Predpis bol zrušený predpisom 142/1970 Zb.
6/1963 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 31.01.1963 do 31.12.1970
6
VYHLÁŠKA
Ministerstva financií a Ministerstva zahraničného obchodu
z 2. januára 1963
k zákonu o devízovom hospodárstve
Ministerstvo financií a Ministerstvo zahraničného obchodu v dohode s Ministerstvom dopravy a spojov a po prejednaní s ostatnými zúčastnenými ministerstvami ustanovujú podľa § 7a ods. 1 a 2 zákona č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve v znení zákona č. 64/1958 Zb. (ďalej len „zákon“):
§1 Výnimky zo zákazu vývozu a dovozu československých peňazí
(1)
Devízoví tuzemci, ktorí cestujú do cudziny na cestovný pas alebo iný obdobný doklad, nie však na vysťahovalecký pas, smú, ak nejde o prípady uvedené v odseku 2, vyviezť na osobu najviac 300,- Kčs, ak si dajú vývoz týchto peňazí potvrdiť colnicou.*) Tieto peniaze nesmú sa v cudzine použiť a osoby, ktoré ich vyviezli, sú povinné pri návrate colnici preukázať, že ich dovážajú späť.*)
(2)
Devízoví tuzemci, ktorí pracujú v cudzine, a devízoví cudzozemci, ktorí pracujú v tuzemsku, smú vyvážať v pohraničnom styku najviac 10,- Kčs na osobu pod podmienkou, že tieto peniaze v cudzine nepoužijú a dovezú ich späť.
(3)
Na zberateľské alebo pamiatkové účely možno vyvážať československé peniaze vzaté z obehu a platné československé mince len s povolením Štátnej banky československej (ďalej len „Štátna banka“).
Bez povolenia Ministerstva financií (§ 2 ods. 3 zákona) smú:
a)
devízoví cudzozemci v cestovnom styku dovážať a vyvážať platobné dokumenty (šeky, zmenky, poukážky, poverovacie listy a iné platobné príkazy) znejúce na československé koruny a vystavené v cudzine na Štátnu banku,
b)
devízoví tuzemci a cudzozemci v cestovnom styku dovážať a vyvážať platobné dokumenty znejúce na československé koruny a vystavené Štátnou bankou na peňažné ústavy v cudzine, s ktorými je v styku (ďalej len „zahraniční korešpondenti“),
c)
československé podniky zahraničného obchodu vyvážať a dovážať platobné dokumenty znejúce na československé koruny, ak sa týkajú ich obchodov.
(1)
Bez povolenia Ministerstva financií [§ 2 ods. 4 písm. a) zákona] smú:
a)
devízoví cudzozemci v cestovnom styku vyviezť:
aa) cudzozemské peniaze a platobné dokumenty znejúce na cudziu menu, ak preukážu potvrdením colnice, nie starším ako 3 mesiace, že ich doviezli,
bb) platobné dokumenty vydané v cudzine a znejúce na meno cestujúceho a cudziu menu,
b)
devízoví tuzemci a cudzozemci v cestovnom styku vyviezť:
aa) cudzozemské peniaze, ak preukážu potvrdením Štátnej banky, nie starším ako 3 mesiace, že im ich vydala,
bb) platobné dokumenty znejúce na meno cestujúceho a na cudziu menu a vystavené Štátnou bankou na jej zahraničných korešpondentov.
(2)
Šeky a akreditívy znejúce na meno a na cudziu menu je dovolené vyvážať bez povolenia Ministerstva financií [§ 2 ods. 4 písm. a) zákona], ak boli vystavené Štátnou bankou na jej zahraničných korešpondentov a ak nie sú opatrené rubopisom.
(3)
Československé podniky zahraničného obchodu smú bez povolenia Ministerstva zahraničného obchodu [§ 2 ods. 4 písm. a) zákona] vyvážať platobné dokumenty znejúce na cudziu menu, ak sa týkajú ich obchodov.
