Predpis bol zrušený predpisom 31/1965 Zb.
7/1962 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.1962 do 30.04.1965
7
VYHLÁŠKA
Ústrednej rady odborov, Ministerstva zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia
z 9. januára 1962,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania
Ústredná rada odborov, Ministerstvo zdravotníctva a Štátny úrad sociálneho zabezpečenia v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi ustanovujú podľa § 12 ods. 1 a § 30 ods. 1 a 2 zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania (ďalej len „zákon“):
Prvý oddiel
Výkon zamestnania a priama súvislosť s ním (K § 1 zákona)
§1
(1)
Výkonom zamestnania je výkon práce, ktorý vyplýva z obsahu pracovného záväzku pracovníka. Výkonom zamestnania je aj iná činnosť konaná pre podnik, najmä činnosť vykonávaná na príkaz podniku, na podnet spoločenskej organizácie v závode, na podnet spolupracovníkov, prípadne aj činnosť vykonávaná z vlastnej iniciatívy, pokiaľ pre ňu pracovník nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ju nekoná proti výslovnému zákazu podniku. Výkonom zamestnania na pracovnej ceste je taká činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo ktorá svojím druhom a zameraním súvisí s predmetom a účelom pracovnej cesty alebo sa koná v prospech podniku. Pracovnou cestou je cesta konaná na príkaz podniku z miesta pravidelného pracoviska pracovníka alebo jeho bydliska do miesta, ktoré nie je pravidelným pracoviskom, a späť.
(2)
V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je príprava na výkon práce a všetky úkony potrebné pre výkon práce alebo obvyklé v priebehu práce (napríklad desiata), ako aj nutné úkony po skončení práce, napríklad umývanie v umyvárni, obliekanie v šatni, cesta do miesta hromadného závodného stravovania v priestoroch podniku a stravovanie v ňom. Ak je toto miesto mimo priestoru podniku, platí to obdobne, pokiaľ ide o stravovanie v rámci pracovníkovho pracovného času. V priamej súvislosti s výkonom zamestnania však nie je cesta z bydliska k miestu vstupu do podniku a späť, v poľnohospodárskych závodoch cesta z bydliska na určené pracovisko alebo určené zhromaždište.
(3)
V priamej súvislosti s výkonom zamestnania je aj výkon činnosti, ktorá napomáha plnenie politických, hospodárskych a sociálnych úloh podniku, napríklad výkon funkcie člena orgánu základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Za týchto podmienok je v priamej súvislosti s výkonom zamestnania aj školenie organizované vedením podniku alebo spoločenskou organizáciou v podniku, prípadne nadriadeným orgánom podniku, alebo školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie v podniku, organizované vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie politickej a odbornej pripravenosti pracovníkov, ako aj cesta na také školenie a späť.
Druhý oddiel
Náhrada ušlého zárobku a náhrada pozostalým
§2 Pôvodný zárobok
(1)
Pri výpočte náhrady ušlého zárobku podľa ďalších ustanovení tejto vyhlášky sa vychádza z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval pred pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej len „pôvodný zárobok“). Pôvodný zárobok sa vypočíta tak, že sa z hrubého zárobku zúčtovaného za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred úrazom zistí priemerný hrubý mesačný zárobok a odčíta sa od neho daň zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mzdovom období, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania (ďalej len „pracovný úraz“). Na jednorazové odmeny sa pritom neberie zreteľ. Pokiaľ je pôvodný zárobok základom pre výpočet náhrady ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, u pracovníkov konajúcich v čase pracovného úrazu práce zaradené podľa predpisov o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie neberie sa zreteľ na sumu presahujúcu 2200 Kčs mesačne, u pracovníkov konajúcich práce zaradené do II. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1800 Kčs mesačne a u pracovníkov konajúcich práce zaradené do III. pracovnej kategórie na sumu presahujúcu 1600 Kčs mesačne.
(2)
Ak pracovný pomer poškodeného v deň pracovného úrazu netrval celé uvedené obdobie, pôvodný zárobok sa vypočíta z hrubého zárobku zúčtovaného v období odo dňa vzniku pracovného pomeru do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom bol pracovník uznaný neschopným na prácu z dôvodu pracovného úrazu. Ak zamestnanie netrvalo ešte celý kalendárny mesiac, za základ výpočtu pôvodného zárobku sa berie priemerný hrubý zárobok, ktorý dosiahli v čase 3 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.
(3)
Ak v období uvedenom v predchádzajúcich odsekoch došlo k trvalej zmene základnej mzdy pracovníka, pri výpočte pôvodného zárobku berie sa zreteľ len na obdobie po tejto zmene; pritom sa obdobne použije ustanovenie odseku 2.
(4)
U pracovníka, ktorý časť obdobia uvedeného v predchádzajúcich odsekoch nepracoval preto, že bol na dovolenke alebo pre dôležité prekážky v práci, pri výpočte pôvodného zárobku sa neberie zreteľ na obdobie, v ktorom z uvedených príčin nepracoval, ani na náhrady mzdy, ktoré mu boli za uvedené obdobie vyplatené.
(5)
Ak bol pracovník v čase pracovného úrazu so súhlasom podniku, v ktorom má svoje hlavné zamestnanie, aspoň 6 mesiacov vo vedľajšom zamestnaní alebo po toto obdobie pracoval v jednotnom roľníckom družstve, do pôvodného zárobku sa zahrňuje aj priemerný čistý zárobok z takej činnosti.
(6)
Ak pracovník utrpel pracovný úraz vo vedľajšej činnosti, do pôvodného zárobku sa zahrnuje aj priemerný čistý zárobok z hlavného zamestnania.
§3 Výpočet náhrady ušlého zárobku po čas pracovnej neschopnosti (K § 5 zákona)
Pri výpočte náhrady ušlého zárobku po čas pracovnej neschopnosti poškodeného vychádza sa z rozdielu medzi pôvodným zárobkom a nemocenským, ktoré mu podľa zákona patrí.
§4 Umiesťovanie poškodeného pracovníka (K § 6 zákona)
(1)
Povinnosť podniku postarať sa o umiestenie poškodeného trvá dovtedy, kým pracovníkovi nebol priznaný invalidný alebo starobný dôchodok.
(2)
Povinnosť postarať sa o umiestenie poškodeného má podnik aj v prípade, keď poškodenému bol odňatý invalidný dôchodok, ktorý poberal následkom pracovného úrazu, alebo bol tento dôchodok pozmenený na čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze. Túto povinnosť má aj voči poberateľovi starobného dôchodku, ktorý utrpel pracovný úraz po priznaní starobného dôchodku, najdlhšie však do 70 rokov jeho veku.
(3)
Ak poškodený po zhoršení svojho zdravotného stavu následkom pracovného úrazu nemôže naďalej zastávať miesto, ktoré mu podnik zodpovedajúci za toto ublíženie na zdraví obstaral, je tento podnik povinný obstarať mu iné miesto zodpovedajúce podmienkam uvedeným v § 6 zákona.
Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (K § 7 a 8 zákona)
§5 Výpočet náhrady ušlého zárobku
(1)
Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 7 zákona) tvorí rozdiel medzi pôvodným zárobkom pracovníka a jeho čistým zárobkom po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu (ďalej len „zárobok po pracovnom úraze“), s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze. Náhrada spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným čiastočným invalidným dôchodkom pri pracovnom úraze však nesmie robiť viac, než by robil invalidný dôchodok pracovníka v najvyššej výmere podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení), určený ku dňu pracovného úrazu; toto obmedzenie neplatí, ak pôvodný zárobok je aspoň o 10 % vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere.*) Na zníženie dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení sa neberie zreteľ.
(2)
Ak bol pracovník pre ohrozenie chorobou z povolania preradený na inú prácu a choroba z povolania bola zistená až po tomto preradení, rozhodujúcim dňom pre určenie náhrady podľa odseku 1 je deň tohto preradenia, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.
(3)
Odo dňa, keď bol poškodenému po pracovnom úraze priznaný starobný alebo invalidný dôchodok, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej priemerne vyplatenej náhrade ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred týmto dňom a ak bola vyplácaná len kratší čas, za tento čas; náhrada však neprislúcha, ak priemerný ročný zárobok, ktorý je podľa predpisov o sociálnom zabezpečení (zaopatrení) základom pre určenie výšky starobného alebo invalidného dôchodku, je rovnaký alebo vyšší než hrubý zárobok, ktorý bol základom pre výpočet pôvodného zárobku poškodeného pracovníka (§ 2).**)
(4)
Ak podnik sám nemôže zistiť priemerný ročný zárobok pracovníka podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, požiada o jeho oznámenie Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.
§6 Zárobok po pracovnom úraze
(1)
Zárobok poškodeného po pracovnom úraze sa určí priemernou sumou zistenou z čistej mzdy poškodeného za 3 kalendárne mesiace po skončení pracovnej neschopnosti pre úraz; pritom sa neberie zreteľ na jednorazové odmeny. Ak neskoršie dôjde k zmene zárobku poškodeného, určí sa na návrh podniku alebo poškodeného zárobok po pracovnom úraze znova, ak priemerná suma za posledné 3 kalendárne mesiace sa od predchádzajúcej líši aspoň o 5 %.
(2)
Ak podnik, ktorý je povinný náhradu poskytovať, preukáže, že poškodený svojou vinou dosahuje v zamestnaní nižší zárobok, než aký dosahujú priemerne pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom, vychádza sa pri výpočte náhrady ušlého zárobku zo zárobku, ktorý títo pracovníci priemerne dosahujú.
