Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hodpodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín 1971

Jednotlivo hospodáriaci roľníci a spolupracujúci členovia ich rodín sú poistení na dávky dôchodkového poistenia podľa tejto vyhlášky, pokiaľ nie sú pracovníkmi v trvalom pracovnom pomere ani nepožívajú starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), pracovný pomer sa považuje za trvalý, ak trvá nepretržite aspoň šesť mesiacov po sebe idúcich, a to v takom rozsahu, že zakladá nárok na prídavky na deti*).

Jednotlivo hospodáriacim roľníkom je roľník, ktorý je v poľnohospodárskom závode osobne zárobkovo činný na vlastný vrub a zárobok je jeho jediným alebo prevažným zdrojom príjmov. Pokiaľ nie je preukázaný opak, predpokladá sa, že obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, ktorá nepresahuje 0,40 ha, nie je zárobkovou činnosťou podľa predchádzajúcej vety. Ak poľnohospodársky závod prevádzajú spoločne členovia rodiny, považuje sa za jednotlivo hospodáriaceho roľníka ten z nich, ktorý závod spravuje; ostatní členovia rodiny sú poistení ako spolupracujúci členovia rodiny. V pochybnosti sa predpokladá, že závod spravujú v tomto poradí: manžel, ovdovený manžel (vdova), najstarší člen rodiny.

Spolupracujúcimi členmi rodiny sú rodičia, svokor, svokra, tesť, testiná, zať, ovdovená nevesta, družka, súrodenci a deti od skončenia povinnej školskej dochádzky a od 1. januára 1969 aj manželka jednotlivo hospodáriaceho roľníka a manželka spolupracujúceho člena rodiny, ak

Poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov vzniká

Poistenie spolupracujúcich členov rodiny vzniká dňom, ku ktorému sa splnili všetky podmienky pre ich poistenie; ustanovenia predchádzajúceho odseku písm. b) a c) platia obdobne.

Jednotlivo hospodáriaci roľníci sú povinní podať na okresnom národnom výbore na predpísanom tlačive za seba a spolupracujúcich členov svojich rodín do ôsmich dní od vzniku poistenia prihlášku do poistenia a do ôsmich dní po jeho zániku odhlášku.

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník zavinil nesplnením alebo nesprávnym splnením ohlasovacej povinnosti, že sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, platí o povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy obdobne ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov*).

Z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa poskytujú:

Dávka dôchodkového poistenia patrí, ak sú splnené podmienky pre nárok na ňu a ak je zaplatené splatné poistné za celý čas trvania poistenia. Dlžné poistné za čas najviac pol roka pred splnením ostatných podmienok pre nárok na dávku môže sa však doplatiť do troch mesiacov po ich splnení.

Starobný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý v čase trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku dovŕšil vek 65 rokov, je poistený aspoň 15 rokov a nepožíva invalidný dôchodok.

Invalidný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý získal potrebnú dobu poistenia, ak sa v čase trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku stal úplne invalidným.

Jednotlivo hospodáriaci roľník je úplne invalidný, ak sa pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav stal neschopným vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo ak by výkon takejto činnosti vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

Starobný (invalidný) dôchodok jednotlivo hospodáriaceho roľníka je:

Priemerný ročný vymeriavací základ sa určuje priemerom vymeriavacích základov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre jednotlivo hospodáriaceho roľníka výhodnejšie.

Ak starobný (invalidný) dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný (invalidný) dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na starobný (invalidný) dôchodok, ktorý je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný (invalidný) dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku splňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov oboch manželov (druha a družky).

Dôchodok podľa predchádzajúceho odseku možno zvýšiť, len ak si dôchodca (rodinný príslušník) pre starobu, zdravotný stav alebo iné závažné dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku podľa uvedeného ustanovenia sa nehľadí na výchovné, zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezmocnosť, na príspevky z doplnkovej sociálnej starostlivosti, na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšie ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

Vymeriavací základ určený pre prevádzateľa poľnohospodárskeho závodu k 30. júnu 1964 podľa predpisov platných toho dňa, platí naďalej pre doterajšieho i každého neskoršieho prevádzateľa tohto poľnohospodárskeho závodu, a to aj v prípade, že sa zmení rozsah započítanej poľnohospodárskej pôdy zmenou jej výmery alebo zmenou druhu pestovaných poľnohospodárskych plodín.

Ak vymeriavací základ nebol určený do 30. júna 1964, určí ho po tomto dni okresný národný výbor so zreteľom na miestne podmienky a na rozsah obhospodarovanej pôdy podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964*).

Vdovský a sirotský dôchodok patria pozostalým po jednotlivo hospodáriacom roľníkovi za podmienok určených v § 64, 65 a 68 zákona.

Vdovský dôchodok sa vymeriava zo starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka, počítajúc do toho aj zvýšenie dôchodku podľa § 12 ods. 1.

