Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 1971

Kde zákon požaduje pre dosiahnutie výhod z I. (II.) pracovnej kategórie, aby pracovník bol v tejto kategórii zamestnaný v deň vzniku nároku na dôchodok*), zachovávajú sa tieto výhody, ak

Ak pracovník prerušil zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie a prerušenie netrvalo dlhšie ako päť rokov, započítava sa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie aj doba zamestnania vykonávaného v tejto kategórii pred prerušením. Ak však trvalo prerušenie bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre zachovanie výhod zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, len ak bol pracovník do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky.

Doba uvedená v odseku 1 písm. a) a doba prerušenia zamestnania uvedená v odseku 2 sa predlžuje o dobu, po ktorú pracovník požíval invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok.

Ak pracovník nebol zamestnaný v I. alebo II. pracovnej kategórii po celú dobu potrebnú pre získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, započítava sa doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii.

Doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne vykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj pre osoby pripravujúce sa na vykonávanie zamestnania mimo učebného pomeru.

Funkcionárom národného výboru a funkcionárom komisie ľudovej kontroly, u ktorých sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 41), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov i ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, započítava sa doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári po skončení výkonu funkcie vrátili do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ úprava podľa odseku 2 nie je pre nich výhodnejšia; to platí aj vtedy, ak v čase výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Československého sväzu mládeže, ktorý bol pre výkon tejto funkcie v závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa započítava doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Doba zamestnania pracovníkov Odborového sväzu zamestnancov v baníctve, Odborového sväzu zamestnancov hutného priemyslu a rudných baní a Odborového sväzu zamestnancov v stavebníctve, ktorí boli pred nastúpením zamestnania vo sväze zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a u ktorých je s vykonávaním terajšieho zamestnania spojená povinnosť pravidelne navštevovať pracoviská pod zemou v baniach, započítava sa ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

K § 6 zákona

Ako náhradná doba sa započítava:

Dobou inej vojenskej služby je:

Do doby zamestnania možno tiež ako náhradnú dobu započítať dobu vojenskej služby v iných armádach (včítane doby zajatia), ktorú občania povinne vykonávali v čase neslobody.

Doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

Dobe poľnej služby kladie sa na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia, ktoré vznikli pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945.

Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a služby v poli (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Ak sa žena stará o dieťa, ktorého obidvaja rodičia alebo matka žijú, hodnotí sa žene starostlivosť o dieťa, len ak je dieťa na ženu prevažne odkázané výživou, ktorú nemôžu dieťaťu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia.

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol členom jednotného roľníckeho družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, a ktorý nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov,

Ak nemožno nárok pracovníka uvedeného v predchádzajúcom odseku posudzovať podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, posudzuje sa podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevných roľníkov; doba zamestnania započítava sa v tomto prípade ako doba dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov.

Podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov sa posudzuje vždy nárok na dôchodok pracovníka, ktorý nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov a bol pred vstupom do pracovného pomeru

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia družstevných roľníkov pred 1. aprílom 1962 ako doby zamestnania podľa predchádzajúcich odsekov je, že bolo v určenej lehote zaplatené poistné; doba, za ktorú nebolo zaplatené poistné, sa nehodnotí.

Doba dôchodkového zabezpečenia (poistenia) družstevných roľníkov sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie; ak sa však pracovná činnosť v družstve hodnotí podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov ako činnosť II. pracovnej kategórie, hodnotí sa doba tejto činnosti ako doba zamestnania II. pracovnej kategórie.

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny) a nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia, posudzuje sa podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, ak pracovník bol po skončení samostatnej zárobkovej činnosti zamestnaný aspoň po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, ak ide o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, a aspoň po dobu 10 rokov, ak ide o starobný dôchodok. Ak pracovník nesplňuje podmienky uvedené v predchádzajúcej vete, posudzuje sa jeho nárok na dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb; doba zamestnania sa započítava v tomto prípade ako doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb.

Nárok na dôchodok pracovníka, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny), nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia a bol už pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti zamestnaný, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov obdobne podľa § 8 ods. 1 písm. b).