(3)
Ak sa poškodenému zníži jeho zárobok po pracovnom úraze z príčin, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu (napríklad pri pracovnej neschopnosti z inej príčiny, pri zmene miesta z rodinných príčin, pri zmene mzdových podmienok), pri výpočte náhrady ušlého zárobku sa neberie zreteľ na toto zníženie a vychádza sa z čistého zárobku, ktorý poškodený dosahoval v posledných 3 kalendárnych mesiacoch pred touto zmenou.
§7 Invalidný dôchodok
Invalidný dôchodok podľa § 8 zákona vymeria orgán sociálneho zabezpečenia na základe dokladu o zodpovednosti podniku za pracovný úraz, ktorým je vyhlásenie podniku o uznaní tejto zodpovednosti, dohoda medzi podnikom a poškodeným alebo právoplatné rozhodnutie rozhodcovského orgánu alebo súdu.
§8 Náhrada ušlého zárobku v niektorých osobitných prípadoch
(1)
Ak pôvodný zárobok pracovníka, ktorý sa stal po pracovnom úraze invalidným, je aspoň o 10 % vyšší než invalidný dôchodok v najvyššej výmere, patrí pracovníkovi od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz, náhrada vo výške rozdielu medzi pôvodným zárobkom a invalidným dôchodkom v najvyššej výmere; na prípadné zníženie tohto dôchodku sa neberie zreteľ.*)
(2)
Ak sa pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným po pracovnom úraze, ktorý utrpel do 5 rokov po skončení výchovy na povolanie v učebnom pomere alebo po absolvovaní všeobecnovzdelávacej, odbornej alebo vysokej školy, prislúcha mu od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz, náhrada. Náhrada tvorí rozdiel medzi invalidným dôchodkom pracovníka v najvyššej výmere, prípadne medzi zárobkom poškodeného po pracovnom úraze s pripočítaním prípadného čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze a medzi priemerným čistým zárobkom obmedzeným podľa § 2 ods. 1, ktorý v období 3 mesiacov pred pracovným úrazom dosiahli pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, zodpovedajúcu kvalifikácii poškodeného pracovníka pred pracovným úrazom.
§9
Pracovníkovi, ktorý pracovný úraz utrpel v sezónnom zamestnaní alebo v zamestnaní dohodnutom na čas prechodnej potreby, patrí po skončení jeho pracovnej neschopnosti odo dňa, keď mal jeho pracovný pomer skončiť, náhrada ušlého zárobku len do sumy zodpovedajúcej invalidnému dôchodku v najvyššej výmere; toto obmedzenie však neplatí, ak podľa okolností možno oprávnene predpokladať, že by poškodený bol aj naďalej trvale zamestnaný.
§10
(1)
Ak pracujúci poberateľ starobného dôchodku utrpí pracovný úraz, ktorý nespôsobí jeho invaliditu, berie sa za základ pre určenie výšky náhrady len jeho zárobok po priznaní starobného dôchodku.
(2)
Náhrada ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 5) sa v tomto prípade poskytuje, pokiaľ poškodený sám neprestal byť zamestnaný z príčin, ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom, inak najdlhšie do 70 rokov jeho veku.
§11 Výplata náhrady ušlého zárobku
Náhradu ušlého zárobku po pracovnom úraze vypláca podnik pravidelne raz mesačne.
§12 Náhrada škody pozostalým (K § 10 zákona)
(1)
Náklady spojené s pohrebom sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, smútočné oznámenia, jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie, ďalej cestovné výdavky, náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a úpravy hrobu. Nahrádzajú sa len náklady primerané; náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nesmie presiahnuť sumu 5 000 Kčs.
(2)
Podnik hradí náklady tomu, kto ich vynaložil. Náklady na smútočné ošatenie a cestovné výdavky sa však nahrádzajú len najbližším príslušníkom rodiny a domácnosti zomretého.
§13
Jednorazové odškodnenie pozostalým, ktorí majú nárok na dôchodky pozostalých (§ 10 ods. 3 zákona), poskytne podnik na základe dokladov o priznaní dôchodkov pozostalých.
§14
(1)
Ak pracovník následkom pracovného úrazu zomrel, patrí osobám, pokiaľ nemajú nárok na dôchodky pozostalých, náhrada toho, čo im ušlo, ak boli na zárobok zomretého odkázané svojou výživou a ich výživu nemožno dostatočne zabezpečiť; preto náhrada neprislúcha osobám, ktoré si môžu zabezpečiť svoju výživu samy zo svojho pracovného príjmu.
(2)
Ak výživu pozostalých môžu zabezpečiť aj osoby, ktoré majú voči nim zákonnú vyživovaciu povinnosť, poskytne sa náhrada len do výšky zodpovedajúcej sume, ktorú by zomretý bol povinný poskytovať pozostalým.
(3)
Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb a podľa stupňa ich potrebnosti tak, aby náhrada, ktorú podnik všetkým oprávneným poskytne, nerobila celkom viac než 1600 Kčs mesačne.
Spôsob a rozsah náhrady škody ostatných osôb (K § 11 a 12 zákona)
§15
Pre náhradu škody ostatným osobám, ktoré majú na ňu podľa zákona nárok, platia odchýlky uvedené v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky.
§16 Členovia JRD
(1)
Pri výpočte náhrady ušlého zárobku člena jednotného roľníckeho družstva a osôb, ktoré v družstve trvale pracujú a nie sú k družstvu v pracovnom pomere ani jeho členmi, ako napr. rodinní príslušníci člena družstva a pod. (ďalej len „člen družstva“), vychádza sa pri určovaní jeho pôvodného zárobku i jeho zárobku po pracovnom úraze z ročného príjmu člena družstva; pri výpočte náhrady po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa neberie zreteľ na sumu ročného príjmu presahujúcu 19 200 Kčs.
(2)
Pôvodný zárobok u členov jednotných roľníckych družstiev s peňažným odmeňovaním sa určí primerane podľa § 2. Základom pre určenie pôvodného zárobku u členov ostatných JRD je počet pracovných jednotiek, ktoré člen družstva odpracoval v kalendárnom roku pred pracovným úrazom; ak z vážnych príčin nepracoval za časť tohto obdobia, základom je počet pracovných jednotiek, ktoré by bol odpracoval so zreteľom na svoje osobné schopnosti a pracovné možnosti družstva. Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške zodpovedajúcej výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov družstva. Náhrada ušlého zárobku sa vypláca do výročnej členskej schôdze družstva preddavkove, vyúčtovanie sa urobí súčasne s vyúčtovaním odmien ostatným členom družstva.
(3)
Pri poskytovaní náhrady pozostalým členom družstva sa berie zreteľ najprv na pozostalé deti a manželku (družku) a potom na ostatné osoby odkázané svojou výživou na zomretého. Výška náhrady sa určí podľa počtu oprávnených osôb tak, aby náhrada, ktorú jednotné roľnícke družstvo poskytne všetkým oprávneným, nerobila celkom viac než 1 600 Kčs mesačne.
(4)
Úraz, ktorý sa prihodil družstevníkovi pri individuálnom obhospodarovaní záhumienku alebo v priamej súvislosti s ním, nie je pracovným úrazom podľa zákona.
§17 Učni
(1)
Učňom za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výchove na povolanie alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá podnik, ktorý výchovu učňov uskutočňoval v čase pracovného úrazu. Ak vzniklo ublíženie na zdraví v učňovskej škole riadenej a spravovanej národným výborom, zodpovedá za škodu tento národný výbor.
(2)
Učeň, ktorý je v prípravnom období pre pracovný úraz neschopný na prácu, má nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi odmenou, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov (včítane hodnoty ubytovania a stravovania poskytnutého celkom alebo sčasti bezplatne), a medzi nemocenským.
(3)
Učeň, ktorý je v období odborného rozvoja pre pracovný úraz neschopný na prácu, a preto nemôže v rámci odborného výcviku konať produktívnu prácu, má nárok na náhradu ušlého zárobku vo výške rozdielu medzi priemerným čistým mesačným zárobkom, ktorý pri výkone produktívnych prác dosahujú v podniku ostatní učni toho istého učebného odboru, a medzi nemocenským.
(4)
Odo dňa, keď sa mala skončiť výchova na povolanie v učebnom pomere, vykoná sa nový výpočet náhrady ušlého zárobku uvedeného v odsekoch 2 a 3. Pôvodným zárobkom je priemerný čistý zárobok, ktorý dosiahli za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom, keď sa mala skončiť výchova učňa na povolanie, pracovníci vykonávajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, pre ktorú bol učeň vychovávaný.
(5)
Učeň, ktorý následkom pracovného úrazu poberá invalidný dôchodok pri pracovnom úraze alebo čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze, má odo dňa, keď sa skončila jeho výchova na povolanie v učebnom pomere, nárok na náhradu od podniku, ktorý zodpovedá za pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Náhrada sa poskytuje do výšky pôvodného zárobku určeného podľa odseku 4. Pritom sa však neberie zreteľ na zárobok presahujúci sumy uvedené v § 2 ods. 1.
§18 Študenti vysokých škôl, žiaci základných deväťročných škôl a stredných škôl
(1)
Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri vyučovaní, pri práci v školskej dielni alebo na školskom pozemku alebo v priamej súvislosti s tým, príslušný národný výbor alebo vysoká škola.
(2)
Študentom a žiakom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa prihodil pri práci vo výrobe alebo pri prevádzkovej praxi v podniku alebo v priamej súvislosti s tým, podnik, v ktorom boli činní v čase pracovného úrazu.