Dovoz cudzozemských peňazí a platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu je voľný. Devízoví cudzozemci sú však povinní dať si pri prestupe štátnej hranice ich dovoz potvrdiť colnými orgánmi. Ministerstvo financií môže v dohode s Ministerstvom zahraničného obchodu určiť, kedy takýto dovoz nie je potrebné potvrdzovať, prípadne ktoré doklady vystavené cudzozemskými orgánmi sa uznávajú za potvrdenie dovozu.
(1)
Cudzozemské peniaze vymieňa a platobné dokumenty znejúce na cudziu menu honoruje Štátna banka.
(2)
Devízovým cudzozemcom môžu vymieňať nimi dovezené cudzozemské peniaze a honorovať platobné dokumenty znejúce na cudziu menu za podmienok určených Ministerstvom financií aj ďalšie peňažné ústavy, cestovné a dopravné podniky, colnice a iné miesta, ktoré Ministerstvo financií poverí. Devízoví cudzozemci sú povinní výmenu nimi dovezených cudzozemských peňazí a honorovanie platobných dokumentov preukázať colnici pri návrate z Československa potvrdením Štátnej banky alebo miest uvedených v predchádzajúcej vete.
§6 Vývoz drahých kovov, drahokamov, perál a výrobkov z nich
(1)
Bez povolenia Ministerstva financií [§ 2 ods. 4 písm. b) zákona] smú v cestovnom styku:
a)
devízoví tuzemci a cudzozemci vyviezť tieto výrobky z drahých kovov:
aa)
jedny náramkové hodinky alebo hodinky s retiazkou,
bb)
dva prstene bez drahokamov,
cc)
dvoje okuliare,
dd)
strieborné výrobky bez drahokamov do 500 gramov úhrnnej váhy,
ee)
drobné výrobky zo zlata bez drahokamov do 20 gramov úhrnnej váhy,
b)
devízoví tuzemci vyviezť tieto výrobky z drahých kovov:
aa)
jeden prsteň s drahokamom,
bb)
jedny náušnice s drahokamom,
ak si dajú vývoz týchto výrobkov potvrdiť colnicou; pri návrate sú povinní colnici preukázať, že ich dovážajú späť,*)
c)
devízoví cudzozemci vyviezť výrobky z drahých kovov, drahokamov a perál, ak preukážu colným orgánom, že tieto výrobky zakúpili za vymenené cudzozemské peniaze alebo honorované platobné dokumenty v podniku oprávnenom predávať takýto tovar,
d)
devízoví tuzemci vyviezť drahé kovy (zlato, striebro a platinu), drahokamy, perly a výrobky z nich, ak preukážu potvrdením colnice, nie starším ako 3 mesiace, že ich doviezli.
(2)
Československé podniky zahraničného obchodu smú bez povolenia Ministerstva zahraničného obchodu [§ 2 ods. 4 písm. b) zákona] vyvážať drahé kovy, drahokamy, perly a výrobky z nich, ak sú predmetom ich obchodov.
§7 Dovoz drahých kovov, drahokamov, perál a výrobkov z nich
(1)
Dovoz drahých kovov, drahokamov, perál a výrobkov z nich je voľný. Devízoví cudzozemci sú však povinní dať si pri prestupe štátnej hranice ich dovoz potvrdiť colnými orgánmi.
(2)
Povinnosť určená v odseku 1 sa nevzťahuje na predmety uvedené v § 6 ods. 1 písm. a). Ministerstvo financií môže v dohode s Ministerstvom zahraničného obchodu určiť, v ktorých ďalších prípadoch nie je potrebné dovoz drahých kovov, drahokamov, perál a výrobkov z nich potvrdzovať.
§8 Predaj dovezených drahých kovov v tuzemsku
Devízoví cudzozemci smú nimi dovezené drahé kovy v tuzemsku predať len v Štátnej banke; predaj sú povinní pri návrate z Československa colnici preukázať potvrdením Štátnej banky.
