Hospodársky zákonník 1968

109/1964 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1968 do 31.12.1970

109

HOSPODÁRSKY ZÁKONNÍK

zo 4. júna 1964

Pracujúci ľud Československej socialistickej republiky na čele s robotníckou triedou vybudoval pod vedením Komunistickej strany Československa socializmus. Ekonomickým základom Československej socialistickej republiky je socialistická hospodárska sústava. Zospoločenštenie výrobných prostriedkov umožňuje, aby sa uvedomelá, plánovite riadená spoločenská práca stala zdrojom mohutného rozvoja výroby a zabezpečovala vzostup životnej úrovne pracujúcich. Úsilie socialistickej spoločnosti smeruje v súlade so zákonitosťou spoločenského vývoja ku konečnému cieľu - komunizmu.

Orgány socialistického štátu i všetky socialistické organizácie uplatňujú pri plánovitom riadení národného hospodárstva i pri svojej hospodárskej činnosti zákonitosti spoločenského vývoja a socialistickej ekonomiky tak, aby sa na základe rozvoja vedy a techniky a využívania vedeckých poznatkov vo výrobných procesoch i v organizácii práce, vrátane deľby práce medzi krajinami svetovej socialistickej sústavy, na základe rastu politickej, odbornej i kultúrnej úrovne pracujúcich účinne využívali všetky zdroje a rezervy a rástla spoločenská produktivita práce.

Všetka činnosť štátnych i iných socialistických organizácií je riadená podľa zásady demokratického centralizmu. Táto zásada sa uskutočňuje jednotou stále upevňovaného a zdokonaľovaného ústredného štátneho riadenia, nevyhnutného na zabezpečenie plánovitého proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva a tvorivej aktivity pracujúcich, ktorí sa zúčastňujú na riadení hospodárstva na všetkých jeho stupňoch.

Na to sa vytvárajú predpoklady účelnou operatívnou hospodárskou samostatnosťou a zvyšovaním zodpovednosti všetkých štátnych orgánov a socialistických organizácií za plnenie ich úloh. Významnú úlohu pri rozvíjaní účasti pracujúcich na riadení hospodárstva má Revolučné odborové hnutie, ktoré túto účasť organizuje.

Tvorivá iniciatívna práca občanov v socialistickej spoločnosti vychádza z poznania, že rozvoj a záujmy každého jej príslušníka sú v základnom súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti; práca je preto prácou v prospech celku i v prospech pracovníka samého. Spájanie záujmov jednotlivých pracujúcich a ich pracovných kolektívov so záujmami rozvoja celej spoločnosti sa uskutočňuje najmä odmeňovaním za prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu a bezplatným uspokojovaním niektorých potrieb občanov spoločnosťou.

Vychádzajúc z nevyhnutnosti upevňovať socialistický právny poriadok najmä zdokonaľovaním právnych noriem upravujúcich hospodársko-organizátorskú činnosť, ďalej z významu a zvláštností vzťahov vznikajúcich pri riadení národného hospodárstva a pri hospodárskej činnosti socialistických organizácií a z toho, že víťazstvo socializmu v našej krajine a dosiahnutý stupeň rozvoja národného hospodárstva vytvorili možnosť i vyvolali potrebu komplexnej úpravy týchto vzťahov,

a vychádzajúc z toho, že vzťahy vznikajúce pri účasti na spoločenskej práci a pri uspokojovaní osobných potrieb občanov sú upravované Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom, uznieslo sa Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky na tomto zákone:

ZÁSADY HOSPODÁRSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV

Článok I

Národné hospodárstvo Československej socialistickej republiky tvorí nedeliteľný celok riadený pod vedením Komunistickej strany Československa štátom podľa zásady demokratického centralizmu.

Článok II

Hlavným nástrojom riadenia je štátny plán rozvoja národného hospodárstva, z ktorého vychádza a s ktorým musí byť v súlade všetka riadiaca a hospodárska činnosť všetkých orgánov a socialistických organizácií.

Článok III

Na plnenie úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby zriaďuje socialistický štát štátne organizácie a zveruje im do správy časti národného majetku.

Družstevné a spoločenské organizácie hospodária s vlastným majetkom a okrem toho aj s národným majetkom, ktorý im štát zveril do užívania. Jednotné roľnícke družstvá hospodária aj s pôdou, ktorá je v ich spoločenskom užívaní.

Článok IV

Úlohy hospodárskej výstavby plnia predovšetkým štátne hospodárske organizácie.

Významný podiel na plnení úloh hospodárskej výstavby majú družstevné organizácie, najmä jednotné roľnícke družstvá.

Hospodársku činnosť vyvíjajú aj spoločenské organizácie, pokiaľ je to potrebné na plnenie ich úloh.

Článok V

Všetky socialistické organizácie sú povinné starať sa o to, aby majetok v socialistickom spoločenskom vlastníctve plne, účelne a hospodárne využíval, stále rozmnožoval a všemožne chránil.

Článok VI

Všetky orgány a socialistické organizácie sú povinné vynaložiť najvyššie úsilie a vyvinúť čo najväčšiu iniciatívu, aby úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva boli splnené čo najlepšie. Splnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva zabezpečujú socialistické organizácie v plánoch svojej hospodárskej činnosti.

Článok VII

Dôležitým nástrojom organizácie, konkretizácie a zabezpečovania vzájomnej spolupráce socialistických organizácií pri plnení plánovaných úloh sú hospodárske zmluvy. Rokovanie o nich je významnou súčasťou plánovacích prác.

Článok VIII

Za neplnenie svojich povinností, najmä záväzkov z hospodárskych zmlúv, sú socialistické organizácie majetkove zodpovedné. Táto zodpovednosť má socialistické organizácie viesť predovšetkým k riadnemu a včasnému plneniu ich spoločenských úloh.

Článok IX

Aktívna a iniciatívna účasť pracujúcich na riadení národného hospodárstva, najmä na vytváraní plánov, zvyšovaní hospodárnosti, uzavieraní hospodárskych zmlúv a na kontrole plnenia plánov i hospodárskych zmlúv je predpokladom trvalého rozvoja národného hospodárstva. Túto účasť pracujúcich organizujú predovšetkým spoločenské organizácie, najmä Revolučné odborové hnutie. Orgány socialistických organizácií sú povinné vytvárať vhodné predpoklady pre rozširovanie účasti pracujúcich na riadení národného hospodárstva.

Článok X

Pri riadení a pri hospodárskej činnosti socialistických organizácií, najmä aj pri ich vzájomnej spolupráci, nesmú sa uplatňovať na úkor celospoločenských záujmov záujmy rezortné, podnikové alebo miestne. Všetky ustanovenia tohto zákonníka musia sa uskutočňovať tak, aby sa zabezpečoval predovšetkým záujem celej spoločnosti a aby sa úlohy plánované na uspokojenie potrieb národného hospodárstva plnili s najväčšou možnou úsporou spoločenskej práce.

PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Prvá hlava

HOSPODÁRSKOPRÁVNE VZŤAHY

§1

Hospodársky zákonník upravuje zo vzťahov vznikajúcich pri riadení národného hospodárstva a pri hospodárskej činnosti socialistických organizácií:

plánovité riadenie národného hospodárstva a socialistické spoločenské vlastníctvo,

organizáciu hospodárskej činnosti, postavenie socialistických organizácií a ich hospodárenie,

spoluprácu socialistických organizácií a ich majetkovú zodpovednosť za porušenie ustanovených povinností,

platobné a úverové vzťahy socialistických organizácií.

Druhá hlava

(1)

Vypracovanie dlhodobého a ročného štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva riadi vláda. Vláda tiež určuje podrobné úlohy dlhodobého plánu a ročné plány rozvoja národného hospodárstva; riadi a kontroluje ich vykonávanie a robí opatrenia na ich splnenie.

(2)

Spôsob plánovania rozvoja národného hospodárstva bližšie upravujú vykonávacie, prípadne osobitné predpisy.

§7

(1)

Finančné hospodárenie štátu a socialistických organizácií zabezpečuje, aby sa finančné vzťahy plánovite využívali na rýchly rozvoj výrobných síl, na maximálnu tvorbu všetkých zdrojov a ich najefektívnejšie využívanie, na zvýšenie tvorivej účasti pracujúcich na riadení hospodárstva a na upevňovanie jednoty záujmov pracujúcich, socialistických organizácií a celej spoločnosti.

(2)

Finančné hospodárenie štátu i socialistických organizácií je riadené sústavou finančných plánov, najmä štátnym rozpočtom, rozpočtami národných výborov a finančnými plánmi socialistických organizácií.

(3)

Štátny rozpočet, rozpočty národných výborov a finančné plány socialistických organizácií sa vypracúvajú v súlade s úlohami štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a aktívne pôsobia na jeho plnenie.

(4)

Spôsob finančného plánovania a financovania národného hospodárstva bližšie upravujú vykonávacie, prípadne osobitné predpisy.

Tretia hlava

SOCIALISTICKÉ SPOLOČENSKÉ VLASTNÍCTVO

§8

(1)

Hlavným zdrojom rozvoja socialistického spoločenského vlastníctva je plánovite riadená hospodárska činnosť pracovných kolektívov socialistických organizácií.

(2)

Socialistickým spoločenským vlastníctvom je štátne vlastníctvo, družstevné vlastníctvo, ako aj vlastníctvo spoločenských a iných socialistických organizácií.

§9

Na výkone socialistického spoločenského vlastníctva sa aktívne podieľajú všetci pracujúci. V ich záujme je chrániť majetok v socialistickom spoločenskom vlastníctve a podieľať sa v najväčšej možnej miere na jeho plnom a hospodárnom využívaní.

§10

Právo na ochranu socialistického spoločenského vlastníctva proti neoprávneným zásahom, najmä právo na vydanie veci voči tomu, kto ju neoprávnene zadržuje, nezaniká uplynutím času.

§11

(1)

Ak sa do socialistického spoločenského vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prevzatím veci.

(2)

Nadobudnúť vec do socialistického spoločenského vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu možno len v prípadoch ustanovených zákonom. Vlastníctvo prechádza dňom určeným v rozhodnutí, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, nadobúda sa s vecou i jej príslušenstvo a práva s vlastníctvom veci spojené, pokiaľ nie sú obmedzené na skoršieho vlastníka.

(4)

Stavba je vo vlastníctve tej socialistickej organizácie, ktorá ju obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne organizácie.

§12

(1)

Vec môže patriť spoločne štátu a družstevným alebo iným socialistickým organizáciám alebo spoločne niekoľkým družstevným alebo iným socialistickým organizáciám (spoluvlastníctvo).

(2)

Spoluvlastníci sa podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva podľa svojich podielov. V pochybnostiach sa má za to, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké.

(3)

Užívanie spoločnej veci a nakladanie s ňou sa spravuje dohodou spoluvlastníkov. Na prevod spoluvlastníckeho podielu treba súhlas všetkých spoluvlastníkov.

§13

(1)

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní.

(2)

Ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k nezhode o vzájomných právach a povinnostiach alebo o zrušení spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého spoluvlastníka hospodárska arbitráž. Ak ide o zrušenie spoluvlastníctva, hospodárska arbitráž rozdelí vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a ak rozdelenie nie je možné, prikáže ju za primeranú náhradu niektorému z nich alebo niektorým z nich; pritom dbá na to, aby bolo zabezpečené čo najúčelnejšie využitie veci.

Štvrtá hlava

SOCIALISTICKÉ ORGANIZÁCIE

§14

Socialistickými organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

§15

Vo svojej činnosti socialistické organizácie vzájomne spolupracujú a poskytujú si potrebnú pomoc, aby boli najúčinnejšie zabezpečené záujmy celej spoločnosti. Ak treba, sú povinné podľa svojich pomerov a hospodárskych možností prispievať na vykonávanie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, aj keď nejde o ich vlastné úlohy, a chrániť predmety socialistického vlastníctva pred poškodením, stratou, zneužitím a rozkrádaním, aj keď nie sú v ich správe (vlastníctve).

§16

Úlohy socialistickej organizácie plní kolektív jej pracovníkov alebo členov; ich činnosť je organizovaná na základe štatútu, stanov alebo organizačných poriadkov.

§17

Socialistické organizácie vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majú aj majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

§18

Socialistické organizácie môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa, len pokiaľ to nie je v rozpore s plnením ich spoločenských úloh.

§19

§26

Ustanovenia o právnych úkonoch sa nevzťahujú na konania, v ktorých socialistická organizácia vystupuje ako riadiaci orgán.

DRUHÁ ČASŤ | HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ ŠTÁTNYCH ORGANIZÁCIÍ

Prvá hlava

ÚVODNÉ USTANOVENIE

§27

(1)

Socialistický štát vytvára pre plnenie svojich úloh sústavu štátnych organizácií.

(2)

Štátne organizácie sú spravidla hospodárske alebo rozpočtové.

Druhá hlava

ŠTÁTNE HOSPODÁRSKE ORGANIZÁCIE

§28

(1)

Základnou úlohou štátnych hospodárskych organizácií je vykonávať na zverených úsekoch určenú hospodársku činnosť a tým zabezpečovať uspokojovanie potrieb spoločnosti výrobkami, prácami a službami vysokej technickej úrovne pri najúčelnejšom využívaní materiálových i ostatných zdrojov a výrobných zariadení a pri neustálom zvyšovaní spoločenskej produktivity práce.

(2)

Štátne hospodárske organizácie hospodária podľa zásad podnikového chozrasčotu.

(3)

Ustanovenia tohto zákona o štátnych hospodárskych organizáciách sa vzťahujú i na štátne peňažné ústavy a Štátnu poisťovňu, pokiaľ osobitné predpisy neobsahujú odchylnú úpravu.

§29

Štátne hospodárske organizácie sú riadené ministerstvami, prípadne inými ústrednými orgánmi (ďalej len „ministerstvá“) alebo národnými výbormi.

Štátne hospodárske organizácie riadené ministerstvami

§30

(1)

Ministerstvá zodpovedajú za to, že nimi riadené organizácie budú v rámci určených úloh plniť svoju základnú povinnosť maximálne uspokojovať potreby národného hospodárstva; pritom zodpovedajú najmä za ústredné riadenie rozvoja a uplatňovanie novej techniky a technológie, za materiálno-technické zásobovanie a za organizáciu dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

(2)

Ministerstvá sú povinné bežne kontrolovať plnenie určených úloh, vykonávať rozbory hospodárskej činnosti podriadených organizácií a svojou hospodársko-organizátorskou prácou zabezpečovať odstránenie zistených nedostatkov; sú povinné starať sa aj o to, aby sa v nimi riadených organizáciách základné prostriedky plne využívali.

§31

Štátne hospodárske organizácie riadené ministerstvami sú organizované spravidla podľa odvetví a hlavných odborov. Ak to vyžaduje povaha hospodárskej činnosti alebo iná dôležitá potreba, sú organizované i podľa iných hľadísk, najmä územných, alebo podľa účelnej kombinácie hospodárskych činností.

§32

(1)

Výroba toho istého priemyslového alebo stavebného odboru alebo jeho ucelenej časti sa sústreďuje spravidla do jednej výrobnej hospodárskej jednotky, ktorá je vybavená všetkými druhmi činností potrebných na to, aby v nej prebiehal ucelený výrobný proces a aby sa vytvárali podmienky pre rozvoj odboru.

(2)

Výrobná hospodárska jednotka podľa potrieb národného hospodárstva sa stará aj o výrobu iných odborov, ktorá je v nej umiestnená na využitie zariadení alebo z iného dôležitého dôvodu.

§33

Výrobná hospodárska jednotka je priamo riadená ministerstvom. Môže byť organizovaná ako jeden národný podnik alebo inou vhodnou formou.

§34

Výrobná hospodárska jednotka zodpovedá v rámci úloh určených štátnym plánom za zásobovanie národného hospodárstva výrobkami a prácami určeného odboru a za rozvoj odboru v súlade s vývojom potrieb; je preto povinná sústavne zvyšovať technickú, technologickú, ekonomickú a organizačnú úroveň odboru a zabezpečovať nepretržitý rast produktivity práce, zvyšovanie akosti výrobkov a prác a znižovanie vlastných nákladov.

§35

Ak je výroba toho istého odboru zahrnutá do niekoľkých výrobných hospodárskych jednotiek, môže príslušné ministerstvo poveriť niektorú organizáciu, aby v rozsahu a spôsobom ním určeným zabezpečovala jednotnosť riadenia výroby a odbytu, prípadne aby vykonávala inú činnosť týkajúcu sa odboru (gesciu). Ak ide o výrobné hospodárske organizácie v pôsobnosti niekoľkých ministerstiev, o poverení rozhoduje príslušné ministerstvo po dohode so všetkými zúčastnenými ministerstvami.

§36

Výrobné podniky zodpovedajú za uspokojovanie potrieb odberateľov v sortimente, kvalite a lehotách potrebných na zabezpečenie ich plánovaných úloh.

§37

Ustanovenia § 32 až 36 platia primerane i pre iné hospodárske odvetvia než výrobné, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi

§38

(1)

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sú organizované predovšetkým podľa územných hľadísk s prihliadnutím na odborovú ucelenosť.

(2)

Národné výbory jednotlivých stupňov riadia činnosť štátnych hospodárskych organizácií na určených úsekoch podľa predpisov o národných výboroch.

§39

Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi zodpovedajú v rámci určených úloh predovšetkým za uspokojovanie potrieb obyvateľstva službami, prácami a výrobkami; svojou činnosťou prispievajú k rozvoju celého národného hospodárstva. Určené úlohy sú povinné plniť včas, kvalitne, hospodárne a v potrebnom sortimente.

§40

Národné výbory určujú podriadeným organizáciám úlohy, prideľujú prostriedky na ich plnenie a kontrolujú ich činnosť s cieľom zabezpečovať najmä všestranný rozvoj služieb obyvateľstvu.

§41

Príslušné ministerstvá vykonávajú v oblasti hospodárstva riadeného národnými výbormi pôsobnosť, ktorá je potrebná na zabezpečenie záujmov celého národného hospodárstva, a to v rozsahu určenom vládou. V tomto rozsahu zodpovedajú najmä za rozvoj odvetví a za uplatňovanie poznatkov vedy a zavádzanie novej techniky.

Zriaďovanie a právne postavenie štátnych hospodárskych organizácií

§42

Štátne hospodárske organizácie zriaďuje príslušný minister po prejednaní s krajským národným výborom a odborovým sväzom. Na úsekoch riadených národnými výbormi zriaďuje štátne hospodárske organizácie príslušný národný výbor po prejednaní s vyšším národným výborom, prípadne s ministerstvom a s príslušným odborovým orgánom.

§43

Orgán, ktorý štátnu hospodársku organizáciu zriaďuje, vydá zriaďovaciu listinu a určí majetok, ktorý sa organizácii zveruje do správy. Zriaďovacia listina musí obsahovať

názov organizácie a jej sídlo; názov musí vylučovať možnosť zámeny s názvami iných organizácií a má vyjadrovať o akú formu štátnej hospodárskej organizácie ide,

predmet činnosti,

označenie orgánu, ktorý organizáciu zriadil, a označenie orgánu priamo nadriadeného,

deň, ku ktorému má byť organizácia zapísaná do podnikového registra.

§44

(1)

Na čele štátnej hospodárskej organizácie je jediný vedúci (riaditeľ), ktorý riadi činnosť organizácie a koná v jej mene vo všetkých veciach.

Riaditeľ preberajúcej štátnej hospodárskej organizácie, novovzniknutej organizácie, prípadne organizácie, na ktorú prešiel majetok a záväzky zrušenej organizácie, zodpovedá za to, že budú bez meškania upovedomené všetky organizácie, ktoré budú uvedenými zmenami dotknuté; je povinný požiadať o vykonanie príslušných zápisov v podnikovom registri. Pri likvidácii má tieto povinnosti likvidátor.

Prevody a zmeny výrobných programov

§51

Výrobný program je dovolené previesť medzi štátnymi hospodárskymi organizáciami alebo ho zmeniť, len ak bola bezpečne zistená účelnosť a hospodárnosť prevodu alebo zmeny, zabezpečené plynulé zásobovanie národného hospodárstva v potrebnom množstve a akosti a ak také opatrenie schválil nadriadený orgán.

§52

Návrh na schválenie prevodu alebo zmeny výrobného programu musí obsahovať

preukaz technickej pripravenosti nového výrobného programu a jeho materiálového, kádrového a finančného zabezpečenia,

rozbor a vyčíslenie dôsledkov v hmotnom i peňažnom vyjadrení,

vyjadrenie príslušného podniku zahraničného obchodu, ak sa má previesť alebo zmeniť výrobný program, predmetom ktorého je výroba pre vývoz.

§53

(1)

Štátne hospodárske organizácie, medzi ktorými sa vykonáva prevod výrobného programu, sú povinné dohodnúť sa o jednotlivých otázkach schváleného prevodu.

(2)

Dohoda musí najmä presne vymedziť druh a rozsah prevádzanej výroby, rozsah prevádzaných záväzkov a potrebnej spolupráce a určiť deň, ku ktorému sa prevod výrobného programu vykonáva. Týmto dňom prechádza na preberajúcu organizáciu zodpovednosť za zásobovanie národného hospodárstva. Ak sa organizácie o podmienkach prevodu nedohodnú, rozhodne ich nadriadený orgán, prípadne nadriadené orgány po dohode. Pred odstránením rozporov nemožno prevod uskutočniť.

(3)

Ak sa má pri prevode výrobného programu previesť aj správa národného majetku, postupuje sa podľa ustanovenia § 68.

§54

Riaditelia zúčastnených štátnych hospodárskych organizácií zodpovedajú za to, že všetky organizácie, ktoré budú prevodom výrobného programu dotknuté, budú o zmene včas upovedomené.

§55

Ustanovenia o prevode a zmene výrobných programov platia obdobne aj pre prevody a zmeny iných hospodárskych činností.

Hospodárenie štátnych hospodárskych organizácií

§56

Štátne hospodárske organizácie sú vybavené základnými a obežnými prostriedkami. Zodpovedajú za ich riadne využívanie, zachovanie, ako aj za ich účelné rozmnožovanie; hospodária tak, že zásadne uhradzujú svoje výdavky zo zdrojov, ktoré vytvoria.