Vdovský dôchodok je 60 % starobného (invalidného) dôchodku; ustanovenia § 66 ods. 4 a 5 zákona platia obdobne. Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne. Ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný (invalidný) dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok (§ 9 ods. 3). Ustanovenie § 9 ods. 4 platí obdobne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka, najmenej však 200 Kčs mesačne. Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak však je dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne. Ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ustanovenia § 69 ods. 5 zákona a § 9 ods. 4 tejto vyhlášky platia obdobne.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť o 50 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal následkom pracovného úrazu čiastočne invalidným, môže sa poskytnúť čiastočný invalidný dôchodok vo výške 50 % invalidného dôchodku spolu so zvýšením o 30 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriaci roľník je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav jeho pracovná schopnosť podstatne poklesla. Podstatným poklesom pracovnej schopnosti sa rozumie taký pokles telesných alebo duševných síl, ktorý spôsobuje zníženie pracovného výkonu aspoň o tretinu.

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník zomrel následkom pracovného úrazu, môže sa pozostalým (§ 17 ods. 1 zákona), ktorí vypravili pohreb, poskytnúť pohrebné vo výške 1000 Kčs. Ak vypravil pohreb niekto iný než pozostalý, môže sa pohrebné poskytnúť až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs.

Pracovným úrazom je úraz utrpený v súvislosti s prevádzkou vlastného poľnohospodárskeho závodu. Ako pracovný úraz sa posudzuje tiež úraz utrpený

Výchovné patrí na každé dieťa požívateľa starobného alebo invalidného dôchodku, ktoré by malo pri úmrtí jednotlivo hospodáriaceho roľníka nárok na sirotský dôchodok (§ 68 zákona).

Inak platí o výchovnom ustanovenie § 73 zákona.

Dôchodky jednotlivo hospodáriacich roľníkov môžu byť zvýšené pre bezvládnosť dôchodcu o 100 až 400 Kčs mesačne za podmienok ustanovených v § 74 zákona; obdobne možno zvýšiť pre bezvládnosť dieťaťa od siedmeho roku jeho veku sirotský dôchodok a výchovné.

Ak prestúpi do dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov člen jednotného roľníckeho družstva, pracovník v pracovnom pomere alebo člen výrobného družstva, posudzuje sa doba ich doterajšieho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako doba dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov; doba dôchodkového poistenia družstevných roľníkov pred 1. aprílom 1962 sa však takto posudzuje, len ak bolo za celú dobu trvania tohto poistenia zaplatené poistné. Priemerný ročný vymeriavací základ z obdobia posledných 10 (5) rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, určuje sa z úhrnu

do obdobia 10 (5) rokov sa nezahrnujú náhradné doby.

Ak získal jednotlivo hospodáriaci roľník,ktorý bol bezprostredne pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti pracovníkom v pracovnom pomere alebo členom výrobného družstva, ku dňu prestupu dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov a ak nezanikol nárok na zhodnotenie tejto doby už pred prestupom prerušením zamestnania**), posudzuje sa jeho nárok na invalidný alebo starobný dôchodok po dobu dvoch rokov od výstupu zo zamestnania (z výrobného družstva) podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracovníkov.

Poistné za poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka je 10,8 % jeho vymeriavacieho základu a za poistenie spolupracujúcich členov rodiny 11,4 % ich vymeriavacieho základu.

Jednotlivo hospodáriaci roľník platí poistné za seba a za spolupracujúceho člena rodiny okresnému národnému výboru bez osobitného vymerania.

Poistné za uplynulý mesiac je splatné do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak nebolo splatné poistné zaplatené v určenej lehote, je platca poistného povinný platiť od 16. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí, penále vo výške 0,01 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Okresný národný výbor môže povoliť, aby sa poistné odvádzalo v iných než mesačných lehotách.

Manželka (manžel) bývajúci s platcom poistného v spoločnej domácnosti ručí za poistné, ktoré sa stalo splatným v čase trvania spoločnej domácnosti. Spoluprevádzatelia poľnohospodárskeho závodu ručia za poistné navzájom.

Predchádzajúce ustanovenia o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov platia obdobne tiež pre spolupracujúcich členov ich rodín, pokiaľ sa neustanovuje inak v odsekoch 2 a 3 a v § 18 až 20.

Ak ide o spolupracujúceho člena rodiny vo veku

Ak by vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny bol podľa predchádzajúceho odseku vyšší než vymeriavací základ jednotlivo hospodáriaceho roľníka, v ktorého závode pracuje spolupracujúci člen rodiny, určí sa vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny sumou rovnajúcou sa vymeriavaciemu základu jednotlivo hospodáriaceho roľníka.

Ustanovenia prvej časti o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov platia s výnimkou ustanovení § 10, 12, § 16 ods. 1 a § 18 až 20 tiež pre dôchodkové poistenie iných samostatne hospodáriacich osôb a spolupracujúcich členov ich rodín.