§9 Vývoz fondových a iných hodnôt
(1)
Devízoví cudzozemci smú bez povolenia Ministerstva financií [§ 2 ods. 4 písm. c) zákona] vyviezť fondové hodnoty (najmä akcie, obligácie, záložné listy, úrokové a dividendové kupóny a talóny) a vkladné knižky znejúce na cudziu menu, životné poistky, depozitné potvrdenky a plnomocenstvá na nakladanie s majetkovými hodnotami v cudzine, ak preukážu colnici potvrdením colných orgánov, nie starším ako 3 mesiace, že ich doviezli.
(2)
Vývoz depozitných potvrdeniek a iných dokumentov znejúcich na meno devízového cudzozemca, v ktorých sa potvrdzuje, že devízový cudzozemec za svojho pobytu v tuzemsku odovzdal do úschovy v československých peňažných ústavoch peniaze, cenné papiere alebo vkladné knižky, je voľný. Vývoz plnomocenstiev vystavených československými podnikmi zahraničného obchodu a týkajúcich sa ich obchodov je voľný.
§10 Dovoz fondových a iných hodnôt
Dovoz hodnôt uvedených v § 9 ods. 1 je voľný. Devízoví cudzozemci sú však povinní dať si pri prestupe štátnej hranice ich dovoz potvrdiť colnými orgánmi. Ministerstvo financií môže v dohode s Ministerstvom zahraničného obchodu určiť, v ktorých prípadoch nie je nevyhnutné dovoz fondových a iných hodnôt potvrdzovať.
§11 Listové zásielky a úhrada poštou do cudziny a z cudziny
(1)
Listové zásielky do cudziny, ktoré obsahujú hodnoty, na vývoz ktorých je potrebné povolenie (§ 2 ods. 3 a 4 zákona), musia byť pred podaním na poštovú prepravu colne prejednané a opatrené colnou uzáverou.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na zasielanie plnomocenstiev na nakladanie s majetkovými hodnotami v cudzine; na obálke takejto zásielky musí však odosielateľ uviesť číslo a dátum devízového povolenia na odoslanie plnomocenstva do cudziny, ak nejde o plnomocenstvá, vývoz ktorých je voľný (§ 9 ods. 2, druhá veta).
(3)
Listové zásielky do cudziny s výnimkou zásielok uvedených v odseku 1 pošta je povinná predložiť na devízovú kontrolu (§ 7 ods. 1 zákona).
(4)
Listové zásielky z cudziny je pošta povinná predložiť po ich vstupe na československé územie na devízovú kontrolu.
(5)
Devízovú kontrolu listových zásielok vykonávajú orgány Ministerstva financií, ak nejde o prípady uvedené v § 12 ods. 2.
(6)
Ak vykonal orgán devízovej kontroly prehliadku listovej zásielky podľa ustanovení § 7 zákona, musí na zásielku odtlačiť pečiatku a k odtlačku pripojiť svoju značku.
(7)
Ak zistí orgán devízovej kontroly, že listová zásielka obsahuje tovar podliehajúci colnému konaniu, odovzdá ju príslušnej colnici na prejednanie.
(8)
Orgány devízovej kontroly musia dbať, aby sa prehliadkami poštová preprava rušila pokiaľ možno najmenej.
(9)
Je dovolené prijímať úhrady z cudziny aj medzinárodnými poštovými poukážkami. Príjemca úhrady je povinný oznámiť pošte na jej vyzvanie dôvod úhrady. Vykonávať úhrady do cudziny medzinárodnými poštovými poukážkami je dovolené len s povolením Ministerstva financií.
§12 Splnomocnenie colných orgánov na vykonávanie devízovej kontroly
(1)
Za účelom účinnejšieho dohľadu nad zachovávaním devízových predpisov v styku s cudzinou poverujú sa colné orgány prehliadkami (§ 7 ods. 1 zákona) batožín, dopravných prostriedkov, iných než listových zásielok, ako aj prehliadkami osôb prekračujúcich štátne hranice. V prípadoch, v ktorých podľa colných predpisov platí oslobodenie od colnej prehliadky, nevykonáva sa ani devízová kontrola.*)
(2)
Ak ide o listové zásielky, poverujú sa ich prehliadkou colné orgány len:
a)
v prípadoch uvedených v § 11 ods. 1,
b)
v prípadoch, v ktorých pošta predloží listovú zásielku colným orgánom na colné prejednanie.