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb (spolupracujúcich členov rodiny) ako doby zamestnania je, že bolo včas zaplatené poistné*) za celú dobu trvania tohto poistenia; doba dôchodkového poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

Pracovníčke, ktorá je zamestnaná v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej poľnohospodárskej organizácii, sa započítava ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka aj doba jej účasti v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak spĺňala v tej dobe podmienky ustanovené pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny v § 1 ods. 3 vyhlášky č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášok č. 93/1968 Zb. a č. 181/1968 Zb.

Nárok na starobný alebo invalidný dôchodok pracovníka, ktorý bol pred vstupom do zamestnania samostatne hospodáriacou osobou a ktorému nevznikol nárok na dôchodok ako družstevníkovi alebo ako samostatne hospodáriacej osobe len preto, že nebolo riadne zaplatené poistné, sa posudzuje vždy len podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení) družstevných roľníkov, prípadne o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb pre neho platných v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

Pracovníkovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, nepoberal po 30. júni 1964 dôchodok a bol zamestnaný po splnení podmienok pre nárok na dôchodok aspoň 5 rokov, môže sa priznať dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracovníkov, ak z celkovej doby jeho pracovnej činnosti pripadajú aspoň tri štvrtiny na dobu zamestnania.

Pracovníkovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok za dobu zamestnania pred 1. júlom 1964 podľa predpisov platných pred týmto dňom. Za dobu zamestnania po 30. júni 1964 zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov platných pre pracovníkov, ak pracovník nepoberal po dobu zamestnania starobný dôchodok; ustanovenia § 16 ods. 2, § 17 ods. 2 a § 117 ods. 1 zákona tu však neplatia.

Zvýšenie nároku na starobný dôchodok podľa predchádzajúceho odseku sa vypočítava,

Ak sa výplata dôchodku zastavila na žiadosť pracovníka, môže sa obnoviť, ak trvá zamestnanie, najskôr po uplynutí jedného roka.

Do doby, z ktorej sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, sa zahrňujú tiež obdobia, v ktorých pracovník nemal žiadny zárobok. Do tejto doby sa však nezahrňujú náhradné doby a doby, po ktoré bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov (§ 8 zákona).

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku stal čiastočne invalidným (úplne invalidným) a v čase požívania dôchodku nebol zamestnaný, vymeriava sa čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok vždy len z priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný doterajší dôchodok.

Ak pracovník požíva alebo požíval starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok zo sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov, ktorý bol vymeraný z priemernej mesačnej pracovnej odmeny, alebo dôchodok z dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ktorý bol vymeraný z dôchodkového základu, nesmie byť jeho dôchodok zo zamestnania vymeraný z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bola priemerná mesačná pracovná odmena alebo dôchodkový základ (§ 133 zákona), z ktorých bol vymeraný predošlý dôchodok.

Nedotknuté zostávajú ustanovenia o výpočte priemerného ročného zárobku pracovníkov, ktorí boli uvoľnení alebo premiestnení v dôsledku reorganizácie priemyslu a štátnej správy*) alebo v súvislosti s prestavbou územnej organizácie štátu, ku dňu ich uvoľnenia alebo premiestnenia, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

Ak starobný dôchodok nebol vymeraný z priemerného mesačného (ročného) zárobku, vypočítava sa zvýšenie dôchodku z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

Hrubým zárobkom je každá hrubá mzda (príjem) dosiahnutá v zamestnaní alebo v súvislosti s týmto zamestnaním, ak podlieha dani zo mzdy.

Hrubým zárobkom je aj hrubá mzda (príjem), ak sa z nej nevykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku.

Do hrubého zárobku sa nezapočítava mzda (príjem), ktorá je oslobodená od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.**)

Prémie a podiely na hospodárskych výsledkoch*) sa počítajú do hrubých zárobkov dosiahnutých v tej dobe, v ktorej boli vyplatené.

Naturálne požitky sa pre určenie hrubého zárobku oceňujú rovnako ako pre účely dane zo mzdy.***)

Hrubým zárobkom pracovníka, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní (§ 6 zákona), je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní; ak pracovník pracuje aj v jednotnom roľníckom družstve, započítavajú sa do hrubých zárobkov i príjmy z pracovnej činnosti započítateľné podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov pre určenie priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Do hrubých zárobkov pracovníka, ktorý v dobe, z ktorej sa zisťuje priemerný mesačný zárobok, bol striedavo zamestnaný alebo dôchodkove zabezpečený ako člen jednotného roľníckeho družstva alebo výrobného družstva alebo ako príslušník ozbrojených síl, sa započítavajú aj príjmy z pracovnej činnosti započítateľné podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov pre určenie priemernej mesačnej odmeny alebo hrubé zárobky vo výrobnom družstve (hrubé zárobky vojakov z povolania); príjmy z pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve za čas pred 1. aprílom 1962 sa však započítavajú, len ak poistné bolo zaplatené v určenej lehote.

