ktorý komisiu zriadil.
(4)
Ak predkladá uchádzač ako dizertáciu kolektívnu vedeckú prácu, ktorej je spoluautorom, alebo jej časti, rozhodne o povolení obhajoby príslušná komisia pre obhajoby, predseda ktorej je povinný upovedomiť o rozhodnutí Štátnu komisiu. V predloženej dizertácii musia byť vyznačené časti, ktoré uchádzač spracoval ako autor. Žiadosť o povolenie obhajoby kolektívnej dizertácie musí obsahovať vyhlásenie ostatných spoluautorov, v ktorom potvrdia autorstvo uchádzača pri označených častiach a ocenia jeho podiel na celkovom spracovaní.
§19
(1)
Ak nepatrí predložená dizertácia do pôsobnosti komisie, postupuje predseda komisie pri vybavovaní žiadosti spôsobom uvedeným v § 14 ods. 6.
(2)
Orgán, ktorému bola predložená žiadosť o povolenie obhajoby dizertácie hraničnej medziodborovej povahy alebo žiadosť podľa § 16 ods. 2, rozhodne o nej, pokiaľ dizertácia plne svojím obsahom patrí do odboru, pre ktorý je sám oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby; ak vyhovie žiadosti, určí dočasnú komisiu pre túto obhajobu a jej pôsobisko.
(3)
Ak dizertácia svojím obsahom zasahuje do odborov, v ktorých sú oprávnené zriaďovať komisie rôzne orgány, a ak ju neodmietne orgán, ktorému bola predložená, zriadi komisiu pre túto obhajobu a určí jej pôsobisko po dohode so všetkými zúčastnenými orgánmi, pričom sa súčasne rozhodne o druhu hodnosti a orgáne, ktorý hodnosť udelí. Ak nedôjde pritom k zhode alebo ak zasahuje dizertácia do odboru, pre ktorý žiadny orgán nie je oprávnený komisie zriaďovať, postúpi žiadosť s vyjadrením zúčastnených orgánov Štátnej komisii.
§20 Ustanovenie oponentov
(1)
Predseda komisie pre obhajoby ustanoví oponentov po prerokovaní s členmi komisie.
(2)
Kandidátsku dizertáciu posudzujú najmenej dvaja oponenti, ktorí sú odborníkmi príslušného odboru. Aspoň jeden z nich musí byť členom akadémie vied, doktorom vied, profesorom alebo vedúcim vedeckým pracovníkom. Za druhého, prípadne ďalšieho oponenta musí byť ustanovený pracovník s vedeckou hodnosťou alebo s vedeckopedagogickým titulom, výnimočne iný pracovník obdobnej úrovne.
(3)
Doktorskú dizertáciu posudzujú najmenej traja oponenti, ktorí sú odborníkmi príslušného odboru. Aspoň dvaja z nich musia byť členmi akadémie vied, doktormi vied, profesormi alebo vedúcimi vedeckými pracovníkmi. Za tretieho, prípadne ďalšieho oponenta musí byť ustanovený pracovník s vedeckou hodnosťou alebo vedeckopedagogickým titulom, výnimočne iný pracovník obdobnej úrovne.
(4)
Za oponentov nemôžu byť ustanovení pracovníci, ktorí sa podieľajú na spracovaní dizertácie ako spoluautori a školitelia ašpiranta. Za oponenta nemožno ustanoviť ani priameho predstaveného alebo priameho podriadeného dizertanta. Nie je ďalej prípustné, aby všetci oponenti tej istej dizertácie boli pracovníkmi toho istého pracoviska.
(5)
Ak ide o obhajobu doktorskej dizertácie, potvrdzuje oponentov na návrh príslušnej komisie orgán, ktorý komisiu zriadil.
(6)
Výnimky z podmienok pre kvalifikáciu oponentov uvedených v odseku 2 a 3 povoľuje Štátna komisia.
§21 Oponentské posudky
(1)
Každý oponent je povinný predložiť písomne posudok najneskôr do 1 mesiaca predo dňom obhajoby dizertácie predsedovi komisie a dizertáciu vrátiť.
(2)
Posudok oponentov musí obsahovať vyčerpávajúci kritický rozbor dizertácie s uvedením jej predností i nedostatkov a musí výslovne uviesť, či dizertácia vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 17 ods. 1 a 2, ak ide o kandidátsku dizertáciu, a v § 17 ods. 3, ak ide o doktorskú dizertáciu, a tiež uviesť, či a čo nové priniesla vede i praxi. Ak má oponent za to, že práca predložená ako kandidátska dizertácia má vedeckú úroveň doktorskej dizertácie, je povinný túto svoju mienku v posudku výslovne uviesť a podrobne odôvodniť.