§57

(1)

Prostriedky z finančných zdrojov vytváraných štátnymi hospodárskymi organizáciami sa jednak odvádzajú v určenom rozsahu do štátneho rozpočtu, jednak sa používajú v prospech týchto organizácií, a to buď priamo týmito organizáciami alebo ich nadriadenými orgánmi.

(2)

Štátnym hospodárskym organizáciám a ich nadriadeným orgánom môžu sa zo štátneho rozpočtu poskytovať prídely na určené účely.

(2)

Osobitné predpisy môžu ustanoviť, že rozpočtové organizácie vystupujú vo všetkých alebo len v niektorých hospodárskych vzťahoch v mene štátu alebo že vystupujú v mene inej rozpočtovej organizácie.

§62

(1)

Vláda alebo orgán na to splnomocnený môže zriadiť inú štátnu organizáciu než rozpočtovú alebo hospodársku. Pri zriaďovaní takej organizácie musí sa určiť, či táto organizácia môže vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Jej právne pomery a postavenie upraví štatút (organizačný poriadok).

(2)

Orgán, ktorý organizáciu zriadil, rozhoduje aj o rozdelení, zlúčení alebo zrušení organizácie.

Štvrtá hlava

ŠTÁTNE SOCIALISTICKÉ VLASTNÍCTVO, NÁRODNÝ MAJETOK A JEHO SPRÁVA

§63

Štátne socialistické vlastníctvo je vlastníctvom všetkého ľudu. Jediným vlastníkom všetkých vecí v štátnom socialistickom vlastníctve je štát.

Užívanie národného majetku občanmi upravuje Občiansky zákonník, prípadne osobitné predpisy.

Pohľadávky a iné práva štátu

§72

(1)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, patrí správa pohľadávok a iných práv štátu (ďalej len „pohľadávky“) tej štátnej organizácii,

z činnosti ktorej pohľadávka vznikla, alebo

do pôsobnosti ktorej patrí ochrana majetkových záujmov štátu, poškodením ktorých pohľadávka vznikla, alebo

ktorá má v správe majetok, s ktorým pohľadávka súvisí.

(2)

Ak podľa odseku 1 nie je príslušná žiadna štátna organizácia, je príslušný ústredný orgán, pôsobnosti ktorého sa pohľadávka týka, prípadne tá z podriadených organizácií, ktorú určí tento orgán.

(3)

Ak nemožno určiť príslušnosť ani podľa odseku 2, je príslušné Ministerstvo financií, prípadne tá z organizácií, ktorú určí.

§73

(1)

Organizácia, ktorá má pohľadávku štátu v správe, je povinná v mene štátu starať sa o to, aby všetky povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, prípadne aby pohľadávka štátu sa včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané.

(2)

Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu.

Spoločné ustanovenia

§74

Ak nadriadené orgány zistia závady pri správe národného majetku, môžu obmedziť organizáciu spravujúcu národný majetok vo výkone správy.

§75

(1)

Vykonávacie predpisy najmä ustanovujú:

čo sa rozumie generálnymi opravami, v ktorých prípadoch sú organizácie povinné vykonávať generálne opravy a kedy môžu štátne organizácie vykonávať generálne opravy a investičné práce na majetku, ktorý nie je v štátnom socialistickom vlastníctve,

postup pri prevodoch správy národného majetku alebo pri prevodoch vlastníctva k veciam v národnom majetku, ich schvaľovaní a kedy sa prevody správy alebo vlastníctva vykonávajú odplatne alebo bezodplatne,

podmienky pre nadobúdanie vecí do štátneho vlastníctva,

spôsob vymáhania, prípadne odpustenia pohľadávok štátu a štátnych organizácií.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť aj obmedzenia a podmienky pre odplatné nadobúdanie vecí socialistickými organizáciami od občanov a iných než socialistických organizácií.

TRETIA ČASŤ | HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ DRUŽSTEVNÝCH ORGANIZÁCIÍ

Prvá hlava

DRUŽSTEVNÉ ORGANIZÁCIE

§76

(1)

Družstevné organizácie sa významne podieľajú na plnení úloh hospodárskej výstavby a svojou činnosťou v politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti prispievajú k rozvoju socialistických spoločenských vzťahov ako dobrovoľné spoločenské organizácie družstevníkov.

(2)

Družstevnými organizáciami sú ľudové družstvá, ich vyššie organizácie (zväzy družstiev, Ústredná rada družstiev) a družstevné podniky, prípadne spoločné družstevné podniky.

§77

(1)

V ľudových družstvách sa dobrovoľne združujú pracujúci, aby spoločnou činnosťou a spoločnými prostriedkami prispievali k rozvoju socialistického národného hospodárstva a tým i k rastu vlastnej hmotnej a kultúrnej úrovne. Členmi družstevných organizácií môžu byť výnimočne i socialistické organizácie.

(2)

Ľudovými družstvami sú najmä jednotné roľnícke družstvá, melioračné družstvá, výrobné družstvá, spotrebné družstvá, stavebné bytové družstvá a družstvá vzájomnej občianskej pomoci.

(3)

Z ďalších ustanovení tejto časti platia pre jednotné roľnícke družstvá, melioračné družstvá a iné družstevné poľnohospodárske organizácie len ustanovenia § 88 a § 94 až 96.

§78

(1)

Ľudové družstvá môžu na zabezpečenie svojho rozvoja, na prehĺbenie vzájomnej pomoci a spolupráce a v záujme jednotného riadenia vytvárať vyššie organizácie, najmä zväzy družstiev, ktoré plánujú a kontrolujú činnosť svojich členských družstiev.

(2)

Ak sväzy družstiev vytvoria územné alebo odborové orgány, môžu tieto orgány nadobúdať práva a zaväzovať sa vo svojom mene len vtedy, ak tak určujú stanovy príslušného zväzu.

§79

(1)

Vrcholnou organizáciou československého družstevníctva je Ústredná rada družstiev. Ústredná rada družstiev sa stará o všestranný rozvoj družstevníctva a dbá, aby družstevné organizácie plnili svoju spoločenskú funkciu. Prejednáva spoločné veci družstevných organizácií a v týchto veciach ich zastupuje navonok. Organizuje medzinárodné styky a podľa osobitných predpisov i zahraničný obchod družstevných organizácií.

(2)

Voči družstvám, ktoré nevytvorili svoju vyššiu družstevnú organizáciu, patria Ústrednej rade družstiev oprávnenia zväzu družstiev.

§80

Sväzy družstiev a Ústredná rada družstiev môžu zriaďovať na plnenie svojich hospodárskych úloh družstevné podniky.

Činnosť a zásady riadenia družstevných organizácií

§81

Plány družstevných organizácií sú zostavované tak, aby zabezpečovali plnenie úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva.

§82

Vedúcou zásadou riadenia a organizačnej výstavby socialistického družstevníctva je zásada socialistickej demokracie. O všetkých zásadných otázkach sa uznášajú volené kolektívne orgány družstiev a ich vyšších organizácií. Uznesenia vyšších orgánov sú záväzné pre nižšie orgány.

§83

(1)

Najvyššími orgánmi Ústrednej rady družstiev a zväzov družstiev sú zjazdy, prípadne konferencie; delegátov na zjazdy a konferencie volia orgány členských organizácií.

(2)

Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza, na ktorej členovia uplatňujú svoje právo riadiť a kontrolovať činnosť družstva. Ak vzhľadom na rozsah družstva nemožno zvolávať členské schôdze, môžu stanovy určiť, že sa zvoláva zhromaždenie (konferencia) delegátov volených členmi družstva.

§84

(1)

Výkonnými orgánmi družstiev a ich vyšších organizácií sú predstavenstvá, ktoré konajú v ich mene navonok vo všetkých veciach; ak je pre právny úkon predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch členov predstavenstva.

(2)

V mene družstevného podniku koná jeho vedúci.

§85

Kontrolnými orgánmi družstiev a ich vyšších organizácií sú kontrolné komisie, ktoré kontrolujú všetku ich činnosť, najmä i činnosť predstavenstva.

§86

Na lepšie plnenie svojich úloh môžu si družstvá a ich vyššie organizácie zriaďovať ďalšie orgány.

§87

(1)

Zväzy družstiev a Ústredná rada družstiev vydávajú v súlade s právnymi predpismi a potrebami národného hospodárstva vo svojej pôsobnosti záväzné smernice, najmä v otázkach organizácie, plánovania, hospodárenia s majetkom, financovania a úverovania; plánovanie, financovanie, úverovanie a kontrolu stavebných bytových družstiev upravujú však vykonávacie, prípadne osobitné predpisy.

(2)

Ak to vyžaduje dôležitý spoločenský záujem, môžu zväzy družstiev alebo Ústredná rada družstiev vo svojej pôsobnosti

zastaviť výkon uznesení orgánov družstva alebo zväzu družstiev,

odvolať funkcionárov družstva alebo zväzu družstiev,

odvolať orgán družstva alebo zväzu družstiev a vymenovať na čas do zvolenia nového orgánu náhradný orgán.

§88

(1)

V záujme rozvoja národného hospodárstva štát podporuje činnosť družstevných organizácií aj tým, že im odovzdáva časti národného majetku do trvalého užívania alebo im poskytuje inú hospodársku pomoc.

(2)

Stavebným bytovým družstvám poskytuje štát na výstavbu bytových domov aj príspevok a primeraný úver, ako aj daňové a poplatkové výhody.

(3)

Družstevné organizácie plnia svoje úlohy a uspokojujú potreby pracujúcich v úzkej súčinnosti s národnými výbormi.

Zriaďovanie a právne postavenie

§89

Na zriadenie družstva alebo zväzu družstiev treba

schválenie stanov ustavujúcou členskou schôdzou družstva alebo sjazdom (konferenciou) sväzu družstiev,

zvolenie orgánov,

súhlas vyššej družstevnej organizácie.

§90

(1)

Vo svojej činnosti sa družstvá a ich vyššie organizácie spravujú predovšetkým stanovami. Stanovy upravujú najmä

názov a sídlo družstevnej organizácie,

predmet činnosti,

vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov,

zloženie orgánov, spôsob ich voľby, ich právomoc a spôsob konania,

zásady hospodárenia, najmä ako sa nakladá so ziskom a uhradzuje prípadná strata,

bližšie ustanovenia o zrušovaní, ako aj zlučovaní a rozdeľovaní družstevnej organizácie.

(2)

Pre platnosť uznesenia o zmenách stanov je potrebný súhlas vyššej družstevnej organizácie.

§91

(1)

Družstvá a zväzy družstiev sa môžu zlučovať, rozdeľovať alebo zrušovať uznesením členskej schôdze družstva alebo sjazdu (konferencie) zväzu družstiev; pre platnosť uznesení treba súhlas vyššej družstevnej organizácie.

(2)

Ak to vyžaduje dôležitý spoločenský záujem, môžu byť družstvá a ich vyššie organizácie zlúčené, prípadne zrušené rozhodnutím príslušného sväzu družstiev alebo Ústrednej rady družstiev.

(3)

O právnych dôsledkoch spojených so zlúčením alebo rozdelením družstiev alebo ich vyšších organizácií platia obdobne ustanovenia § 49 ods. 1 a 2.

§92

Po zrušení družstevnej organizácie sa vykoná likvidácia. Likvidátorov vymenúva a o spôsobe likvidácie rozhoduje orgán, ktorý sa na zrušení uzniesol, prípadne zväz družstiev alebo Ústredná rada družstiev. V prípade likvidácie stavebného bytového družstva použije sa zvyšujúci čistý majetok na podporu družstevnej bytovej výstavby.

§93

(1)

Družstevná organizácia, ktorá zriadila družstevný podnik, vydá zriaďovaciu listinu a určí družstevný majetok, ktorý sa podniku zveruje do správy. O obsahu tejto listiny platí obdobne ustanovenie § 43.

(2)

Vnútornú organizáciu, spôsob riadenia a činnosť družstevného podniku upravuje štatút vydaný organizáciou, ktorá podnik zriaďuje.

(3)

Družstevný podnik nezodpovedá za záväzky organizácie, ktorá ho zriadila; táto organizácia nezodpovedá za záväzky podniku.

(4)

Pri zrušení družstevného podniku môže organizácia, ktorá podnik zriadila, rozhodnúť, na koho bez likvidácie prechádza majetok a záväzky zrušeného podniku.

Druhá hlava

DRUŽSTEVNÉ SOCIALISTICKÉ VLASTNÍCTVO

§94

Družstevné vlastníctvo je formou socialistického spoločenského vlastníctva; spočíva predovšetkým na spoločnej činnosti súdružského kolektívu členov družstva.

§95

Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých ľudových družstiev (spoločných družstevných podnikov), prípadne vo vlastníctve ich vyšších organizácií.

§96

S družstevným majetkom môže družstevná organizácia nakladať, najmä ho prevádzať, len na plnenie svojich úloh, alebo ak to vyžaduje dôležitý spoločenský záujem. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na neupotrebiteľný a prebytočný majetok.

ŠTVRTÁ ČASŤ | HOSPODÁRENIE SPOLOČENSKÝCH ORGANIZÁCIÍ

§97

Spoločenské organizácie pracujúcich pôsobia najmä v politickej, kultúrnej a sociálnej oblasti a prispievajú svojou činnosťou k rozvoju socialistických spoločenských vzťahov. Tento zákon upravuje len zásady, ktorými sa spoločenské organizácie spravujú v hospodárskych vzťahoch.

§98

Vlastníctvo spoločenských organizácií je formou socialistického spoločenského vlastníctva. V tomto vlastníctve sú najmä predmety spoločenskej spotreby; výrobné prostriedky môžu byť vo vlastníctve spoločenských organizácií, len pokiaľ ich potrebujú na zabezpečenie vlastnej činnosti.

§99

(1)

Spoločenské organizácie hospodária s vlastným majetkom; môžu hospodáriť aj s národným majetkom, ktorý im štát odovzdal do trvalého užívania alebo do dočasného užívania.

(2)

V súvislosti s prevedením niektorých úloh štátnych orgánov na spoločenské organizácie môže štát poskytovať týmto organizáciám na využitie národný majetok, ktorý je určený na zabezpečenie prevedenej úlohy, a to najmä i finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. S týmto národným majetkom hospodári potom spoločenská organizácia, avšak môže ho použiť len na určený účel a za určených podmienok.

§100

(1)

Vlastný majetok spoločenských organizácií sa vytvára najmä z príspevkov členov a z činnosti organizácií.

(2)

Majetok spoločenských organizácií je vo vlastníctve organizácie ako celku, pokiaľ stanovy neurčujú inak.

§101

Stanovy spoločenských organizácií určujú, ktoré nižšie organizačné zložky a orgány spoločenských organizácií môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Ak tieto organizačné zložky alebo orgány nemajú majetok vo svojom vlastníctve, stanovy alebo opatrenia ústredných orgánov spoločenských organizácií určujú, akým spôsobom a v akom rozsahu sa im zveruje do správy majetok spoločenskej organizácie, potrebný na plnenie ich úloh.

§102

(1)

Na obstarávanie hospodárskej činnosti spoločenských organizácií môžu ich ústredné orgány zriaďovať podniky alebo hospodárske zariadenia (ďalej len „hospodárske zariadenia“).

(2)

Hospodárske zariadenia nadobúdajú práva a zaväzujú sa vždy vo svojom mene; hospodária s majetkom spoločenskej organizácie, ktorý im bol zverený do správy.

(3)

Vnútornú organizáciu, spôsob riadenia a činnosť hospodárskych zariadení upravujú štatúty, ktoré schvaľuje ústredný orgán spoločenskej organizácie.

(4)

Hospodárske zariadenie zrušuje orgán, ktorý ho zriadil.

§103

Organizačné zložky a orgány spoločenských organizácií, ako aj ich hospodárske zariadenia, ktorým bol majetok spoločenskej organizácie zverený do správy, môžu s týmto majetkom nakladať a užívať ho na plnenie svojich úloh a majú samostatnú majetkovú zodpovednosť.

§104

(1)

Konanie v mene občianskeho združenia a jeho nižších organizačných zložiek alebo orgánov upravujú stanovy. Ak je pre platnosť právneho úkonu predpísaná písomná forma, sú potrebné podpisy najmenej dvoch oprávnených osôb.

(2)

Konanie a podpisovanie v hospodárskych zariadeniach spoločenských organizácií upravujú ich štatúty.

§105

(1)

Povinnosťou spoločenskej organizácie i všetkých jej organizačných zložiek, orgánov a hospodárskych zariadení je čo najhospodárnejšie využívať a všemožne chrániť ako majetok spoločenskej organizácie, tak i zverený národný majetok.

(2)

Ak to vyžaduje ochrana majetku spoločenskej organizácie, môžu za nižšie organizačné zložky a orgány urobiť príslušné úkony a opatrenia orgány vyššie.

§106

(1)

Po zrušení spoločenskej organizácie ako celku sa vykoná majetková likvidácia.

§111

Skutočnosti zapísané v podnikovom registri sú účinné voči všetkým organizáciám a osobám odo dňa, keď zápis bol urobený. Ak nebola určitá skutočnosť (jej zmena alebo zánik) do podnikového registra zapísaná, nemožno sa jej dovolávať voči iným organizáciám a osobám, okrem ak by o týchto nezapísaných skutočnostiach vedeli.

§112

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, že sa do podnikového registra niektoré organizácie alebo údaje nezapisujú, alebo že sa do podnikového registra zapisujú aj iné skutočnosti; tieto predpisy môžu tiež ustanoviť, že podnikový register pre obvody niekoľkých krajských súdov vedie jediný súd.

ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA O HOSPODÁRSKYCH ZÁVÄZKOCH

Prvá hlava

PLÁNY A HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY

Prvý oddiel

Pomer plánu a záväzku

§113

Na zabezpečenie organizovanej spolupráce vznikajú medzi socialistickými organizáciami hospodárske záväzky, ktoré musia byť v súlade s právnymi predpismi a so zásadami hospodárskej politiky Československej socialistickej republiky, najmä s potrebami plánovitého proporcionálneho rozvoja národného hospodárstva.

§114

(1)

Hospodárske záväzky zabezpečujú predovšetkým plnenie úloh vyplývajúcich zo štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a konkretizujú ich vo vzájomných vzťahoch medzi socialistickými organizáciami.

(2)

Hospodárske záväzky medzi organizáciami vznikajú najčastejšie z hospodárskych zmlúv.

§115 Plánovacie akty

(1)

V predpisoch, ktoré upravujú spôsob plánovania rozvoja národného hospodárstva, sa ustanovuje, či a na ktorých úsekoch príslušné orgány (organizácie) vydávajú v rámci ustanovenej pôsobnosti také plánovacie akty, ktorými vymedzujú budúce dodávky výrobkov alebo prác medzi organizáciami, prípadne aj inú ich spoluprácu (ďalej len „plánovacie akty“). Tieto plánovacie akty sú podkladom, na základe ktorého sú určité organizácie povinné uzavrieť hospodárske zmluvy.

(2)

Orgány (organizácie), ktoré plánovacie akty vydávajú, menia alebo zrušujú, sú povinné plánovacími aktami zabezpečovať predovšetkým dodávky a poddodávky pre

úlohy určené menovite vládou,

plánované úlohy rozvoja vedy a techniky,

zabezpečenie obranyschopnosti štátu,

vývoz a životne dôležité potreby starostlivosti o zdravie.

§116 Zmluvy o príprave dodávok

Ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané, alebo vec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania.

Tretí oddiel

Vznik, zmena a zrušenie hospodárskych záväzkov

§124

Záväzky medzi organizáciami vznikajú predovšetkým uzavretím hospodárskych zmlúv, ďalej opatrením nadriadených orgánov a rozhodnutím hospodárskej arbitráže; vznikajú aj ako dôsledok porušenia povinností alebo z iných skutočností uvedených v tomto zákone alebo v iných právnych predpisoch.

§125

Organizácie sa môžu dohodnúť na zmene alebo zrušení záväzku, pokiaľ to nevylučuje právny predpis alebo povaha záväzku. Ak sa jedna z organizácií domáha zmeny alebo zrušenia záväzku na podklade plánovacieho aktu, druhá organizácia je povinná na zmenu alebo zrušenie pristúpiť.

§126

po odstránení vád, ak ide o právo na náhradu nákladov na odstránenie vád; toto právo možno však uplatniť najneskoršie do konca roku nasledujúceho po splnení;

po odškodnení zahraničného zákazníka, prípadne po tom, keď sa podnik zahraničného obchodu dozvedel o vrátení tovaru zo zahraničia, ak ide o tovar, ktorý bol vyvezený.

(2)

Lehota pre zánik práva na zaplatenie majetkových sankcií - ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú súčasťou práv zo zodpovednosti za vady - sa začína od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vzniku práva.

(3)

Lehota pre zánik práva na náhradu škody sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď sa poškodená organizácia dozvedela o škode a škodcovi. Právo na náhradu škody vzišlej z vady možno však uplatniť, ak nejde o tovar vyvezený, najneskoršie do konca roku nasledujúceho po uplynutí lehoty na reklamáciu vád.

(4)

Lehota pre zánik ostatných práv sa začína od prvého dňa roku nasledujúceho po tom, keď právo sa mohlo uplatniť (vykonať) po prvý raz.

§132

Pri bezhotovostných platbách lehota pre zánik práva prestáva plynúť dňom, keď veriteľovi došlo písomné vyhlásenie dlžníka, že dal príkaz na úhradu pohľadávky peňažnému ústavu, prípadne dňom, keď príkaz na úhradu pohľadávky peňažnému ústavu dal veriteľ. Ak bol príkaz na úhradu odvolaný, plynie celá lehota znova od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po tom, keď veriteľ dostal o tom zprávu od peňažného ústavu.