§13 Vyhlásenie niektorých osôb za devízových cudzozemcov
(1)
Za devízových tuzemcov sa nepovažujú medzinárodné organizácie, aj keď majú svoje sídlo v tuzemsku.
(2)
Za devízových tuzemcov sa ďalej nepovažujú, aj keď sa zdržujú v tuzemsku dlhšie ako jeden rok:
a)
cudzí štátni príslušníci - členovia diplomatickej misie cudzích zastupiteľských úradov v Československej socialistickej republike (vedúci misie, členovia diplomatického, technického, administratívneho a služobného personálu), členovia ich rodín a ich súkromné služobné osoby, ak sú registrovaní na Ministerstve zahraničných vecí a ak je zaručená vzájomnosť,
b)
cudzí štátni príslušníci patriaci k personálu medzinárodných organizácií, inštitúcií alebo orgánov pôsobiacich na území Československej socialistickej republiky a členovia ich rodín,
c)
cudzí štátni príslušníci patriaci k personálu reprezentácií cudzozemských spoločností (podnikov) pôsobiacich na území Československej socialistickej republiky a členovia ich rodín, ak je zaručená vzájomnosť,
d)
cudzí štátni príslušníci zdržujúci sa v Československej socialistickej republike len prechodne a výhradne len na vykonanie určitých prác (montéri, technickí poradcovia, znalci a podobne), za účelom štúdia na československých školách, na praxi a školení alebo na liečení.
§14 Povolenie pre devízových tuzemcov zdržujúcich sa v cudzine nakladať s niektorými hodnotami
Devízoví tuzemci, ktorí za svojho pobytu v cudzine získajú za prácu alebo výkony cudziu menu alebo pohľadávky voči cudzine, smú použiť tieto prostriedky len na úhradu primeraných výdavkov spojených s ich pobytom v cudzine (najmä na ubytovanie, stravovanie a cestovné v cudzine) a na nákup predmetov pre primeranú osobnú potrebu, drobných darčekov a spomienkových predmetov.
§15 Otváranie účtov devízových tuzemcov u zahraničných peňažných ústavov
(1)
Devízoví tuzemci smú, ak nejde o prípady uvedené v odseku 3 alebo o hodnoty ohlásené podľa § 21 ods. 1 a 2, otvárať si účty u zahraničných peňažných ústavov len s povolením Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu.
(2)
Otváranie účtov podľa odseku 1 sú devízoví tuzemci povinní ohlásiť Štátnej banke a na jej žiadosť oznamovať jej potrebné údaje.
(3)
Devízoví tuzemci uvedení v § 14 smú získanú cudziu menu ukladať za svojho pobytu v cudzine na účty a vkladné knižky v cudzine bez povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu. Tým nie sú dotknuté ich povinnosti ustanovené v § 5 a 6 zákona.
§16 Úľavy z povinnosti ponuky drahých kovov
(1)
Štátnej banke sa nemusia ponúknuť:
a)
drahé kovy pre priemyslové, technické alebo spotrebné účely, ktoré obhospodarujú socialistické hospodárske organizácie,
b)
drahé kovy v zlomkoch, včítane predtým spracovaného zlata, striebra a platiny, pokiaľ pochádzajú z výrobkov, ktoré slúžili primeranej osobnej potrebe a pokiaľ sú v držaní vlastníkov; predtým spracovaným zlatom, striebrom a platinou sa rozumejú poškodené výrobky z týchto drahých kovov, nie však poškodené v takom stupni, aby sa mohli považovať za drahý kov v zlomkoch (zlomku),
c)
zlaté a platinové mince neplatné na území Československej socialistickej republiky
aa)
vo verejnej muzeálnej zbierke bez obmedzenia,
bb)
v súkromnej zbierke, ktorej vlastník je riadnym členom Československej numizmatickej spoločnosti, v množstve najviac 3 kusy toho istého druhu, letopočtu a proveniencie,
cc)
majúce pre ich držiteľov pamiatkovú hodnotu v množstve najviac 3 kusy na osobu,
d)
strieborné mince neplatné na území Československej socialistickej republiky,
aa)
vo verejnej muzeálnej zbierke bez obmedzenia,
bb)
v súkromnej zbierke, ktorej vlastník je riadnym členom Československej numizmatickej spoločnosti, v množstve najviac 3 kusy toho istého druhu, letopočtu a proveniencie,
cc)
majúce pre ich držiteľov pamiatkovú hodnotu v množstve do 1 kg rýdzej váhy na osobu.