Do hrubého zárobku pracovníka, ktorý bol pred vstupom alebo opätovným vstupom do zamestnania dôchodkove poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník alebo iná samostatne hospodáriaca osoba, sa započítavajú ako príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vymeriavacie základy, podľa ktorých sa určila výška poistného, avšak len ak bolo poistné včas zaplatené.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane i o hrubom zárobku členov výrobných družstiev; do zárobku sa však započíta i doplnková odmena za prácu, a to v tom roku, v ktorom sa vyplatila.

Ak sa náhradná doba kryje s dobou zamestnania, prihliada sa na dobu zamestnania a na zárobky v nej dosiahnuté, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

Na dobu učňovského pomeru alebo štúdia ani na príjmy v tejto dobe dosiahnuté sa neprihliada, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu materskej dovolenky a ďalšej materskej dovolenky, ani keď pracovníčka nemá nárok na peňažnú pomoc v materstve. Ak je to pre pracovníčku výhodnejšie, neprihliada sa na dobu, po ktorú sa jej po prevedení na inú prácu pre tehotnosť alebo materstvo poskytoval vyrovnávací príspevok, ani na príjmy dosiahnuté v tejto dobe.

Ak rok prvého vstupu do zamestnania spadá do obdobia posledných 10 alebo 5 kalendárnych rokov, za ktoré sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, vypočítava sa tento zárobok i za dobu kratšiu ako 10 (5) rokov z hrubých zárobkov dosiahnutých za kalendárne roky po roku prvého vstupu do zamestnania.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku sa neprihliada na dobu zamestnania ani na zárobky dosiahnuté v kalendárnom roku,

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je taktiež rokom prvého vstupu do zamestnania, vypočíta sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu zamestnania; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prvého vstupu do zamestnania.

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena stará alebo starala o dieťa aspoň do skončenia jeho povinnej školskej dochádzky.

Podmienka výchovy dieťaťa je splnená tiež, ak sa žena dočasne nemohla osobne starať o dieťa alebo dokončiť jeho výchovu z vážnych dôvodov, najmä pre chorobu alebo preto, že dieťa zomrelo alebo bolo dlhší čas v ústavnej starostlivosti. Podmienka výchovy nie je splnená, ak dieťa zomrelo do šiestich mesiacov po narodení alebo ak sa žena ujala výchovy dieťaťa krátko pred dosiahnutím jeho plnoletosti.

Starostlivosť ženy o iné než jej (i osvojené) dieťa sa hodnotí pre nárok na starobný dôchodok za podmienok určených v § 7.

Za dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav sa považuje nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.

Sústavné zamestnanie je zamestnanie v pracovnom pomere vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracovníka; takýmto zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá poistnú povinnosť v nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov*).

Úplne invalidný je tiež pracovník, ktorý pre svoj dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav môže síce vykonávať sústavné zamestnanie, avšak len za celkom mimoriadnych podmienok (napr. slepci, osoby s veľmi ťažkými ortopedickými chybami).

Zamestnanie je celkom neprimerané skorším schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracovníkovi celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a ak nie sú v ňom dostatočne využité jeho skoršie schopnosti, takže z hľadiska spoločnosti nie je účelné, aby pracovník vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Skoršími schopnosťami pracovníka sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako i zručnosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v závodoch alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania.

Za podstatný pokles zárobku pracovníka sa spravidla považuje, ak priemer jeho hrubých zárobkov za posledných šesť mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa § 9 ods. 3 zákona. Ak ide však o dôchodok, ktorý podľa skorších predpisov nebol určený z priemerného mesačného (ročného) zárobku, alebo ak sa pracovník stal čiastočne invalidným v čase prípravy na povolanie, alebo ak po priznaní dôchodku nastali podstatné zmeny v mzdových pomeroch pracovníkov, porovnáva sa priemer hrubých zárobkov pracovníka spravidla za posledných šesť mesiacov s priemernou mzdou obvykle dosahovanou v zamestnaní, ktoré pracovník vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok.