Druhá hlava

DÔSLEDKY PORUŠENIA ZÁVÄZKOV A INÝCH PRÁVNYCH POVINNOSTÍ

Prvý oddiel

Zodpovednosť za vady (záruka)

§133 Rozsah zodpovednosti

(1)

Dodávateľ zodpovedá za to, že predmet plnenia má a po ustanovenú dobu bude mať vlastnosti ustanovené technickými normami alebo inými právnymi predpismi, zmluvou, rozhodnutím hospodárskej arbitráže, opatrením štátneho alebo iného oprávneného orgánu, prípadne vlastnosti obvyklé, ďalej za to, že je kompletný a bez právnych vád. Dodávateľ taktiež zodpovedá za to, že dodané množstvo sa zhoduje s údajmi v sprievodných dokladoch.

(2)

Dodávateľ nezodpovedá za zhoršenie vlastností plnenia alebo za poškodenie, ktoré po splnení spôsobil odberateľ, prípadne niekto iný, alebo ktoré boli spôsobené neodvrátiteľnými udalosťami.

§134

Pokiaľ tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak, odberateľ je povinný preveriť predmet plnenia s ohľadom na jeho predpokladané použitie a na skúsenosti z doterajších dodávok tak, aby predchádzal vzniku škôd a aby zabezpečil vierohodné dôkazné prostriedky o zistených vadách a o zodpovednosti dodávateľa.

§135 Doba zodpovednosti (záručná doba)

Dodávateľ zodpovedá za vady predmetu plnenia, ktoré odberateľ zistí v záručnej dobe a ktoré včas reklamuje. Záručná doba, ako aj rozsah zodpovednosti sú ustanovené týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Organizácie si môžu dohodnúť dlhšiu záručnú dobu; pre túto predĺženú časť záručnej doby môžu odchylne dojednať rozsah zodpovednosti alebo ďalšie podmienky. Dodávateľ môže predĺžiť záručnú dobu aj jednostranným úkonom. Kratšiu záručnú dobu si organizácie môžu výnimočne dohodnúť len so súhlasom nadriadených orgánov, pokiaľ dodaný výrobok sa použije neobvyklým spôsobom.

Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady (reklamačné konanie)

§136

(1)

Odberateľ je povinný vady písomne reklamovať u dodávateľa bez zbytočného odkladu po ich zistení. Pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú inak, práva zo zodpovednosti za vady zanikajú, ak sa nebudú reklamovať najneskoršie do konca záručnej doby.

(2)

V reklamácii musí odberateľ vady opísať, prípadne uviesť, ako sa prejavujú.

(3)

V reklamácii odberateľ uvádza aj svoje požiadavky, prípadne ich vyčísli a k reklamácii pripojí aj vhodné dôkazné prostriedky, ktoré umožnia overiť oprávnenosť reklamácie.

§137

Plnenie, na ktoré mal odberateľ právo z dôvodu zodpovednosti za vady, nemôže požadovať z iného právneho dôvodu, s výnimkou prípadu upraveného v ustanovení § 250 ods. 4.

Druhý oddiel

Omeškanie

§138

Organizácia je v omeškaní, ak nesplní svoju povinnosť v ustanovenej dobe; nie je však v omeškaní po dobu, po ktorú nemohla svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých u oprávnenej organizácie.

§139

Ak nesplnila organizácia, ktorá je v omeškaní, svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote primeranej povahe záväzku, ktorú jej oprávnená organizácia určila s upozornením, že inak od záväzku odstúpi, má oprávnená organizácia právo od záväzku odstúpiť, pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú inak. Dodávateľ však nemôže odstúpiť od záväzku na plnenie pre vývoz alebo na zabezpečenie obranyschopnosti štátu.

§140

Ak sa malo plniť výhradne v určitý deň alebo výhradne len do určitej lehoty, musí oprávnená organizácia, ak chce trvať na splnení po uplynutí určeného času, oznámiť to bez zbytočného odkladu druhej organizácii; ak tak neurobí, nemôže už neskoršie na splnení trvať.

Tretí oddiel

Majetkové sankcie

§141

(1)

Organizácia, ktorá nesplní riadne záväzok, prípadne inú právnu povinnosť, je povinná zaplatiť majetkové sankcie (napr. penále, poplatok z omeškania, zdržné) ustanovené v právnom predpise alebo v zmluve.

(2)

Organizácie si môžu dojednať majetkové sankcie vyššie, než ustanovuje právny predpis.

§142

(1)

Organizácie sú povinné majetkové sankcie ustanovené zákonom, vykonávacími predpismi alebo rozhodnutím hospodárskej arbitráže vyúčtovať a vymáhať. Penále, ktoré v jednotlivom prípade neprevýši sumu 200 Kčs, nemusí sa účtovať ani vymáhať. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, v ktorých ďalších prípadoch, prípadne do akej výšky nemusia sa majetkové sankcie účtovať a vymáhať.

(2)

Organizácia je povinná majetkové sankcie vyúčtovať bez zbytočného odkladu po uplynutí mesiaca, v ktorom na ne vzniklo právo. Organizácia, ktorej boli majetkové sankcie vyúčtované, je povinná do 30 dní po tom, čo dostala vyúčtovanie, buď majetkové sankcie zaplatiť alebo oznámiť oprávnenej organizácii svoje námietky.

(3)

Pokiaľ si organizácie dojednajú majetkové sankcie, ktoré nie sú ustanovené v zákone alebo vo vykonávacích predpisoch, oprávnená organizácia môže od ich účtovania alebo vymáhania upustiť.

§143

Ak vykonávacie predpisy neustanovujú niečo iné, nezaniká záväzok zaplatením majetkovej sankcie.

§144

Hospodárska arbitráž môže znížiť, prípadne odpustiť majetkové sankcie, len ak sú pre to celkom mimoriadne dôvody.

Štvrtý oddiel

Vyporiadanie škôd medzi socialistickými organizáciami

§145

(1)

Organizácia, ktorá inej organizácii spôsobila škodu porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti, je povinná škodu nahradiť. Škodu spôsobila organizácia, ak ju spôsobili v rámci plnenia úloh organizácie tí, ktorí jej úlohy plnili.

(2)

Organizácia sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od nej požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť poukazom na to, že plnila opatrenia nadriadených orgánov.

(3)

Predpoklady, za ktorých je organizácia povinná uhradzovať škodu, môžu byť v právnych predpisoch ustanovené odchylne.

§146

(1)

Ak škodu spôsobilo viac organizácií, zodpovedajú pomerne. Ak nemožno rozsah zodpovednosti každej z nich zistiť bez neúmerných ťažkostí, zodpovedajú rovnakým dielom.

(2)

Ak škodu spôsobila aj poškodená organizácia, najmä tým, že sa nepričinila o zmenšenie alebo odvrátenie škody, znáša škodu pomerne.

§147

(1)

Nahradzuje sa to, o čo sa majetok poškodenej organizácie škodnou udalosťou zmenšil. V právnych predpisoch môže byť rozsah náhrady škody pre určité prípady ustanovený odchylne.

(2)

Škoda sa nahradzuje uvedením do predošlého stavu, a ak to nie je možné alebo účelné, v peniazoch.

(3)

Na náhradu škody sa započítavajú majetkové sankcie, na ktoré vzniklo poškodenej organizácii právo následkom nesplnenia povinností, porušením ktorých bola škoda spôsobená.

§148

(1)

Ak nemožno presne alebo bez neúmerných ťažkostí zistiť výšku škody, určí ju hospodárska arbitráž s prihliadnutím na všetky okolnosti.

(2)

Znížiť náhradu škody môže hospodárska arbitráž, len ak sú pre to celkom mimoriadne dôvody.

§149

Právo na náhradu škody, ktorá vznikla z vady, má poškodená organizácia proti organizácii, ktorá škodu spôsobila, aj keď zaniklo právo zo zodpovednosti za vady. Nemôže však požadovať plnenie, na ktoré mala právo z dôvodov zodpovednosti za vady.

§150

Za škody spôsobené pri prevádzke dopravných prostriedkov organizácia zodpovedá podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Tretia hlava

UZAVIERANIE HOSPODÁRSKYCH ZMLÚV

§151

Dodávky výrobkov, prác a iné spôsoby hospodárskej spolupráce sú organizácie povinné zabezpečovať ustanoveným spôsobom, predovšetkým uzavieraním hospodárskych zmlúv.

§152

(1)

Hospodárske zmluvy musia sa uzavrieť včas a ich obsah musí byť presný a zrozumiteľný. Výhrady v zmluvách o dodávke závisiace od neistých udalostí sú neplatné.

(2)

Lehoty na predkladanie návrhov zmlúv ustanovujú vykonávacie predpisy.

(3)

Ak organizácia považuje návrh hospodárskej zmluvy za technicky nevyjasnený alebo inak nedostatočný, je povinná ho bez zbytočného odkladu vrátiť na doplnenie a vytknúť nedostatky, ktoré majú byť odstránené. Ak druhá organizácia odošle opravený návrh zmluvy do 10 dní po tom, čo dostala vrátený návrh, považuje sa návrh zmluvy za včas predložený.

(4)

Pokiaľ v ďalších ustanoveniach tohto zákona alebo vo vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné, platia o uzavieraní hospodárskych zmlúv ustanovenia § 153 až 155.

§153

(1)

Hospodárska zmluva vzniká prijatím návrhu zmluvy. Návrh zmluvy je prijatý, ak dôjde k dohode o predmete a čase plnenia.

(2)

Dohoda o predmete a čase plnenia môže sa nahradiť

rozhodnutím hospodárskej arbitráže;

pri uzavieraní zmluvy o dodávke výrobkov, ak návrh zmluvy predkladá odberateľ, tým, že odberateľ do jedného mesiaca odo dňa, keď dostal od dodávateľa návrh zmien alebo doplnkov týkajúcich sa predmetu alebo času plnenia, neoznámi dodávateľovi, že s týmito zmenami alebo doplnkami nesúhlasí; v tomto prípade je zmluva uzavretá v znení zmien a doplnkov týkajúcich sa predmetu alebo času plnenia navrhnutých dodávateľom;

ak to nevylučuje povaha záväzku, tým, že namiesto písomného prejavu dodávateľ v lehote pre prijatie návrhu zmluvy poskytne plnenie; ak sa poskytne len časť požadovaného plnenia (§ 129 ods. 3), došlo k uzavretiu zmluvy len v rozsahu poskytnutého plnenia.

(3)

Ak zmluva vznikne, avšak organizácie sa nedohodli o iných náležitostiach, než je predmet a čas plnenia, stanú sa tieto náležitosti súčasťou zmluvy v znení zmien a doplnkov uvedenom v prijatí návrhu zmluvy, ak organizácia, ktorá návrh podala, nepožiada hospodársku arbitráž do jedného mesiaca od vzniku zmluvy o rozhodnutie. Ak rozhodnutie hospodárskej arbitráže neurčuje inak, má jej rozhodnutie účinok od vzniku zmluvy.

§154

(1)

Organizácia, ktorá dostala návrh zmluvy, je povinná sa vyjadriť k nemu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na predloženie návrhu zmluvy; ak lehota na predloženie návrhu zmluvy nie je ustanovená, alebo ak návrh bol predložený oneskorene, je povinná sa k nemu vyjadriť do jedného mesiaca od odoslania návrhu. Organizácia je svojím návrhom zmluvy viazaná do konca lehoty na jeho prijatie.

(2)

Organizácia, ktorá v odpovedi na návrh zmluvy požaduje zmeny alebo doplnky predmetu alebo času plnenia, je svojou odpoveďou viazaná po dobu jedného mesiaca odo dňa, keď odpoveď došla.

(3)

Ak dôjde prejav o prijatí návrhu až po dobe, po ktorú je organizácia svojím návrhom viazaná, je zmluva uzavretá, ak organizácia, ktorá podala návrh zmluvy, bez zbytočného odkladu neoznámi, že prijatie návrhu odmieta ako oneskorené.

§155

Ak má byť hospodárskou zmluvou založený spoločný záväzok niekoľkých organizácií, musia byť v zmluve určené podiely alebo musí byť určené, ktorá z organizácií a do akej doby podiely určí; inak je taká zmluva neplatná. Ak organizácia, ktorá je povinná podiely určiť, tak neurobí, je zaviazaná alebo oprávnená sama. Ak zmluvu nepodpisujú všetky organizácie, musí byť tá z nich, ktorá zmluvu podpisuje, ostatnými organizáciami splnomocnená, inak je zaviazaná sama.

SIEDMA ČASŤ | HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY PRI DODÁVKE VÝROBKOV

Prvá hlava

ZMLUVA O PRÍPRAVE DODÁVOK

§156

(1)

Organizácie sú povinné vzájomnou spoluprácou vytvárať predpoklady pre správne určenie a pre plnenie úloh štátneho plánu. Preto v období prípravy a zostavenia návrhu ročného plánu sú povinné vzájomne prejednávať dodávateľsko-odberateľské vzťahy, najmä vyjasňovať zabezpečenie materiálno-technického zásobovania a odbytu.

(2)

Podkladom pre toto prejednávanie sú, okrem výsledkov prieskumu odbytu a skúseností z doterajších dodávateľsko-odberateľských vzťahov, najmä predbežné plánovacie rozpisy (napr. rozpísané limity spotreby materiálu) na nasledujúci rok. Dodávateľ je pritom povinný prihliadať aj na očakávané potreby drobných odberateľov, s ktorými spravidla dodávateľsko-odberateľské vzťahy neprejednáva.

§157

(1)

Zmluva o príprave dodávok je uzavretá, ak medzi budúcim dodávateľom a odberateľom pri prejednávaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov dôjde na podklade predbežných rozpisov úloh ročného plánu k zhode o uvažovanom rozsahu dodávok, ktoré sa majú zabezpečovať zmluvami o dodávke výrobkov na nasledujúci rok. V ostatných prípadoch zmluva o príprave dodávok vznikne, len ak je zhoda o uvažovanom rozsahu dodávok ako zmluva o príprave dodávok označená.

(2)

V zmluve o príprave dodávok si organizácie môžu dohodnúť aj údaje o predpokladanej skladbe budúcich dodávok tak, aby dodávateľ mal najmä možnosť plánovať zabezpečenie rozhodujúcich výrobných kapacít a prejednať zabezpečenie najdôležitejších surovín. Ak odberateľ nepožaduje dojednanie skladby budúcich dodávok, predpokladá sa, že zmluvy o dodávke výrobkov budú sa uzavierať približne v rovnakej skladbe ako v predchádzajúcom roku.

(3)

Organizácia, ktorá odmietne uzavretie zmluvy o príprave dodávok, je súčasne povinná oznámiť organizácii, ktorá návrh podala, podrobne svoje dôvody.

§158

Ak dôjde medzi organizáciami k rozporom o uzavretie alebo o obsah zmlúv o príprave dodávok, nadriadené orgány sú povinné tieto nezhody bežne prejednávať a včas riešiť.

§159

Organizácie sú povinné neustále sledovať, či uzavreté zmluvy sú v súlade s výsledkami prác na príprave ročného plánu; ak dôjde v priebehu prípravy, pri schvaľovaní alebo vykonávaní ročného plánu k určeniu iného rozsahu úloh, než aké boli uvažované pri uzavieraní zmlúv o príprave dodávok, organizácie sú povinné bez zbytočného odkladu vykonať zodpovedajúce úpravy zmlúv o príprave dodávok.

§160

V predpisoch, ktoré upravujú spôsob plánovania rozvoja národného hospodárstva (§ 6), môže byť ustanovené, že v určitých prípadoch organizácie sú povinné zmluvu o príprave dodávok uzavrieť.

Druhá hlava

POVINNOSŤ UZAVRIEŤ ZMLUVU O DODÁVKE VÝROBKOV

§161

(1)

Pri výrobkoch, na ktoré sa vydávajú plánovacie akty, dodávateľ je povinný na žiadosť odberateľa uzavrieť zmluvu, len ak ide o výrobky včas objednané na podklade plánovacieho aktu.

(2)

Pred vydaním plánovacích aktov dodávateľ je povinný na žiadosť odberateľa uzavrieť zmluvu, len ak ide o včas objednané dodávky alebo poddodávky nevyhnutné na zabezpečenie úloh podľa § 115 ods. 2, prípadne ak ide o dodávky včas objednané na podklade zmluvy o príprave dodávok; po vydaní plánovacích aktov organizácie sú povinné uzavreté zmluvy upraviť (§ 125). Za rovnakých podmienok je dodávateľ povinný uzavrieť zmluvu aj pri výrobkoch, na ktoré sa plánovacie akty nevydávajú.

(3)

Pri výrobkoch nevyhnutných na splnenie plánovaných úloh rozvoja vedy a techniky dodávateľ je povinný výnimočne uzavrieť zmluvu, aj keď nebola dodržaná objednávacia lehota, ak odberateľ preukáže, že potreba vznikla až po tejto lehote, v priebehu riešenia úlohy.

§162

Organizácia (poľnohospodárska i nákupná organizácia) je povinná na žiadosť druhej organizácie uzavrieť zmluvu o dodávke poľnohospodárskych výrobkov a potrieb na základe plánovacieho aktu. Ak však poľnohospodárska organizácia ponúka väčšie množstvo výrobkov pestovaných ako viacročné kultúry, nákupná organizácia je povinná uzavrieť zmluvu na celé ponúkané množstvo.

§163

Odberateľ je povinný na žiadosť podniku zahraničného obchodu uzavrieť zmluvu, ak ide o dovoz, ktorý sa má uskutočniť na základe zmluvy o príprave dodávok, alebo ak ide o dodávky, dovoz ktorých bol dohodnutý so súhlasom odberateľa, prípadne jeho nadriadeného orgánu.

§164

Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých sú organizácie povinné uzavrieť hospodársku zmluvu.

Tretia hlava

DODÁVKY VÝROBKOV

Prvý oddiel

Zmluva o dodávke výrobkov

§165

Zmluvou o dodávke výrobkov sa dodávateľ zaväzuje dodať dohodnuté výrobky v dojednanom čase; odberateľ sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, výrobky odobrať a zaplatiť. Zmluva o dodávke výrobkov musí obsahovať také údaje o predmete a čase plnenia, aby dodávka výrobkov mohla sa na jej podklade uskutočniť, prípadne aby ďalšie spresnenie, potrebné na uskutočnenie dodávky, mohlo sa podľa ustanovení zmluvy alebo vykonávacích predpisov vykonať spravidla už len jednostranným príkazom odberateľa (odvolávkou).

§166

Za úradné zistenie množstva sa považuje zistenie vykonané

orgánmi verejnej dopravy,

orgánom na to povolaným podľa osobitných predpisov alebo určeným úradným opatrením alebo za účasti takého orgánu,

spôsobom ustanoveným vo vykonávacích predpisoch.

§176 Minimálne expedičné množstvo

(1)

Dodávateľ je oprávnený požadovať, aby odberateľ odoberal výrobky aspoň v minimálnom expedičnom množstve. Minimálne expedičné množstvo sa ustanoví v cenníkoch, vo vykonávacích predpisoch, v technických normách alebo v zmluve tak, aby bola zachovaná hospodárnosť dopravy, balenia a expedície, úmerná odbytovým úlohám dodávateľa.

(2)

Ak odberateľ zo závažných dôvodov požaduje, najmä pre vývoz, dodávku, ktorá nedosahuje minimálne expedičné množstvo, dodávateľ je povinný zaviazať sa na jednorazovú dodávku i menšieho množstva. Je však oprávnený požadovať primeranú prirážku.

§177 Minimálne výrobné množstvo

Ak odberateľ žiada dodávku menšieho množstva ako je minimálne výrobné množstvo, vyplývajúce z hospodárnej výroby, a ak sa takéto množstvo nemôže dosiahnuť ani spojením objednávok všetkých odberateľov, dodávateľ je povinný takej požiadavke vyhovieť len vtedy, ak je to technologicky možné a ak odberateľ preukáže závažné dôvody, najmä ak ide o dodávku pre vývoz. Je však oprávnený požadovať primeranú prirážku.

§178 Obaly a balenie

(1)

Výrobky sa musia dodávať v takých obaloch a balení, takým spôsobom nakladané, prípadne pri dodávkach výrobkov bez obalu musí sa zachovať taký spôsob dodávky, aby sa pri zachovaní hospodárnosti a pri riadnom spôsobe prepravy a uskladňovania neporušila úplnosť a akosť dodávaných výrobkov.

(2)

Dodávateľ odovzdáva odberateľovi sprievodnú technickú dokumentáciu v českom alebo slovenskom jazyku, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak; na požiadanie je povinný poskytnúť odberateľovi odbornú spoluprácu pri vyhotovovaní prekladov do iného jazyka. Dokumentáciu v ustanovenom alebo obvyklom množstve dodávateľ poskytuje zadarmo.

(3)

Pokiaľ je to dohodnuté alebo obvyklé, dodávateľ je povinný dodať odberateľovi v primeranom množstve propagačný materiál; pokiaľ o to odberateľ požiada, je povinný dodať podklady a údaje potrebné na zhotovenie propagačného materiálu. O úhrade nákladov sa organizácie dohodnú.

§183 Atest

(1)

Atestom dodávateľ osvedčuje určité vlastnosti (hodnoty) dodávaných výrobkov alebo celej dodávky.

(2)

Povinnosť vydávať atest, spôsob jeho vydávania a vlastnosti (hodnoty), ktoré sa ním osvedčujú, ustanovujú právne predpisy, najmä technické normy, alebo zmluva.

§184 Vzorky a dokumentácia predkladaná odberateľom

Ak sa uzaviera zmluva o dodávke výrobkov podľa vzoriek alebo podľa technickej dokumentácie predloženej odberateľom, musí sa dohodnúť spôsob odovzdania a uloženia vzoriek a dokumentácie.

§185 Údaje na výrobkoch určených na predaj občanom

(1)

Výrobky, ktoré sú určené na predaj občanom a sú technicky zložité alebo vlastnosti ktorých nie sú všeobecne známe, výrobca je povinný opatriť takými jasnými informáciami o ich vlastnostiach a o spôsobe ich používania, aby spotrebiteľ mohol výrobky plne a bezpečne využívať.

(1)

Ak údaje potrebné na uskutočnenie prepravy nie sú obsiahnuté už v zmluve, odberateľ je povinný oznámiť ich dodávateľovi v písomnej prepravnej dispozícii, v ktorej oznámi príjemcu, miesto určenia (stanicu) a ďalšie údaje potrebné na to, aby zásielka mohla byť správne doručená, prípadne požiada aj o určitý spôsob prepravy.

