Predpis bol zrušený predpisom 22/1988 Zb.
194/1964 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1965 do 29.02.1988
194
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva
z 24. novembra 1964
o povinnom hlásení živo a mŕtvo narodeného plodu, úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky
Ministerstvo zdravotníctva ustanovuje podľa § 4 písm. b) zákona č. 103/1951 Zb. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti.
§1
Za účelom odbornej kontroly starostlivosti o matku a dieťa a stáleho zlepšovania tejto starostlivosti podlieha povinnému hláseniu každé narodenie živého a mŕtveho plodu, úmrtia dieťaťa do siedmich dní po pôrode a úmrtia matky.
§2
(1)
Hlásením sú povinní:
a)
v zdravotníckom zariadení, kde žena alebo dieťa boli ošetrované, vedúci zdravotníckeho zariadenia,
b)
mimo zdravotníckeho zariadenia lekár alebo ženská sestra, ktorí boli pri udalosti prítomní alebo sa k žene alebo k dieťaťu dodatočne dostavili.
(2)
Ak nie je pri ukončení tehotnosti prítomná žiadna z osôb uvedených v predchádzajúcom odseku, oznámi narodenie alebo úmrtie najbližšiemu zdravotníckemu zariadeniu:
a)
plnoletá osoba, ktorá v čase narodenia alebo úmrtia žila so ženou alebo dieťaťom v spoločnej domácnosti, alebo ten, v koho byte alebo dome došlo k narodeniu alebo k úmrtiu, alebo domový dôverník,
b)
vedúci verejného ústavu (zariadenia), v ktorom došlo k narodeniu alebo úmrtiu,
c)
každý, kto sa o narodení alebo úmrtí dozvedel alebo našiel odložené dieťa, plod alebo mŕtvolu matky a mohol podľa okolností vedieť, že oznámenie sa dosiaľ neurobilo.
Na podklade tohto oznámenia urobí vedúci zdravotníckeho zariadenia hlásenie.
(3)
Hlásenie sa podáva výkonnému orgánu národného výboru povereného vedením matrík a okresnému odborníkovi pre pediatriu.
§3
(1)
Narodenie živého plodu je úplné vypudenie alebo vyňatie plodu z matkinho tela (bez ohľadu na dĺžku tehotnosti), ak plod po narodení dýcha alebo prejavuje iné znaky života, ako srdcovú činnosť, pulzáciu pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva, i keď pupočník nebol prerušený alebo placenta nebola porodená.
(2)
Živo narodený plod sa pre účely demografickej štatistiky považuje za živo narodené dieťa.
§4
Narodenie mŕtveho plodu je narodenie plodu, ktorého úmrtie nastalo pred vypudením alebo vyňatím z matkinho tela (bez ohľadu na dĺžku tehotnosti). Úmrtie je preukázané tým, že plod nedýcha ani neprejavuje iný znak života, ako srdcovú činnosť, pulzáciu pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva.
§5
Mŕtvo narodené deti a deti zomreté do siedmich dní po pôrode (v čase kratšom ako 7 x 24 hodín) sa zahrňujú do perinatálnej úmrtnosti.*)
§6
Úmrtie matky je úmrtie ženy, ktoré nastalo v súvislosti s tehotnosťou, potratom, pôrodom alebo šestonedelím.
§7
Podrobnosti o spôsobe spracovania a vyhodnotenia hlásení podľa § 1 a 2 upraví Ministerstvo zdravotníctva smernicami.
§8
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 361/1952 Ú. l. (č. 414/1952 Ú. v.) o povinnom hlásení ukončenia tehotnosti, úmrtia detí po pôrode a úmrtia matiek a smernice Ministerstva zdravotníctva por. č. 67/1959 Zb. smerníc pre NV o povinnom hlásení ukončenia tehotnosti, úmrtia detí do 10 dní po pôrode a úmrtia matiek.
§9
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1965.
Námestník ministra:
Jaroš v. r.
Jaroš v. r.
*)
Perinatálna úmrtnosť je ukazovateľ počtu mŕtvo narodených detí a detí zomretých do 7 dní po pôrode na 1000 živo narodených detí.