(2)
S drahými kovmi, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 1 písm. b) až d), smie sa nakladať len takto:
a)
neplatné zlaté a strieborné mince zberateľskej hodnoty smú nadobúdať od súkromných osôb alebo ich súkromným osobám predávať len podniky, ktoré na to dostanú od Ministerstva financií osobitné (numizmatické) povolenie; na iné kúpy a predaje takýchto mincí je potrebné povolenie Ministerstva financií,
b)
neplatné zlaté a strieborné mince smú sa darovať devízovým tuzemcom,
c)
drahé kovy v zlomkoch, predtým spracované zlato, striebro a platina a neplatné mince z drahých kovov smú devízoví tuzemci predávať predajniam štátneho obchodu povereným výkupom drahých kovov,
d)
z drahých kovov, ak nejde o zlaté a platinové mince a mince numizmatické, smú si dať ich vlastníci vyhotoviť predmety z drahých kovov.
§17 Iné úľavy
(1)
Povolenie Ministerstva financií podľa ustanovení § 6 ods. 4, 6 a 7 zákona sa nevyžaduje v týchto prípadoch:
a)
na nákup, spracovanie a predaj drahých kovov, pridelených socialistickým hospodárskym organizáciám na priemyslové, technické alebo spotrebné účely,
b)
na nákup a výmenu zlatých, platinových a strieborných mincí neplatných na území Československej socialistickej republiky organizáciami obhospodarujúcimi verejné muzeálne zbierky,
c)
na postúpenie pohľadávok voči devízovým cudzozemcom Štátnej banke,
d)
na úhradu daní a poplatkov z pohľadávok devízových cudzozemcov voči tuzemsku,
e)
na úhradu daní a poplatkov z pohľadávok devízových tuzemcov voči cudzine,
f)
na pohostenie devízových cudzozemcov devízovými tuzemcami v ich domácnosti, na zaplatenie príležitostných obedov, večerí a pod. devízovými tuzemcami za devízových cudzozemcov; na výdavky organizácií na reprezentáciu v súvislosti s pobytom devízových cudzozemcov v tuzemsku, avšak len do výšky určenej pre štátne organizácie v predpisoch o reprezentácii,
g)
na prevzatie alebo uznanie záväzku voči cudzine poskytovať úhradu osobných potrieb zo zákona v obvyklej a primeranej výške,
h)
na robenie poriadku pre prípad smrti o hodnotách, právach a nárokoch v tuzemsku i v cudzine a na ich nadobudnutie ako dedičstva alebo odkazu,
i)
na úhradu primeranej odmeny a preukázateľných nutných výdavkov cudzozemským splnomocnencom zastupujúcim devízových tuzemcov pri prejednávaní ich dedičských nárokov alebo predaji ich nehnuteľností v cudzine za podmienky, že plnomocenstvo pre splnomocnenca bolo odoslané s povolením Ministerstva financií podľa § 2 ods. 4 písm. c) zákona,
j)
na úhradu dedičstva do cudziny devízovým cudzozemcom, ak im bude nadobudnutie dedičstva v tuzemsku potvrdené, ak budú uhradené notárske poplatky z dedičstva a ak bude súčasne zaručená vzájomnosť pri vykonávaní úhrad tohto druhu,
k)
na platenie výdavkov spojených so správou a udržiavaním cudzozemských nehnuteľností devízových tuzemcov z pohľadávok vzniknutých v cudzine z výnosu týchto nehnuteľností, ako aj na platenie bežných úrokov a kapitálových splátok hypotekárnych pôžičiek za podmienky uvedenej v odseku 2,
l)
na platenie nájomného z tuzemských nehnuteľností devízových cudzozemcov na účty nájomného u tuzemských peňažných ústavov alebo ich správcom, na platenie výdavkov spojených so správou a udržiavaním nehnuteľností, na platenie hypotekárnych záväzkov viaznúcich na týchto nehnuteľnostiach a na prevod čistého výnosu nehnuteľnosti na cudzozemský účet vlastníka,
m)
na prevod cudzozemských účtov medzi tuzemskými peňažnými ústavmi.