(2)

Ak lehota pre oznámenie prepravnej dispozície nie je ustanovená vo vykonávacích predpisoch alebo v zmluve, odberateľ je povinný doručiť prepravnú dispozíciu dodávateľovi najneskoršie 10 dní pred začiatkom dodacej lehoty. Ak však ide o prepravy, pri ktorých dodávateľ zostavuje podľa právnych predpisov plán prepravy, odberateľ je povinný oznámiť prepravnú dispozíciu najneskoršie 10 dní predo dňom, do ktorého dodávateľ musí predložiť príslušný plán prepravy.

(3)

Ak odberateľ zmení prepravné dispozície, musí nahradiť tým vzniknuté náklady.

Ceny, prirážky a zrážky

§190

(1)

Organizácie uvedú v zmluve ceny v súlade s cenovými predpismi platnými v deň uzavretia zmluvy, a to buď údajom ceny alebo odkazom na cenník. Súčasne uvedú, či sa má fakturovať s daňou z obratu.

(2)

Dodané výrobky sa fakturujú za ceny platné pri splnení; ak ceny nie sú ustanovené ani v čase plnenia, môže sa fakturovať len za podmienok ustanovených v predpisoch o fakturovaní a platení.

(3)

Odberateľ má právo požadovať, aby sa v zmluve uviedlo, že dodávka nesmie sa uskutočniť pred určením ceny. Ak je odberateľom organizácia vnútorného obchodu, nesmie sa zmluva uzavrieť pred vyhlásením maloobchodnej ceny, ak ide o výrobky určené na predaj občanom.

§191

(1)

Organizácie uvedú v zmluve primerané prirážky, prípadne zrážky, ak majú byť dodané výrobky v odchylnej akosti alebo vyhotovení, alebo ak sa majú uskutočniť dodávky v inom množstve, než s akým sa uvažovalo pri určení ceny.

(2)

Dodávateľ je oprávnený požadovať, aby v zmluve bola určená primeraná prirážka v prípade, že sa dojedná dodacia lehota kratšia, než vyplýva z lehoty na predloženie návrhu zmluvy, prípadne ak sa na žiadosť odberateľa v jednotlivom prípade poskytne dlhšia záručná doba, než ktorá sa bežne poskytuje.

(3)

Odberateľ je oprávnený požadovať, aby v zmluve bola určená primeraná zrážka v prípade, že sa dohodne dodacia lehota, ktorá umožňuje zníženie výrobných nákladov.

(4)

Poskytovanie a dojednávanie iných prirážok alebo zrážok je možné, len ak tak ustanovujú právne predpisy.

Tretí oddiel

Preverovanie plnenia

§192 Kontrola pred splnením

(1)

Výrobca je povinný v priebehu výroby i pred odoslaním dodávok sústavne vykonávať takú kontrolu, aby nedochádzalo k výrobe a k dodávkam výrobkov vadnej akosti.

(2)

Osvedčenie o akosti a kompletnosti, ako aj ďalšie doklady potrebné pre správne preverovanie plnenia dodávateľ je povinný zaslať alebo odovzdať odberateľovi najneskoršie s dodávkou, pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú inú lehotu.

(3)

Osvedčenie o akosti a kompletnosti musí obsahovať meno alebo značku pracovníka, ktorý zodpovedá za správnosť vykonanej kontroly.

§193 Odber od odovzdávajúcej organizácie

Odberateľ je povinný dodávku prehliadnuť ešte za prítomnosti pracovníka odovzdávajúcej organizácie (dodávateľa, dopravcu) tak, aby mohol zistiť, či odovzdávané množstvo zodpovedá údajom v sprievodných dokladoch, a ďalej zrejmú porušenosť alebo neúplnosť dodávky a okolnosti rozhodujúce pre uplatnenie práv, ktoré z toho vyplývajú. Podľa okolností odberateľ najmä

vykoná všetky úkony ustanovené pre odberanie výrobkov prepravnými poriadkami,

preverí pri vozových zásielkach vonkajšiu neporušenosť voza a jeho uzáverov, pri otvorenom voze zrejmú úplnosť nákladu,

preverí počet kusov prepravovaných bez obalu, v ostatných prípadoch počet obalových jednotiek,

preverí hrubú váhu dodávky, prípadne jej jednotlivých častí,

preverí neporušenosť vonkajších obalov balených jednotiek,

porovná značky (signa) dodávky, prípadne jej jednotlivých častí (obalových jednotiek alebo kusov) s dodacími alebo dopravnými dokladmi.

§194 Zápisnica o vadách zistených pri odbere

(1)

Ak odberateľ zistí nezrovnalosti v množstve, zrejmú porušenosť alebo neúplnosť dodávky alebo okolnosti tomu nasvedčujúce, je povinný o tom spolu s pracovníkom odovzdávajúcej organizácie spísať zápisnicu, v ktorej obe organizácie uvedú svoje stanoviská.

(2)

Dokiaľ pracovník odovzdávajúcej organizácie odmieta spísať alebo podpísať zápisnicu, odberateľ nie je povinný dodávku prevziať.

(3)

Zápisnica sa nespisuje, ak sú skutočnosti, ktoré sa ňou majú osvedčiť, zrejmé zo zápisnice spísanej podľa ustanovenia § 344.

§195

(1)

Pri odbere od dopravcu odberateľ zodpovedá dodávateľovi za splnenie všetkých povinností, ktoré právne predpisy, najmä prepravné poriadky, ukladajú príjemcovi zásielky.

(2)

V prípadoch, v ktorých dodávateľ zodpovedá za dopravovanú zásielku, odberateľ je povinný uplatniť právo zo zodpovednosti dopravcu spôsobom ustanoveným v právnych predpisoch, inak nemôže v rozsahu tohto práva požadovať od dodávateľa náhradu.

(3)

Pri traťových dodávkach má všetky práva i povinnosti odberateľa príjemca zásielky; dodávateľom sa rozumie i odosielateľ.

§196 Štatistická prebierka

(1)

Pri dodávkach veľkých množstiev výrobkov vyrábaných hromadne a sériove alebo pri dodávkach výrobkov, pri ktorých preverovanie akosti vedie k zničeniu výrobkov, k poškodeniu originálneho obalu, prípadne ak by bolo preverovanie každého jednotlivého výrobku neúmerne nákladné, preverujú sa ustanovené, prípadne dojednané vlastnosti štatistickou prebierkou, pokiaľ je tak ustanovené v právnych predpisoch alebo v zmluve.

(2)

Štatistická prebierka spočíva v tom, že sa sledované vlastnosti merajú alebo inak skúmajú ustanoveným, prípadne dohodnutým spôsobom iba na určitom počte vybratých výrobkov.

(3)

Predpokladom štatistickej prebierky je ustanovenie technickej normy o preberacom pláne alebo dohoda organizácií o preberacom pláne, ktorý určuje rozsah výberu, t. j. počet výrobkov alebo vzoriek, ktoré sa majú kontrolovať, a pravidlo (kritérium) pre rozhodnutie o tom, kedy sa celá dodávka považuje za vyhovujúcu a kedy sa považuje za nevyhovujúcu. Preberací plán sa musí dohodnúť tak, aby ustanovené, prípadne dohodnuté vlastnosti boli preverované účinne, avšak čo najhospodárnejšie; vypracuje ho organizácia, ktorá je povinná preverovať dodávky, na základe dohodnutej požiadavky na akosť celej dodávky a podľa technickej normy o štatistickej prebierke.

§197

Vierohodný dôkazný prostriedok o zistených vadách odberateľ zabezpečuje napríklad takto:

prizve dodávateľa, orgány spoločenskej kontroly alebo inú nestrannú osobu, ak pri preverovaní plnenia zistil porušenosť dodávky alebo okolnosti tomu nasvedčujúce;

v závažných prípadoch, alebo ak je to predpísané, prípadne obvyklé, preruší pri zistení vád preverovanie plnenia a prizve na jeho dokončenie dodávateľa, orgán spoločenskej kontroly alebo inú nestrannú osobu;

spíše zápisnicu o tom, ako sa vada zistila za prítomnosti dodávateľa, orgánu spoločenskej kontroly alebo inej nestrannej osoby;

podľa povahy výrobkov odoberie alebo zabezpečí vzorky, fotografie obalov, nakladania alebo výrobkov a pod.;

preverované výrobky, pri ktorých boli zistené vady, uloží až do vybavenia reklamácie oddelene.

Štvrtý oddiel

Reklamačné konanie a práva zo zodpovednosti za vady

§198

(1)

Záručná doba je - pokiaľ nie je ustanovená podľa § 135 inak - šesť mesiacov od splnenia dodávky.

(2)

Záručná doba sa predlžuje

ak odberateľ preruší preverovanie plnenia, aby mohol byť prizvaný dodávateľ, odo dňa odoslania výzvy dodávateľovi do dňa, keď sa dodávateľ ustanoví na dokončenie preverovania plnenia, alebo keď odberateľovi dôjde oznámenie, že sa dodávateľ neustanoví, najviac však o dobu jedného mesiaca,

pri vadách výrobkov, ktoré odberateľ dodáva v nezmenenom stave ďalšiemu odberateľovi (spotrebiteľovi), do konca doby, po ktorú trvá zodpovednosť za vady v prospech toho, kto výrobky spracúva alebo spotrebúva, najviac však na dobu osemnástich mesiacov od splnenia dodávky,

v prípadoch, keď sa reklamácia vybavuje opravou, o dobu od odoslania reklamácie do prevzatia opraveného výrobku odberateľom,

v prípadoch, keď dodávateľ nezaslal alebo neodovzdal odberateľovi doklady potrebné na preverovanie plnenia, o dobu, po ktorú sa dodávateľ so zaslaním alebo odovzdaním potrebných dokladov oneskoril.

(3)

Ak dôjde k výmene celého výrobku, plynie záručná doba znova. Ak dôjde k výmene súčasti, plynie záručná doba znova iba pre vymenenú súčasť.

§199

Pri výrobkoch, ktoré sa stanú súčasťou stavebnej časti stavby alebo stavebných prác, musia sa vady, ktoré môže zistiť až pri prevzatí alebo až po tomto prevzatí niektorý z ďalších odberateľov, reklamovať najneskoršie do 15 dní odo dňa dôjdenia včasnej reklamácie ďalšieho odberateľa, najneskoršie však do dvoch rokov od splnenia dodávky výrobku, pri dodávkach samostatných konštrukcií najneskoršie do troch rokov od splnenia dodávky samostatných konštrukcií.

§200

Vady dodávky, ktoré sú zrejmé už pri odbere od odovzdávajúcej organizácie, musia sa reklamovať do 15 dní od prevzatia, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.

§201

(1)

Ak vykonávacie predpisy neustanovujú odchylnú úpravu, má odberateľ, ktorému sa plnilo vadne, právo žiadať primeranú zľavu, ak ide o vadné plnenie, ktoré si bez opravy ponechá, alebo

ak je vada neodstrániteľná, požadovať v rozsahu vadného plnenia buď nové bezvadné plnenie, alebo - ak to nie je možné - požadovať zrušenie zmluvy;

ak je vada odstrániteľná, požadovať bezplatné odstránenie vady alebo náhradu nákladov na odstránenie vady.

(2)

Ak sa vykonáva štatistická prebierka, odberateľ má právo na výmenu všetkých zistených vadných výrobkov alebo na vrátenie sumy za ne zaplatenej, pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú odchylnú úpravu. Okrem toho, ak sa pri štatistickej prebierke zistí, že dodávka je nevyhovujúca, odberateľ má právo požadovať primeranú zľavu alebo vytriedenie vadných výrobkov z dodávky, alebo náhradu nákladu tohto vytriedenia, prípadne môže požadovať buď novú bezvadnú dodávku, alebo ak to nie je možné, zrušenie zmluvy.

(3)

Ak sa plnilo menšie množstvo, než udal dodávateľ v sprievodných dokladoch k dodávke, alebo ak došlo k úbytku v dôsledku nedostatočného balenia, prípadne nakladania, za ktoré dodávateľ zodpovedá, odberateľ má právo na doplnenie chýbajúceho množstva výrobkov alebo môže žiadať zrušenie zmluvy v rozsahu chýbajúceho množstva.

(4)

Okrem práv podľa odsekov 1 až 3 odberateľ má právo na majetkové sankcie ustanovené právnym predpisom alebo zmluvou.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane i o vadách opráv vykonávaných v rámci zodpovednosti za vady.

§202

(1)

Odberateľ nemusí v rozsahu vadného plnenia zaplatiť faktúru, prípadne ak požaduje nové bezvadné plnenie alebo zrušenie zmluvy, môže žiadať vrátenie sumy už zaplatenej; musí však včas a riadne reklamovať a uplatniť svoje právo zo zodpovednosti za vady, ak dodávateľ neuzná reklamáciu.

(2)

Ak odberateľ žiada odstránenie vád a ak je nebezpečenstvo omeškania, musí mu dodávateľ vyhovieť, aj keď neuznáva, že za vady zodpovedá; náklady až do rozhodnutia o reklamácii znáša dočasne dodávateľ.

(3)

Ak je pre odstránenie vád určená lehota dohodou, rozhodnutím hospodárskej arbitráže alebo vyhlásením dodávateľa a ak dodávateľ neodstráni vady v tejto lehote, môže odberateľ na jeho náklad vady odstrániť sám alebo dať ich odstrániť.

§203

(1)

Dodávateľ je povinný najneskoršie do 15 dní po tom, čo dostal reklamáciu, oznámiť odberateľovi, či reklamáciu uznáva alebo z akých dôvodov ju odmieta uznať. Ak je dodávateľom odbytová organizácia alebo organizácia vnútorného obchodu, je táto lehota jeden mesiac. Ak je dodávateľom dovezených výrobkov podnik zahraničného obchodu, je táto lehota dva mesiace.

(2)

Organizácie si v jednotlivom prípade môžu dojednať lehotu dlhšiu, než ustanovuje odsek 1, pokiaľ je to potrebné pre vybavenie reklamácie, najmä ak sa má reklamácia doplniť ďalšími dokladmi, vzorkami a pod.; ak ide o dovážané výrobky, môžu dlhšiu lehotu ustanoviť aj vykonávacie predpisy.

Piaty oddiel

Majetkové sankcie

§204 Penále za omeškanie dodávateľa

(1)

Dodávateľ, ktorý je v omeškaní s dodávkou výrobkov, je povinný odberateľovi zaplatiť za prvý deň omeškania penále vo výške 5 % z ceny nedodaných výrobkov, a ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, ešte ďalšie penále vo výške 5 % z ceny výrobkov nedodaných ani počas mesiaca po dodacej lehote. Povinnosť zaplatiť penále za prvý deň omeškania sa znižuje na 0,5 % z ceny nedodaných výrobkov, ak dodávateľ najneskoršie do 15 dní po uplynutí lehoty na plnenie dá peňažnému ústavu príkaz na zaplatenie tohto penále a ak v tej istej lehote odberateľovi oznámi údaje potrebné na zúčtovanie plateného penále.

(2)

Ak odberateľ dohodne s dodávateľom po uplynutí pôvodnej dodacej lehoty novú (náhradnú) dodaciu lehotu alebo ak je taká lehota určená rozhodnutím hospodárskej arbitráže a ak je dodávateľ v omeškaní s dodaním výrobkov v tejto náhradnej dodacej lehote, platí ďalšie penále vo výške 5 %. Právo na penále za omeškanie, ktoré vzniklo pred uzavretím dohody o náhradnej dodacej lehote, nie je však tým dotknuté.

(3)

Ak dodacia lehota nebola dodržaná len preto, že verejný dopravca neprijal riadne ohlásenú zásielku na prepravu, alebo že prekročil lehotu určenú pre jej prepravu, nezapočíta sa pre účely majetkových sankcií doba, po ktorú zdržanie spôsobené dopravcom trvá.

§205 Penále za omeškanie odberateľa

(1)

Odberateľ, ktorý v ustanovených lehotách nepredložil dodávateľovi odvolávku alebo neoznámil prepravné dispozície, je povinný dodávateľovi zaplatiť penále vo výške 2 % z ceny výrobkov, ktorých sa nesplnenie tejto povinnosti týka, a ak omeškanie trvá dlhšie ako mesiac, ešte ďalšie penále vo výške 3 % z ceny výrobkov, pri ktorých táto povinnosť nebola splnená ani v tejto ďalšej lehote.

(2)

Ak sa má dodávka splniť odovzdaním výrobkov odberateľovi, je odberateľ, ktorý riadne ponúknuté výrobky neprijme, povinný dodávateľovi zaplatiť penále vo výške 5 % z ceny neodobratých výrobkov.

§206 Penále za dodávku výrobkov vadnej akosti

(1)

Dodávateľ, ktorý dodal výrobky vadnej akosti, je povinný zaplatiť odberateľovi penále vo výške 10 % z fakturovanej ceny týchto výrobkov, najviac však desaťnásobok ceny opravy, ak ide o vadu, ktorú dodávateľ odstránil.

(2)

Penále uvedené v odseku 1 sa znižuje na polovicu, ak sa odberateľ rozhodne, že si výrobky ponechá bez opravy, prípadne že ich za náhradu nákladov opraví alebo dá opraviť. Rovnakým spôsobom sa penále uvedené v odseku 1 znižuje, ak dodávateľ najneskoršie do jedného mesiaca po tom, čo dostal reklamáciu, dodá nové, bezvadné výrobky alebo vady akosti v tejto dobe opraví; ak sa výrobky opravujú, nezapočíta sa do tejto doby doba od oznámenia dodávateľa, že súhlasí s opravou výrobkov, do odoslania výrobkov odberateľom na opravu.

(3)

Penále uvedené v odseku 1 sa neplatí

pri oprave výrobkov, na ktoré je poskytnutá predĺžená záručná doba (§ 135) a dodávateľ opraví vadu alebo vymení vadný výrobok do 15 dní od času, čo dostal reklamáciu, prípadne v inej dohodnutej lehote,

ak sa vykonáva štatistická prebierka (§ 196) a dodávka nebola odmietnutá ako nevyhovujúca,

pri dodávke výrobkov lepšej akosti, než bola dojednaná, pokiaľ si ich odberateľ ponechá.

§207

Ak vadnosť bola spôsobená hrubým porušením technologického postupu, dodávateľ je povinný odberateľovi zaplatiť penále vo výške 20 % z fakturovanej ceny výrobkov vadnej akosti; ustanovenie § 206 nemožno v takom prípade použiť.

§208 Penále za inak vadné plnenie

(1)

Dodávateľ je povinný odberateľovi zaplatiť penále vo výške 5 % z ceny vadného plnenia, ak dodal výrobky neoznačené určeným spôsobom alebo nekompletné výrobky alebo ak je predmet jeho plnenia inak vadný.

(2)

Dodávateľ, ktorý dodal menšie množstvo výrobkov, než uviedol v sprievodných dokladoch, je povinný zaplatiť odberateľovi penále vo výške 10 % z ceny chýbajúcich výrobkov.

§209

Ustanovenia § 204 a 206 sa nevzťahujú na dodávky novej techniky obsiahnuté v plánoch rozvoja vedy a techniky, pokiaľ pôjde o prototypy alebo výrobky overovacej série a pokiaľ sú takto v zmluve označené.

§210

Vykonávacie predpisy sa môžu od ustanovení § 204 až 209 odchýliť.

Štvrtá hlava

OSOBITNÉ USTANOVENIA O DODÁVKACH PRE VÝVOZ A Z DOVOZU

Prvý oddiel

Úvodné ustanovenia

§211

(1)

Dodávky pre vývoz a z dovozu sa zabezpečujú hospodárskymi zmluvami, alebo ak ide o vývoz - za podmienok ďalej ustanovených - písomnými dodávkovými príkazmi.

(2)

Všetky organizácie sú povinné dbať pri zabezpečovaní dodávok pre vývoz a z dovozu na hospodárske, najmä devízové záujmy štátu.

§212

(1)

Pokiaľ nie je v tejto hlave ustanovené niečo iné, platia pre dodávku pre vývoz a z dovozu ustanovenia prvej až tretej hlavy.

(2)

Ak sa dodávka výrobkov pre vývoz zabezpečuje hospodárskou zmluvou, platia ďalšie ustanovenia o dodávkach zabezpečovaných dodávkovými príkazmi obdobne.

Druhý oddiel

Dodávky pre vývoz

Dodávkový príkaz

§213

(1)

Podnik zahraničného obchodu (odberateľ) zabezpečuje dodávky pre vývoz spravidla dodávkovými príkazmi, ktoré musia byť v zhode

s plánovacími aktami alebo so zmluvou o príprave dodávok, prípadne s údajmi pre včasné materiálové a výrobné zabezpečenie, pokiaľ povinnosť odberateľa oznamovať tieto údaje je ustanovená vo vykonávacích predpisoch, alebo

s obsahom dohôd o výmenách pri hospodárskej spolupráci so zahraničím, prípadne dohôd o dodávkach mimo rámca plánu zahraničného obchodu - pokiaľ sa na dojednaní týchto dohôd zúčastnilo ministerstvo nadriadené dodávateľovi alebo organizácia ním poverená - alebo

s výrobným, prípadne odbytovým programom dodávateľa, ak ide o dodávku vzoriek.

(2)

Rovnako ako dodávky výrobkov pre vývoz sa zabezpečujú dodávky propagačného a náborového materiálu dodávaného ako výrobky.

(3)

Dodávkový príkaz musí obsahovať presné označenie predmetu, množstva, akosti a času plnenia, ako aj spôsob prehliadky výrobkov, pokiaľ sa má vykonať.

(4)

Ak dodávkový príkaz nezodpovedá podmienkam uvedeným v odseku 1, je neplatný; dodávateľ ho musí do 10 dní po tom, čo ho dostal, vrátiť odberateľovi s odôvodnením.