(3)
Odo dňa, keď sa malo skončiť štúdium alebo školská dochádzka poškodeného žiaka alebo študenta, má poškodený nárok na náhradu ušlého zárobku. Nárok na náhradu má v prípade, že sa stal následkom pracovného úrazu invalidným alebo čiastočne invalidným. Pôvodný zárobok je priemerný čistý zárobok, ktorý dosahujú kvalifikovaní pracovníci v povolaní, pre ktoré sa študent alebo žiak pripravoval. U žiakov základných deväťročných škôl a stredných všeobecnovzdelávacích škôl sa berie zreteľ na výsledky štúdia, na duševné a telesné možnosti žiaka pred pracovným úrazom; uváži sa, v akom povolaní by sa žiak mohol uplatniť po skončení školskej dochádzky, a vyjde sa z čistého zárobku, ktorý priemerne dosahujú pracovníci tohto povolania. Pôvodný zárobok, pokiaľ je základom pre výpočet náhrady ušlého zárobku po skončení pracovnej neschopnosti žiaka alebo študenta alebo pri invalidite, nesmie presahovať sumu 1 600 Kčs mesačne.
§19 Učitelia
Učiteľom, ktorí vykonávajú pri organizovanom zvyšovaní svojej kvalifikácie v podnikoch výrobnú prax alebo sa zúčastňujú na výkone odbornej práce v podniku, zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom tento podnik.
§20 Členovia výrobných družstiev
Členom výrobných družstiev zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri plnení členských povinností alebo v priamej súvislosti s tým, družstvo, členmi ktorého sú.
§21 Príslušníci ozbrojených síl
(1)
Príslušníkom Československej ľudovej armády zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ňou, Ministerstvo národnej obrany, príslušníkom vojsk Ministerstva vnútra a bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra zodpovedá Ministerstvo vnútra.
(2)
Základom výpočtu pôvodného zárobku osôb povolaných do služby v ozbrojených silách, u ktorých pracovný pomer alebo členský pomer k družstvu trvá alebo sa výnimočne skončil v ochrannej lehote, je priemerný čistý zárobok, ktorý dosiahli pracovníci konajúci v podniku rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu ako poškodený pracovník, a to za čas 3 kalendárnych mesiacov predo dňom pracovného úrazu.
(3)
Pri výpočte náhrady ušlého zárobku u osôb, ktoré boli povolané do služby v ozbrojených silách po skončení učebného pomeru, postupuje sa obdobne ako u učňov, a u osôb, ktoré boli povolané do služby v ozbrojených silách po skončení štúdia, ako u študentov. Týmto osobám patrí pri invalidite aj náhrada poskytovaná učňom a študentom (§ 17 ods. 5, § 18 ods. 3).
§22 Funkcionári národných výborov a spoločenských organizácií, sudcovia a členovia advokátskych poradní
(1)
Občanom plniacim verejné funkcie pre národné výbory zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, príslušný národný výbor, funkcionárom spoločenskej organizácie, pokiaľ nepôjde o prípad § 1 ods. 3, táto organizácia, sudcom miestnych ľudových súdov zriadených na pracovisku príslušný podnik, sudcom ostatných miestnych ľudových súdov miestny národný výbor, ostatným sudcom príslušný súd a členom advokátskej poradne advokátska poradňa, členmi ktorej sú.
(2)
U občanov, ktorí plnia verejnú funkciu a nie sú z tejto ani z inej príčiny účastníkmi dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), je priemerným ročným zárobkom pre určenie dôchodku suma 9600 Kčs.
§23 Brigádnici
(1)
Brigádnikom je pracovník, ktorý dobrovoľne, v rámci organizovanej akcie vypomáha pri plnení dôležitých úloh vo všeobecnom záujme, pričom nejde o jeho obvyklé zamestnanie. Brigádnikom je tiež pracovník, ktorý dočasne pomáha v jednotnom roľníckom družstve s jeho vedomím.
(2)
Brigádnikom zodpovedá za škodu vzniknutú pracovným úrazom, ktorý sa im prihodil pri výkone brigády alebo v priamej súvislosti s ňou, organizácia, pre ktorú brigádnik v čase pracovného úrazu pracoval. Dobrovoľná výpomoc (brigáda) organizovaná podnikom, závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia alebo orgánom inej spoločenskej organizácie v podniku v rámci patronátnej činnosti sa však považuje za výkon zamestnania; za škodu v tomto prípade zodpovedá podnik.
(1)
Nárok na náhradu škody podľa zákona majú všetci pracovníci, ktorí sú činní pre socialistické organizácie v pomere, ktorý má obsah pracovného pomeru, avšak nie je takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik pracovného pomeru (napríklad chýba súhlas závodného výboru). Za škodu im v týchto prípadoch zodpovedá socialistická organizácia, pre ktorú boli v čase pracovného úrazu činní.
(2)
Nárok na náhradu škody podľa zákona majú tiež príslušníci verejných alebo závodných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany, ktorí utrpia úraz pri výkone požiarnickej služby, ako aj osoby, ktoré na výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, príp. s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu alebo pri cvičení jednotky protipožiarnej ochrany a utrpia pritom úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany zodpovedá v týchto prípadoch podnik, v ktorom je jednotka zriadená, príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek protipožiarnej ochrany príslušný miestny národný výbor.
(3)
Nárok na náhradu škody podľa zákona majú ďalej aj dobrovoľní príslušníci civilnej obrany, zdravotníci ČSČK, darcovia krvi, členovia Horskej služby, účastníci prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pomocníci Verejnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže, dobrovoľní spolupracovníci starostlivostnej služby sociálneho zabezpečenia, ak utrpeli úraz pri plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo činnosti. Za škodu im zodpovedá socialistická organizácia, pre ktorú boli v čase pracovného úrazu činní.
Tretí oddiel
Jednorazové úrazové odškodnenie (K § 9 zákona)
§25
(1)
Jednorazové úrazové odškodnenie sa poskytuje pracovníkovi pri pracovnom úraze jednak za vytrpenú bolesť (ďalej len „bolestné“), jednak za sťaženie spoločenského uplatnenia.
(2)
Lekár posúdi, či sú tu z hľadiska anatomických alebo funkčných zmien v organizme poškodeného predpoklady pre poskytnutie jednorazového úrazového odškodnenia, a ohodnotí jednotlivé jeho zložky počtom bodov podľa tabuliek pripojených k tejto vyhláške. Ak nie je v tabuľkách uvedené posudzované zranenie alebo jeho následky, použije lekár sadzby na zranenie (následky), s ktorými ich možno v posudzovaných smeroch najskôr porovnávať.
(3)
Jednorazovým úrazovým odškodnením sa nehodnotia ujmy na zárobku ani na zárobkovej schopnosti.
Bolestné
§26
(1)
Bolestné prislúcha, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné zmeny, ktoré boli vyvolané úrazom a spôsobujú bolesť pri úraze, pri jeho liečení alebo pri odstraňovaní jeho následkov. Bolestné musí byť primerané povahe zranenia alebo pri chorobách z povolania povahe poškodenia (ďalej len „zranenie“) a priebehu jeho liečenia.
(2)
Bolestným sa nehodnotia:
a)
jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré vznikajú úrazom a sú prechodnej povahy; hodnotia sa však útrapy, ktoré majú príčiny v organickej poruche nervového ústrojenstva,
b)
zmeny v organizme, ktoré sú natoľko krátkodobé, že ich nemožno liečiť, prípadne ani objektívne zistiť,
c)
bolesť budúca (následná) a bolesť vznikajúca zo zmien už trvalých.
§27
Ak po skončenom liečení došlo k operácii, ktorá má svoju príčinu v pôvodnom zranení, prislúcha za túto operáciu nové bolestné ako za zranenie, s ktorým možno túto operáciu najskôr porovnávať. Najvyššie sumy určené v § 31 nesmú sa však ani z tohto dôvodu prekročiť.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
§28
(1)
Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné trvalé zmeny (anatomické alebo funkčné), ktoré majú nepriaznivé dôsledky pre bežné životné úkony poškodeného a pre uspokojenie jeho obvyklých spoločenských potrieb. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe trvalých následkov, a to v rozsahu, v akom obmedzuje pracovníkove možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
(2)
Náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nehodnotia:
a)
poškodenia prechodnej povahy, ktoré vedú len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia,
b)
menšie jazvy, drobné kozmetické chyby a chorobné zmeny ľahšej povahy, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.
§29
(1)
Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotí lekár základným počtom bodov.
(2)
Ak následky úrazu, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zlepšiť jednoduchým a bežným lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní lekár poškodeného na vhodnosť tohto lekárskeho zákroku. Môže tak urobiť, len ak je vhodnosť lekárskeho zákroku potvrdená odborným oddelením príslušného lekárskeho odboru. V tomto prípade uvedie tiež lekár v posudku, akému základnému počtu bodov by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonanom zákroku.
§30
(1)
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa primerane zvýši až do dvojnásobku sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, a to podľa predpokladov, ktoré poškodený mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú pre následky úrazu obmedzené alebo stratené.
(2)
Predpokladmi podľa odseku 1 sa rozumejú najmä ujma na možnostiach voľby povolania alebo ďalšieho sebavzdelávania, ujma na uplatnení v živote politickom, kultúrnom, športovom a rodinnom; pritom sa berie zreteľ na to, či ide o muža alebo ženu a v akom veku bol pracovník postihnutý úrazom.