(2)
Devízový tuzemec je povinný predložiť do 15. apríla každého roku Ministerstvu financií alebo organizáciám ním povereným prehľadné zostavenie príjmov z cudzozemskej nehnuteľnosti a výdavkov za uplynulý rok a dať si uhradiť čistý výnos do tuzemska, prípadne, ak nie je úhrada možná, ohlásiť, kde je výnos uložený.
§18 Povolenie predaja cestovných lístkov do cudziny
Cestovné lístky pre cudzozemský úsek tratí (železničné, lodné, letecké a podobne) smú predávať československé dopravné podniky (najmä Čedok, Československá dopravná kancelária, Československé dráhy, Československé aerolínie) na základe povolenia udeleného týmto podnikom Ministerstvom financií.
§19 Používanie spojových prostriedkov v styku s cudzinou
Pri používaní spojových prostriedkov sú devízoví tuzemci povinní v styku s cudzinou zachovávať čo najväčšiu hospodárnosť.
§20 Cudzozemské účty
(1)
Cudzozemským účtom je účet, ktorý sa vedie v československej alebo cudzej mene u tuzemského peňažného ústavu, a to pre devízového cudzozemca, alebo ktorým je oprávnený alebo spoluoprávnený disponovať devízový cudzozemec. Takýto účet musí byť označený ako cudzozemský účet a môže vzniknúť i bez súhlasu vlastníka.
(2)
Platby na cudzozemské účty a platby z nich sa považujú za platby v prospech (na vrub) devízových cudzozemcov. K takýmto platbám je potrebné povolenie Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu. To neplatí, ak ide o prípady uvedené v odsekoch 3 až 7 a v § 17 ods. 1 písm. d), j) a l) alebo ak ide o dobropisy úhrad z cudziny na krytie dlžného zostatku cudzozemských účtov vedených v československých korunách.
(3)
Čisté výnosy nehnuteľností v tuzemsku patriace devízovým cudzozemcom smú sa skladať na ich cudzozemské účty bez povolenia Ministerstva financií s podmienkou, že peňažnému ústavu bude predložené riadne vyúčtovanie za obdobie, ktorého sa dobropis týka.
(4)
Úhrady dedičstiev devízových cudzozemcov v tuzemsku smú sa skladať na cudzozemské účty vlastníkov bez povolenia Ministerstva financií na základe uznesenia štátneho notárstva a len do výšky určenej týmto uznesením.
(5)
Devízoví cudzozemci môžu mať u Štátnej banky cudzozemské účty, ktoré vznikajú bez povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu
a)
v cudzej mene dotáciou cudzej meny alebo prevodmi z iných účtov vedených v tej istej mene,
b)
v československých korunách dotáciou cudzej meny prepočítanej na československé koruny alebo prevodmi československých korún z clearingových účtov. S kreditnými zostatkami smie sa voľne nakladať na úhrady do cudziny alebo do tuzemska. O platbách v inej cudzej mene, než je mena účtu alebo v československých korunách, ako i o úhradách do cudziny v inej mene, než je mena účtu, rozhoduje Štátna banka.
(6)
Zahraničné banky môžu mať v Štátnej banke transferové účty vedené v československých korunách. Tieto účty vznikajú bez povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu dotáciou cudzej meny danej k dispozícii Štátnej banke, prevodmi z iných transferových účtov toho istého druhu alebo dobropismi na základe povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu. S kreditnými zostatkami transferových účtov možno voľne nakladať do tuzemska, na kúpu cudzej meny, z ktorej vznikli, a na prevody na transferové účty toho istého druhu. O úhradách do cudziny v inej cudzej mene, než akou bol účet dotovaný, rozhoduje Štátna banka.