§214

(1)

Dodávkový príkaz musí byť technicky vykonateľný. Technicky nevykonateľné sú dodávkové príkazy, ak výrobky v nich určené nemožno vyrobiť v určenej lehote na strojovom zariadení dodávateľa ani pri hospodársky odôvodnených úpravách strojového zariadenia, prípadne pri hospodársky odôvodnenej a zabezpečiteľnej kooperácii. Dodávkový príkaz na poľnohospodárske výrobky je technicky nevykonateľný, ak výrobky v ňom určené nemožno vzhľadom na výrobno-technické a vegetačné podmienky vyrobiť.

(2)

Ak dodávateľ má za to, že dodávkový príkaz je technicky nevykonateľný, musí ho vrátiť odberateľovi s podrobným odôvodnením do 10 dní po tom, čo ho dostal. Ak odberateľ trvá na dodávkovom príkaze, ktorý bol vrátený pre technickú nevykonateľnosť, musí to do 5 dní po tom, čo dostal námietky, oznámiť dodávateľovi. Ak dodávateľ na svojich námietkach trvá, musí sa do 7 dní po tom, čo dostal stanovisko odberateľa, domáhať zrušenia dodávkového príkazu na hospodárskej arbitráži; ak tak neurobí, nemôže sa zrušenia domáhať neskoršie.

§215

(1)

Vykonávacie predpisy ustanovujú, v ktorých prípadoch, v akých lehotách a ako podrobne je odberateľ povinný oznamovať údaje pre včasné materiálové a výrobné zabezpečenie. Vo vykonávacích predpisoch môže byť ustanovené, či a za akých podmienok môže dodávateľ oznámené údaje odmietnuť.

(2)

Ak odberateľ oznámil predpísané údaje pre včasné materiálové a výrobné zabezpečenie a nevystavil dodávkový príkaz alebo neuzavrel zmluvu o dodávke výrobkov, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu tým spôsobenú.

§216

(1)

Dodávkový príkaz musí sa predložiť v lehote ustanovenej vo vykonávacom predpise. Ak nie je ustanovená pre určité druhy výrobkov lehota na predloženie dodávkového príkazu, musia sa dodávkové príkazy predkladať v lehotách s dodávateľom osobitne dohodnutých.

(2)

Dodávkový príkaz je záväzný dňom doručenia príjemcovi; ak nie je vo vykonávacom predpise alebo v zmluve o príprave dodávok ustanovené niečo iné, je príjemcom organizácia určená v plánovacom akte. Ak vznikne spor o to, kto je príjemcom dodávkového príkazu, rozhodne spor ministerstvo nadriadené dodávateľovi.

(3)

Príjemca dodávkového príkazu, pokiaľ sám nie je dodávateľom, je povinný do 10 dní, prípadne v inej určenej lehote odovzdať dodávkový príkaz dodávateľovi a odberateľa o tom upovedomiť, inak je dodávkovým príkazom zaviazaný sám.

(4)

Príjemca dodávkového príkazu je povinný do 10 dní odberateľovi potvrdiť, že dodávkový príkaz dostal; ak tak neurobí, nemá to vplyv na záväznosť dodávkového príkazu.

(5)

Odberateľ môže dodávkový príkaz jednostranne zmeniť alebo zrušiť. V takom prípade, pokiaľ nejde o zmenu alebo zrušenie dodávkového príkazu, ktoré sú vyvolané zmenou alebo zrušením plánovacieho aktu, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu tým spôsobenú.

(1)

Obal, balenie a vonkajšia úprava výrobkov musia zodpovedať dispozíciám odberateľa. Ak sú tieto dispozície neobvyklé, musia sa dohodnúť s dodávateľom. Dodávateľ je povinný vyhovieť požiadavkám odberateľa, ak sú v súlade s požiadavkami zahraničného trhu a ak má potrebné výrobné a dodávkové možnosti; pritom je oprávnený požadovať dojednanie úhrady zvýšených nákladov.

(2)

Dodávateľ je povinný opatriť výrobky, prípadne obaly ochrannými známkami, iným označením a nápismi presne podľa dispozícií odberateľa.

Odoslanie výrobkov

§225

(1)

Dodávateľ je povinný oznámiť v určenej lehote odberateľovi predbežným návestím, kedy budú výrobky pripravené na odoslanie; v tej istej lehote je dodávateľ povinný oznámiť, kedy výrobky budú pripravené na vykonanie skúšky alebo prehliadky (§ 230), ak je to predpísané. Predbežné návestie musí obsahovať údaje potrebné pre vystavenie vývozných dokladov.

(2)

Odberateľ je povinný zaslať dodávateľovi prepravnú dispozíciu najneskoršie do 10 dní od vtedy, čo dostal predbežné návestie. V prepravnej dispozícii určí spôsob prepravy; je povinný sa odvolať na predbežné návestie, uviesť všetky údaje potrebné na riadne uskutočnenie prepravy a tiež požadovaný počet odosielacích návestí s uvedením jazyka, v ktorom majú sa vyhotoviť, prípadne aké údaje majú obsahovať.

(3)

Vykonávacie predpisy alebo dohoda môžu ustanoviť odchylnú úpravu.

§226

(1)

Dodávateľ je povinný naložiť výrobky a odoslať ich na miesto určenia podľa dispozícií odberateľa. Ak o to žiada odberateľ, dodávateľ musí požiadať verejného dopravcu, aby vykonal pred odoslaním úradné váženie alebo prepočítanie výrobkov; náklady uhradzuje odberateľ. Pokiaľ výnimočne verejný dopravca nemôže váženie alebo prepočítanie výrobkov vykonať, je povinný túto skutočnosť dodávateľovi písomne potvrdiť.

(2)

Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, dodávateľ je povinný do 24 hodín po odoslaní výrobkov podať odberateľovi ďalekopisom alebo telegraficky zprávu o tom, že výrobky boli odoslané. Do 48 hodín po odoslaní výrobkov dodávateľ je povinný zaslať odberateľovi všetky doklady o odoslaní potrebné pre fakturáciu, inkaso a ďalšiu dopravu, pokiaľ je tak ustanovené vo vykonávacom predpise alebo dodávkovom príkaze. Ak o to žiada odberateľ najneskoršie v prepravnej dispozícii, dodávateľ je povinný v rovnakej lehote zaslať niektoré z uvedených dokladov alebo oznámiť určité údaje aj iným i zahraničným adresátom.

(3)

Ak dodávateľ odošle správu alebo doklady oneskorene, je povinný zaplatiť penále vo výške 50 Kčs za každý prípad a deň omeškania, najviac však 1000 Kčs za každý prípad; dodávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu tým spôsobenú.

Uskladňovanie a odoslanie výrobkov zo skladu

§227

(1)

Ak má dodávateľ uskladňovacie možnosti, je povinný pristúpiť na zmluvu o uskladnení výrobkov pre odberateľa, najmä ak odberateľ nemôže dať prepravnú dispozíciu do zahraničia.

(2)

O uskladnení výrobkov je dodávateľ povinný odberateľa ihneď upovedomiť. V tomto prípade sa dodávka splní odoslaním zprávy odberateľovi, že výrobky boli uskladnené.

§228

(1)

Dodávateľ je povinný výrobky, ktoré uskladnil, odoslať bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal prepravné dispozície, ak vykonávacie predpisy neustanovujú inú lehotu. Ak dodávateľ nedodrží túto lehotu, je povinný zaplatiť polovicu penále za omeškanie (§ 204 ods. 1 a 3) z ceny výrobkov, ktoré mali byť odoslané.

(2)

Dodávateľ je povinný na žiadosť odberateľa alebo v odôvodnených prípadoch (§ 15 a 121) i bez tejto žiadosti buď sám alebo prostredníctvom svojich poddodávateľov výrobky pred odoslaním do zahraničia odborne prehliadnuť, upraviť a ošetriť; náklady prehliadky, úprav alebo ošetrenia znáša v pomere, v akom bola nevyhnutnosť úprav alebo ošetrenia spôsobená výrobou alebo inými príčinami, za ktoré zodpovedá dodávateľ alebo poddodávateľ. Ostatné náklady znáša vždy odberateľ.

(3)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne i pre odosielanie výrobkov zo skladov odberateľa spravovaných dodávateľom, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné. Pri odoslaní výrobkov zo skladu platí obdobne aj ustanovenie § 224.

§229 Spoločné odoslanie dodávok

(1)

(2)

Penále uvedené v odseku 1 sa neplatí, ak sa poskytla dlhšia záručná doba, než aká je ustanovená pre rovnaké výrobky dodávané pre spotrebu v tuzemsku.

(3)

Ak vadnosť bola spôsobená hrubým porušením technologického postupu, dodávateľ je povinný zaplatiť odberateľovi penále vo výške 20 % z fakturovanej ceny vadných výrobkov.

Výrobky nepredajné v zahraničí

§237

(1)

Ak sa výrobky stali v zahraničí nepredajnými za pôvodne dojednaných podmienok preto, že dodávateľ nedodržal dodaciu lehotu alebo preto, že dodávka, prípadne jej časť bola vadná, odberateľ je oprávnený plnenie dodatočne odmietnuť. Dodávateľ je povinný na žiadosť odberateľa uskladňovať vrátené výrobky na svoje náklady po dobu šiestich mesiacov, pokiaľ odberateľ nežiada náhradnú dodávku.

(2)

Povinnosť dodávateľa platiť penále a nahradiť škodu, ktorá odberateľovi vznikne nedodržaním dodacej lehoty alebo vadnou dodávkou, nie je odmietnutím dodávky dotknutá.

Tretí oddiel

Dodávky z dovozu

Uzavieranie hospodárskych zmlúv

§238

(1)

Odberateľom, ktorý je oprávnený požadovať uzavretie hospodárskej zmluvy o dodávke z dovozu, je organizácia určená v zmluve o príprave dodávok alebo organizácia určená odberateľským ministerstvom po dohode s Ministerstvom zahraničného obchodu.

(2)

Ak sa zásobovanie určitými výrobkami z dovozu zabezpečuje prostredníctvom organizácie na to určenej (dovozná odbytová gescia), organizácia poverená touto činnosťou (dovozný gestor) je odberateľom dovážaného tovaru.

§239

Ak je odberateľom dovozný gestor, sústreďuje objednávky výrobkov, na ktoré sa gescia vzťahuje, predkladá dodávateľovi návrh zmluvy, odoberá dovezené výrobky a rozdeľuje ich podľa uzavretých zmlúv svojim ďalším odberateľom. Dovozný gestor je oprávnený pri uzavieraní zmlúv so svojimi ďalšími odberateľmi požadovať takú úpravu dodacích lehôt, preverovania plnenia, reklamácií a reklamačných lehôt, aká zodpovedá jeho povinnostiam voči dodávateľovi.

§240

Ak dodávateľ zistí, že požadovaná dodacia lehota, akosť, sortiment, krajina, z ktorej sa má výrobok doviezť, alebo iné požiadavky nie sú pre národné hospodárstvo devízove výhodné alebo sú nedosiahnuteľné, je povinný odberateľovi predložiť svoj odôvodnený návrh na iné riešenie.

§241

(1)

V zmluve sa určia spravidla štvrťročné dodacie lehoty. Ak však odberateľ v návrhu zmluvy žiada, aby dodacie lehoty boli spresnené na mesiace, prípadne ak navrhuje, ako sa má toto spresnenie vykonať, a ak dodávateľ pozná pri uzavieraní zmluvy s odberateľom záväzný mesiac dodávky podľa zmluvy so zahraničným dodávateľom, je povinný dojednať dodaciu lehotu s presnosťou na mesiac. Ak sa dodávateľ dozvie záväzný mesiac dodávky až po uzavretí zmluvy s odberateľom, je povinný odberateľovi oznámiť spresnenie na mesiac bez zbytočného odkladu; pokiaľ odberateľ neoznámi dodávateľovi do 10 dní svoj nesúhlas, sú takto oznámené lehoty pre organizácie záväzné.

(2)

Pri prejednávaní mesačných dodacích lehôt so zahraničným dodávateľom dodávateľ je povinný prihliadať na odôvodnené požiadavky odberateľa.

Dodacie podmienky

§242

(1)

Organizácie sú oprávnené dojednať v zmluve akosť, ktorá nemusí zodpovedať akosti ustanovenej technickou normou, pokiaľ nie je na dovážané výrobky vydaná osobitná technická norma. Ak akosť v zmluve nie je určená, platí za dojednanú stredná akosť obvyklá v krajine pôvodu výrobkov.

(2)

Dovezené výrobky musia zodpovedať zdravotným, veterinárnym, prípadne rastlinolekárskym predpisom.

(3)

Odberateľ je povinný v návrhu zmluvy upozorniť na zvláštne vlastnosti požadovaných výrobkov z hľadiska zdravotných a bezpečnostných predpisov.

§243 Vzorky

(1)

Ak sa dovážané výrobky dodávajú podľa vzoriek, dodávateľ je povinný predložiť ich odberateľovi na schválenie pred konečným dojednaním kúpy v zahraničí.

(2)

Ak sa odberateľ nevyjadril k predloženým vzorkám v určenej lehote, nemá neskoršie právo vytýkať vady výrobkov, ktoré sa mohli zistiť odborným preskúmaním vzoriek.

§244 Dokumentácia

(1)

Dodávateľ je povinný na žiadosť odberateľa najneskoršie s dodávkou výrobkov bezplatne dodať sprievodnú technickú dokumentáciu a podklady pre vypracovanie propagačného materiálu, pokiaľ sa v krajine zahraničného dodávateľa obvykle dodávajú s výrobkami. Český alebo slovenský preklad tejto dokumentácie dodá dodávateľ len na žiadosť odberateľa a v počte potrebnom pre rozmnoženie. Všetky údaje a informácie na výrobkoch určených na predaj v obchode musí dodávateľ dohodnúť s odberateľom.

(2)

Dodávateľ je povinný odberateľovi dodať atest, len ak tak ustanovuje vykonávací predpis alebo zmluva.

§245 Obaly, balenie a označovanie výrobkov

(1)

Obal, spôsob balenia a označovanie výrobkov určí dodávateľ. Je pritom povinný prihliadnuť na odôvodnené požiadavky odberateľa.

(2)

Odberateľ je povinný zaplatiť dodávateľovi obaly, vrátenie ktorých si dodávateľ nevyhradil, pokiaľ nie sú zahrnuté v tuzemskej cene dodaných výrobkov.

§246 Splnenie dodávky

Dodávka je splnená

pri preprave po železnici - príchodom vagónu do československej pohraničnej colnej stanice; pokiaľ sa tu dodávka prekladá, vykonávacie predpisy môžu upraviť jej splnenie odchylne;

pri preprave lietadlom - príchodom na tuzemské colné letište;

pri preprave poštou - príchodom na vyclievaciu poštu;

pri preprave cestným dopravným prostriedkom - príchodom na československú pohraničnú colnicu;

pri preprave potrubím alebo vedením - súčasne s plnením zahraničného dodávateľa podniku zahraničného obchodu;

v ostatných prípadoch - odovzdaním dohodnutých výrobkov verejnému dopravcovi v tuzemsku na prepravu do miesta určenia, prípadne odovzdaním odberateľovi.

§247

Pri omeškaní dodávateľa nemôže odberateľ odstúpiť od záväzku, pokiaľ dodávateľ nemá možnosť odstúpiť od zmluvy so zahraničným dodávateľom.

§248 Prepravné dispozície

(1)

Ak odberateľ nemôže oznámiť prepravné dispozície už pri uzavieraní zmluvy, je povinný tak urobiť najneskoršie 6 týždňov pred začiatkom dodávkového štvrťroku, pokiaľ nie je ustanovená alebo dohodnutá iná lehota; na zmeny a doplnky prepravných dispozícií treba súhlas dodávateľa.

(2)

Ak prepravné dispozície neboli oznámené včas, dodávateľ je oprávnený odoslať zásielku do miesta, kde má odberateľ sídlo.

Preverovanie plnenia a reklamačné konanie

§249

(1)

Odberateľ musí preverovať plnenie tak, aby zabezpečil práva dodávateľa voči zahraničnému dodávateľovi, prípadne dopravcovi, zasielateľovi alebo poisťovni. Dodávateľ je povinný odberateľovi včas oznámiť osobitné podmienky pre preverovanie plnenia; ak tak neurobí, odberateľ preveruje plnenie podľa podmienok, ktoré sú mu známe z predchádzajúcich dodávok toho istého výrobku z dovozu, prípadne podľa podmienok platných v tuzemsku.

(2)

Ak dodávku v zahraničí preveroval pracovník odberateľa, je výsledok previerky pre odberateľa záväzný, pokiaľ podnik zahraničného obchodu na základe upozornenia pracovníka odberateľa zabezpečil riadne podmienky pre preverovanie.

§250

(1)

Odberateľ je povinný reklamovať tak, aby reklamácia sa mohla riadne uplatniť voči zahraničnému dodávateľovi. Lehotu, do ktorej je odberateľ povinný reklamovať, a osobitné náležitosti reklamácie ustanovujú vykonávacie predpisy.

(2)

Ak lehota nie je ustanovená vo vykonávacích predpisoch, dodávateľ je povinný ju určiť pri potvrdení návrhu zmluvy, prípadne dodatočne, najneskoršie 15 dní pred začatím dodávok tak, aby zodpovedala reklamačnej lehote voči zahraničnému dodávateľovi, skrátenej najviac o 15 dní. Súčasne dodávateľ môže určiť aj osobitné náležitosti reklamácie, pokiaľ ich nevyhnutne potrebuje na riadnu reklamáciu do zahraničia. Pri prejednávaní záručnej doby a rozsahu zodpovednosti so zahraničným dodávateľom dodávateľ je povinný uplatniť odôvodnené požiadavky odberateľa.

(3)

Reklamovať môže odberateľ alebo príjemca zásielky. Ak reklamuje príjemca, robí tak ako zástupca odberateľa; ďalšie prejednávanie reklamácie vykonáva vždy len odberateľ.

(4)

Odberateľ je povinný i po uplynutí reklamačných lehôt oznámiť dodávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zistené vady plnenia. Dodávateľ je povinný uplatniť reklamáciu u zahraničného dodávateľa; to, čo od zahraničného dodávateľa dostane, je povinný odovzdať odberateľovi.

(5)

Ak niet inej dohody, musia sa výrobky pri reklamácii vady akosti až do vybavenia reklamácie v zahraničí uložiť oddelene od ostatných výrobkov a bez predchádzajúceho súhlasu dodávateľa nesmie s nimi odberateľ nakladať spôsobom, ktorý by preskúmanie reklamovanej vady sťažil alebo znemožnil.

(6)

Ak je dodávateľ viazaný medzištátnymi podmienkami alebo zmluvou so zahraničným dodávateľom na určitý spôsob vybavenia reklamácie, určí ho voči odberateľovi sám. V ostatných prípadoch sa s odberateľom o spôsobe vybavenia reklamácie dohodne.

§251

(1)

Ak sa vybavuje reklamácia opravou vykonávanou v tuzemsku alebo ak vadné výrobky vyžadujú pred použitím v tuzemsku úpravy, vykonanie opravy alebo úprav zabezpečuje odberateľ, ak je to v tuzemsku možné a ak dodávateľ neurčí niečo iné. Náklady uhradzuje dodávateľ.

(2)

Odberateľ nie je oprávnený v prípade vadného plnenia požadovať nové bezvadné plnenie alebo zrušenie zmluvy, pokiaľ dodávateľ nemá rovnaké práva voči zahraničnému dodávateľovi.

§252

Ak ide o dovoz strojov, zariadení alebo samostatných montáží určených pre investičnú výstavbu, dodávateľ zodpovedá v rovnakom rozsahu ako iný tuzemský dodávateľ. V zmluve však musí byť výslovne uvedené, že ide o dovoz pre investičnú výstavbu.

Nehmotné dovozy

§253

(1)

Licencie, konzultácie, revízie, práce vo mzde a iné dovozy podobného charakteru (nehmotné dovozy) odberateľ zabezpečuje hospodárskou zmluvou s príslušným dodávateľom.

(2)

Odberateľ je povinný predložiť návrh zmluvy najmenej dva mesiace pred prvým dňom mesiaca, v ktorom sa má začať s plnením, ak nie je ustanovená alebo dohodnutá iná lehota.

(3)

Obdobne sa postupuje pri zabezpečovaní dovozu samostatnej projektovej dokumentácie, podkladov pre projektovú dokumentáciu, montážnych prác, generálnych opráv a iných obdobných plnení.

§254

Odberateľ je povinný oznamovať dodávateľovi všetky vady plnenia bez zbytočného odkladu po ich zistení. Dodávateľ je povinný riadne uplatniť u zahraničného dodávateľa všetky práva, ktoré v súvislosti s vadami plnenia zahraničného dodávateľa vznikli. Odberateľ môže zo zodpovednosti za vady plnenia požadovať iba to, čo podnik zahraničného obchodu získa od zahraničného dodávateľa.

§255

Vykonávacie predpisy môžu nehmotné dovozy upraviť odchylne.

Iné ustanovenia

§256

Dodávateľ je povinný upozorniť odberateľa včas na patentové, autorské alebo známkové práva obmedzujúce užívanie dovážaných výrobkov alebo dovážanej dokumentácie; ak tak neurobí, zodpovedá za škodu vzniknutú porušením týchto práv.

§257

Dodávateľ je povinný uhrádzať odberateľovi aj škodu, za ktorú zodpovedá zahraničný dodávateľ. Výška náhrady škody sa znižuje v takom prípade na sumu, ktorú dodávateľ v zahraničí dostane.

§258

Na dodávky z dovozu nemožno použiť ustanovenia § 170, § 190 ods. 3, § 198 až 200, § 202 ods. 3 a § 206 až 208.

Piata hlava

OSOBITNÉ USTANOVENIA O NÁKUPE POĽNOHOSPODÁRSKYCH VÝROBKOV A DODÁVKACH POTRIEB

§259

Zmluvu o dodávke poľnohospodárskych výrobkov a potrieb dodávaných nákupnými organizáciami uzaviera jediná nákupná organizácia, pokiaľ je touto činnosťou poverená podľa osobitných predpisov. Poverená nákupná organizácia je povinná návrh zmluvy, ktorá sa má uzavrieť s poľnohospodárskou organizáciou, prejednať so zúčastnenými nákupnými organizáciami. Jednotlivé nákupné organizácie sú uzavretím tejto zmluvy zaviazané v určenom rozsahu poľnohospodárske výrobky odoberať a poľnohospodárske potreby dodávať.