(3)
Každý oponent vypracúva samostatný posudok. Nie je prípustné, aby niektorý oponent nahradil posudok vyhlásením, že sa pripája k posudku iného oponenta.
(4)
Ak nevyhovuje posudok oponenta podmienkam podľa odseku 2 alebo 3, vráti ho predseda komisie pre obhajoby oponentovi.
(5)
Dizertácia sa hodnotí podľa jej stavu v čase, keď bola predložená spolu so žiadosťou na obhajobu. Po predložení nemožno na dizertácii až do obhajoby nič meniť.
§22 Oznámenie o obhajobe dizertácie
(1)
Predseda komisie pre obhajobu určí čas a miesto obhajoby. Konanie obhajoby oznámi vyhláškou na pracovisku, pri ktorom komisia pôsobí, a zabezpečí prostredníctvom sekretariátu Štátnej komisie jej uverejnenie vo Vestníku Ministerstva školstva a kultúry. Vyhlášku spolu s autoreferátom dizertácie zašle 6 týždňov predo dňom obhajoby sekretariátu Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, oponentom, členom komisie, pred ktorou sa bude obhajoba konať, pracovisku uchádzača a ďalším pracoviskám, organizáciám a inštitúciám podľa zoznamu, ktorý zostavia vedecké kolégiá Slovenskej akadémie vied, rektori vysokých škôl, prípadne dekani fakúlt, a to podľa jednotlivých skupín odborov vied. Pracovisko, ktorému sa vyhláška zaslala, zabezpečí, aby sa s jej obsahom i s autoreferátom mohli oboznámiť všetci príslušní pracovníci. Uchádzačovi a členom komisie, pred ktorou sa bude obhajoba konať, zašle predseda komisie v odpise aj oponentské posudky najneskôr do 15 dní predo dňom obhajoby.
(2)
V oznámení pre sekretariát Štátnej komisie sa uvedie:
a)
meno a priezvisko uchádzača s označením dosiahnutej vysokoškolskej kvalifikácie, vedecká hodnosť, vedeckopedagogický titul, pracovisko a funkcia,
b)
deň, hodina a miesto obhajoby,
c)
názov a odbor dizertácie,
d)
mená a priezviská oponentov s uvedením ich vedeckej hodnosti, titulu, funkcie a pracoviska,
e)
miesto, kde sa možno oboznámiť s dizertáciou,
f)
či uchádzač ukončil úspešne ašpirantúru, vykonal kandidátske skúšky alebo bol od nich oslobodený; ak bol od niektorých skúšok oslobodený, uvedú sa dôvody a orgán, ktorý o oslobodení rozhodol. Pre obhajobu doktorskej dizertácie sa uvedie, ako spĺňa uchádzač podmienky § 1 ods. 5,
g)
kedy bola žiadosť podaná.
(3)
Každý, kto má o obhajobu dizertácie záujem, môže do dizertácie nazerať, robiť z nej poznámky a výpisy a podať písomne najneskôr v deň obhajoby svoje posudky alebo vyjadrenie predsedovi komisie pre obhajoby, prípadne ich pri obhajobe ústne predniesť.
(4)
O tom, či sa má dizertácia vzhľadom na obsah, ktorý treba v záujme štátu utajiť, obhajovať neverejne, rozhodne pracovisko uchádzača po dohode s nadriadeným orgánom. Predseda komisie pre obhajoby potom postupuje podľa príslušných predpisov o ochrane utajovaných skutočností.
(5)
Komisia pre obhajoby a orgán, ktorý ju zriadil, sú povinné starať sa o to, aby sa obhajoba kandidátskej dizertácie konala najneskôr do 8, doktorská najneskôr do 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti o povolenie obhajoby. O prekročení lehoty treba upovedomiť Štátnu komisiu s uvedením dôvodov.