(3)
Pri prerokúvaní výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podnik povinný zistiť, či sú splnené predpoklady uvedené v odseku 2, a po prerokovaní so závodným (miestnym) výborom základnej organizácie ROH (ďalej len „závodný výbor“) určí, aké zvýšenie základného počtu bodov považuje za primerané; pritom berie zreteľ aj na prípadné upozornenie lekára podľa § 29 ods. 2.
§31
Jednorazové úrazové odškodnenie sa hodnotí peňažnou sumou 10 Kčs za jeden bod. Celková výška jednorazového úrazového odškodnenia poskytnutého poškodenému z jedného úrazu nesmie presiahnuť 40 000 Kčs; z toho čiastka poskytovaná ako bolestné nesmie presiahnuť sumu 12 000 Kčs, a to ani v prípadoch uvedených v § 27. V prípadoch celkom výnimočných, hodných mimoriadneho zreteľa, môže rozhodcovský orgán alebo súd jednorazové úrazové odškodnenie primerane zvýšiť, a to aj nad uvedené najvyššie výmery odškodnenia.
§32
(1)
O lekárske posúdenie výšky jednorazového úrazového odškodnenia môže žiadať podnik, poškodený alebo závodný výbor; posudok vydaný k takej žiadosti je bezplatný.
(2)
Jednorazové úrazové odškodnenie posudzujú lekári ústavov národného zdravia (príslušný dielenský alebo obvodný lekár), prípadne iných zdravotníckych zariadení (ústavov železničného zdravotníctva, zariadení ministerstiev vnútra a národnej obrany), v ktorých sa poškodený liečil; v závažných prípadoch uvedených v tabuľkách musí byť posudok potvrdený odborným oddelením zdravotníckeho zariadenia.
(3)
Ak sa poškodený lieči v nemocnici alebo v inom lôžkovom zariadení ešte v čase, keď došla žiadosť o posudok, alebo ak sa liečil len v takom zariadení, podáva posudok lekár nemocnice alebo iného lôžkového zariadenia. Pri chorobách z povolania posudzuje jednorazové úrazové odškodnenie výhradne lekár oddelenia, prípadne kliniky chorôb z povolania príslušného ústavu národného zdravia.
(4)
Zdravotnícke zariadenia, ktoré mali podiel na liečení zraneného, sú povinné dodať posudzujúcemu orgánu potrebnú zdravotnícku dokumentáciu a poskytnúť potrebné vysvetlenia.
§33
Posudok sa vydáva písomne. V posudku sa uvedie okrem osobných údajov o poškodenom tiež podrobne to, ako sa došlo k záveru hodnotenia. Odpis posudku sa pripojí k zdravotníckej dokumentácii.
Štvrtý oddiel
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§34
Súčinnosť závodných výborov pri vykonávaní zákona uskutočňujú u členov výrobných družstiev komisie starostlivosti o pracujúcich, u členov jednotných roľníckych družstiev komisie pre otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, prípadne sociálne komisie.
§35
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky platia aj o nárokoch na náhradu škody vzniknutých v období od 1. januára 1957 do 31. januára 1962, pokiaľ pred 1. februárom 1962 o nich právoplatne nerozhodol súd alebo rozhodcovský orgán alebo pokiaľ nedošlo k dohode.
§36
(1)
Zárobkom po pracovnom úraze sa v prípadoch uvedených v § 31 ods. 2 zákona rozumie priemerný mesačný čistý zárobok pracovníka bez prídavkov na deti, vypočítaný zo zárobku za kalendárny rok 1961. Ak sa však pracovná neschopnosť pre pracovný úraz skončila v priebehu roku 1961, priemerný čistý mesačný zárobok sa vypočíta len zo zárobku pracovníka odo dňa skončenia pracovnej neschopnosti pre úraz do konca roku 1961.
(2)
Podľa priemerného mesačného čistého zárobku zisteného spôsobom uvedeným v odseku 1 budú sa pracovníkovi vyplácať dávky na úhradu v budúcnosti uchádzajúceho zárobku až do 31. januára 1963. V januári 1963 a v januári každého ďalšieho kalendárneho roku bude sa robiť nový prepočet týchto dávok, a to vždy na základe priemerného mesačného čistého zárobku vypočítaného zo zárobku za predchádzajúci kalendárny rok.
§37
Zrušujú sa smernice Ústrednej rady odborov č. 11/1957 Ú. l. (Ú. v.) pre prerokúvanie pracovných úrazov a nárokov na ich odškodnenie a vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 208/1958 Ú. l. (Ú. v.) o posudzovaní odôvodnenosti a primeranosti bolestného.**)
§38
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februárom 1962.
Predseda Ústrednej rady odborov:
Zupka v. r.
Minister zdravotníctva:
Plojhar v. r.
Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia:
Erban v. r.
Zupka v. r.
Minister zdravotníctva:
Plojhar v. r.
Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia:
Erban v. r.
Príloha vyhl. č. 7/1962
Tabuľka č. 1
POSUDZOVANIE BOLESTNÉHO
A. Zásady
1. Bolestné patrí, ak v organizme nastali objektívne zistiteľné zmeny, ktoré boli vyvolané úrazom a spôsobujú bolesť pri úraze, pri jeho liečení alebo pri odstraňovaní jeho následkov.
2. V rámci bolestného sa nehodnotia:
a) ujmy, ktoré sú predmetom iných zložiek náhrady škody, napr. ujma na zárobku sa odškodňuje v rámci ušlého zárobku; bolesť budúca (následná) a bolesť vznikajúca zo zmien už trvalých sa odškodňujú ako sťaženie spoločenského uplatnenia, pokiaľ majú takýto vplyv;
b) jednoduché duševné reakcie na postihnutie organizmu, ktoré vznikajú úrazom a sú prechodného rázu, napr. zármutok nad vlastným úrazom alebo úrazom inej osoby, strach, úľak, obavy, desivé sny; hodnotia sa však útrapy, ktoré majú príčinu v organickej poruche nervového ústrojenstva;
c) krátkodobé zmeny v organizme, ktoré nevyžadujú liečenie, prípadne nie sú objektívne zistiteľné.
3. Bolestné musí byť primerané povahe zranenia alebo pri chorobách z povolania povahe poškodenia (ďalej len „zranenia") a priebehu jeho liečenia. Tieto okolnosti treba starostlivo zistiť v zdravotníckej dokumentácii. Obidve tieto meradlá majú vyjadriť i rozdielnosť bolesti podľa osoby poškodeného; preto v rozmedzí medzi dolnou a hornou hranicou sadzby určenej v tabuľkách sa prihliadne na celkový stav organizmu v čase zranenia a v čase liečenia, na fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu, z bezmocnosti alebo z poruchy nervového ústrojenstva. Pri komplikáciách sťažujúcich liečenie a pri iných okolnostiach zvyšujúcich bolestivosť zvyšuje sa bolestné podľa podmienok určených v odseku 6 a 9.
4. Podľa tejto tabuľky sa posudzuje bolestné aj pri chorobách z povolania a pri akútnych a subakútnych otravách, ktoré nezanechali trvalé zmeny. V týchto prípadoch hodnotí bolestné včítane závažnosti a celkového trvania bolesti v súvislosti s klinickým priebehom ochorenia lekár oddelenia (ordinariátu, kliniky) chorôb z povolania. Pri ľahšom a kratšom priebehu ochorenia určí lekár výšku bolestného pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v oddiele B, pri ťažšom a dlhšom priebehu pri hornej hranici.
5. Ak sa posudzované zranenie nevyskytuje v oddiele B, použije sa sadzba na zranenie, s ktorou ho možno po stránke bolesti najskôr porovnať. Bolesť do výšky 10 bodov sa nehodnotí.
6. Bolestné určené podľa predchádzajúcich odsekov sa zvyšuje:
a) až o polovicu, ak došlo k ranej infekcii (s výnimkou tetanu),
b) až o polovicu, ak ide o dislokovanú zlomeninu, pri ktorej sa urobilo napravenie (repozícia) v celkovom alebo miestnom znecitlivení. Toto zvýšenie možno uplatniť iba raz,
c) o jednu polovicu, ak si povaha zranenia vyžiadala bezprostredný chirurgický výkon. Za chirurgický výkon sa nepokladajú injekcie, punkcia kĺbov, hrudníka a abscesov,
d) až na dvojnásobok, ak priebeh (komplikácie) liečenia si vyžiada neskorší operačný výkon.
7. Bolestné určené podľa odsekov 1 - 5 sa znižuje pri zlomeninách na polovicu sadzby určenej v tabuľke, ak ide o neúplné zlomeniny.
8. Ak utrpel poškodený jedno zranenie uvedené v tabuľke alebo hodnotené podľa odseku 5 zásad, vykoná sa ohodnotenie plnou sadzbou.
Ak utrpel poškodený súčasne viac zranení uvedených v tabuľke alebo hodnotených podľa odseku 5 zásad, počíta sa zranenie ohodnotené najvyšším počtom bodov plnou sadzbou a súčet sadzieb za ostatné zranenia sa pričíta 3/4. Ale ak ide o ďalšie zranenie, ktoré je podľa tabuľky zahrnuté v pojme základného zranenia, nehodnotí sa toto zranenie zvlášť.
9. Posudzujúci lekár je oprávnený s ohľadom na osobitné okolnosti, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, alebo na komplikácie, ako sú zápaly žíl, preležaniny, zápaly pľúc a pod., odchýliť sa najviac o ± 20 % od hodnotenia vypočítaného podľa predchádzajúcich odsekov.