Ak hrubý zárobok pracovníka (požívateľa čiastočného invalidného dôchodku) nie je viac ako 1000 Kčs mesačne, považuje sa podmienka podstatného poklesu zárobku za splnenú.

Zamestnanie rovnako kvalifikované je zamestnanie, ktoré nie je celkom odľahlé doterajšiemu zamestnaniu, kladie podobné požiadavky na zdatnosť pracovníka a spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Zvlášť uľahčené pracovné podmienky sú podstatné pracovné úľavy, najmä osobitná úprava pracovného času (napr. skrátenie pracovného času a rozmnoženie alebo predĺženie pracovných prestávok), zníženie požiadaviek na pracovný výkon pracovníka pracujúceho v úkole a pod.

Zamestnanie menej kvalifikované je zamestnanie, na ktoré pracovník stačí svojimi telesnými a duševnými schopnosťami, ktoré však pri porovnaní s doterajším zamestnaním kladie menšie požiadavky na telesnú silu, zručnosť, vedomosti a skúsenosti, prípadne na zodpovednosť pracovníka a spravidla mu umožňuje dosiahnuť len podstatne nižší zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie zdravia následkom účasti v odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak táto súvislosť nie je vylúčená povahou prípadu.

Rovnaké nároky, ako pri pracovnom úraze, má pracovník tiež pri úraze utrpenom pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v § 54. Pritom sa za priemerný mesačný zárobok (§ 9 zákona) považuje najmenej suma 800 Kčs.

Choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe k tejto vyhláške, ak vznikli za podmienok tam ustanovených.

Ak sa stal znovu úplne invalidným pracovník, ktorý už predtým poberal invalidný dôchodok, hodnotí sa pre výšku invalidného dôchodku tiež doba poberania skoršieho invalidného dôchodku, ak táto doba bola hodnotená ako doba pripočítaná pre výšku tohto skoršieho dôchodku.

Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zjavnými chorobnými príznakmi alebo chybami (napr. stav po amputácii končatiny), pre ktoré môže pracovník vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracovníkmi žijúcimi v podobnom prostredí.

Ak nikto z rodičov alebo z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne odkázané výživou, nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok, patrí obojstranne osirelému dieťaťu sirotský dôchodok, len ak aspoň jeden z rodičov alebo z osôb, na ktoré bolo dieťa prevažne výživou odkázané, mal v čase smrti trvalý pobyt v Československej socialistickej republike.

O splnení podmienky výchovy dieťaťa pre vznik nároku na vdovský dôchodok platí § 16 ods. 1 až 3.

K § 32 zákona

Príjmom zo zárobkovej činnosti je nielen hrubý zárobok z pracovného alebo obdobného pomeru, ale aj príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne vykonávanej. Do príjmu sa zahrňujú tiež peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe) nahradzujúce ušlý príjem zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.

Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 33 ods. 3 zákona.

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo starobný dôchodok (§ 58 zákona), vykoná sa najprv úprava dôchodkov podľa § 56 zákona a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh so zárobkom podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku so zárobkom.

K § 33 ods. 4 a 6 a § 38 ods. 5 zákona

Za odkázaného sa považuje občan, ktorého výživa nie je zabezpečená vlastnými príjmami ani výživným od iných osôb.

Pri posudzovaní odkázanosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine, ak by bola jej plnením ohrozená slušná životná miera povinného alebo príslušníkov jeho rodiny.

Za hrubý zárobok domáckeho robotníka v kalendárnom mesiaci sa považuje hrubá odmena za odovzdanú prácu, ktorá sa domáckemu robotníkovi zúčtovala za tento mesiac, pokiaľ podlieha dani zo mzdy. Do zárobku sa nezapočítavajú režijné náhrady a cena surovín, ktoré si domácky robotník obstaráva na vlastný náklad.

Hrubý zárobok sa započítava i za kalendárne mesiace, ktoré nemožno započítať do doby zamestnania; tieto mesiace sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Hrubý zárobok sa započítava do výšky priemerného zárobku, ktorý by dosiahol robotník vykonávajúci v tom istom čase rovnaké zamestnanie v závode, pre ktorý domácky robotník pracoval.