§23 Povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie ako doktorskej dizertácie
Ak má podľa posudku všetkých oponentov práca predložená ako kandidátska dizertácia vedeckú úroveň doktorskej dizertácie, postúpi predseda komisie, pred ktorou sa mala obhajoba konať, po dohode s uchádzačom a po doplnení potrebných dokladov žiadosť pracovisku, pri ktorom je zriadená vecne príslušná komisia pre doktorské obhajoby, prípadne orgánu uvedenému v § 16 ods. 2. Konanie potom pokračuje podľa predpisov o obhajobe doktorskej dizertácie, pričom najmä musia byť splnené náležitosti uvedené v § 17 ods. 4.
Komisie pre obhajoby
§24
(1)
Orgány uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) zriaďujú a zrušujú komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií, komisie pre obhajoby verejnou rozpravou a komisie pre obhajoby doktorských dizertácií, a to spravidla ako stále komisie pre určité vedy alebo odbory [§ 2 ods. 1 písm. a)], prípadne podľa smerníc Štátnej komisie pre ucelené úseky odborov. Tieto orgány takisto vymenúvajú a odvolávajú predsedu, zástupcu predsedu a ďalších členov komisie. O zložení každej komisie sú povinné informovať Štátnu komisiu.
(2)
Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií a komisie pre obhajoby verejnou rozpravou sú aspoň päťčlenné, komisie pre obhajoby doktorských dizertácií sú aspoň deväťčlenné. Členovia komisií musia byť odborníkmi príslušného alebo príbuzného odboru, spravidla doktormi alebo kandidátmi vied. Pre obhajoby kandidátskych dizertácií a pre obhajoby verejnou rozpravou musia byť aspoň dvaja členovia komisie doktormi vied, profesormi alebo vedúcimi vedeckými pracovníkmi; pre obhajoby doktorských dizertácií musia byť aspoň traja členovia komisie doktormi vied a aspoň traja ďalší členovia buď doktormi vied alebo profesormi alebo vedúcimi vedeckými pracovníkmi; výnimky z tejto zásady povoľuje Štátna komisia.
(3)
V osobitných prípadoch, najmä ak to povaha dizertácie vyžaduje, možno výnimočne zriadiť podľa zásad uvedených v odseku 1 a 2 i dočasnú komisiu pre jednotlivú obhajobu.
(4)
Vedúci funkcionár orgánu, ktorý komisiu zriadil, môže v prípade potreby doplniť komisiu pre určitú obhajobu najviac o dvoch ďalších vynikajúcich odborníkov. Toto doplnenie sa Štátnej komisii nehlási.
§25
(1)
Pri obhajobe sa za ďalších členov komisie s hlasovacím právom považujú aj prítomní oponenti.
(2)
Pre platnosť obhajoby i rozhodovanie o návrhu na udelenie vedeckej hodnosti sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín všetkých členov komisie vrátane prítomných oponentov. Prítomní členovia nesmú byť všetci z toho istého pracoviska.
(3)
Školiteľ a spoluautor dizertácie, pokiaľ sú členmi komisie, nezúčastňujú sa na rozhodovaní o návrhu na udelenie hodnosti (§ 18 ods.1) a nepočítajú sa pre tento prípad za členov komisie.
Priebeh obhajoby
§26
(1)
Obhajoba je verejne prístupná, pokiaľ nebola vyhlásená za neverejnú (§ 22 ods. 4), a každý, kto je prítomný, má právo sa zúčastniť na diskusii.
(2)
Obhajoba sa koná na pracovisku, pri ktorom komisia pôsobí, alebo podľa rozhodnutia predsedu komisie pre obhajoby na závodoch i na iných pracoviskách, s prácou ktorých dizertácia súvisí, ak prejavia o obhajobu záujem.
(3)
Pri obhajobe dizertácie musia byť po celý čas obhajoby prítomní, ak ide o kandidátsku dizertáciu, aspoň dvaja oponenti, z ktorých aspoň jeden je doktorom vied, profesorom alebo vedúcim vedeckým pracovníkom, a ak ide o doktorskú dizertáciu, aspoň traja oponenti, z ktorých aspoň dvaja sú doktormi vied, profesormi alebo vedúcimi vedeckými pracovníkmi.
(4)
Obhajobu vedie predseda komisie alebo jeho zástupca. Oponent obhajobu viesť nemôže.
§27
(1)
Obhajobu dizertácie začne predsedajúci stručným opisom životného behu uchádzača s prihliadnutím na posudky podľa § 14, oznámi tému dizertačnej práce a prehľad vedeckých prác, objavov a vynálezov uchádzača, ako i posudky o nich. Ak je uchádzač ašpirantom, prečíta predsedajúci posudok školiteľa a katedry (oddelenia ústavu), na ktorej bola dizertácia vypracovaná.