§260

Poľnohospodárske organizácie sú povinné zahrnúť dodávky poľnohospodárskych výrobkov a odber poľnohospodárskych potrieb vyplývajúci z uzavretých hospodárskych zmlúv do svojich výrobných a finančných plánov.

§261

Nákupná organizácia je povinná, ak nedôjde k dohode o akosti, neodkladne prizvať orgán oprávnený rozhodnúť o akosti dodávaných výrobkov; pokiaľ sa tento orgán nemôže na miesto preverovania ihneď ustanoviť, je povinná

pri výrobkoch, pri ktorých technické normy predpokladajú odber vzoriek, zabezpečiť ešte za účasti poľnohospodárskej organizácie odobratie vzoriek a predložiť ich bez zbytočného odkladu orgánu oprávnenému rozhodnúť o akosti;

pri ostatných výrobkoch zabezpečiť ich oddelené uskladnenie (ustajnenie) a posúdenie orgánom oprávneným rozhodnúť o akosti.

(3)

Ak nákupná organizácia nesplní povinnosti uvedené v odseku 2, za dodanú akosť platí akosť udaná poľnohospodárskou organizáciou pri plnení.

(4)

Nákupná organizácia nemôže uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sú zrejmé už pri odbere od poľnohospodárskej organizácie potom, keď akosť bola dohodnutá alebo ustanovená.

Iné ustanovenia

§268

(1)

Ak vzniknú pri uzavieraní, zmene alebo zrušení zmluvy o dodávke poľnohospodárskych výrobkov a potrieb spory medzi nákupnou organizáciou a poľnohospodárskou organizáciou riadenou výrobnou poľnohospodárskou správou, organizácie sú povinné ako podklad pre rozhodnutie zabezpečiť prejednanie rozporov výrobnou poľnohospodárskou správou.

(2)

Vykonávacie predpisy môžu dodávky poľnohospodárskych výrobkov a potrieb upraviť odchylne.

(3)

Na dodávky poľnohospodárskych výrobkov od jednotných roľníckych družstiev nemožno použiť ustanovenia § 204 až 208.

ÔSMA ČASŤ | HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY V INVESTIČNEJ VÝSTAVBE A PRI DODÁVKACH VÝVOZNÝCH INVESTIČNÝCH CELKOV

Prvá hlava

INVESTIČNÁ VÝSTAVBA

Prvý oddiel

Úvodné ustanovenia

§269

(1)

Na prípravu investičnej výstavby sa uzavierajú hospodárske zmluvy o

- spolupráci na riešení novej technológie

- dodávke prieskumných alebo projektových prác

- dodávke technickej pomoci projektovej organizácie

- dodávke geologických, geodetických alebo kartografických prác

- spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby.

(2)

Na vykonanie investičnej výstavby sa uzavierajú hospodárske zmluvy o

- dodávke stavebných prác alebo dodávke stavebnej časti

- dodávke súboru strojov a zariadení

- dodávke zmontovaných strojov, zariadení alebo konštrukcií

- dodávke montáže.

(3)

Dodávky výrobkov, aj keď sú určené pre investičnú výstavbu, zabezpečujú sa zmluvami podľa siedmej časti; generálne opravy strojov a zariadení, prípadne iné práce alebo výkony zabezpečujú sa zmluvami podľa desiatej časti. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, že staveništné zariadenie, prípadne i ďalšie plnenia potrebné pre investičnú výstavbu zabezpečujú sa osobitnou zmluvou.

§270

Na včasnú žiadosť odberateľa, prípadne dodávateľa je druhá organizácia povinná uzavrieť hospodársku zmluvu o dodávke súboru strojov a zariadení alebo o dodávke stavebnej časti, ak ide o plnenie úloh štátneho plánu menovite uložených nadriadenými orgánmi dodávateľa i odberateľa. V ostatných prípadoch pre povinnosť uzavrieť hospodársku zmluvu platí primerane ustanovenie § 161.

Druhý oddiel

Príprava investičnej výstavby

Zmluva o spolupráci na riešení novej technológie

§271

(1)

Zmluvu o spolupráci na riešení novej technológie uzaviera investor s vedeckovýskumným pracoviskom v období spracovania prípravnej dokumentácie. Podkladom pre uzavretie tejto zmluvy sú dlhodobé plány investičnej výstavby, výhľadové štúdie, plány rozvoja vedy a techniky a dosiahnuté výsledky výskumných a vývojových prác.

(2)

Účelom zmluvy je zabezpečiť najmä pre dokončenie prác na investičnej úlohe sústavnú spoluprácu medzi investorom, vedeckovýskumnými pracoviskami, generálnym projektantom a výrobnými organizáciami tak, aby sa v investičnej úlohe mohla navrhovať a v projektovej dokumentácii použiť taká technológia výrobného procesu, ktorá bude z výskumného hľadiska zodpovedať dosiahnutému stavu technického pokroku a pre uskutočnenie ktorej budú v dodávateľských organizáciách i u prevádzateľov technické a ekonomické predpoklady.

(3)

V zmluve sa určí časový a vecný postup prác potrebných na doriešenie technológie výrobného procesu a spôsob overovania výrobných možností v organizáciách, s ktorými sa počíta ako s budúcimi dodávateľmi.

Zmluva o dodávke prieskumných alebo projektových prác

§272

Zmluvou o dodávke prieskumných alebo projektových prác sa dodávateľ zaväzuje, že dodá odberateľovi práce (ich výsledok) v dohodnutej lehote a rozsahu. Osobitné predpisy ustanovujú, ktoré organizácie sú oprávnené prieskumné a projektové práce vykonávať a aké ďalšie povinnosti sú spojené so záväzkom na ich dodávku. Odberateľ sa zaväzuje spolupracovať podľa určených podmienok, práce odobrať a zaplatiť.

§273

(1)

Dodávka sa splní odovzdaním výsledku prác odberateľovi, verejnému dopravcovi alebo pošte na prepravu do miesta určenia.

(2)

Nedokončené práce môžu sa odovzdať len v tom prípade, ak boli zastavené následkom zmeny alebo zrušenia záväzku.

§274 Zodpovednosť za vady

(1)

Odberateľ, ktorému boli dodané vadné práce, má právo na bezplatné odstránenie vád a na majetkové sankcie.

(2)

Na žiadosť odberateľa dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať potrebné práce, ak vzhľadom na potrebu vzniknutú v priebehu výstavby alebo na vady zistené v priebehu skúšobnej prevádzky treba doplniť alebo prepracovať projektovú dokumentáciu.

§275 Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady

(1)

Dodávateľ je povinný odstrániť vady, len ak ich odberateľ reklamoval najneskoršie v čase, keď odstránenie vád má ešte význam z technického alebo ekonomického hľadiska; majetkové sankcie je povinný zaplatiť, len ak odberateľ reklamoval vady najneskoršie do troch rokov od splnenia.

(2)

Dodávateľ je povinný najneskoršie do 15 dní po tom, čo dostal reklamáciu odberateľovi oznámiť, či reklamáciu uznáva, akú lehotu navrhuje na odstránenie vád alebo z akých dôvodov odmieta reklamáciu uznať.

§276

O odovzdaní vykonaných opráv prác a o zodpovednosti za vady týchto opráv platia obdobne ustanovenia § 273 až 275 a § 277 ods.3.

§277 Majetkové sankcie

(1)

Dodávateľ, ktorý je v omeškaní s dodávkou, je povinný zaplatiť odberateľovi penále vo výške 2 % z ceny prác, a ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, ešte ďalšie penále vo výške 5 % z tejto ceny.

(2)

Ak sa plnilo vadne, dodávateľ je povinný odberateľovi zaplatiť penále vo výške 2 % z ceny prác; toto penále dodávateľ neplatí, ak odstráni vady do 15 dní od odoslania reklamácie.

(3)

Ak dodávateľ neodstráni vady v dohodnutej lehote, je povinný odberateľovi zaplatiť, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak, za každý deň omeškania penále 500 Kčs.

(4)

Dodávateľ, ktorý je v omeškaní so začatím prác na doplnení alebo prepracovaní projektovej dokumentácie (§ 274 ods. 2), je povinný odberateľovi zaplatiť za každý deň omeškania penále 1000 Kčs.

Zmluva o technickej pomoci projektovej organizácie

§278

(1)

Zmluvou o technickej pomoci sa projektová organizácia zaväzuje, že odberateľovi v dohodnutej lehote

dodá investičnú štúdiu stavby (výstavby) alebo

poskytne odbornú pomoc, prípadne dodá práce potrebné pre vypracovanie investičnej úlohy alebo investičnej štúdie stavby (výstavby) alebo

dodá iné prieskumné alebo projektové práce, a to aj keď nie sú určené pre investičnú výstavbu.

(2)

Pre zmluvu o technickej pomoci projektovej organizácie primerane platia ustanovenia § 273 až 277.

Zmluva o dodávke geologických, geodetických alebo kartografických prác

§279

Pre dodávky geologických, geodetických alebo kartografických prác primerane platia ustanovenia § 273 až 277, a to aj keď nie sú určené pre investičnú výstavbu.

Zmluvy o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby

§280

(1)

Zmluvy o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby uzaviera investor čo najskôr po schválení investičnej úlohy, za účasti generálneho projektanta, s jednotlivými do úvahy prichádzajúcimi vyššími dodávateľmi (s dodávateľom stavebnej časti a s dodávateľmi súborov strojov a zariadení).

(2)

Účelom zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby je zabezpečiť, aby projektová a organizačná príprava prebiehala za aktívnej spolupráce všetkých najdôležitejších organizácií, ktoré sa zúčastňujú na uskutočňovaní stavby.

(3)

Investor za účasti generálneho projektanta predovšetkým dohodne spoluprácu dodávateľa pri poskytovaní údajov o výsledkoch technického rozvoja, výrobných možnostiach a dodacích lehotách, spoluprácu pri poskytovaní ďalších údajov potrebných pre vypracovanie projektovej dokumentácie, ako aj spoluprácu pri prejednávaní koncepcie projektovej dokumentácie, pri predkladaní požiadaviek a údajov pre organizáciu uskutočňovania stavby a pri prejednávaní návrhu projektovej dokumentácie. V zmluve sa ďalej určí, v ktorých otázkach a v akom rozsahu bude generálny projektant oprávnený konať priamo s ďalšími dodávateľmi súborov, prípadne s výrobcami jednotlivých strojov a zariadení.

§281

Jednotliví dodávatelia uzavierajú, pokiaľ je to potrebné, s ďalšími dodávateľmi zmluvy o spolupráci, v ktorých si zabezpečia predpoklady pre splnenie svojich záväzkov.

Tretí oddiel

Vykonávanie investičnej výstavby

Uzavieranie zmlúv

§282

(1)

Návrh zmluvy vypracúva dodávateľ na základe dopytu odberateľa. Pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú inak, súčasťou dopytu je príslušná časť schválenej projektovej dokumentácie. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti dopytu.

(2)

Návrh zmluvy dodávateľ je povinný predložiť v lehote uvedenej v dopyte. Ak tak nemôže urobiť, musí najneskoršie do 15 dní po tom, čo dostal dopyt, odberateľovi oznámiť riadne odôvodnené stanovisko.

(3)

Dodávateľ je návrhom zmluvy viazaný po dobu dvoch mesiacov, pokiaľ sám neurčil dlhšiu lehotu. Dodávateľ je oprávnený na základe dopytu začať v nevyhnutne potrebnom rozsahu práce pre projektovú prípravu, prípadne i začať prípravu výroby (vrátane materiálového zabezpečovania); ak nedôjde k uzavretiu zmluvy, dodávateľ má právo na náhradu nákladov vzniknutých týmito prácami.

(4)

Pri jednoduchých dodávkach môže zmluva vzniknúť i vyhlásením dodávateľa, že dopyt bezo zmeny prijíma ako návrh zmluvy.

§283

(1)

Zmluva je uzavretá, ak dôjde k výslovnej dohode o čase a predmete plnenia v podrobnostiach zodpovedajúcich aspoň odovzdanej dokumentácii. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť ďalšie podmienky potrebné pre vznik zmluvy.

(2)

Lehota na podanie žiadosti o rozhodnutie sporov o iných náležitostiach (§ 153 ods. 3) je tri mesiace od vzniku zmluvy.

(3)

V zmluve sa spravidla dojedná

vecný a časový postup prác na ďalšom stupni projektovej dokumentácie a dodávky čiastkových projektových výsledkov, potrebných pre vzájomnú koordináciu prác jednotlivých dodávateľov,

lehota, v ktorej je odberateľ povinný odovzdať stavenisko (pracovisko), a rozsah a lehoty ďalšieho spolupôsobenia odberateľa,

lehota (lehoty), v ktorej dodávateľ je povinný pripraviť dodávku (samostatne odovzdávané časti dodávky) na odovzdanie v stave zodpovedajúcom projektovej dokumentácii a dojednaným podmienkam,

spôsob postupného spresňovania zmluvy; v zmluve sa tiež uvedie, ktorí pracovníci (orgány) a v akých otázkach sú oprávnení v mene organizácie konať.

(4)

Podľa potreby sa v zmluve tiež dojedná povinnosť dodávateľa postupne dokončovať jednotlivé časti prác tak, aby mohli plynule nadväzovať práce ďalších dodávateľov a aby sa mohlo včas začať komplexné alebo iné vyskúšanie, ďalej podmienky takých vyskúšaní; súčasne sa dohodne, či sa vykoná skúšobná prevádzka, jej čas a rozsah dodávateľovej účasti na nej.

(5)

Ak dôjde po uzavretí zmluvy z podnetu generálneho projektanta v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie k zmene podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá, odberateľ je povinný na žiadosť dodávateľa súhlasiť so zodpovedajúcou úpravou zmluvy.

§284

Zmluva môže zahrňovať ako dodávku stavebnej časti, tak dodávku súboru strojov a zariadení, prípadne i ďalšie dodávky. Pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú inak, dodávateľ zodpovedá za každú z dohodnutých dodávok podľa ustanovení o príslušných druhoch zmlúv.

Všeobecné dodacie podmienky

§285

(1)

V prípadoch dohodnutých v zmluve dodávateľ je povinný vyzvať odberateľa na preverenie prác, ktoré v ďalšom pracovnom postupe budú zakryté alebo sa stanú neprístupnými. Ak tak neurobí, je povinný na žiadosť odberateľa na svoj náklad odkryť práce, ktoré boli zakryté alebo ktoré sa stali neprístupnými.

(2)

Pokiaľ je splnenie dodacích lehôt závislé od spolupôsobenia odberateľa a odberateľ svoje povinnosti v dohodnutej dobe riadne nesplnil, je povinný dojednať s dodávateľom novú lehotu, prípadne uhradiť dodávateľovi podľa vykonávacích predpisov zvýšené náklady; tieto predpisy môžu tiež ustanoviť, v ktorých ďalších prípadoch odberateľ je povinný uhradiť dodávateľovi zvýšené náklady.

§286

Ak vyfakturované dodávky boli zmarené alebo poškodené pred ich prevzatím, dodávateľ nestráca právo na odplatu, ani nie je povinný ju vrátiť, ak za takú škodu nezodpovedá (§ 145 ods. 2). Odberateľ je povinný nahradiť ďalej náklady, ktoré dodávateľ odôvodnene vynaložil na obmedzenie a na odstránenie škôd.

§287

(1)

Výška odplaty sa uvádza v zmluve aspoň podľa návrhu rozpočtu alebo podľa návrhu veľkoobchodnej ceny.

(2)

Pokiaľ predpisy o fakturovaní a platení neustanovujú inak, dodávateľ má právo na čiastočnú odplatu po odoslaní dojednaných strojov, zariadení alebo konštrukcií, prípadne ich dojednaných častí a ďalej aj v prípadoch, v ktorých dodávateľ ich nemôže odoslať pre omeškanie odberateľa alebo iného účastníka stavby.

Odovzdanie a prevzatie

§288

(1)

Dodávateľ odovzdáva a odberateľ preberá dokončené dodávky alebo ich dokončené časti, na samostatnom odovzdaní a prevzatí ktorých sa organizácie v zmluve dohodli.

(2)

Nedokončené dodávky alebo ich časti nesmú sa investorovi odovzdať a on ich nesmie preberať.

(3)

O predčasnom užívaní neprevzatých dodávok v nevyhnutne potrebných prípadoch rozhodujú na žiadosť investora po dohode nadriadené orgány. Podrobné podmienky predčasného užívania, pokiaľ ich neurčia nadriadené orgány priamo, dohodne investor s dodávateľom. Predčasné užívanie musí byť v súlade s predpismi o stavebnom poriadku.

§289

Dodávateľ je povinný písomne odberateľovi oznámiť najneskoršie 15 dní vopred, kedy bude dodávka alebo jej časť pripravená na odovzdanie; ak sa odovzdáva komplexným vyskúšaním alebo vykonávaním iných skúšok, musí oznámiť deň ich začatia. Organizácie sú povinné na základe tohto oznámenia dohodnúť časový pracovný program preberania, pokiaľ to nie je dojednané už v zmluve.

§290

Ak dodávka má drobné vady alebo drobné nedorobky, ktoré samy osebe ani v spojení s inými nebránia uvedeniu do prevádzky (užívania), odberateľ je povinný takú dodávku prevziať. Dodávka, vady ktorej bránia uvedeniu do prevádzky (užívania), nesmie sa prevziať.

§291

Odberateľ nie je oprávnený odmietnuť prevzatie dodávky pre závady, pôvod ktorých spočíva v projektovej dokumentácii, ktorú mu dodávateľ nedodal, alebo ak spočíva vo vadách hmôt, strojov alebo zariadení, ktoré dodávateľovi sám poskytol, prípadne ak sám spôsobil, že dodávka nevyhovuje. Odberateľ je v takých prípadoch povinný dodávku prevziať, aj keď komplexné vyskúšanie alebo iné skúšky neboli z týchto dôvodov úspešné. Za tieto závady dodávateľ nezodpovedá, je však povinný dohodnúť s odberateľom opatrenia na čo najrýchlejšie odstránenie závad za odplatu.

§292 Zápisnica o prevzatí

(1)

O prevzatí dodávky alebo jej časti zostaví organizácia zápisnicu, ktorá obsahuje najmä zhodnotenie akosti vykonaných prác, súpis zistených vád a drobných nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách na ich odstránenie, prípadne o zľave z odplaty, a ak nedošlo k dohode, stanoviská dodávateľa a odberateľa, ako aj vyhlásenie odberateľa, že odovzdávanú dodávku alebo jej časť preberá.

(2)

Najneskoršie do jedného mesiaca od podpísania zápisnice o prevzatí organizácie sú povinné, pokiaľ tak neurobili už v zápisnici, písomne oznámiť aj ostatné práva na plnenie, ktoré ku dňu splnenia dodávky proti sebe mali; ak tak neurobia, tieto ich práva zanikajú, s výnimkou práv z vád a škôd, ktoré sa nemohli do prevzatia zistiť.

(3)

Ak odberateľ odmieta dodávku prevziať, spíšu organizácie zápisnicu, v ktorej uvedú svoje stanoviská a ich odôvodnenie.

§293 Splnenie dodávky

Povinnosť dodať sa splní riadnym vykonaním dojednanej dodávky. Povinnosť odobrať je splnená vyhlásením odberateľa v zápisnici o prevzatí, že dodávku preberá.

Dôsledky porušenia povinností

§294 Zodpovednosť za vady

(1)

Ak odberateľ prevzal vadnú dodávku, má právo na dodatočné bezplatné odstránenie vady, alebo ak by odstránenie vady bolo spojené s neúmernými nákladmi, na primeranú zľavu.

(2)

Na žiadosť odberateľa dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vady svojej dodávky odstrániť, aj keď neuznáva, že za vady zodpovedá; v sporných prípadoch znáša náklady až do rozhodnutia o reklamácii dočasne dodávateľ.

(3)

Ak odberateľ prevzal dodávku s drobnými nedorobkami, má právo požadovať ich odstránenie bez zbytočného odkladu, alebo ak by to bolo spojené s neúmernými nákladmi, požadovať primeranú zľavu. Odberateľ musí tieto práva uplatniť rovnakým spôsobom ako práva zo zodpovednosti za vady.

§295 Majetkové sankcie

(1)

Dodávateľ, ktorý je v omeškaní so splnením povinnosti dodať, je povinný zaplatiť odberateľovi penále vo výške 0,5 % z ceny dodávky, a ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, ešte ďalšie penále vo výške 0,5 % z tejto ceny.

(2)

Ak dodávateľ neodstráni vady alebo drobné nedorobky v dohodnutých lehotách, je povinný zaplatiť odberateľovi, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak, za každý deň omeškania penále 500 Kčs až do dňa, keď vady alebo nedorobky budú odstránené.

(3)

Ak dodávateľ nezačne bez zbytočného odkladu odstraňovať vady (§ 294 ods. 2) zistené po prevzatí, ktoré bránia pokračovať v skúšobnej prevádzke, je odberateľovi povinný zaplatiť penále vo výške 0,5 % z ceny svojej dodávky za každý začatý týždeň omeškania.

(4)

Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti, ktorá je v zmluve označená ako povinnosť, od ktorej je závislé včasné splnenie dodávky, je povinná zaplatiť za každý prípad a deň omeškania penále 500 Kčs, najviac však za každý prípad 15 000 Kčs; v zmluve sa môže dohodnúť iná výška penále. Penále sa zvyšuje o sumu, ktorú organizácia účtujúca penále je povinná v dôsledku neplnenia takej povinnosti zaplatiť naviac svojim dodávateľom.

(5)

Odberateľ, ktorý je v omeškaní s odovzdaním staveniska (pracoviska) alebo jeho časti, je povinný zaplatiť penále vo výške 0,1% z ceny dohodnutých dodávok, ktoré sa majú na stavenisku (pracovisku alebo jeho časti) urobiť, najmenej však 1000 Kčs; ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, je povinný zaplatiť ďalšie penále vo výške 0,1% z tejto ceny.