(7)
Devízoví cudzozemci môžu mať v Štátnej banke cudzozemské účty dotované cudzou menou alebo československými korunami, ktoré získali na základe povolenia Ministerstva financií, prípadne Ministerstva zahraničného obchodu, a smú s týmito účtami voľne nakladať na úhrady osobných výdavkov v tuzemsku. O úhradách do cudziny rozhoduje Ministerstvo financií, prípadne Ministerstvo zahraničného obchodu. Ak bol takémuto účtu pri jeho vzniku priznaný charakter transferového účtu, postupuje sa podľa odseku 5.
(8)
Peňažné ústavy smú voľne zúčtovať na cudzozemských účtoch svoje odmeny a výdavky spojené s vedením týchto účtov, ako aj odmeny a výdavky z bežných bankových transakcií vykonávaných pre majiteľa účtu, ak boli tieto transakcie povolené alebo povoleniu nepodliehajú, a ďalej smú na cudzozemských účtoch voľne účtovať záverečné kontokorentné položky.
(9)
Cudzozemským účtom je taktiež depozitný účet, ktorý sa vedie v tuzemskom peňažnom ústave pre devízového cudzozemca alebo ktorým je oprávnený alebo spoluoprávnený disponovať devízový cudzozemec, ak sú predmetom úschovy hodnoty uvedené v § 3 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1. Takýto účet musí byť označený ako cudzozemský účet. Na otvorenie, vedenie a nakladanie s týmto cudzozemským účtom je potrebné predchádzajúce povolenie Ministerstva financií.
§21 Hlásenie pohľadávok voči cudzine, ako aj iných hodnôt
(1)
Ministerstvo financií vedie evidenciu:
a)
pohľadávok, záväzkov a nárokov na peňažné plnenia z akéhokoľvek dôvodu voči cudzine, pokiaľ vznikli po 31. decembri 1948 a patria organizáciám samostatne devízove plánujúcim,
b)
nehnuteľností v cudzine v správe organizácií socialistického sektora,
c)
fondových hodnôt a majetkových účastí devízových tuzemcov v cudzine a devízových cudzozemcov v tuzemsku.
(2)
Evidenciu ostatných hodnôt uvedených v § 6 ods. 1 zákona vedie Ústredný likvidátor peňažných ústavov a podnikov v Prahe (ďalej len „Ústredný likvidátor“), a pokiaľ ide o evidenciu týkajúcu sa Slovenska, Oblastný likvidátor peňažných ústavov a podnikov v Bratislave (ďalej len „Oblastný likvidátor“). Ministerstvo financií môže poveriť tieto organizácie viesť evidenciu aj niektorých hodnôt uvedených v odseku 1.
(3)
Hlásenia a iné podania o hodnotách uvedených v § 6 ods. 1 zákona podávajú devízoví tuzemci u organizácií, ktoré vedú o týchto hodnotách evidenciu (odsek 1 a 2). To platí i v prípadoch, v ktorých socialistické organizácie tieto hodnoty nadobudli alebo ich prevzali do držby alebo správy na základe zákona, rozhodnutia súdu alebo iného orgánu.
(4)
Hlásenia sa podávajú na predpísaných tlačivách, ktoré obsahujú bližšie ustanovenia a pokyny pre hlásenia.*)
(5)
Evidenciu a hlásenie pohľadávok a záväzkov patriacich podľa zákona do pôsobnosti Ministerstva zahraničného obchodu upravujú predpisy tohto ministerstva.
§22 Hlásenia majetkoprávnych sporov s cudzinou
(1)
Devízoví tuzemci sú povinní ohlásiť právne spory, ktoré sa týkajú majetkových hodnôt uvedených v § 6 ods. 1 zákona. To neplatí vtedy, ak ide o prípady patentovej, známkovej a vzorovej ochrany, licenčné platby každého druhu, platby za technickú dokumentáciu, zlepšovacie návrhy a objavy, ako aj obdobné prípady, pre ktoré je príslušné Ministerstvo zahraničného obchodu**), alebo ak je devízovým tuzemcom podnik zahraničného obchodu.