Za hrubý zárobok učňa sa považuje suma 800 Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Ak sa učeň stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, považuje sa za hrubý zárobok učňa, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých za posledné tri kalendárne mesiace pred pracovným úrazom.

Pracovným úrazom učňa je tiež úraz, ktorý učeň utrpel pri výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.

Ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení učňov platia obdobne pre mládež staršiu ako 15 rokov, ktorá je vychovávaná pre povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, aj keď nejde o učebný pomer.

Za dobu zamestnania sezónneho alebo kampaňového pracovníka*) sa považujú kalendárne mesiace, za ktoré dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs. Ak pracovník odpracoval v poľnohospodárstve alebo v lesníctve na sezónnych alebo kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a dosiahol v tomto roku hrubý zárobok za tieto práce aspoň 3 000 Kčs, započítava sa do doby zamestnania celý kalendárny rok.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku výkonom sezónnych alebo kampaňových prác, teda i mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za dobu zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc*) sa považujú kalendárne mesiace, v ktorých pracoval viac ako šesť dní v mesiaci a za ktoré dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku pri nepravidelných výpomociach, teda i mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa tiež zahrňujú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Pracovníkmi v zahraničí**) sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí považuje sa pre účely dôchodkového zabezpečenia hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Ak nepatrí pracovníkovi v zahraničí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za hrubý zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

Ak je hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí, považuje sa za hrubý zárobok táto mesačná mzda (plat).

Zahraničný prídavok, prípadne iné príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov nezapočítavajú.

Ak pracovníkovi vypláca počas jeho činnosti v zahraničí plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie závodu, ktorý plní povinnosti závodu pre účely sociálneho zabezpečenia.

Za expertov v zahraničí***) sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov činní po 30. septembri 1948 v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).

Rovnako ako experti posudzujú sa v dôchodkovom zabezpečení pracovníci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium.

Pre účely dôchodkového zabezpečenia nepovažujú sa za expertov pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, avšak sú za ňu odmeňovaní niektorou československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracovníci sú zabezpečení podľa § 35 a 36.

Za hrubý zárobok experta pre účely dôchodkového zabezpečenia sa považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začiatkom prípravy pre službu v zahraničí.

Za hrubý zárobok funkcionárov uvedených v § 41 sa považuje hrubá odmena za výkon funkcie v národnom výbore, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy.

Úraz, ktorý utrpí funkcionár pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz.

Ak utrpel pracovný úraz poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 41 ani nie je dôchodkove zabezpečený z iného dôvodu a stal sa následkom tohto úrazu úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

Ak utrpel pracovný úraz poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov, nevykonáva zamestnanie ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 41 a ktorému pracovný úraz spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patriaci pri pracovnom úraze z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

Ak zomrel následkom pracovného úrazu poslanec národného výboru, ktorý bol zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, patria pozostalým po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodkov určených podľa týchto odsekov.

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 41, ale je dôchodkovo zabezpečený ako pracovník, sa započítavajú pre určenie priemerného mesačného zárobku; ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku, neprihliada sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

Náhrady ušlého zárobku poskytované národným výborom, prípadne iným orgánom, poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku sa započítavajú pre určenie priemerného mesačného zárobku.

Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, oznámi jej výšku závodu, v ktorom je poslanec národného výboru v pracovnom pomere, a závod ju uvedie v evidenčnom liste o dobe zamestnania a zárobku oddelene od ostatných príjmov.

Funkcionári a ostatní členovia komisii ľudovej kontroly a štatistiky sú dôchodkovo zabezpečení rovnako ako funkcionári a ostatní poslanci národných výborov (§ 41 až 44).

Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa považuje pre účely dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania.

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.

Dobou štúdia je popri dobách štúdia uvedených v § 6 ods. 1 č. 4 zákona tiež

Za hrubý zárobok študenta sa považuje suma 800 Kčs mesačne.

Ak dosiahol študent pri výrobnej práci v niektorom mesiaci vyšší hrubý zárobok ako 800 Kčs mesačne, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok. Ak sa študent stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výrobnej práci alebo v súvislosti s ňou, považuje sa za hrubý zárobok študenta, pokiaľ je to pre neho priaznivejšie, hrubý zárobok, ktorý by dosiahol pri výrobnej práci, keby ju vykonával po plný pracovný čas určený právnymi predpismi pre príslušné pracovné odvetvie.