(2)
Uchádzač vyloží stručne podstatný obsah svojej dizertácie.
(3)
Oponenti prednesú podstatný obsah svojich posudkov; za neprítomných oponentov tak urobí predsedajúci alebo iný člen komisie (§ 26 ods. 3). Uchádzač je povinný zaujať stanovisko k ich posudkom, najmä k všetkým námietkam, pripomienkam a dotazom.
(4)
Potom predsedajúci oboznámi prítomných s ďalšími posudkami a vyjadreniami, ktoré boli podané, a otvorí diskusiu.
(5)
V diskusii ku kandidátskej dizertácii sa overuje správnosť, odôvodnenosť a vedecká pôvodnosť a závažnosť poznatkov obsiahnutých v dizertácii, ako i správnosť a výstižnosť predložených posudkov. Okrem toho sa v diskusii overí, pokiaľ treba, hĺbka teoretických znalostí uchádzača.
(6)
V diskusii k doktorskej dizertácii sa overuje jednak vedecká originálnosť a závažnosť dizertácie i správnosť a odôvodnenosť poznatkov v nej obsiahnutých, jednak význam predloženej dizertácie pre ďalší rozvoj bádania alebo pre spoločenskú prax; súčasne sa v diskusii overí správnosť a výstižnosť predložených posudkov. Pokiaľ treba, posúdi sa v diskusii aj význam ďalších uchádzačových prác, ktoré ho majú charakterizovať ako vyhranenú vedeckú osobnosť.
(7)
V diskusii odpovie uchádzač na všetky dotazy a zaujme stanovisko k všetkým podnetom a námietkam účastníkov diskusie.
(8)
O obhajobe sa urobí výstižná zápisnica so zreteľom na odseky 3, 5, 6 a 7, ktorú podpíše predsedajúci.
§28
(1)
Ihneď po skončení obhajoby sa na neverejnom zasadaní komisie zhodnotí priebeh a výsledok obhajoby. Potom sa hlasuje o návrhu na udelenie vedeckej hodnosti.
(2)
Hlasuje sa tajne hlasovacími lístkami, ktoré obsahujú údaj: „súhlasím - nesúhlasím s udelením vedeckej hodnosti“. Jeden z týchto údajov hlasujúci škrtne. Iný spôsob hlasovania robí hlas neplatným.
(3)
Na podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti treba, aby pre návrh bola odovzdaná väčšina hlasov prítomných členov komisie. Ak nie je pri hlasovaní o podaní návrhu na udelenie vedeckej hodnosti kandidáta vied prítomných viac ako päť členov komisie, treba, aby pre podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti boli odovzdané aspoň štyri kladné hlasy. Návrh na udelenie vedeckej hodnosti doktora vied možno podať, ak hlasovalo pri minimálnej účasti 6-7 členov pre jeho podanie najmenej päť členov komisie. Pri zápornom výsledku obhajoby doktorskej dizertácie je komisia povinná rozhodnúť, či podá návrh na udelenie hodnosti kandidáta vied, ak dizertant túto hodnosť ešte nemá.
(4)
O výsledku hlasovania sa urobí zápisnica, ktorú podpíšu všetci hlasujúci.
(5)
Predsedajúci vyhlási ihneď po skončení hlasovania verejne výsledok hlasovania o podaní návrhu na udelenie vedeckej hodnosti.
§29
Ak nepodala komisia, pred ktorou sa obhajoba konala, návrh na udelenie vedeckej hodnosti, môže sa uchádzač odvolať do 30 dní od konania obhajoby na orgáne, ktorý komisiu zriadil.
Štvrtá časť | OBHAJOBA VEREJNOU VEDECKOU ROZPRAVOU
§30
(1)
Vynikajúci pracovníci, ktorí svojimi pracovnými výsledkami, overenými v praxi, už objektívne preukázali vyššiu vedeckú kvalifikáciu, môžu získať vedeckú hodnosť kandidáta vied bez vykonania skúšok tým, že vo verejnej vedeckej rozprave obhája spoločenský význam svojich vedeckých prác.
(2)
Vedecké práce, ktorých spoločenský význam sa má obhájiť, majú prinášať nové vedecky odôvodnené poznatky, ktoré majú značný spoločenský význam svojím prínosom pre prax alebo pre rozvoj vedeckého bádania.