10. Ak dôjde až po skončení liečenia k operácii, ktorá má príčinu v pôvodnom zranení, napr. ku korekčnej operácii, posúdi lekár po stránke bolesti túto operáciu ako zranenie, ktorému svojou povahou zodpovedá táto operácia.
11. Posudok, ktorým sa bolestné hodnotí viac ako 300 bodmi, alebo sa zvyšuje podľa ustanovenia odseku 6, možno vydať len vtedy, keď bol potvrdený odborným oddelením príslušného lekárskeho odboru. To isté platí, ak ide o vnútorné zranenie, napr. krvácanie do mozgu alebo do miechy, poranenie pľúc, obličiek.
12. Posudok o bolestnom sa vydáva písomne na zavedenom tlačive. Jeho odpis sa priloží k zdravotníckej dokumentácii postihnutého. V posudku treba uviesť okrem mena a osobných údajov postihnutého stručný nález, spôsob, ktorým lekár dospel k celkovému počtu bodov - jednotlivé diagnózy pokiaľ možno bez použitia latinských názvov a stručné hodnotenie nálezu, ďalej či je zranený vyliečený celkom alebo či má následky.
B. Sadzby pre hodnotenie
Hlava
| 1. Zlomenina lebečnej spodiny podľa rozsahu a lokalizácie | 140-230 |
| 2. Zlomenina kostí lebečnej klenby (čelovej, temennej, záhlavnej, spánkovej), bez sprievodných stavov (otras mozgu, vnútrolebečné krvácanie) za každú kosť | 50 |
| 3. Zlomenina očnice | 80 |
| 4. Zlomenina čeľuste jednostranná | 80 |
| 5. Zlomenina Le Fort I. | 120 |
| 6. Zlomenina Le Fort II. | 160 |
| 7. Zlomenina Le Fort III. | 200 |
| 8. Zlomenina nosových kostičiek alebo nosovej priehradky | 20 |
| 9. Zlomenina sánky jednostranná | 80 |
| 10. Zlomenina sánky obojstranná | 120 |
| 11. Vytknutie sánky | 30 |
| 12. Vyrazenie | |
| 1 - 2 zubov | 20 |
| 3 - 5 zubov | 40 |
| 6 - 9 zubov | 60 |
| viac ako 9 zubov | 80 |
| 13. Uvoľnenie zubov s pevnou nesnímateľnou fixáciou (pozri položku 12) | |
| 14. Oderky väčšieho rozsahu spolu s väčším pomliaždením a následnými krvnými výronmi v tvári alebo vo vlasatej časti hlavy | 15-20 |
| 15. Otras mozgu I. stupňa | 35 |
| II. stupňa | 55-85 |
| III. stupňa | 85-120 |
| 16. Pomliaždenie mozgu podľa závažnosti | 55-190 |
| 17. Krvácanie nad tvrdou mozgovou plenou (epidurálne) | 85 |
| 18. Krvácanie pod tvrdou mozgovou plenou (subdurálne) | 85 |
| 19. Krvácanie pod pavúčnicou (subarachnoidálne) | 80-120 |
| 20. Vnútromozgové krvácanie | 55-190 |
| 21. Strata ušnice | 50 |
| 22. Natrhnutie ušnice | 15 |
| 23. Poranenie bubienka | 20 |
| 24. Poranenie bubienka s následným zápalom stredného ucha | 50 |
| 25. Tržná rana hlavy | 15-25 |
| 26. Skalpácia hlavy | 55-80 |
| 27. Poranenie vedúce k traumatickej poruche tvárového nervu | 30-40 |
| 28. Poranenie vedúce k traumatickej poruche trojklaného nervu | 60-180 |
| 29. Tržná rana tváre | 15-25 |
| 30. Tržná rana jazyka ošetrená chirurgicky | 15-25 |
| 31. Poranenie mihalnice | 15-25 |
| 32. Popálenie mihalnice II. a III. stupňa | 30-40 |
| 33. Cudzie teleso v oku | 35-50 |
| 34. Cudzie teleso v rohovke s následnou infiltráciou | 20 |
| 35. Popálenie rohovky | 25-35 |
| 36. Rana prenikajúca do sklovca | 60 |
| 37. Rana rohovky s prederavením a prolapsom dúhovky | 85-150 |
| 38. Plazivý poúrazový vred | 55-80 |
| 39. Pomliaždenie oka s vnútroočným krvácaním | 60-75 |
| 40. Poúrazové odchlípenie sietnice | 80-100 |
| 41. Poranenie oka vyžadujúce jeho vyňatie hneď po úraze (včítane operácie) | 120 |
| 42. Poranenie obidvoch očí vyžadujúce vyňatie hneď po úraze (včítane operácie) | 300 |
| 43. Oslnenie elektrickým oblúkom (elektrická oftalmia) | 15 |
Krk a trup
| 44. Zlomenina jazylky | 30 |
| 45. Perforácia pažeráka | 100-150 |
| 46. Perforujúca rana hrtanu alebo priedušnice | 85-110 |
| 47. Kompresívna zlomenina tela jedného stavca so znížením prednej časti tela najviac o jednu tretinu | 100 |
| 48. Kompresívna zlomenina tela jedného stavca so znížením prednej časti tela viac ako o jednu tretinu a zlomeniny kominutívne | 150 |
| 49. Zlomenina tela každého ďalšieho stavca | 20 |
| 50. Zlomenina krížovej kosti | 50 |
| 51. Zlomenina kostrče | 30 |
| 52. Zlomenina tŕňa, oblúka alebo jedného priečneho výbežku | 35 |
| 53. Zlomenina viacerých priečnych výbežkov | 70 |
| 54. Zlomenina kĺbových výbežkov | 70 |
| 55. Vytknutie stavca bez neurologických príznakov | 150 |
| Zlomeniny stavcov alebo ich častí a luxácie a poškodenia platničky komplikované poškodením miechy alebo jej koreňov sa sčítajú v plnej hodnote za tieto poranenia | |
| 56. Preukázateľne úrazové poškodenie medzistavcovej platničky | 50 |
| 57. Paraparéza a prechodná paraplégia podľa rozsahu alebo rýchlosti úpravy | 200-400 |
| 58. Kvadruparéza a prechodná kvadruplégia podľa rozsahu alebo rýchlosti úpravy | 250-500 |
| 59. Trvalá paraplégia | 800 |
| 60. Trvalá kvadruplégia | 1000 |
| 61. Poranenie miechových koreňov podľa závažnosti neurologického nálezu | 125-200 |
| 62. Zlomenina jedného rebra | 30 |
| 63. Zlomenina dvoch až štyroch rebier | 50 |
| 64. Zlomenina každého ďalšieho rebra zvyšuje poslednú sadzbu o | 15 |
| 65. Pomliaždenie hrudnej steny s príznakmi zlomeniny rebra bez pozitívneho rtg nálezu | 30 |
| 66. Zlomenina mostíka | 50 |
| 67. Úrazový hemotorax | 50 |
| 68. Úrazový pneumotorax | 50 |
| 69. Pretlakový pneumatorax alebo podkožný emfyzém | 100 |
| 70. Roztrhnutie osrdcovníka | 100 |
| 71. Bodná alebo strelná rana do srdca | 100 |
| 72. Otras srdca | 100 |
| 73. Neperforujúca bodná alebo rezná rana hrudníka | 15-25 |
| 74. Perforujúca bodná alebo rezná rana hrudníka | 50 |
| 75. Perforujúce poranenie bránice | 100 |
Orgány brucha a panvy
| 76. Rezná, bodná alebo strelná rana brušnej steny neprenikajúca | 15-25 |
| 77. Rezná, bodná alebo strelná rana brušnej steny prenikajúca do pobrušnicovej dutiny | 50 |
| 78. Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa (s peritoneálnymi príznakmi) | 25-35 |
| 79. Prederavenie žalúdka alebo čreva | 100 |
| 80. Roztrhnutie sleziny alebo pečene | 100 |
| 81. Prederavenie konečníka | 100 |
Urogenitálne ústrojenstvo
| 82. Pomliaždenie obličky s hematúriou (aspoň mikroskopickou) | 35-50 |
| 83. Rozdrvenie obličky | 100 |
| 84. Roztrhnutie močového mechúra alebo močovej rúry | 100 |
| 85. Pomliaždenie penisu následkom úrazu | 75 |
| 86. Poranenie vedúce k strate penisu | 100 |
| 87. Pomliaždenie semenníka ťažšieho stupňa | 35-100 |
| 88. Poranenie vedúce k strate semenníka | 50 |
| 89. Poranenie vedúce k strate obidvoch častí semenníka | 100 |
| 90. Poranenie vedúce k potratu alebo k predčasnému pôrodu | 75-100 |
| 91. Poranenie vedúce k intrauterennému úmrtiu plodu | 75-100 |
| 92. Rezná, bodná alebo tržná rana pošvy alebo vonkajších rodidiel | 15-25 |
Horná končatina
| 93. Zlomenina kľúčnej kosti | 30 |
| 94. Zlomenina lopatky | 30 |
| 95. Zlomenina krčka ramennej kosti zaklinená | 50 |
| 96. Zlomenina krčka ramennej kosti nezaklinená | 75 |