Pracovným úrazom je úraz, ktorý študent utrpel

Do doby zamestnania pracovníkov, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava i doba neplateného pracovného voľna, ktoré im poskytol závod na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí ustanovenie § 47 ods. 2 a 3.

Doba neplateného pracovného voľna sa považuje pre výpočet priemerného mesačného zárobku za náhradnú dobu.

K hospodárskemu zabezpečeniu, ktoré poskytuje účastníkom štúdia popri zamestnaní závod v čase neplateného pracovného voľna, sa neprihliada pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia.

Ak utrpí pracovník, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, úraz za okolností uvedených v § 47 ods. 4, považuje sa takýto úraz za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

Pracovným úrazom vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz utrpený pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov alebo v súvislosti s ňou; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

Za hrubý zárobok vedeckého alebo umeleckého ašpiranta sa považuje štipendium a odmeny vyplácané za činnosť vykonávanú podľa organizačného alebo študijného poriadku pre vedeckých alebo umeleckých ašpirantov; u ašpiranta vyslaného na školenie do cudziny sa považuje za hrubý zárobok suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo, keby sa školil v Československej socialistickej republike.

Úraz, ktorý utrpí vedecký (umelecký) ašpirant-externista dôchodkovo zabezpečený ako pracovník pri činnosti vykonávanej podľa organizačného a študijného poriadku pre vedeckých (umeleckých) ašpirantov-externistov alebo v súvislosti s touto činnosťou, považuje sa za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.

Pri určení primeraného mesačného zárobku sa započítavajú i odmeny, ktoré nedosahujú sumu 400 Kčs mesačne; mesiace, za ktoré opatrovateľ dosiahol odmeny nižšie ako 400 Kčs mesačne, sa zahrňujú tiež do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za pracovný úraz opatrovateľa (§ 50) sa považuje úraz, ktorý sa prihodil opatrovateľovi pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom.

Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo umrel následkom pracovného úrazu, vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určujú tiež dávky pozostalých.

Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody zaradený do pravidelného výkonu prác v rozsahu obvyklom u pracovníkov, vzniká dňom zaradenia do týchto prác, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhoduje, či pracuje v útvare nápravného zariadenia alebo mimo tohto útvaru. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď bol odsúdený odvolaný z výkonu týchto prác.

Odsúdený, ktorý je zaradený do výkonu prác za iných podmienok, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, je dôchodkovo zabezpečený len za podmienok ustanovených v smerniciach Ministerstva vnútra vydaných podľa odseku 7.

Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkovo zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, započítava sa pre určenie priemerného mesačného zárobku náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku (§ 9 ods. 3 zákona) v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

Pre odsúdeného, ktorý je v čase výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platia ustanovenia § 32.

Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený konal počas výkonu trestu dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak utrpel pri výkone týchto prác pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. O úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného rozhoduje okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia po konzultácii lekára tejto komisie so zdravotníckym orgánom nápravného zariadenia.

Ministerstvo vnútra ustanoví po dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia a Ústrednou radou odborov podrobnosti.

Krátkodobá ani neplatená brigádnická činnosť*) sa nepovažuje na účely dôchodkového zabezpečenia za zamestnanie. Ak však pracovný pomer brigádnika k doterajšiemu závodu trvá a ak tento závod poskytol brigádnikovi neplatené pracovné voľno na výkon brigádnickej činnosti, nezahrnujú sa dni tohto neplateného pracovného voľna do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za brigádnikov sa považujú tiež občania vypomáhajúci pri svojpomocnej bytovej výstavbe v rozsahu svojpomoci vymedzenej národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby.

Ak brigádnik utrpel pri brigádnickej činnosti alebo v priamej súvislosti s ňou pracovný úraz alebo ak ochorel na chorobu z povolania v priamej súvislosti s brigádnickou činnosťou, patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze, ak sú splnené ostatné ustanovené podmienky.

Ak bol brigádnik bezprostredne pred nástupom na brigádnickú akciu dôchodkovo zabezpečený ako pracovník, vymeriava sa dôchodok z jeho priemerného mesačného zárobku; ak je to pre brigádnika priaznivejšie, vymeriava sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku, ktorý by mal podľa príslušných mzdových úprav pracovník vykonávajúci obdobný druh práce, najvyššie však z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs. Ak brigádnik nebol dôchodkovo zabezpečený ako pracovník alebo ak nebol dôchodkovo zabezpečený vôbec, vymeria sa dôchodok z priemerného mesačného zárobku 800 Kčs.