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré nie sú jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi, je:

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť bez spolupracovníkov a preukážu, že ich ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprevyšuje 16 000 Kčs, je 600 Kčs mesačne; ak však neprevyšuje ročný základ dane z príjmov obyvateľstva 6 000 Kčs alebo túto sumu neprevýšil pred určením dane paušálnou sumou, je vymeriavací základ 400 Kčs mesačne. Vymeriavací základ sa určí podľa ročného základu dane z príjmov obyvateľstva pripadajúceho na predchádzajúci kalendárny rok. Poplatníkom, ktorým je daň z príjmov obyvateľstva určená paušálnou sumou, určí sa vymeriavací základ vo výške rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie tohto príjmu za predchádzajúci rok. Okresný národný výbor môže v prípadoch sociálne odôvodnených vymeriavací základ znížiť, ak ide o zárobkovú činnosť vykonávanú bez spolupracovníkov a ak ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprekročil sumu 3 600 Kčs. Vymeriavací základ sa môže znížiť, ak nepresahuje ročný základ dane 2 400 Kčs na 160 Kčs mesačne a ak presahuje ročný základ dane 2 400 Kčs, avšak nedosahuje sumu 3 600 Kčs, na 240 Kčs mesačne.

Za spolupracovníkov samostatne hospodáriacich osôb považujú sa pre účely vymeriavacieho základu spolupracujúci členovia rodiny (§ 1 ods. 3).

Za vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny samostatne hospodáriacej osoby sa považuje suma, ktorá by patrila ako mzda pracovnej sile (pracovníkovi), ktorú spolupracujúci člen rodiny nahradzuje. Vymeriavací základ nesmie však byť vyšší než vymeriavací základ samostatne hospodáriacej osoby.

Poistné samostatne hospodáriacej osoby je 10 % jej vymeriavacieho základu a poistné spolupracujúceho člena rodiny 11 % jeho vymeriavacieho základu.

O zabezpečení členov rodín jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb vykonávajúcich službu v ozbrojených silách platia s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 a 3 obdobne ustanovenia § 78 až 81 a § 85 až 87 zákona a ustanovenia § 60, 61, 63 a § 66 až 68 vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Zaopatrovací príspevok je

Úhrn zaopatrovacích príspevkov priznaných členom rodiny toho istého vojaka nesmie presahovať sumu 720 Kčs mesačne; keby úhrn zaopatrovacích príspevkov vypočítaných podľa predchádzajúcich odsekov presahoval túto sumu, poskytne sa manželke vojaka zaopatrovací príspevok v plnej výške a ostatným členom rodiny sa zníži o rovnakú sumu.

Ak vykonáva spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby službu v ozbrojených silách, platia o zabezpečení členov jeho rodiny obdobné ustanovenia predchádzajúcich odsekov.

Zaopatrovací príspevok podľa tejto vyhlášky nepatrí, ak sú splnené podmienky nároku na tento príspevok podľa iných predpisov.

Pre dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka (§ 1) a iné samostatne hospodáriace osoby (§ 21), pokiaľ sú účastníkmi odboja, a pozostalých po nich platia ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že od veku 65 rokov sa odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však najmenej je 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov.

Za každý začatý rok odbojovej činnosti dôchodok účastníka odboja sa zvyšuje

Ustanovenia zákona platné pre zabezpečenie dôchodcov v chorobe, ktorým patria dôchodky podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov, platia aj pre dôchodcov, ktorým sa priznal dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a pre ich rodinných príslušníkov.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na dôchodcov a ich rodinných príslušníkov, ak sú zo svojej pracovnej činnosti zabezpečení v chorobe a materstve podľa iných predpisov.

Ak porodí jednotlivo hospodáriaca roľníčka, iná samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúca členka jej rodiny alebo rodinná príslušníčka jednotlivo hospodáriaceho roľníka, inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 2 000 Kčs na každé dieťa narodené po 30. septembri 1971. Manželke alebo družke zomretého jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny patrí podpora pri narodení dieťaťa z poistenia zomretého aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Ustanovenie § 37 zákona o ochrannej lehote platí obdobne.

Prídavky na deti patria jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny, ak má nezaopatrené deti.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny povolanému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti prídavky na deti, ak bol dôchodkove poistený v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby.

Podpora pri narodení dieťaťa a prídavky na deti patria len vtedy, ak sa riadne platí poistné.

Prechodné ustanovenia § 124, 136 až 138, § 139 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) a ods. 3 a 4, § 140 a 141 zákona platia obdobne.

Invalidné (čiastočne invalidné) dôchodky manželiek (manželov) jednotlivo hospodáriacich roľníkov a manželiek (manželov) spolupracujúcich členov rodiny*) patriace pred 1. januárom 1969 sa považujú od tohto dňa za invalidné dôchodky spolupracujúcich členov rodiny, a to vo výške, v akej patrili k 31. decembru 1968.

a predpisy vydané na vykonanie týchto ustanovení.

Vyhláška č. 67/1957 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa určujú podrobnosti o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb, sa zrušuje.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.