| 97. Zlomenina veľkého hrbolčeka ramennej kosti | 40 |
| 98. Diafyzárna zlomenina ramennej kosti | 100 |
| 99. Suprakondylická zlomenina ramennej kosti | 100 |
| 100. Transkondylická zlomenina ramennej kosti | 100 |
| 101. Vnútrokĺbová zlomenina distálnej epifýzy ramennej kosti | 120 |
| 102. Odlomenie epikondylu ramennej kosti | 30 |
| 103. Zlomenina hlavičky vretennej kosti | 40 |
| 104. Zlomenina olekranu alebo proc. coronoides | 40 |
| 105. Diafyzárna zlomenina vretennej kosti | 75 |
| 106. Diafyzárna zlomenina lakťovej kosti | 75 |
| 107. Diafyzárna zlomenina obidvoch kostí predlaktia | 100 |
| 108. Monteggiova zlomenina predlaktia | 100 |
| 109. Collesova zlomenina predlaktia (alebo Smithova) | 50 |
| 110. Zlomenina bodcového výbežku vretennej kosti | 50 |
| 111. Zlomenina člnkovej kosti zápästia | 75-100 |
| 112. Zlomenina jednej záprstnej kostičky dlhých prstov | 30 |
| 113. Zlomenina niekoľkých záprstných kostičiek | 40 |
| 114. Bennettova zlomenina | 50 |
| 115. Zlomenina jedného článku jedného prsta | 25 |
| 116. Zlomenina viacerých článkov jedného prsta | 30 |
| 117. Vytknutie ramena i s napravením | 60 |
| 118. Vytknutie kľúčnej kosti i s napravením | 40 |
| 119. Vytknutie lakťa i s napravením | 60 |
| 120. Perilunárne vytknutie ruky i s napravením | 60 |
| 121. Vytknutie polmesiačikovitej kosti i s napravením | 60 |
| 122. Vytknutie prstových článkov i s napravením | 25 |
| 123. Pomliaždenie ramenného kĺbu ťažšieho stupňa s potrebnou fixáciou | 20 |
| 124. Pomliaždenie lakťového kĺbu ťažšieho stupňa s potrebnou fixáciou | 10 |
| 125. Podvrtnutie zápästia s potrebnou pevnou fixáciou | 10 |
| 126. Rozsiahlejšie pomliaždenie hornej končatiny s väčšími krvnými výronmi | 15 |
| 127. Čiastočné pretrhnutie nadhrebeňového svalu | 40 |
| 128. Úplné pretrhnutie nadhrebeňového svalu | 60 |
| 129. Pretrhnutie dlhej hlavy dvojhlavového svalu | 40 |
| 130. Povrchová rana hornej končatiny chirurgicky ošetrená | 15 |
| 131. Hlboká rana hornej končatiny s väčším krvácaním chirurgicky ošetrená | 25 |
| 132. Úplné prerušenie šľachy vystierača alebo ohýbača | |
| a) na prste | 30 |
| b) oboch ohýbačov na prste | 40 |
| c) jednej alebo viacerých šliach v zápästí alebo na ruke | 30 |
| d) viacerých šliach v zápästí alebo na ruke | 60 |
| 133. Čiastočné prerušenie sa hodnotí jednou polovicou položky 132 | |
| 134. Poranenie veľkej cievy hornej končatiny | 15 |
| 135. Poranenie vedúce k úplnému ochrnutiu nervu | |
| a) trvale | 70 |
| b) prechodne | 50 |
| 136. Poranenie vedúce k čiastočnému ochrnutiu nervu hornej končatiny | |
| a) trvale | 35 |
| b) prechodne | 25 |
| 137. Poranenie vedúce k ochrnutiu ramenného pletenca | 200 |
| 138. Poranenie vedúce k strate ramena, predlaktia alebo ruky | 200 |
| 139. Poranenie vedúce k strate jedného prstu ruky | 30 |
| 140. Poranenie vedúce k strate dvoch prstov ruky | 40 |
| 141. Poranenie vedúce k strate jedného článku prsta | 20 |
| 142. Poranenie vedúce k strate viacerých prstov ruky | 60 |
Dolná končatina
| 143. Zlomenina lonovej, sedacej alebo bedrovej kosti | 50 |
| 144. Zlomenina panvy s porušením panvového prstenca | 120 |
| 145. Zlomenina krčka stehnovej kosti | |
| a) zaklinená | 100 |
| b) nezaklinená | 150 |
| c) pertrochanterická | 125 |
| 146. Diafyzárna zlomenina stehnovej kosti | 125 |
| 147. Izolovaná zlomenina veľkého alebo malého trochantera | 50 |
| 148. Vnútrokĺbová zlomenina dolného konca stehnovej kosti | 100 |
| 149. Zlomenina jabĺčka | 75 |
| 150. Vnútrokĺbové zlomeniny horného konca píšťaly | 100 |
| 151. Diafyzárna zlomenina píšťaly | 100 |
| 152. Diafyzárna zlomenina ihlice bez poranenia pätového kĺbu | 30 |
| 153. Diafyzárna zlomenina obidvoch kostí predkolenia | 100 |
| 154. Zlomenina predkolenia nad členkami | 100 |
| 155. Vnútrokĺbová zlomenina dolného konca píšťaly kompresívna | 125 |
| 156. Zlomenina jedného členka | 40 |
| 157. Zlomenina obidvoch členkov | 60 |
| 158. Trimaleolárna zlomenina | 100 |
| 159. Tibiofibulárne poranenie pätového kĺbu s diastázou | 80-100 |
| 160. Zlomeniny pätovej kosti | |
| a) výbežkov | 30 |
| b) tela bez postihnutia kĺbov | 50 |
| c) tela vnútrokĺbové | 100 |
| 161. Zlomenina pätovej kosti | 75 |
| 162. Zlomenina inej tarzálnej kosti | 50 |
| 163. Zlomenina bázy 5. záprstnej kostičky | 40 |
| 164. Zlomenina jednej záprstnej kosti | 40 |
| 165. Zlomenina viacerých záprstných kostí | 75 |
| 166. Zlomenina jedného článku prsta | |
| a) palca | 20 |
| b) ostatných prstov | 15 |
| 167. Zlomenina viacerých článkov | |
| a) palca | 40 |
| b) ostatných prstov | 25 |
| 168. Vytknutie bedrového kĺbu i s napravením | 100 |
| 169. Vytknutie jabĺčka i s napravením | 25 |
| 170. Vytknutie kolena i s napravením (pretrhnutie väzov nemožno pripočítavať) | 100 |
| 171. Vytknutie v pätovom kĺbe (i s napravením) | 100 |
| 172. Vytknutie v iných kĺboch nohy (Chopart, Lisfranc, sub talo) i s napravením | 60 |
| 173. Vytknutie prsta nohy | 25 |
| 174. Podvrtnutie kolenného kĺbu s potrebnou fixáciou | 30 |
| 175. Podvrtnutie pätového kĺbu bez preukázateľného porušenia väzu | 15-20 |
| 176. Natrhnutie postranných väzov kolenného kĺbu | 30 |
| 177. Pretrhnutie postranného väzu vnútorného alebo vonkajšieho | 40 |
| 178. Pretrhnutie skríženého väzu | 60 |
| 179. Poškodenie meniska | 30 |
| 180. Natrhnutie Achillovej šľachy | 20 |
| 181. Pretrhnutie Achillovej šľachy alebo úponu iného väčšieho svalu dolnej končatiny, prípadne vytrhnutie kostného úponu | 50 |
| 182. Prerušenie šľachy ohýbača alebo vystierača | |
| a) palca | 35 |
| b) iného prsta | 15 |
| c) všetkých ostatných | 35 |
| 183. Povrchová rana dolných končatín | 15 |
| 184. Hlboká rana dolných končatín | 25 |
| 185. Poranenie veľkej cievy dolnej končatiny | 15 |
| 186. Poranenie vedúce k úplnému ochrnutiu nervu | |
| a) trvale | 70 |
| b) prechodne | 50 |
| 187. Poranenie vedúce k čiastočnému prerušeniu nervu | |
| a) trvale | 35 |
| b) prechodne | 25 |
| 188. Poranenie vedúce k strate dolnej končatiny v ktorejkoľvek výške | 200 |
| 189. Poranenie vedúce k strate | |
| palca nohy | 40 |
| iného prsta | 20 |
| všetkých prstov okrem palca | 40 |
Ostatné poranenia
| 190. Cudzie telesá v podkožnom väzive odstránené chirurgicky | 15 |
| 191. Mnohopočetné cudzie telesá v podkoží neodstraňované chirurgicky (broky) | 15 |
| 192. Mnohopočetné oderky | 15 |
| 193. Úrazový šok bez prihliadnutia na iné poranenia | |
| I. stupeň | 25 |
| II. stupeň | 50 |
| III. stupeň | 85 |
| 194. Včasný tetanus | 85-300 |
| 195. Celkové prejavy úrazov elektrickým prúdom | 35-120 |
| 196. Miestne prejavy úrazov elektrickým prúdom (pozri položku 197 - 200) |
Popáleniny, poleptaniny a omrzliny
(Tvorba keloidných jaziev s následnými kontraktúrami sa pre účely tejto tabuľky nepokladá za typický priebeh hojenia.)