Závod, pre ktorý brigádnik pracuje, je povinný

Kto organizuje brigádnickú akciu, je povinný dať závodu, pre ktorý sa brigáda koná, podklady potrebné pre splnenie úloh uvedených v predchádzajúcom odseku.

Kto uplatňuje nárok podľa § 54 až 57, oznámi pracovný úraz bez prieťahu príslušnej organizácii alebo jej zložke. Táto organizácia ohlási úraz po vykonanom vyšetrení najneskôr do osem dní okresnému národnému výboru s výstižným popísaním okolností prípadu a je povinná i naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku. Darca krvi ohlási úraz v transfúznej stanici, kde daroval krv, alebo v ústave národného zdravia, v ktorom bol ošetrovaný; tieto zariadenia plnia povinnosti patriace inak dobrovoľnej organizácii. Spolupracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril úkonmi opatrovateľskej služby.

Službou v ozbrojených silách sa rozumie

Ak vojak vykonáva po skončení jedného druhu bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na zaopatrovací príspevok ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

Zaopatrovací príspevok sa poskytuje tým členom rodiny vojaka, ktorí majú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom až do 26. roku veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom alebo je invalidné [§ 33 ods. 3 písm. b) a c) zákona]. Za nezaopatrené sa nepovažuje dieťa, ktoré má bezplatné úplné ústavné alebo internátne zaopatrenie z prostriedkov rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií.

Za dieťa vojaka sa považuje i dieťa, ktoré prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, ak s ním žilo do dňa jeho nástupu služby v ozbrojených silách v spoločnej domácnosti a vojak sa oň staral, pretože otec dieťaťa zomrel alebo je nezvestný.

Podmienka spoločnej domácnosti je splnená, aj keď manželka, dieťa vojaka alebo dieťa, ktoré vojak prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, žijú oddelene zo závažných dôvodov, najmä z bytových, zdravotných, hospodárskych alebo vzdelávacích dôvodov. Za závažný dôvod, pre ktorý manželka alebo družka nemôže byť zárobkovo činná, považuje sa napr. tehotnosť počínajúc štvrtým mesiacom, štúdium, starostlivosť o zdravé dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ak starostlivosť oň nemožno zabezpečiť inak, a pod.

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosť o invalidné dieťa staršie ako tri roky až do skončenia 18. roku jeho veku, ktoré potrebuje stálu starostlivosť a nemôže byť umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti.

Zaopatrovací príspevok možno poskytovať v prípadoch hodných zreteľa tiež plnoletej príbuznej manželky vojaka za podmienok ustanovených v § 44 ods. 1 písm. e) zákona.

Zaopatrovací príspevok sa môže poskytovať tiež rodičom, starým rodičom, občanom, ktorí sa starali o vojaka ako rodičia, svokrovi a svokre, tesťovi a testinej vojaka, ktorí sú starší ako 65 rokov alebo úplne invalidní a sú sociálne odkázaní, pokiaľ im vojak poskytoval prostriedky na výživu aspoň po čas troch mesiacov predo dňom nástupu služby v ozbrojených silách.

Zaopatrovací príspevok pre občanov uvedených v predchádzajúcom odseku je 300 Kčs mesačne na osobu, nemôže však byť vyšší, než je priemerná suma, ktorú im vojak pravidelne poskytoval v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách.

Zaopatrovací príspevok sa kráti o sumu, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a čistého príjmu občanov uvedených v odseku 1 prevyšuje sumu 300 Kčs mesačne; ak ide o manželskú dvojicu alebo o druha s družkou, kráti sa úhrn ich zaopatrovacích príspevkov o sumu, o ktorú tento úhrn spolu s čistým príjmom manželskej dvojice (druha a družky) prevyšuje sumu 600 Kčs mesačne.