(3)
Návrh na povolenie obhajoby podľa odseku 1 predkladá vedecká inštitúcia, vedecký orgán alebo vedecká organizácia. Predloží ho orgánu oprávnenému zriaďovať pre príslušný odbor komisie pre obhajoby verejnou rozpravou podľa § 5 ods. 3 zákona. K návrhu pripojí:
a)
doklady podľa § 13 ods. 1 písm. a) - f),
b)
vedecké práce, ktorých spoločenský význam sa má v rozprave obhájiť; predložiť sa môžu vedecké práce, realizované vedecké diela a pod.,
c)
doklady (posudky, vyjadrenia) o spoločenskom význame týchto prác,
d)
zhodnotenie činnosti navrhovaného pracovníka z hľadiska podmienok uvedených v § 31 ods. 1.
§31
(1)
Pre povolenie obhajoby je potrebným predpokladom, aby navrhovaný pracovník
a)
vykazoval vynikajúce pracovné výkony podstatne založené na jeho vedeckej kvalifikácii a hlbokých teoretických znalostiach,
b)
priniesol svojimi prácami nové poznatky, ktoré sa uplatnili v spoločenskej praxi,
c)
spĺňal podmienky podľa § 7 ods. 1 zákona; podmienku vysokoškolského vzdelania môže vo zvlášť odôvodnených prípadoch odpustiť Štátna komisia.
(2)
Obhajobu možno povoliť za uvedených predpokladov profesorom, docentom, vedúcim a samostatným vedeckým pracovníkom a so súhlasom Štátnej komisie aj iným osobám.
§32
(1)
O povolení obhajoby rozhodne prostou väčšinou hlasov všetkých členov orgán oprávnený zriadiť príslušnú komisiu.
(2)
Proti zamietavému rozhodnutiu podľa odseku 1 môže sa navrhujúca inštitúcia odvolať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na Štátnej komisii.
§33
(1)
Pre konanie o obhajobe verejnou rozpravou platia, pokiaľ nie je ustanovené inak, obdobne ustanovenia upravujúce konanie o obhajobe kandidátskej dizertácie. Ide najmä o ustanovenia § 18 ods. 4, § 20 ods. 1, 2, 4, 6, § 21, § 22, § 25, § 26, § 27 ods. 1, 2, 3, 4, 7, 8, § 28, § 42 ods. 2.
(2)
V diskusii sa má predovšetkým kriticky overiť spoločenský význam predložených prác, ako i vedecká odôvodnenosť a pôvodnosť poznatkov, ktoré tieto práce prinášajú. Ak komisia rozhodne, že nepodá návrh na udelenie hodnosti, možno sa proti tomuto rozhodnutiu odvolať na Štátnej komisii podľa § 36 ods. 1.
Piata časť | UDELENIE VEDECKEJ HODNOSTI
§34
(1)
Ak bola obhajoba úspešná, predloží predseda komisie do 15 dní po skončení obhajoby spisy týkajúce sa konania o obhajobe orgánu oprávnenému rozhodovať o udelení hodnosti (§ 2 ods. 2).
(2)
Ak rozhoduje o udelení vedeckej hodnosti iný orgán než ten, ktorý zriadil komisiu pre obhajobu, predkladajú sa spisy prostredníctvom tohto orgánu, ktorý k nim pripojí svoje vyjadrenie.
(3)
Orgán oprávnený rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti posúdi na základe zprávy predsedu komisie pre obhajoby alebo niektorého jej člena, či boli splnené všetky podstatné vecné i formálne náležitosti obhajoby a či sú splnené všeobecné podmienky ustanovené zákonom pre udelenie vedeckej hodnosti. O udelení vedeckej hodnosti rozhodne verejným hlasovaním prostou väčšinou hlasov prítomných členov.
(4)
Ak nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 3, zamietne udelenie vedeckej hodnosti a toto svoje rozhodnutie vecne odôvodní. Ak bolo udelenie vedeckej hodnosti zamietnuté preto, že neboli splnené všetky podstatné vecné i formálne náležitosti obhajoby, zruší obhajobu a urobí opatrenia pre riadny priebeh novej obhajoby.
(5)
Pri rokovaní a rozhodovaní orgánu o udelení vedeckej hodnosti treba prítomnosť najmenej dvoch tretín všetkých členov.