| 197. I. stupeň | |
| a) postihujúci viac ako 10% povrchu tela a menej ako 1/3 | 30 |
| b) postihujúci viac ako 1/3, avšak menej ako polovicu | 50 |
| c) postihujúci viac ako polovicu povrchu tela | 85 |
| 198. II. stupeň | |
| a) postihujúci povrch tela do 10 cm2 | 15 |
| b) postihujúci menej ako 10 % povrchu tela, avšak viac ako 10 cm2 | 25-50 |
| c) postihujúci viac ako 10 % povrchu tela, avšak menej ako 1/3 | 50-120 |
| d) postihujúci viac ako 1/3 povrchu tela, ale menej ako polovicu | 120-220 |
| e) postihujúci viac ako polovicu povrchu tela | 220-370 |
| 199. III. stupeň | |
| a) postihujúci povrch tela do 10 cm2 | 15-50 |
| b) postihujúci viac ako 10 cm2, ale menej ako 10 % | 50-100 |
| c) postihujúci viac ako 10 %, ale menej ako 1/3 | 100-250 |
| d) postihujúci viac ako 1/3, ale menej ako 1/2 | 250-450 |
| e) postihujúci viac ako polovicu povrchu tela | 450-750 |
| 200. IV. stupeň popálenia, poleptania alebo omrzliny | 80-300 |
| 201. IV. stupeň popálenia, poleptania alebo omrzliny vo veľkom rozsahu | 300-750 |
| 202. Poleptanie (kyselinou fluorovodíkovou) | 50-300 |
Akútne (subakútne) otravy a iné poškodenia
| 203. Otrava olovom a jeho zlúčeninami | 30-120 |
| 204. Otrava fosforom a jeho zlúčeninami | 30-80 |
| 205. Otrava fosforovými insekticídmi | 30-100 |
| 206. Otrava ortuťou a jej zlúčeninami | 30-100 |
| 207. Otrava arzénom a jeho zlúčeninami | 30-80 |
| 208. Otrava mangánom a jeho zlúčeninami | 30-100 |
| 209. Otrava sírouhlíkom | 30-100 |
| 210. Otrava sírovodíkom | 30-80 |
| 211. Otrava kysličníkom uhoľnatým | 30-80 |
| 212. Otrava kyanovodíkom a jeho zlúčeninami | 30-160 |
| 213. Otrava benzénom, toluénom a xylénom | 20-50 |
| 214. Otrava anilínom | 20-80 |
| 215. Otrava nitrobenzénom | 30-80 |
| 216. Otrava dinitrobenzénom | 30-120 |
| 217. Otrava nitrochlórbenzénom alebo dinitrochlórbenzénom | 30-80 |
| 218. Otrava toluidínom | 30-80 |
| 219. Otrava dinitrokrezolom | 30-80 |
| 220. Otrava odstrelovými plynmi | 30-100 |
| 221. Otrava trinitrotoluénom | 30-100 |
| 222. Otrava chlóranilínom | 30-80 |
| 223. Otrava dinitrofenolom | 30-80 |
| 224. Otrava trichlóretylénom | 20-50 |
| 225. Otrava metylchloridom | 40-100 |
| 226. Otrava metylbromidom | 40-100 |
| 227. Otrava dichlóretánom | 30-80 |
| 228. Otrava tetrachlórmetánom | 20-50 |
| 229. Otrava vinylchloridom | 20-50 |
| 230. Otrava chlórovanými insekticídmi | 30-80 |
| 231. Otrava dinitroglykolom alebo dinitrodiglykolom | 20-100 |
| 232. Otrava fosgénom alebo difosgénom | 30-100 |
| 233. Otrava yperitom alebo lewisitom | 40-120 |
| 234. Otrava chlórom | 30-100 |
| 235. Otrava nitróznymi plynmi | 30-100 |
| 236. Otrava kysličníkom siričitým alebo sírovým | 30-100 |
| 237. Otrava formaldehydom | 30-80 |
| 238. Ostatné akútne a subakútne otravy | 20-100 |
| 239. Akútny postiradiačný syndróm | 40-200 |
| 240. Akútny vred po ionizujúcom žiarení | 40-150 |
| 241. Akútny kožný zápal (primárne toxický, alergotoxický) | 30-100 |
| 242. Trichofýcia (akútne a subakútne formy) | 20-50 |
| 243. Antrax | 60-150 |
| 244. Akútne formy infekčných chorôb z povolania | 30-100 |
| 245. Akútna forma kesónovej choroby | 50-100 |
Príloha vyhlášky č. 7/1962
Tabuľka č. 2
POSUDZOVANIE SŤAŽENIA SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA PO ÚRAZOCH
A. Zásady
1. Lekár posudzuje len anatomický alebo funkčný podklad toho, že sa postihnutý v živote a v spoločnosti nemôže uplatňovať tak, ako pred úrazom. Hodnotenie sa robí bodmi podľa oddielu B tejto tabuľky. Ak ide o stav, ktorý nie je v tabuľke menovite uvedený, určí sa počet bodov podľa rozsahu a povahy zistených následkov úrazu v pomere k stavom obdobným, ktoré sú v tabuľke uvedené.
2. Ak došlo súčasne k niekoľkým škodám, ktoré majú za následok sťaženie spoločenského uplatnenia v niekoľkých smeroch, počíta posudzujúci orgán najzávažnejšiu zo škôd plnou hodnotou a ostatné jednou polovicou počtu bodov v tabuľke uvedených.
3. V rámci odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nehodnotia:
a) poškodenia prechodného rázu, ktoré vedú len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia;
b) menšie jazvy, drobné kozmetické defekty a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.
4. Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia sa vydáva písomne na predpísanom tlačive; jeho odpis sa priloží k zdravotníckej dokumentácii zraneného. V posudku treba uviesť okrem mena a osobných údajov zraneného, akým spôsobom dospel lekár k celkovému počtu bodov (jednotlivé diagnózy a ich hodnotenie); v závažnejších prípadoch, kde základný počet bodov prevyšuje 300, sa posudok vydá len po potvrdení príslušným odborným oddelením. Takisto je to v tých prípadoch, kde posudzujúci lekár pokladá príčinu vedúcu k sťaženiu spoločenského uplatnenia za odstrániteľnú a uvádza počet bodov, ktorému by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonanom zákroku.
B. Sadzby pre hodnotenie
I. Hlava
| 1. Úplná skalpácia mäkkých pokrývok lebkových - u muža | 120 |
| u ženy | 360 |
| 2. Čiastočná skalpácia podľa rozsahu - | |
| u muža | 40-100 |
| u ženy | 120-300 |
| 3. Kostný defekt v lebečnej klenbe | |
| do 10 cm2 | 150-230 |
| nad 10 cm2 | do 370 |
| 4. Stavy po úrazoch mozgu: | |
| a) postkomočný syndróm do | 120 |
| b) preukázane poúrazová epilepsia Jacksonovho typu | do 750 |
| typu grand mal | 750-1200 |
| 5. Poruchy mozgových nervov: | |
| a) anosmia po zlomenine prednej jamy | do 120 |
| b) poruchy zrakového nervu pozri zrak | |
| c) porucha okohybných nervov s diplopiou | do 480 |
| d) poúrazová neuralgia trojklaného nervu | do 480 |
| e) porucha tvárového nervu | 230-480 |
| 6. Poškodenie obličaja | |
| a) znetvorenie obličaja budiace ošklivosť alebo súcit | 300 |
| b) poškodenie menšieho stupňa, napr. jazvy podľa rozsahu a umiestnenia | 0-200 |
| 7. Strata nosa: | |
| čiastočná | 230 |
| úplná | 300 |
| úplná so zúžením prieduchov | 450 |
| 8. Strata ušnice: | |
| jednej | 230 |
| oboch | 300 |
| 9. Zúženie ústneho otvoru | 230 |
| 10. Defekt pier so slinotokom | 300 |
| 11. Slinná píšťala | 300 |
| 12. Strata zubov: | |
| všetkých | 360 |
| polovice | 180 |
| štyroch a viacerých | 90 |
| menej ako štyroch pri možnosti pevnej protézy | 0 |
| ak nie je možná pevná náhrada | 20-90 |
| 13. Obmedzené otváranie úst z porúch temporomandibulárneho kĺbu alebo sánky: | |
| otváranie úst na 3 cm | 150 |
| menej ako 2 cm | 450 |
| 14. Ťažké funkčné poruchy jazyka (strata tkaniva alebo jazvy) | 300 |
| 15. Strata jazyka | 500 |
| 16. Porucha reči centrálneho pôvodu | 50-200 |
II. Zmyslové orgány
| 17. Oslepnutie alebo strata jedného oka pri normálnom víze druhého oka po znesiteľnej korekcii | 600 | ||||||||||
| 18. Oslepnutie alebo strata druhého oka | 1200 | ||||||||||
| 19. Strata obidvoch očí alebo dovŕšenie slepoty (vízus 1/60 a menej na lepšom oku) | 1800 | ||||||||||
| 20. Oslabenie vízu podľa stupňa: | |||||||||||
| 6/10 | 6/12 | 6/15 | 6/20 | 6/30 | 6/40 | 6/60 | 3/60 | 1/60 | 0 | ||
| % 0 | 120 | 120 | 120 | 240 | 240 | 360 | 480 | 480 | 600 | 600 | |
| 6/10 | 120 | 120 | 120 | 240 | 360 | 360 | 480 | 480 | 600 | 600 | 600 |
| 6/12 | 120 | 120 | 240 | 360 | 360 | 480 | 480 | 600 | 600 | 680 | 680 |