(6)

Odberateľ, ktorý dodávateľovi neodovzdá v dohodnutých lehotách projektovú dokumentáciu, je povinný dodávateľovi zaplatiť penále vo výške 0,25 % z ceny prác, ktorých sa dokumentácia týka, a ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, ďalšie penále vo výške 0,25 % z tejto ceny.

(7)

Odberateľ, ktorý v určenej lehote nevytvoril potrebné predpoklady pre preberanie, nezačal ho, riadne v ňom nepokračoval alebo neoprávnene odmietol riadne ponúknutú dodávku prevziať, je povinný dodávateľovi zaplatiť penále vo výške 500 Kčs za každý deň omeškania.

(8)

Ak užíva odberateľ alebo organizácia, ktorá má byť prevádzateľom (užívateľom), predmet dodávky pred jeho odovzdaním a prevzatím bez dohody s dodávateľom, odberateľ zaplatí dodávateľovi penále vo výške 500 Kčs za každý deň neoprávneného užívania.

(9)

Oprávnená organizácia nemusí penále účtovať ani vymáhať, pokiaľ nesplnenie záväzku jej nespôsobilo škodu.

§296

Ak niektorá z organizácií zúčastnených na investičnej výstavbe omeškaním v plnení svojej povinnosti znemožní inej zúčastnenej organizácii splniť jej povinnosť, je povinná tejto organizácii uhrádzať náklady uskladňovania, ošetrovania a podľa potreby i náklady revízie a repasie.

§297

O postupe pri odovzdaní a prevzatí vykonaných opráv, o zodpovednosti za vady týchto opráv a o dôsledkoch ich oneskoreného odstraňovania platia, pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak, primerane ustanovenia § 288 až 296 a príslušné ustanovenia o uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady.

Prevádzkovo nevyskúšané stroje alebo zariadenia

§298

Na podporu zavádzania nových strojov alebo zariadení, najmä ak ide o stroje a zariadenia, ktoré sú zahrnuté v pláne rozvoja vedy a techniky, vykonávacie predpisy môžu ustanoviť osobitné dodacie podmienky a zodpovednosť pre prípad použitia prevádzkovo nevyskúšaných strojov alebo zariadení.

Zmluvy o dodávke stavebných prác a o dodávke stavebnej časti

§299

(1)

Zmluvou o dodávke stavebných prác sa dodávateľ zaväzuje odberateľovi dodať stavebné práce, vrátane stavebných hmôt a dielcov, prípadne vrátane strojov, zariadení a príslušnej časti projektovej dokumentácie.

(2)

Zmluvou o dodávke stavebnej časti sa dodávateľ zaväzuje dodať investorovi stavebnú časť stavby v rozsahu vymedzenom v schválenej projektovej dokumentácii. Ak dodáva investorovi aj príslušnú časť projektovej dokumentácie, je táto dokumentácia súčasťou dodávky stavebnej časti.

§300

(1)

Práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sú zrejmé už pri odovzdávaní a preberaní, odberateľ musí reklamovať v zápisnici o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.

(2)

Záručná doba je, pokiaľ nie je ustanovená podľa § 135 inak,

pri žiaruvzdorných vymurovkách priemyselných pecí dva mesiace,

pri žiaruvzdorných vymurovkách koksárenských batérií, vysokých pecí, ohrievačov vetrov, ako aj pri ostatných žiaruvzdorných vymurovkách a pri dymovodoch šesť mesiacov,

pri tuneloch dva roky,

pri vozovkách ciest (ulíc), pri letiskových dráhach a spevnených plochách pre lietadlá s ťažkou živičnou alebo betónovou alebo dláždenou vozovkou a pri ochranných náteroch oceľových mostných konštrukcií tri roky,

pri údolných priehradách, pokiaľ ide o vady, ktoré možno zistiť až po naplnení nádrže na plné vzdutie, šesť mesiacov od naplnenia nádrže na plné vzdutie, najviac však dva roky,

pri ostatných prácach jeden a pol roka.

Tieto lehoty sa počítajú vždy od podpísania zápisnice o prevzatí.

(3)

Záručná doba sa skracuje o dobu, po ktorú bol odberateľ v omeškaní so začatím preberacieho konania alebo po ktorú neoprávnene odmietal práce prevziať.

(4)

Ak ide o vady prác poddodávateľa stavebných prác, ktoré môže zistiť až pri prevzatí prác alebo časti prác niektorý z ďalších odberateľov alebo až po tomto prevzatí, musí ich odberateľ reklamovať najneskoršie do 15 dní od dňa po tom, čo dostal včasnú reklamáciu ďalšieho odberateľa, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká. To platí i o poddodávkach pre dodávateľa súboru strojov a zariadení.

Zmluva o dodávke súboru strojov a zariadení

§301

Zmluvou o dodávke súboru (súborov) strojov a zariadení sa dodávateľ zaväzuje dodať súbor strojov a zariadení (vrátane montáží a príslušnej časti projektovej dokumentácie) zabezpečujúci úplný alebo aspoň čiastkový samostatný technologický proces. Ak to požaduje odberateľ, dodávateľ je povinný zaviazať sa, že dodá v dojednanej lehote a rozsahu aj náhradné diely pre prvé vybavenie strojov a zariadení; v prípade omeškania dodávateľ je povinný platiť penále vo výške ceny nedodaných náhradných dielov.

§302

Pre prípad, že dodávateľ by musel svojich pracovníkov vysielať na stavenisko (pracovisko) v ekonomicky neodôvodnenom predstihu, vykonávacie predpisy môžu ustanoviť podmienky, za ktorých je odberateľ na žiadosť dodávateľa povinný stroje a zariadenia pre dodávateľa na jeho náklad odobrať od dopravcu, uskladniť a o uskladnené stroje a zariadenia sa starať.

Komplexné vyskúšanie

§303

(1)

Súčasťou dodávky je aj komplexné vyskúšanie. Komplexným vyskúšaním dodávateľ preukazuje, že dodávka je kvalitná a že je schopná skúšobnej prevádzky.

(2)

Rozsah a náplň komplexného vyskúšania organizácie uvedú v zmluve v súlade s projektovou dokumentáciou; súčasne dohodnú aj ostatné podmienky, za ktorých sa bude komplexné vyskúšanie vykonávať. Prípadné rozpory o rozsahu a náplni komplexného vyskúšania riešia nadriadené orgány.

(3)

Ak komplexné vyskúšanie nemožno vykonať preto, že súbor nadväzuje na doteraz nesplnené dodávky iných dodávateľov investora, organizácie dohodnú, akým náhradným spôsobom dodávateľ osvedčí spôsobilosť na skúšobnú prevádzku. Len čo odpadne prekážka, ktorá bráni komplexnému vyskúšaniu, dodávateľ je povinný dodatočne vykonať skúšky v rozsahu zodpovedajúcom komplexnému vyskúšaniu. Ak sa pri tomto dodatočnom vyskúšaní zistí, že dodávka nebola schopná pri prevzatí skúšobnej prevádzky, dodávateľ je povinný zaplatiť odberateľovi penále ustanovené v § 295 ods. 1.

§304

(1)

(1)

Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie strojov alebo zariadení osvedčuje dodávateľ individuálnym vyskúšaním.

(2)

Individuálne vyskúšanie je súčasťou dodávky a rozumie sa ním skúška stroja alebo zariadenia v rozsahu potrebnom na preverenie úplnosti a funkcie stroja alebo zariadenia a riadneho vykonania montáže.

§313

(1)

Práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sú zrejmé už pri odovzdávaní a preberaní, odberateľ musí reklamovať v zápisnici o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.

(2)

Záručná doba je šesť mesiacov od splnenia dodávky. Ak však ide o vady, ktoré môže zistiť až pri prevzatí alebo až po tomto prevzatí niektorý z ďalších odberateľov, odberateľ musí reklamovať najneskoršie do 15 dní od vtedy, čo dostal včasnú reklamáciu ďalšieho odberateľa, pri dodávkach strojov alebo zariadení najneskoršie však do dvoch rokov od splnenia dodávky.

§314

Pre dodávky zmontovaných strojov, zariadení alebo konštrukcií, aj keď nie sú určené pre investičnú výstavbu, platia predchádzajúce ustanovenia primerane.

Zmluva o dodávke montáže

§315

Zmluvou o dodávke montáže sa dodávateľ zaväzuje umiestniť a zostaviť stroje, zariadenia, ich súbor alebo konštrukcie na dojednanom mieste tak, aby boli schopné prevádzky.

§316

(1)

Montáž sa dodáva podľa dohody organizácií buď dodávateľským spôsobom alebo spôsobom šéfmontáže.

(2)

Pri dodávateľskom spôsobe všetky montážne práce vykonáva dodávateľ.

(3)

Pri dodávke montáže spôsobom šéfmontáže dodávateľ montážne práce len odborne technicky riadi. Ostatné montážne práce vykonáva odberateľ podľa príkazu a za odborného vedenia dodávateľa; dodávateľ je však oprávnený si vyhradiť, že niektoré vybraté práce vykoná sám. Dodávateľ nezodpovedá za nedodržanie lehôt a za vady, ktoré vznikli v dôsledku neuposlúchnutia alebo neodborného vykonania jeho príkazov, a za omeškanie s odovzdaním prác, ktoré spôsobil odberateľ.

§317

(1)

Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie osvedčuje dodávateľ vykonaním určených skúšok každého jednotlivého stroja alebo zariadenia v rozsahu potrebnom na preverenie riadneho vykonania montáže; tieto skúšky sú súčasťou dodávky.

(2)

O uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady obdobne platí ustanovenie § 313.

§318

Pre dodávky montážnych prác, aj keď nie sú určené pre investičnú výstavbu, predchádzajúce ustanovenia platia primerane.

Dodávateľské systémy

§319

Dohodou medzi organizáciami, prípadne opatreniami nadriadených orgánov sa určí, či v zmluvnom vzťahu s investorom bude jedna alebo viac organizácií a akým spôsobom budú dodávať (dodávateľský systém).

Iné ustanovenia

§320

Vykonávacie predpisy môžu dodávky pre poľnohospodársku investičnú výstavbu jednotných roľníckych družstiev upraviť odchylne.

Druhá hlava

DODÁVKY VÝVOZNÝCH INVESTIČNÝCH CELKOV

Úvodné ustanovenia

§321

(1)

Zmluvou o dodávke vývozného investičného celku sa dodávateľ zaväzuje dodať stroje, zariadenia alebo práce, pokiaľ je dodávka uvedená ako dodávka vývozného investičného celku v zozname vydanom príslušnými ministerstvami po prejednaní s Ministerstvom zahraničného obchodu alebo pokiaľ bola ako dodávka vývozného investičného celku dohodnutá medzi organizáciami alebo ich nadriadenými orgánmi.

(2)

Ako dodávka vývozného investičného celku môže sa medzi organizáciami dohodnúť len dodávka strojov, zariadení alebo prác v rozsahu aspoň jedného súboru.

§322

Dodávku vývozného investičného celku zabezpečuje voči podniku zahraničného obchodu (vývoznému odberateľovi) jediný dodávateľ (hlavný dodávateľ), pokiaľ sa zúčastnené ministerstvá nedohodnú inak.

Uzavieranie zmlúv

§323

(1)

Podkladom pre vypracovanie návrhu zmluvy je dopyt obsahujúci požiadavky vývozného odberateľa a lehotu, v ktorej sa má návrh zmluvy vypracovať.

(2)

Hlavný dodávateľ je povinný podať návrh zmluvy v lehote uvedenej v dopyte. Ak tak nemôže urobiť, musí najneskoršie do 15 dní po tom, čo dostal dopyt, oznámiť vývoznému odberateľovi riadne odôvodnené stanovisko.

(3)

Návrhom zmluvy je hlavný dodávateľ viazaný po dobu troch mesiacov, pokiaľ sa s vývozným odberateľom nedohodne na inej lehote; je však oprávnený návrh podmieniť tým, že vývozný odberateľ neprijme iné, menovite uvedené návrhy zmlúv, ktoré mu hlavný dodávateľ už skôr podal.

(4)

Ak vývozný odberateľ neodovzdá hlavnému dodávateľovi projektovú dokumentáciu zahraničného zákazníka, hlavný dodávateľ je povinný na základe dopytu zabezpečiť vypracovanie ponukového projektu, pokiaľ je to pre vypracovanie návrhu zmluvy potrebné.

(5)

Ak hlavný dodávateľ v záujme dodržania dodacej lehoty začne so súhlasom vývozného odberateľa práce na ďalšej projektovej dokumentácii alebo výrobu pred uzavretím zmluvy, vývozný odberateľ uhradí náklady s tým spojené, aj keď k uzavretiu zmluvy nedôjde.

(6)

Pre povinnosť hlavného dodávateľa uzavrieť zmluvu primerane platí ustanovenie § 270.

§324

Zmluva je uzavretá, ak dôjde k výslovnej dohode o predmete a čase plnenia, prípadne o ďalších náležitostiach, ktoré výnimočne vývozný odberateľ v dopyte alebo hlavný dodávateľ v návrhu zmluvy vyhlási za podstatné pre vznik zmluvy. Lehota na podanie žiadosti o rozhodnutie sporu o iných náležitostiach (§ 153 ods. 3) je tri mesiace od vzniku zmluvy.

Dodacie podmienky

§325 Akosť a obaly

(1)

Ak sa dojednáva akosť jednotlivých výrobkov dodaných v rámci dodávky vývozného investičného celku, primerane platí ustanovenie § 217.

(2)

Pokiaľ sa organizácie o druhu obalov a o spôsobe balenia nedohodli inak, hlavný dodávateľ je oprávnený použiť obvyklý vývozný obal zodpovedajúci spôsobu a dĺžke prepravy.

§326 Montáž

Montáž sa dodáva podľa dohody organizácií buď dodávateľským spôsobom alebo spôsobom šéfmontáže. Pri dodávke montáže spôsobom šéfmontáže hlavný dodávateľ nezodpovedá za dodržanie lehoty na vykonanie montáže.

§327 Prirážky

(1)

Ak hlavný dodávateľ predĺži na žiadosť vývozného odberateľa záväznosť návrhu zmluvy bez zmien dodacej lehoty alebo ak sa zaviaže skrátiť pôvodne dohodnutú dodaciu lehotu, môže súčasne požadovať dojednanie primeranej prirážky.

(2)

Primeranú prirážku dostane hlavný dodávateľ aj vtedy, ak dodrží dohodnutú lehotu, prípadne skráti oneskorenie napriek tomu, že vývozný odberateľ je v omeškaní s plnením svojich povinností voči hlavnému dodávateľovi.

§328 Splnenie dodávky

(1)

Dodávka strojov, zariadení a projektovej alebo inej dokumentácie sa splní ich odovzdaním prvému tuzemskému verejnému dopravcovi alebo pošte na prepravu do miesta určenia, prípadne odovzdaním vývoznému odberateľovi; pri omeškaní odberateľa ustanovenie § 168 ods. 2 platí obdobne.

(2)

Dodávka montážnych prác alebo iných prác sa splní ich riadnym vykonaním.

(3)

Vykonávací predpis môže upraviť splnenie dodávok odchylne.

Zodpovednosť za vadné alebo oneskorené plnenie

§329

(1)

Hlavný dodávateľ zodpovedá vývoznému odberateľovi za vady dodávky po rovnakú dobu ako vývozný odberateľ zahraničnému zákazníkovi. Vývozný odberateľ je povinný pred uzavretím zmluvy so zahraničným zákazníkom prejednať dobu zodpovednosti s hlavným dodávateľom. Túto dobu je však povinný s hlavným dodávateľom vopred dohodnúť v tom prípade, ak so zahraničným zákazníkom dojednáva dlhšiu dobu zodpovednosti, než aká zodpovedá ustanoveniu príslušných medzištátnych podmienok; inak je dohoda potrebná len vtedy, ak sa dojednáva dlhšia doba zodpovednosti ako jeden rok od uvedenia strojov a zariadení do prevádzky, prípadne dlhšia ako dva roky od dodávky poslednej podstatnej časti.

(2)

Rozsah a podmienky zodpovednosti, pokiaľ nie sú ustanovené vykonávacím predpisom, vývozný odberateľ musí s hlavným dodávateľom vždy dohodnúť; organizácie sú pritom viazané príslušnými medzištátnymi podmienkami.

(3)

Pokiaľ nedošlo medzi vývozným odberateľom a hlavným dodávateľom k dohode o dlhšej dobe zodpovednosti poskytovanej zahraničnému zákazníkovi, obmedzuje sa zodpovednosť hlavného dodávateľa po uplynutí doby, ktorú s ním nemusí vývozný odberateľ dohodnúť, na povinnosť vykonať opravy na náklad vývozného odberateľa.

§330

(1)

Vývozný odberateľ musí reklamovať do 15 dní odo dňa, keď dostal včasnú zprávu zahraničného zákazníka o vadách dodávky, inak jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.

(2)

Hlavný dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu reklamované vady na žiadosť vývozného odberateľa odstrániť i v prípadoch, v ktorých neuznáva, že za vady zodpovedá; náklady až do rozhodnutia o reklamácii dočasne znáša hlavný dodávateľ.

(3)

Ak pre dodávku platia medzištátne podmienky, musí sa reklamácia vybaviť v súlade s nimi.

§331

(1)

Hlavný dodávateľ, ktorý je v omeškaní s plnením dodávky, je povinný odberateľovi zaplatiť za každý začatý mesiac omeškania penále vo výške 1 % z ceny strojov, zariadení alebo prác, ktoré neboli dodané, najviac však 6 %. Ak však pre omeškanie dodávateľa s plnením časti dodávky nemožno dodávku použiť na určený účel z dôvodu oneskorenia jej časti, dodávateľ zaplatí penále tak, ako keby sa neplnilo vôbec.

(2)

Organizácie sú povinné dojednať penále za nedodržanie povinností, včasné splnenie ktorých má význam pre dodržanie konečnej dodacej lehoty.

(3)

Vývozný odberateľ nemusí penále účtovať ani vymáhať.

Povinnosti ostatných dodávateľských organizácií

§332

(1)

Ustanovenia tejto hlavy platia aj pre záväzkové vzťahy

medzi hlavným dodávateľom a jeho dodávateľmi, ako aj medzi ďalšími dodávateľmi a odberateľmi, pokiaľ rozsah dodávok je určený obdobne podľa ustanovenia § 321,

Prepravca je povinný zaplatiť dopravcovi majetkové sankcie ustanovené prepravnými poriadkami, ak neodčerpá plánovaný objem prepravy.

(3)

Za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených v odseku 1 a 2 zodpovedajú dopravcovia alebo prepravcovia, len pokiaľ tak ustanovujú prepravné poriadky; prepravné poriadky najmä ustanovujú, za akých podmienok a v akom rozsahu dopravca zodpovedá za nepristavenie objednaných dopravných prostriedkov.

(4)

Prepravné poriadky môžu ustanoviť i ďalšie majetkové sankcie pre prípad porušenia iných povinností v preprave.

Tretia hlava

ZÁVÄZKY Z PREPRAVNEJ ZMLUVY

Prepravná zmluva

§336

Prepravná zmluva vzniká prevzatím zásielky na prepravu; prevzatie sa potvrdzuje na prepravnej listine. Ak tak ustanovujú prepravné poriadky, prepravná zmluva vzniká už dohodou o podmienkach prepravy; v tomto prípade je dopravca povinný na žiadosť prepravcu písomne potvrdiť prevzatie zásielky.

§337

(1)

Prepravnou zmluvou sa dopravca odosielateľovi zaväzuje, že prepraví zásielku do určeného miesta a vydá ju oprávnenému príjemcovi alebo že vykoná prepravu v dohodnutom rozsahu a za určených podmienok. Dopravca je povinný vykonať prepravu s odbornou starostlivosťou a v určených lehotách. Odosielateľ sa zaväzuje spolupôsobiť podľa prepravných poriadkov a za prepravu zaplatiť.

(2)

Prepravné poriadky ustanovujú, kedy sa zásielka môže z prepravy vylúčiť alebo kedy sa môže uzavretie prepravnej zmluvy, prípadne vykonanie prepravy odmietnuť.

§338

(1)

Ak nie je ustanovené niečo iné, dopravca môže na splnenie zmluvy použiť aj iné organizácie. Pritom zodpovedá prepravcovi rovnakým spôsobom, ako keby prepravu vykonal sám.

(2)

Ak dopravcovia rôznych druhov dopravy vykonávajú prepravu podľa osobitných predpisov spoločne (združená preprava), tieto predpisy ustanovujú, ktorý z dopravcov a za akých podmienok zodpovedá za túto prepravu.

§339

Príjemcovia sú povinní spolupôsobiť podľa prepravných poriadkov na splnenie prepravnej zmluvy. Ak za príjemcu preberá od dopravcu zásielku na ďalšiu prepravu iný dopravca, zodpovedá za to, že urobí všetky úkony predpísané príjemcovi zásielky.

Zodpovednosť dopravcu

§340

(1)

Dopravca zodpovedá za škody, ktoré vzniknú na prepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepravu až do jej vydania; svojej zodpovednosti sa zbaví, len ak škoda bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, zvláštnou povahou zásielky alebo okolnosťou, ktorú nemohol dopravca odvrátiť.

(2)

Prepravné poriadky môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch je prepravca povinný dokázať, že škoda nebola spôsobená niektorou z okolností uvedených v odseku 1.

§341

Pri strate alebo zničení prepravovanej zásielky dopravca je povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zničená zásielka v čase, keď bola prevzatá na prepravu. Okrem toho dopravca je povinný uhrádzať všetky náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou stratenej alebo zničenej zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnej strate uhradzuje dopravca sumu, o ktorú bola zásielka znehodnotená; pokiaľ bude účelné vykonať opravu, dopravca uhradzuje náklady opravy.

§342

Za iné škody zodpovedá dopravca, len ak boli spôsobené prekročením dodacej lehoty; tieto škody uhradzuje len do výšky dovozného.

§343

Za prekročenie dodacej lehoty dopravca je povinný zaplatiť majetkové sankcie ustanovené v prepravných poriadkoch.