§35
(1)
Predseda orgánu oprávneného udeliť vedeckú hodnosť oznámi rozhodnutie podľa § 34 písomne uchádzačovi, jeho pracovisku, príslušnej komisii pre obhajobu, prípadne aj orgánu, ktorý ju zriadil, a Štátnej komisii.
(2)
Rozhodnutie, ktorým bola uchádzačovi udelená vedecká hodnosť, uverejní sekretariát Štátnej komisie vo Vestníku Ministerstva školstva a kultúry. V oznámení uvedie:
a)
orgán, ktorý vedeckú hodnosť udelil, dátum jeho rozhodnutia,
b)
skupinu vied, v ktorej bola vedecká hodnosť kandidáta alebo doktora vied udelená,
c)
meno a priezvisko uchádzača s uvedením jeho pracoviska.
Opravné konanie
§36
(1)
Ak bolo udelenie vedeckej hodnosti zamietnuté, môže uchádzač, prípadne navrhovateľ, podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia proti nemu odvolanie na Štátnej komisii. Odvolanie sa podáva v piatich vyhotoveniach.
(2)
Ak bola vedecká hodnosť udelená, môže do 30 dní odo dňa uverejnenia vo Vestníku Ministerstva školstva a kultúry podať ktokoľvek proti udeleniu hodnosti námietky na Štátnej komisii.
(3)
O odvolaní alebo o námietkach upovedomí Štátna komisia ihneď orgán, ktorý hodnosť udelil, o námietkach upovedomí aj uchádzača.
§37
(1)
Ak zistí Štátna komisia pri rozhodovaní o odvolaní alebo o námietkach, že sa pri konaní nezachovali podstatné vecné alebo formálne náležitosti, ktoré mohli mať vplyv na výsledok konania, zruší rozhodnutie o udelení vedeckej hodnosti, prípadne i obhajobu a môže nariadiť novú obhajobu alebo nové konanie pred orgánom oprávneným rozhodnúť o udelení vedeckej hodnosti.
(2)
Štátna komisia zašle svoje rozhodnutie inštitúcii, orgán ktorej rozhodol o udelení vedeckej hodnosti, a tá doručí rozhodnutie Štátnej komisie uchádzačovi. O svojom rozhodnutí upovedomí Štátna komisia i toho, kto podal námietky.
(3)
Rozhodnutie Štátnej komisie je konečné.
§38
Štátna komisia môže v závažných prípadoch zrušiť právoplatné rozhodnutie o udelení vedeckej hodnosti z vlastného podnetu.
§39 Vydanie diplomu
(1)
Pokyn na vydanie diplomu dá Štátna komisia po uplynutí lehoty ustanovenej pre podanie námietok (§ 36 ods. 2), ak námietky nedošli alebo boli Štátnou komisiou zamietnuté.
(2)
Diplom vydá slávnostným spôsobom akadémia vied alebo vysoká škola, ktorej orgány o udelení vedeckej hodnosti rozhodli.
§40 Udelenie čestnej vedeckej hodnosti
(1)
Za predpokladov ustanovených zákonom možno na vyjadrenie vysokej pocty udeliť čestnú vedeckú hodnosť doktora vied.
(2)
Na udelenie čestnej vedeckej hodnosti treba predchádzajúci súhlas Štátnej komisie. Žiadosť o súhlas predkladá Štátnej komisii s potrebným odôvodnením predseda orgánu, ktorý hodlá hodnosť udeliť.
(3)
Udelenie čestnej vedeckej hodnosti sa spravidla vyhlasuje slávnostným spôsobom.
§41 Odobratie vedeckej hodnosti
(1)
O odobratí vedeckej hodnosti rozhoduje orgán, ktorý hodnosť udelil, pokiaľ nenastala strata vedeckej hodnosti už výrokom súdu (§ 11 ods. 2 zákona). Pre konanie o odobratí vedeckej hodnosti platia ustanovenia § 34 a 35 primerane.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým orgán oprávnený rozhodovať o udelení hodnosti odobral ním udelenú vedeckú hodnosť, môže občan, ktorému bola hodnosť odobratá, podať odvolanie na Štátnej komisii do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(3)
Ak bola právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu vedecká hodnosť odobratá, je občan povinný vrátiť diplom Štátnej komisii.
§42 Evidencia vedeckých hodností a uschovanie dizertačných prác
(1)
Orgány oprávnené udeľovať vedecké hodnosti vedú evidenciu vedeckých hodností, ktoré udelili. Štátna komisia vedie evidenciu všetkých udelených vedeckých hodností.