Slobodnému, ovdovenému, rozvedenému alebo osamelému vojakovi a vojakovi, ktorého manželka, družka alebo plnoletá príbuzná sa stará o jeho dieťa a má čistý príjem bez prídavkov na deti najviac 600 Kčs mesačne, a vojačke za rovnakých podmienok môže sa poskytovať príspevok na úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené až do sumy 150 Kčs mesačne. Tento príspevok možno tiež poskytnúť, ak sa nevypláca manželke, družke alebo plnoletej príbuznej vojaka zaopatrovací príspevok z dôvodov uvedených v § 49 ods. 2 zákona.

Za príjem dieťaťa sa nepovažuje náhodný zárobok za brigádu, zárobok za prácu počas školských prázdnin, prospechové štipendium ani výživné.

Priemer čistých zárobkov vojaka zisťuje sa pre účely zaopatrovacieho príspevku z príjmov, ktoré sú započítateľné pre určenie priemerného mesačného zárobku (§ 13) po zrážke dane zo mzdy, prípadne z príjmov, ktoré sú započitateľné pre zaradenie umelca do príjmového stupňa (§ 61) po zrážke dane z literárnej a umeleckej činnosti.

Ak mal vojak v rozhodnej dobe niekoľko druhov príjmov z pracovnej činnosti, napr. z pracovného pomeru a z činnosti v jednotnom roľníckom družstve, zisťuje sa priemer čistých zárobkov zo súčtu všetkých príjmov (§ 13 ods. 6 až 9).

U vojakov, ktorí boli v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred nastúpením služby v ozbrojených silách učňami alebo študentami, považuje sa za príjem z pracovnej činnosti v týchto kalendárnych mesiacoch suma 800 Kčs mesačne, pokiaľ odmena učňa alebo skutočný zárobok študenta dosiahnutý pri výrobnej práci nie je vyšší.

Z doby rozhodnej pre výpočet priemeru čistých zárobkov vojaka sa vylučuje doba služby v ozbrojených silách, doba pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba účasti na odbornom a politickom školení; ak sa vylučujú tieto doby, nezapočítavajú sa ani príjmy v nich dosiahnuté.

K § 143 ods. 2 zákona

Podľa ďalších ustanovení poskytuje sa umelcom (§ 59 ods. 1 a 3) zaopatrovací príspevok v čase výkonu vojenského cvičenia alebo inej obdobnej služby v ozbrojených silách s výnimkou vojenskej základnej a náhradnej služby, ak ich dôchodkové zabezpečenie trvalo bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodov všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov.

Do doby trojmesačného trvania dôchodkového zabezpečenia umelca pred nastúpením vojenského cvičenia sa započítava tiež doba štúdia na odbornej škole alebo doba trvania pracovného pomeru umelca, ak bezprostredne predchádzali umeleckej činnosti.

Zaopatrovací príspevok je za každý mesiac vojenského cvičenia

Zaopatrovací príspevok umelca sa znižuje o sumy, ktoré umelec príjme v čase vojenského cvičenia za svoju umeleckú činnosť.

Pri vymeriavaní zaopatrovacieho príspevku podľa odseku 3 sa prihliada na tieto osoby:

V čase, za ktorý umelcovi patrí zaopatrovací príspevok podľa týchto ustanovení, nepatrí členom jeho rodiny zaopatrovací príspevok podľa iných predpisov.*)

Zaopatrovací príspevok sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor a vypláca sa v určenom výplatnom termíne na bežný mesiac. Za časť kalendárneho mesiaca sa vypláca pomerný diel, a to za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačného zaopatrovacieho príspevku.

Nárok na zaopatrovací príspevok sa uplatňuje na miestnom (mestskom) národnom výbore, v obvode ktorého má člen rodiny vojaka trvalý pobyt, prípadne v obvode ktorého mal umelec trvalý pobyt naposledy pred nástupom služby v ozbrojených silách. Miestny (mestský) národný výbor overí skutočnosti uvedené v prihláške o zaopatrovací príspevok, a prihlášku postúpi okresnému národnému výboru.

O poskytnutí zaopatrovacieho príspevku rozhoduje okresný národný výbor,**) v obvode ktorého mal vojak naposledy trvalý pobyt pred nástupom vojenskej služby. Tento národný výbor vyrozumie o priznaní zaopatrovacieho príspevku aj vojenský útvar, príslušníkom ktorého je vojak.

Ak sú u toho istého oprávneného splnené podmienky pre poskytnutie zaopatrovacieho príspevku podľa rôznych predpisov, patrí len jeden, a to vyšší.