(2)
Spormi uvedenými v odseku 1 sa rozumie konanie pred tuzemskými alebo cudzozemskými súdmi, rozhodcami, správnymi orgánmi alebo inými orgánmi, v ktorých devízový tuzemec vystupuje ako žalobca, žalovaný alebo iný účastník.
(3)
Ohlasovaciu povinnosť treba splniť:
a)
pred začatím sporu, ak sa má spor začať na podnet devízového tuzemca,
b)
len čo sa devízový tuzemec dozvie, že sa začal z podnetu devízového cudzozemca spor, v ktorom má vystupovať ako žalovaný alebo iný účastník.
(4)
Hlásenia sa podávajú u Ústredného likvidátora alebo Oblastného likvidátora listom, v ktorom musí byť uvedené aj stručné opísanie skutkovej podstaty.
(5)
Na výzvu Ministerstva financií, urobenú prípadne prostredníctvom Ústredného (Oblastného) likvidátora, sú devízoví tuzemci povinní oznamovať o začatých majetkoprávnych sporoch s cudzinou bližšie údaje.
§23 Devízová pôsobnosť vo veciach dopravy
Devízová pôsobnosť vo veciach dopravy (železničnej, lodnej, leteckej a automobilovej) s výnimkou povoľovania a úpravy predaja cestovných a lodných lístkov do cudziny (§ 18) prislúcha Ministerstvu zahraničného obchodu.
§24 Všeobecné povolenia
(1)
Ministerstvo financií a Ministerstvo zahraničného obchodu vo svojej pôsobnosti môžu socialistickej organizácii, ktorá pre svoju činnosť opätovne vyžaduje povolenie podľa zákona, udeliť ho ako všeobecné povolenie. Takéto povolenie musí obsahovať presne vymedzený obsah a rozsah poskytovanej úľavy, podmienky, za ktorých sa úľava udeľuje, najmä kontrolné podmienky, deň, do ktorého povolenie platí, a výhradu odvolania.
(2)
Platné všeobecné povolenia udelené podľa § 23 vyhlášky č. 191/1958 Ú. l. (Ú. v.) sa považujú za všeobecné povolenia udelené podľa odseku 1.
§25 Splnomocnenie iných miest
Úlohami prislúchajúcimi podľa ustanovení tejto vyhlášky Štátnej banke môžu byť poverené na základe splnomocnenia podľa ustanovenia § 7a ods. 3 zákona aj iné miesta (napr. Živnostenská banka, n. p.).
§26 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška ministra financií č. 191/1958 Ú. l. (Ú. v.) k zákonu o devízovom hospodárstve.
§27 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Prvý námestník ministra financií:
Dvořák v. r.
Prvý námestník ministra zahraničného obchodu:
Hamouz v. r.
Dvořák v. r.
Prvý námestník ministra zahraničného obchodu:
Hamouz v. r.
*)
Vývoz československých peňazí a ich spätný dovoz sa potvrdzuje vo „Vyhlásení o vývoze a spätnom dovoze československých peňazí”.
*)
Vývoz a spätný dovoz týchto výrobkov sa potvrdzuje vo „Vyhlásení o vývoze a spätnom dovoze československých peňazí.”
*)
T. č. § 22 vyhlášky Ministerstva zahraničného obchodu č. 82/1961 Zb., ktorou sa vykonáva colný zákon č. 36/1953 Zb.
*)
Tlačivá možno dostať u Štátnej banky a jej pobočiek, Štátnej sporiteľne v sídle kraja, Ústredného likvidátora, Oblastného likvidátora, ako aj v predajniach Štatistického a evidenčného vydavateľstva tlačív, národný podnik v Prahe a Bratislave.
**)
Hlásenia majetkoprávnych sporov s cudzinou sa v týchto prípadoch podávajú na Ministerstve zahraničného obchodu podľa § 5 vyhlášky číslo 14/1961 Zb.