(2)
Pracovisko, pri ktorom je zriadená komisia pre obhajoby, uschová po jednom výtlačku každej dizertácie a ďalší jeden výtlačok zašle na bibliografické spracovanie Štátnej knižnici ČSSR - Národnej knižnici v Prahe, ktorá po spracovaní postúpi dizertáciu podľa obsahu buď Univerzitnej knižnici v Prahe alebo Štátnej technickej knižnici v Prahe.
Šiesta časť | NOSTRIFIKÁCIA A UZNÁVANIE VEDECKÝCH HODNOSTÍ A SKÚŠOK
§43
(1)
Vedecké hodnosti získané v zahraničí nadobúdajú platnosť na území Československej socialistickej republiky nostrifikáciou.
(2)
Nostrifikovať možno vedecké hodnosti, ktoré svojou úrovňou zodpovedajú vedeckým hodnostiam získaným v Československej socialistickej republike, a jednotlivé skúšky, pokiaľ sú predpísané pre udelenie vedeckej hodnosti.
(3)
Vedecké hodnosti získané vo Zväze sovietskych socialistických republík sa v Slovenskej socialistickej republike uznávajú a sú rovnocenné so zodpovedajúcimi vedeckými hodnosťami udeľovanými v Československej socialistickej republike.
§43a
Diplomy o vedeckých hodnostiach udeľovaných vo Zväze sovietskych socialistických republík nadobúdajú platnosť v Československej socialistickej republike vydaním overovacej doložky Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti podľa vzoru uvedeného v prílohe č.2 tejto vyhlášky.
§44
(1)
Žiadosť o nostrifikáciu sa podáva na orgáne oprávnenom zriaďovať komisie pre obhajoby v odbore, v ktorom bola získaná vedecká hodnosť alebo zložená skúška, ktorá má byť nostrifikovaná.
(2)
Ak nie je v Československej socialistickej republike taký orgán, podá sa žiadosť na Štátnej komisii, ktorá poverí vykonaním nostrifikácie niektorý orgán oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby v príbuznom odbore.
(3)
K žiadosti o nostrifikáciu treba pripojiť:
a)
preukaz o štátnom občianstve,
b)
doklad o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní,
c)
dizertáciu aspoň v jednom vyhotovení,
d)
doklady o predchádzajúcom štúdiu, o skúškach, pokiaľ sú predpísané pre udelenie vedeckej hodnosti v Československej socialistickej republike, a doklad o udelení príslušnej vedeckej hodnosti. Pokiaľ nie je medzištátnymi zmluvami ustanovené inak, musí byť pravosť podpisov a otlačkov pečiatok na všetkých týchto dokladoch overená Ministerstvom zahraničných vecí štátu príslušného podľa sídla vysokej školy (vedeckého ústavu) a príslušným československým zastupiteľským úradom;
československý štátny občan je povinný pripojiť k žiadosti aj:
e)
výpis z registra trestov,
f)
životopis, v ktorom treba uviesť i dôvody štúdia v zahraničí,
g)
potvrdenie ústredného úradu (orgánu) o vyslaní na štúdium v zahraničí.
§45
(1)
Ak žiada o nostrifikáciu československý štátny občan, obstará vedúci funkcionár orgánu, na ktorom sa žiadosť podáva, hodnotenie žiadateľa podľa § 14 ods. 2. Hodnotenie nemusí vyžadovať, ak žiadateľ získal vedeckú hodnosť, o nostrifikáciu ktorej sa uchádza, na základe štúdií, na ktoré bol vyslaný do zahraničia niektorým československým ústredným úradom (orgánom).
(2)
Ak žiada o nostrifikáciu cudzí štátny príslušník, vyžiada vedúci funkcionár vyjadrenie Ministerstva vnútra.
(3)
Vedúci funkcionár môže s prihliadnutím na obsah hodnotenia žiadosť zamietnuť. Žiadosť podanú cudzincom zamietne, ak Ministerstvo vnútra s nostrifikáciou nesúhlasí. Žiadosť tiež zamietne, ak nebola riadne doložená a nedostatok nebol v určenej lehote odstránený. Proti zamietavému rozhodnutiu sa môže žiadateľ odvolať do 15 dní od doručenia na Štátnej komisii.
