Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore o pevninskej plytčine 1964

morského dna a podzemia podmorských oblastí priľahlých k pobrežiu ležiacich však mimo oblasti územných vôd až do hĺbky 200 metrov alebo za touto hranicou až k miestu, kde hĺbka vôd dovoľuje využívanie prírodných zdrojov týchto oblastí;

morského dna a podzemia obdobných podmorských oblastí priľahlých k brehom ostrovov.

Pobrežný štát vykonáva nad pevninskou plytčinou zvrchované práva za účelom jej prieskumu a využívania jej prírodného bohatstva.

Práva uvedené v odseku 1 tohto článku sú výlučné v tom zmysle, že ak pobrežný štát nevykonáva prieskum pevninskej plytčiny, alebo ak nevyužíva jej prírodné bohatstvo, nemôže nikto podniknúť takú činnosť ani robiť si nároky na pevninskú plytčinu bez výslovného súhlasu pobrežného štátu.

Práva pobrežného štátu na pevninskú plytčinu sú nezávislé od skutočnej alebo fiktívnej okupácie alebo od akéhokoľvek výslovného vyhlásenia.

Prírodné bohatstvo uvádzané v týchto článkoch zahrňuje nerastné bohatstvo a iné neživé zdroje morského dna a podzemia, ako aj živé organizmy, ktoré patria k prisadnutým druhom, to znamená organizmy, ktoré v stave, keď ich možno loviť, spočívajú buď nehybne na morskom dne, alebo pod ním, alebo sú neschopné meniť miesto inak, než v stálom fyzickom kontakte s morským dnom alebo podzemím.

Práva pobrežného štátu na pevninskú plytčinu sa nedotýkajú režimu vôd nad touto plytčinou ako šíreho mora, ani režimu vzdušného priestoru nad týmito vodami.

Pobrežný štát nemôže zabraňovať kladeniu alebo udržiavaniu podmorských káblov alebo potrubí na pevninskej plytčine s výhradou práva robiť rozumné opatrenia pre prieskum pevninskej plytčiny a využívanie jej prírodného bohatstva.

Prieskum pevninskej plytčiny a využívanie jej prírodného bohatstva nesmie mať za následok žiadne neoprávnené prekážky pre plavbu, rybolov alebo zachovanie biologických zdrojov mora, ani pre základný oceánografický alebo iný vedecký výskum vykonávaný s úmyslom zverejnenia jeho výsledkov.

S výhradou ustanovení odsekov 1 a 6 tohto článku je pobrežný štát oprávnený na pevninskej plytčine budovať a udržiavať alebo zabezpečovať chod zariadení a iných prostriedkov, ktoré sú potrebné pre jej prieskum a využívanie jej prírodného bohatstva, zriaďovať bezpečnostné pásma okolo týchto zariadení alebo prostriedkov a robiť v týchto pásmach opatrenia potrebné na ich ochranu.

Bezpečnostné pásma uvedené v odseku 2 tohto článku sa môžu rozprestierať okolo vybudovaných zariadení alebo iných prostriedkov do vzdialenosti 500 metrov od každého bodu ich vonkajšieho okraja. Lode všetkých štátnych príslušností sú povinné rešpektovať tieto bezpečnostné pásma.

Tieto zariadenia alebo prostriedky, hoci sa na ne vzťahuje jurisdikcia pobrežného štátu, nemajú postavenie ostrovov. Nemajú vlastné územné vody a ich existencia nemá vplyv na rozhraničenie územných vôd pobrežného štátu.

Je potrebné riadne oznámiť budovanie takých zariadení a zabezpečiť udržiavanie stálych signalizačných zariadení. Všetky zariadenia, ktoré boli opustené alebo ktoré nie sú v prevádzke, musia sa úplne odstrániť.

Ani zariadenia alebo prostriedky, ani bezpečnostné pásma zriadené okolo nich sa nesmú nachádzať v miestach, kde môžu prekážať používaniu obvyklých námorných ciest nevyhnutných pre medzinárodnú plavbu.