Štvrtá hlava

UPLATŇOVANIE A ZÁNIK PRÁV

§344

(1)

Okolnosti, ktoré môžu zakladať majetkovú zodpovednosť medzi dopravcom a prepravcami (odosielateľom, príjemcom), zisťujú sa spravidla zápisnicou, ktorá je podkladom pre uplatňovanie práv.

(2)

Ak dopravca zistí porušenosť alebo neúplnosť zásielky alebo okolnosti tomu nasvedčujúce, je povinný zistiť stav zásielky a spísať zápisnicu, v ktorej sa musia uviesť všetky okolnosti rozhodujúce pre zistenie zodpovednosti dopravcu alebo prepravcu. Správnosť zistení obsiahnutých v zápisnici potvrdia podpisom osoby, ktoré sa zúčastnili na jej zostavení.

(3)

Ak príjemca zásielky pri jej odovzdaní zistí zjavnú porušenosť alebo neúplnosť, alebo okolnosti tomu nasvedčujúce, je povinný požiadať dopravcu najneskoršie pri prevzatí zásielky o spísanie zápisnice. Dokiaľ dopravca nespíše požadovanú zápisnicu, príjemca nie je povinný zásielku prevziať. Pri úplnej strate zásielky odosielateľ alebo príjemca je povinný požiadať o spísanie zápisnice do jedného mesiaca od uplynutia dodacej lehoty ustanovenej prepravnými poriadkami.

§345

(1)

Všetky práva, ktoré majú prepravcovia voči dopravcom v súvislosti s prepravou, musia reklamovať písomne u dopravcu; inak tieto práva zanikajú.

(2)

V reklamácii musí prepravca vymedziť svoje požiadavky a stručne ich odôvodniť; ďalej musí pripojiť doklady osvedčujúce správnosť reklamácie.

(3)

Reklamácia sa musí dopravcovi odoslať do šiestich mesiacov odo dňa vzniku prepravnej zmluvy; ak ide o iné práva než z prepravnej zmluvy, do šiestich mesiacov od vzniku príslušného práva.

(4)

Dopravca je povinný prepravcovi oznámiť svoje stanovisko k reklamácii najneskoršie do troch mesiacov.

§346

(1)

Lehota na uplatňovanie práv prepravcu voči dopravcovi na hospodárskej arbitráži je šesť mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po odoslaní reklamácie dopravcovi.

(2)

Pre uplatňovanie práv dopravcov voči prepravcom platia ustanovenia § 130 až 132.

DESIATA ČASŤ | HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY PRI INÝCH SPÔSOBOCH SPOLUPRÁCE MEDZI SOCIALISTICKÝMI ORGANIZÁCIAMI

Prvá hlava

HOSPODÁRSKE ZMLUVY O PREVODOCH SPRÁVY, O DOČASNOM UŽÍVANÍ A O PREVODOCH VLASTNÍCTVA

§347 Prevod správy národného majetku

(1)

Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 68) musí obsahovať

určenie prevádzaného majetku,

určenie dňa prevodu správy národného majetku,

ak je prevod odplatný, aj výšku odplaty.

(2)

Hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 1.

(3)

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú

názvy nadriadených orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy národného majetku,

hodnota prevádzaného majetku podľa údajov účtovnej evidencie,

dôvod prevodu správy,

práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú.

(4)

Odovzdávajúca organizácia zodpovedá za vady odovzdávaného majetku len v tých prípadoch a v tom rozsahu, ako to bolo dohodnuté.

(5)

Správa prechádza dňom určeným v zmluve.

(6)

Ak sa zmluva neuzaviera na základe rozhodnutia nadriadených orgánov alebo ak vykonávacie predpisy neustanovujú inak, pre účinnosť zmluvy treba schválenie nadriadených orgánov.

§348 Dočasné užívanie národného majetku

(1)

Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku (§ 71) musí obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a doby užívania, ustanovenie o výške odplaty alebo o tom, že užívanie sa poskytuje bezplatne; obsahuje aj dohodu o udržiavaní a úpravách majetku, ako aj o tom, ako sa vyporiadajú náklady na ne vynaložené.

(2)

Miestnosti určené alebo užívané na iné než obytné alebo poľnohospodárske účely nesmú sa odovzdať do dočasného užívania bez rozhodnutia orgánu na to príslušného podľa osobitných predpisov.

(3)

Právo dočasne užívať národný majetok zaniká dohodou, uplynutím určenej doby, a ak užívanie bolo dojednané na neurčitú dobu, uplynutím mesačnej výpovednej lehoty, ak nebola dojednaná iná výpovedná lehota. Ak ide o miestnosti určené alebo užívané na iné než obytné alebo poľnohospodárske účely, zaniká právo na ich užívanie aj rozhodnutím orgánu na to príslušného podľa osobitných predpisov.

§349 Prevody vlastníctva

Pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí ustanovenie § 347.

§350

Ustanovenia § 348 a 349 primerane platia i v prípadoch, v ktorých socialistické organizácie mimo obvyklého hospodárenia prevádzajú vlastníctvo iného majetku v socialistickom vlastníctve, než je národný majetok, alebo ho odovzdávajú do dočasného alebo dlhodobého užívania.

§351

(1)

Odovzdávajúca organizácia je vždy povinná upozorniť preberajúcu organizáciu na všetky vady a iné nedostatky odovzdávaného majetku, o ktorých vie alebo vedieť musí; inak zodpovedá za škody, ktorým by sa mohlo týmto upozornením zabrániť.

(2)

Ak vzniknú pri uzavieraní zmlúv medzi organizáciami rozpory, riešia ich ich nadriadené orgány.

Druhá hlava

OSTATNÉ HOSPODÁRSKE ZMLUVY MEDZI SOCIALISTICKÝMI ORGANIZÁCIAMI

§352

§358

Poistenie slúži organizáciám na úhradu škôd vznikajúcich náhodilými udalosťami.

§359

Poistenie organizácií vzniká z hospodárskej zmluvy uzavretej socialistickou organizáciou a poisťovňou alebo zo zákona.

§360

(2)

Organizácie sú povinné predkladať banke potrebné doklady, poskytovať jej požadované informácie a aj inak jej umožňovať plnenie jej funkcií.

§364

Pri plnení svojich úloh banka je oprávnená požadovať od organizácií a aj od orgánov im nadriadených, aby vykonali potrebné opatrenia na zlepšenie hospodárenia.

§365

Voči organizáciám, ktoré porušujú platobnú alebo úverovú disciplínu, prípadne inak porušujú zásady riadneho hospodárenia, banka môže použiť opatrenia ustanovené vykonávacími predpismi.

Druhá hlava

PLATOBNÝ STYK SOCIALISTICKÝCH ORGANIZÁCIÍ

§366

(1)

Organizácie sú povinné vykonávať svoje platby zásadne bezhotovostným spôsobom z prostriedkov na príslušnom účte v banke. Platiť v hotovosti môžu organizácie iba v prípadoch a za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi.

(2)

Z prostriedkov na účte banka platí organizácii úroky, pokiaľ sú ustanovené.

§367

(1)

Organizácia je najmä povinná

zabezpečovať na účte v banke dostatok prostriedkov na úhradu svojich platieb,

včas overovať nezávadnosť platieb, platiť v správnej výške a v určených lehotách, ako aj starať sa o správne inkaso pohľadávok a ostatných príjmov,

sústreďovať svoje peňažné hotovosti presahujúce určený limit pokladničného zostatku na účte v banke.

(2)

(1)

Pri bezhotovostnom platení sa povinnosť platiť splní odpísaním príslušnej sumy z účtu platiteľa v peňažnom ústave.

(2)

Pri platení v hotovosti sa povinnosť platiť splní zložením príslušnej sumy v peňažnom ústave alebo na pošte, pokiaľ sa platba vykonáva ich prostredníctvom, alebo odovzdaním príslušnej sumy príjemcovi.

(3)

Pri vyrovnaní vzájomných pohľadávok započítaním sa povinnosť platiť splní do výšky započítania dňom, v ktorom sa započítanie vykonalo.

§374

Práva vyplývajúce organizácii voči banke zo zostatku na účte nezanikajú počas jeho trvania.

Tretia hlava

FAKTUROVANIE A INÉ PODKLADY PRE PLATENIE

§375

Podkladom pre platenie dodávok uskutočňovaných medzi socialistickými organizáciami je spravidla faktúra.

§376

(1)

Právo a povinnosť fakturovať vzniká dňom splnenia (čiastočného splnenia) dodávky.

(2)

Predpisy o fakturovaní a platení môžu ustanoviť vznik práva a povinnosti fakturovať inak.

§377

Ak dodávateľ neodoslal faktúru v určenej lehote, je povinný odberateľovi zaplatiť penále vo výške 1 % z fakturovanej sumy za každý začatý mesiac omeškania.

§378

(1)

Ak je organizácia v omeškaní s platením faktúry (dokladu ju nahradzujúceho) alebo so splnením vykonateľného arbitrážneho rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je povinná oprávnenej organizácii zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

(2)

Poplatok z omeškania v rovnakej výške organizácia je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii,

ak je v omeškaní s odoslaním podkladu pre fakturáciu, pokiaľ povinnosť podklad odoslať je ustanovená vo vykonávacích predpisoch alebo v zmluve;

ak si neoprávnene vyberie z jej účtu peňažnú sumu, na ktorú nemá právo; v tomto prípade platí poplatok z omeškania odo dňa, keď peňažnú sumu dostala, do dňa, keď ju oprávnenej organizácii vrátila.

(3)

Odberateľ, ktorý nezaplatil faktúru v rozsahu vadného plnenia (§ 202 ods. 1), nie je v omeškaní s platením, pokiaľ jeho reklamácia je oprávnená a pokiaľ právo zo zodpovednosti za vady sa včas uplatnilo.

(4)

Poplatok z omeškania sa neplatí za dobu, po ktorú bolo zdržanie vykonateľnej platby spôsobené peňažným ústavom.

§379

Zaplatením odberateľ nestráca právo zo zodpovednosti za vady.

§380

V iných prípadoch než pri platení dodávok sú medzi organizáciami podkladom pre platenie spravidla dobropis, ak podklad vystavuje dlžník, vyúčtovanie, ak podklad vystavuje veriteľ, a rozhodnutia alebo opatrenia príslušných orgánov.

Štvrtá hlava

BANKOVÝ ÚVER

§381

(1)

Organizácie sú povinné svoju úverovú potrebu plánovať.

(2)

Banka zabezpečuje súlad úverovej potreby organizácií s celospoločenskými záujmami prostredníctvom úverového plánu.

§382

(1)

Pre úverovanie platia tieto zásady:

úverové prostriedky môžu sa použiť iba pre potreby organizácie, ktorej bol úver povolený;

organizácia je oprávnená použiť úverové prostriedky len na účely, na ktoré boli poskytnuté;

úver je zročný najneskoršie v lehote určenej bankou;

organizácia je povinná starať sa o to, aby úver bol zabezpečený spôsobom určeným bankou;

z úveru organizácia platí úroky, pokiaľ sú ustanovené.

(2)

Úver sa poskytuje predovšetkým hospodárskym organizáciám.

§383

(1)

Banka môže uhrádzať svoje pohľadávky zo zročných úverov, prípadne aj z ručenia za ne i bez upomínania odpísaním z príslušných účtov úverovanej organizácie, prípadne i z príslušných účtov organizácie, ktorá sa za splatenie úveru zaručila (ručiteľ).

(2)

Ak banka požaduje splatenie úveru pred lehotou zročnosti, môže žiadať zaplatenie od ručiteľa až po jeho predchádzajúcom upovedomení.

(3)

Vzťah banky a ručiteľa môže sa upraviť dohodou inak.

§384

(1)

Lehota pre zánik práv banky z poskytnutých úverov a práv proti ručiteľovi neprebieha ďalej, prípadne ani nezačína, pokiaľ na účte, z ktorého sa môžu tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov použiteľných na ich úhradu.

Ak lehota bola predĺžená, má sa v pochybnostiach za to, že nová lehota sa začína dňom, ktorý nasleduje po uplynutí pôvodnej lehoty.

§388

(1)

Právo, nadobudnutie ktorého je viazané na určitý deň, nadobúda sa už začiatkom tohto dňa. Právne následky omeškania alebo zmeškania nastanú až uplynutím posledného dňa lehoty. Ak je však na prejav alebo na plnenie určený alebo obvyklý len určitý denný čas, možno taký prejav urobiť alebo plnenie poskytnúť včas len v tomto dennom čase.

(2)

Ak by posledný deň lehoty určenej na prejav alebo na plnenie pripadol na deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší budúci pracovný deň, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak. Ak je však lehota ustanovená určením kalendárneho týždňa, posledným dňom lehoty je vždy posledný pracovný deň v tomto týždni.

Osobitné ustanovenia o právnom postavení niektorých socialistických organizácií

§389

(1)

V hospodárskoprávnych vzťahoch vystupujú aj podniky zahraničného obchodu; ich zriaďovanie, spôsobilosť nadobúdať práva a zaväzovať sa, hospodárenie, organizáciu a ostatné majetkoprávne pomery upravujú osobitné predpisy.

(2)

Ustanovenia tohto zákona nemožno použiť na vzťahy, pokiaľ sú upravené zákonom o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku.

§390

O hospodárskej činnosti iných socialistických organizácií než štátnych, družstevných a spoločenských, ak nie je upravená osobitnými predpismi, platia tie ustanovenia tohto zákona, ktoré svojím obsahom najlepšie zodpovedajú povahe a úlohám týchto organizácií.

Splnomocnenie

§391

(1)

Predpisy o úprave plánovania rozvoja národného hospodárstva vydá Štátna plánovacia komisia; týmto spôsobom ustanoví najmä metodiku plánovania a postup pri vypracovaní plánu rozvoja národného hospodárstva.

(2)

Ministerstvo financií a Štátna banka československá v rozsahu ustanovenom ministrom financií vydajú predpisy o úprave finančného plánovania, finančného hospodárenia, o správe národného majetku, ako aj predpisy potrebné na vykonanie jedenástej časti; Ministerstvo financií môže v prípade potreby odchylne upraviť majetkové sankcie ustanovené za porušenie platobnej a fakturačnej disciplíny.

§392

(1)

Dodávateľské ministerstvá po dohode so zúčastnenými ministerstvami vydajú podľa potreby na vykonanie šiestej, siedmej, ôsmej časti a desiatej časti druhej hlavy základné podmienky dodávky pre určité skupiny výrobkov a prác. O dodávkach výrobkov pre vývoz a z dovozu vydá základné podmienky dodávky Ministerstvo zahraničného obchodu; o dodávkach vývozných investičných celkov vydá základné podmienky dodávky Ministerstvo zahraničného obchodu a Ministerstvo ťažkého strojárstva; o dodávkach pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu vydá základné podmienky dodávky Ministerstvo národnej obrany; o dodávkach štátnych hmotných rezerv vydá základné podmienky dodávky Správa štátnych hmotných rezerv; o dodávkach poľnohospodárskych výrobkov a potrieb vydá základné podmienky dodávky Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ústredná správa nákupu poľnohospodárskych výrobkov; o dodávkach pre poľnohospodársku investičnú výstavbu jednotných roľníckych družstiev vydá základné podmienky dodávky Ministerstvo stavebníctva a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva.

(2)

Základné podmienky dodávky obsahujú podrobnejšiu úpravu dodávateľsko-odberateľských vzťahov; vzťahujú sa na všetky dodávky výrobkov a prác príslušného odvetvia, aj keď niektoré dodávateľské organizácie nie sú riadené ministerstvom, ktoré tieto základné podmienky dodávky vydalo. Základné podmienky dodávky sa môžu odchyľovať od ustanovení tohto zákona len pokiaľ to zákon pripúšťa a pokiaľ nevyhnutnosť odchylnej úpravy je odôvodnená zvláštnosťou upravovaného odvetvia.

(3)

Základné podmienky dodávky schvaľuje hlavný arbiter Československej socialistickej republiky.

(4)

Ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ministerstvami v prepravných poriadkoch podrobne upraví hospodárske záväzky obsiahnuté v deviatej časti.

§393

Podrobnejšie predpisy o podnikovom registri vydá Ministerstvo spravodlivosti, ktoré upraví aj spôsob vedenia obchodných a spoločenstevných registrov.

§394

(1)

Ministerstvo chemického priemyslu vydá po dohode so zúčastnenými ministerstvami predpisy o hospodárení s obalmi.

(2)

Predpisy na vykonanie § 186 vydá Ministerstvo vnútorného obchodu po dohode so zúčastnenými ministerstvami.

§395

Hlavný arbiter Československej socialistickej republiky

vydá predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona, pokiaľ ich vydanie nepatrí iným orgánom;

ak to vyžadujú naliehavé potreby národného hospodárstva, upraví hospodárske záväzky na prechodný čas pre jednotlivé odvetvia (odbory) alebo organizácie odchylne od ustanovení tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Prechodné ustanovenia

§396

Dňom nadobudnutia majetku do štátneho socialistického vlastníctva zanikajú záložné práva a vecné bremená na tomto majetku.

§397

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú i právne vzťahy vzniknuté pred 1. júlom 1964; vznik týchto právnych vzťahov ako i práva z nich vzniknuté pred 1. júlom 1964 sa však spravujú doterajšími predpismi.

§398

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 1964.

Záverečné ustanovenia

§399

Zrušujú sa:

zákon č. 51/1955 Zb. o národných podnikoch a niektorých iných hospodárskych organizáciách v znení zákona č. 67/1958 Zb. (vyhláška č. 68/1958 Zb.),

vládne nariadenie č. 82/1951 Zb. o organizácii štátnych majetkov,

zákon č. 73/1959 Zb. o miestnom hospodárstve,

vládne nariadenie č. 3/1953 Zb. o podnikoch štátneho obchodu,

vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku,

vládne nariadenie č. 30/1954 Zb. o daroch v prospech štátu a o usporadúvaní zbierok národnými výbormi,

vyhláška Ministerstva financií č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku v znení vyhlášok č. 133/1960 Zb. a č. 59/1963 Zb.,

zákon č. 53/1954 Zb. o ľudových družstvách a družstevných organizáciách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 20/1956 Zb.,

zákon č. 27/1959 Zb. o družstevnej bytovej výstavbe,

10.

zákon č. 100/1950 Zb. o podnikovom registri,

11.

ustanovenie § 61 ods. 2 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách,

12.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 124/1950 Zb., ktorým sa vydávajú niektoré podrobnejšie predpisy o podnikovom registri,

13.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 40/1951 Zb., ktorým sa obmedzuje vyhlasovanie zápisov vykonaných v podnikovom registri,

14.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 13/1953 Zb., ktorým sa určuje, ktoré ďalšie podniky sa zapisujú do podnikového registra,

15.

nariadenie ministra spravodlivosti č. 85/1953 Zb., ktorým sa určuje, ktoré ďalšie podniky sa zapisujú do podnikového registra,

16.

zákon č. 69/1958 Zb. o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami,

17.

vládne nariadenie č. 79/1962 Zb., ktorým sa rozširuje účinnosť zákona č. 69/1958 Zb. o hospodárskych vzťahoch medzi socialistickými organizáciami na úsek stavebnej investičnej výstavby jednotných roľníckych družstiev,

18.

všetky vyhlášky a iné právne predpisy, ktorými sa vydávajú základné podmienky dodávky, s výnimkou vyhlášky č. 127/1962 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky prác a výkonov pre vykonávanie poľnohospodárskej stavebnej investičnej výstavby jednotných roľníckych družstiev a spoločných družstevných podnikov,

19.

vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 172/1958 Ú. l. (Ú. v.) o hospodárskych vzťahoch pri vykonávaní vývozu tovaru,

20.

vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 173/1958 Ú. l. (Ú. v.) o hospodárskych vzťahoch pri vykonávaní dovozu tovaru v znení vyhlášky č. 15/1960 Zb.,

21.

vyhláška ministrov ťažkého strojárstva a zahraničného obchodu č. 147/1959 Ú. l. (Ú. v.) o dodávkach investičných celkov alebo ich častí,

22.

vyhláška hlavného arbitra Československej republiky č. 225/1959 Ú. l. (Ú. v.) o uzavieraní hospodárskych zmlúv na úseku novej techniky v znení vyhlášky č. 14/1962 Zb.,

23.

vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 127/1960 Zb. o uzavieraní hospodárskych zmlúv o vykonávaní prieskumných, projektových, vedeckovýskumných, umeleckých a iných prác na vysokých a priemyselných školách pre socialistické organizácie,

24.

vyhláška ministra financií a hlavného arbitra Československej republiky č. 179/1959 Ú. l. (Ú. v.) o hmotných podnetoch na zvýšenie efektívnosti investičnej výstavby v znení vyhlášky č. 70/1961 Zb.,

25.

smernice Ministerstva financií č. 180/1959 Ú. l. (Ú. v.) o odmenách a prirážkach na zhospodárnenie, skvalitnenie a zrýchlenie investičnej výstavby v znení smerníc č. 71/1961 Zb.,

26.

vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 128/1962 Zb. o úprave sadzieb majetkových sankcií pri dodávkach pre investičnú výstavbu,

27.

vládna vyhláška č. 48/1958 Ú. l. (Ú. v.) o označovaní výrobkov údajmi o ich pôvode,

28.

zákon č. 51/1959 Zb. o výkupe poľnohospodárskych výrobkov, pokiaľ sa vzťahuje na jednotné roľnícke družstvá a ostatné socialistické poľnohospodárske organizácie,

29.

vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva č. 162/1959 Ú. l. (Ú. v.) o výkupe poľnohospodárskych výrobkov v znení vyhlášky č. 68/1962 Zb.

§400

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.

Novotný v. r.

Fierlinger v. r.

Lenárt v. r.

Ing. Vladimír Pastierik	Ing. Vladimír Ozimý	Ing. Zdenka Jablonková
Ing. Beáta Jarošová	Ing. Ivana Glazelová	Ing. Jana Ácsová
Ing. Eva Gášpárová	Ing. Marta Rešetková,	Ing. Mgr. Martin
Ing. Soňa Ugróczy	Ing. Monika Ziškayová	Ing. Marián Drozd
Ing. Zdenka Kováčová	Ing. Jarmila Strählová	Ing. Juraj Válek
Ing. Peter Horniaček