§46
(1)
Ak nebola žiadosť zamietnutá podľa § 45, ustanoví vedúci funkcionár orgánu, na ktorom bola žiadosť podaná, pre nostrifikáciu vedeckej hodnosti kandidáta vied a nostrifikáciu vykonaných skúšok jedného a pre nostrifikáciu vedeckej hodnosti doktora vied dvoch posudzovateľov. Posudzovatelia sú povinní predložiť v určenej lehote písomné vyjadrenie, či vedecká hodnosť, o nostrifikáciu ktorej sa žiada, zodpovedá v konkrétnom prípade svojou úrovňou vedeckým hodnostiam získaným v Československej socialistickej republike.
(2)
Za posudzovateľov môžu byť ustanovení doktori vied, profesori, vedúci vedeckí pracovníci, docenti a pracovníci s vedeckou hodnosťou, ktorí sú odborníkmi v tom istom odbore, v ktorom bola udelená hodnosť alebo zložená skúška, o nostrifikáciu ktorej sa žiada. Jedným z posudzovateľov vedeckej hodnosti doktora vied musí byť doktor vied, profesor alebo vedúci vedecký pracovník.
§47
Žiadosť o nostrifikáciu prerokuje orgán oprávnený zriadiť zodpovedajúcu komisiu pre obhajobu v príslušnom odbore. Hlasovanie je verejné; hlasovacie právo majú i prítomní posudzovatelia. Rozhodnutie sa prijíma väčšinou hlasov prítomných členov. Ak má tento orgán sám právo udeľovať vedecké hodnosti, rozhodne súčasne o nostrifikácii, inak predloží svoj návrh na rozhodnutie orgánu, ktorý je oprávnený vedecké hodnosti udeľovať (§ 2 ods. 2).
§48
(1)
Nostrifikácia nadobúda účinnosť dňom, keď žiadateľ získal vedeckú hodnosť alebo zložil skúšku, pokiaľ orgán rozhodujúci o nostrifikácii neurčí iný termín.
(2)
Orgán, ktorý rozhodol o nostrifikácii vedeckej hodnosti, je povinný viesť evidenciu nostrifikovaných hodností, oznamovať jednotlivé rozhodnutia sekretariátu Štátnej komisie a zabezpečiť jeho prostredníctvom vyhlásenie nostrifikácie vo Vestníku Ministerstva školstva a kultúry.
(3)
Štátna komisia vedie ústrednú evidenciu všetkých nostrifikovaných hodností; na základe oznámenia podľa odseku 2 vyznačí sekretariát Štátnej komisie nostrifikáciu v diplome nostrifikačnou doložkou alebo vydá žiadateľovi príslušné potvrdenie, v ktorom sa potvrdí platnosť vedeckej hodnosti na území Československej socialistickej republiky a uvedie deň, od ktorého je účinná.
§49
Nostrifikácie zahraničných vedeckých hodností, ktoré boli vykonané pred 1. septembrom 1961 bez nostrifikačného konania alebo priznaním výhod vyplývajúcich z vedeckej hodnosti, považujú sa za rovnocenné nostrifikáciám podľa tejto vyhlášky.
Siedma časť | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§50
V konaní začatom predo dňom účinnosti tejto vyhlášky sa pokračuje podľa vyhlášky č. 200/1959 Ú.l. (Ú.v.) najdlhšie do 31. marca 1965. Kandidátske skúšky zložené podľa prv platných predpisov zostávajú v platnosti i za účinnosti tejto vyhlášky, ale v lehotách ustanovených touto vyhláškou.
§51
Štátna komisia môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z ustanovení tejto vyhlášky.
§52
Zrušujú sa vyhlášky Štátnej komisie č. 200/1959 Ú. l. (Ú. v.) o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností a č. 68/1961 Zb. o nostrifikácii vedeckých hodností nadobudnutých v zahraničí.
§53
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1965.
Čl. II
Žiadosti o povolenie obhajoby podané do dňa účinnosti tejto vyhlášky sa posudzujú, pokiaľ ide o autoreferát dizertačnej práce, podľa predpisov do tej doby platných, aj keď k obhajobe dizertácie dôjde po účinnosti tejto vyhlášky.
Predseda:
akademik Katětov v. r.
akademik Katětov v. r.
Príloha č.1 vyhlášky č. 198/1964 Zb.
Príloha č.2 vyhlášky č. 198/1964 Zb.
*)
Pozri smernice ČSAV zo 7. 6. 1961 č. 81614/20/61.