Pobrežný štát je povinný urobiť v bezpečnostných pásmach všetky opatrenia na ochranu biologických zdrojov mora proti škodlivým činiteľom.

Pre každý výskum vykonávaný na mieste a týkajúci sa pevninskej plytčiny je potrebný súhlas pobrežného štátu. Pobrežný štát však obvykle neodmietne dať svoj súhlas pre rýdzo vedecký výskum fyzikálnych a biologických vlastností pevninskej plytčiny, ak žiadosť predloží inštitúcia, ktorá je na to kvalifikovaná, a to za predpokladu, že pobrežný štát sa bude môcť, ak si to bude priať, zúčastniť na tomto výskume alebo na ňom byť zastúpený, a že sa v každom prípade výsledky uverejnia.

Kde je tá istá pevninská plytčina priľahlá k územiam dvoch alebo viacerých štátov, pobrežie ktorých leží proti sebe, rozdelenie pevninskej plytčiny medzi tieto štáty sa určí dohodou medzi nimi. Ak nedôjde k dohode, a pokiaľ osobitné okolnosti neoprávňujú iné rozhraničenie, hranicu tvorí stredná čiara, každý bod ktorej je rovnako vzdialený od najbližších bodov základných línií, od ktorých sa meria šírka územných vôd každého z týchto štátov.

Kde je tá istá pevninská plytčina priľahlá k územiam dvoch susedných štátov, rozhraničenie pevninskej plytčiny sa určí dohodou medzi nimi. Ak nedôjde k dohode, a pokiaľ osobitné okolnosti neoprávňujú iné rozhraničenie, hranica sa určí podľa zásady rovnakej vzdialenosti od najbližších bodov základných línií, od ktorých sa meria šírka územných vôd každého z týchto štátov.

Pri rozhraničení pevninskej plytčiny by sa každá demarkačná čiara určená v zmysle zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku mala určiť podľa námorných máp a zemepisných údajov existujúcich k určitému dátumu, pričom by sa mali uviesť pevné a stále orientačné body na zemi.

Ustanovenia týchto článkov sa v ničom nedotýkajú práva pobrežného štátu využívať podzemie prerážaním tunelov bez ohľadu na hĺbku vôd nad podzemím.

Tento Dohovor bude do 31. októbra 1958 otvorený na podpis všetkým členským štátom Organizácie Spojených národov alebo niektorej odbornej organizácie, ako aj každému inému štátu, ktorý vyzve Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov, aby sa stal zmluvnou stranou tohto Dohovoru.

Tento Dohovor sa bude ratifikovať. Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Tento Dohovor bude otvorený na prístup každého štátu, ktorý patrí do jednej z kategórií uvedených v článku 8. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Tento Dohovor vstúpi v platnosť tridsiateho dňa odo dňa uloženia dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

Pre každý štát, ktorý Dohovor ratifikuje alebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe, Dohovor nadobudne platnosť tridsiateho dňa po uložení jeho ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.

Pri podpise, ratifikácii alebo prístupe bude každý štát môcť robiť výhrady k článkom Dohovoru, okrem článkov 1 až 3 vrátane.

Každý zmluvný štát, ktorý urobí výhrady podľa predchádzajúceho odseku, bude ich môcť kedykoľvek odvolať oznámením zaslaným za týmto účelom generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Po uplynutí päťročného obdobia odo dňa vstupu tohto Dohovoru v platnosť môže kedykoľvek a ktorákoľvek zmluvná strana podať žiadosť o revíziu tohto Dohovoru, a to písomným oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov rozhodne o opatreniach, ktoré sa majú prípadne urobiť v súvislosti s takou žiadosťou.

o podpisoch pripojených k tomuto Dohovoru a o uložení ratifikačných listín alebo o prístupe podľa článkov 8, 9 a 10;
b) o dátume vstupu tohto Dohovoru v platnosť podľa článku 11;

o žiadostiach o revíziu podľa článku 13;

o výhradách k tomuto Dohovoru urobených podľa článku 12.

Originál tohto Dohovoru, ktorého anglické, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie má rovnakú platnosť, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý zašle jeho overené kópie všetkým štátom uvedeným v článku 8.