| 6/15 | 120 | 240 | 360 | 360 | 480 | 600 | 600 | 680 | 680 | 760 | 760 |
| 6/20 | 240 | 360 | 360 | 480 | 600 | 680 | 760 | 840 | 920 | 920 | 1000 |
| 6/30 | 240 | 360 | 480 | 600 | 680 | 840 | 920 | 1000 | 1080 | 1160 | 1240 |
| 6/40 | 360 | 480 | 480 | 600 | 760 | 920 | 1080 | 1240 | 1320 | 1400 | 1480 |
| 6/60 | 480 | 520 | 600 | 680 | 840 | 1000 | 1240 | 1400 | 1480 | 1560 | 1640 |
| 3/60 | 480 | 600 | 600 | 680 | 920 | 1080 | 1320 | 1480 | 1640 | 1640 | 1720 |
| 1/60 | 600 | 600 | 680 | 760 | 920 | 1160 | 1400 | 1560 | 1640 | 1800 | 1800 |
| 0 | 600 | 600 | 680 | 760 | 1000 | 1240 | 1480 | 1640 | 1720 | 1800 | 1800 |
| 21. Strata šošovky jedného oka (bez ohľadu na vízus so znesiteľnou optimálnou korekciou, ktorý sa hodnotí zvlášť podľa č. 20) | 480 | ||||||||||
| 22. Strata šošovky druhého oka alebo strata šošoviek obidvoch očí (bez ohľadu na vízus pri optimálnej znesiteľnej korekcii, ktorý sa hodnotí zvlášť podľa č. 20) | 300 | ||||||||||
| 23. Obrna okohybných svalov | do 480 | ||||||||||
| 24. Obmedzenie zorného poľa podľa stupňa | 0-1800 | ||||||||||
| 25. Porušenie priechodnosti slzných ciest alebo chybné postavenie obočia a pod.: | |||||||||||
| jednostranne | 80 | ||||||||||
| obojstranne | 150 | ||||||||||
| 26. Strata sluchu jedného ucha | 230 | ||||||||||
| 27. Strata sluchu druhého ucha | 450 | ||||||||||
| 28. Strata sluchu obidvoch uší | 680 | ||||||||||
| 29. Silná nedoslýchavosť, šepot 2-4 m | |||||||||||
| jednostranná | 120 | ||||||||||
| obojstranná | 240 | ||||||||||
| 30. Silná nedoslýchavosť, šepot pod 2 m | |||||||||||
| jednostranná | 150 | ||||||||||
| obojstranná | 450 | ||||||||||
| 31. Chronický zápal stredného ucha preukázateľne poúrazový | |||||||||||
| jednostranný | 120 | ||||||||||
| obojstranný | 240 | ||||||||||
| 32. Porucha labyrintu | |||||||||||
| jednostranná | 230 | ||||||||||
| obojstranná | 600 | ||||||||||
III. Krk
| 33. Obmedzenie pohyblivosti hlavy a krku | |
| ľahkého stupňa | 225 |
| ťažkého stupňa | 450 |
| 34. Strata hlasu | |
| úplná | 400 |
| čiastočná | 150 |
| 35. Trvalá tracheálna kanyla po tracheotómii | 750 |
| 36. Zúženie hrtanu | 600 |
| 37. Väčšie jazvy (podľa lokalizácie a rozsahu) | 150-225 |
| Ak takéto jazvy obmedzujú pohyblivosť hlavy a krku, hodnotí sa ešte výpad funkcie podľa č. 33 |
IV. Hrudník
| 38. Obmedzenie pohyblivosti hrudníka a deformity po zlomenine viacerých rebier alebo hrudnej kosti | |
| ľahkého stupňa | do 225 |
| ťažkého stupňa | do 450 |
| 39. Zmenšenie rozpínavosti pľúc následkom zrastov | |
| ľahký stupeň | do 300 |
| ťažký stupeň | do 600 |
| 40. Pľúcny absces, zápal okolo cudzieho telesa alebo zvyšková dutina po empyéme | 600 |
| 41. Traumatický infarkt myokardu - pozri č. 42 | |
| 42. Poruchy srdcovo-cievne podľa stupňa | 150-1800 |
| 43. Väčšie jazvy (najmä po spáleninách) postihujúce krajinu chrbta a pŕs | |
| u mužov | do 150 |
| u žien | do 225 |
V. Brucho
| 44. Poškodenie brušnej steny s poruchou brušného lisu | 300 |
| 45. Prietrž v jazve, preukázateľne poúrazová (prietrž slabinová, pupková, stehnová a epigastrická sa nepokladajú za následok úrazu) | 300 |
| 46. Poruchy funkcie pažeráka alebo brušných orgánov s preukázanou poruchou pasáže podľa stupňa výživy | 300-900 |
| 47. Časté subileózne stavy | 380 |
| 48. Vonkajšia píšťala tenkého čreva | 1500 |
| 49. Trvalá píšťala hrubého čreva: | |
| coecum | 1050 |
| transversum | 900 |
| sigma | 750 |
| 50. Stav po resekcii tenkého čreva väčšieho rozsahu s poruchou výživy | 750-1000 |
| 51. Nedomykavosť ritných zvieračov: | |
| úplná | 600 |
| čiastočná | 150 |
| 52. Prolaps konečníka | 300 |
| 53. Poúrazová perianálna píšťala | 300 |
| 54. Strata sleziny | 300 |
III. Urogenitálne ústrojenstvo
| 55. Zúženie močovej rúry bez komplikácií | 225 |
| 56. Zúženie močovej rúry so zápalom mechúra a rezíduom | 450 |
| 57. Inkontinencia mechúra | |
| ľahšieho stupňa | 300 |
| ťažšieho stupňa | 600 |
| 58. Píšťala močovej rúry | 600 |
| 59. Píšťala močového mechúra | 750 |
| 60. Strata jednej obličky | 450 |
| 61. Strata penisu | |
| do 45 rokov | 1000 |
| nad 45 rokov | 600 |
| 62. Strata jedného semenníka | |
| do 45 rokov | 150 |
| nad 45 rokov | 80 |
| 63. Strata oboch semenníkov | |
| do 45 rokov | 1000 |
| nad 45 rokov | do 500 |
| 64. Rektovaginálna alebo vezikovaginálna píšťala po úraze | |
| do 45 rokov | 1000 |
| nad 45 rokov | 600 |
VII. Chrbtica a miecha
| 65. Obmedzenie pohyblivosti chrbtice: | |
| ľahkého stupňa | 300 |
| ťažkého stupňa | 750 |
| 66. Stavy po poranení chrbtice s poruchami cítivosti a zmenami v intenzite reflexov (hlavne syndróm lumboischiadický a cervikokraniálny a - brachiálny | |
| ľahkého stupňa | 300 |
| ťažkého stupňa | 900 |
| 67. Stavy po poranení chrbtice s porušením miechy | |
| kvadruplégia | 2000 |
| paraplégia | 1900 |
VIII. Panva
| 68. Poúrazová kokcygodýnia | do 300 |
| 69. Stavy po zlomenine jednotlivých panvových kostí s trvalou deformitou a poruchou statiky | 530 |
| 70. Porušenie súvislosti panvového prstenca v lonovej spone alebo v sakroiliakálnych kĺboch | 600 |
| 71. Poúrazové deformácie panvy znemožňujúce spontánny pôrod: | |
| u žien do 45 rokov | 1350 |
| u žien nad 45 rokov | 450 |
IX. Horná končatina
| vpravo vľavo | |
| 72. Strata oboch horných končatín | 1950 |
| 73. Strata jednej hornej končatiny: | |
| exartikulácia | 1050-900 |
| vysoká amputácia | 900-750 |
| 74. Amputácia nad lakťom | 830-680 |
| 75. Amputácia predlaktia pri zachovanom lakťovom kĺbe | 750-600 |
| 76. Strata ruky v zápästí (rovnako i strata všetkých prstov ruky) | 750-600 |
| 77. Zastaraná nereponovaná luxácia ramena | 450-380 |
| 78. Habituálna luxácia ramena | 380-300 |
| 79. Úplná stuhnutosť ramena v addukcii | 450-380 |
| 80. Úplná stuhnutosť ramena v abdukcii | 530-450 |
| 81. Pohyb ramena medzi addukciou a horizontálou | 230-180 |
| 82. Pohyb medzi addukciou a 30o nad horizontálou | 150-120 |
| 83. Pohyb medzi addukciou a 60o nad horizontálou | 80-60 |
| 84. Kývavosť ramena ťažkého stupňa (po odstránení hlavice atď.) | 750-600 |
| 85. Pakĺb diafýzy ramennej kosti | 750-600 |
| 86. Úplná stuhnutosť lakťa v natiahnutí 180o alebo v tupom uhle | 450-380 |
| 87. Úplná stuhnutosť lakťa v pravom uhle | 300-240 |
| 88. Úplná stuhnutosť lakťa v ostrom uhle | 450-380 |
| 89. Obmedzená pohyblivosť lakťa | |
| pohyb od 150o - 60o | 150-120 |
| pohyb od 120o- 80o | 230-180 |
| 90. Kývavý lakťový kĺb ťažkého stupňa | 600-500 |
| 91. Poúrazový cubitus valgus s dráždením n. ulnaris | 300-240 |
| 92. Pakĺb okovca | 180-120 |
| 93. Pakĺb oboch kostí predlaktia | 600-500 |
| 94. Pakĺb diafýzy lakťovej kosti | 300-240 |
| 95. Pakĺb diafýzy vretennej kosti | 450-380 |
| 96. Stuhnutosť predlaktia v strednom postavení medzi pronáciou a supináciou | 380-300 |
| 97. Stuhnutosť predlaktia v supinácii (plnej) | 600-500 |
| 98. Stuhnutosť predlaktia v úplnej pronácii | 450-380 |
| 99. Obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia: | |
| ľahkého stupňa | 150-120 |
| ťažkého stupňa | 300-240 |
| 100. Stuhnutosť zápästia v strednom postavení | 300-240 |
| 101. Stuhnutosť zápästia | |
| v dorz. flexii do 30o | 230-150 |
| v dorz. flexii úplnej | 450-380 |
| vo volárnej flexii | 450-380 |
| 102. Obmedzenie pohyblivosti zápästia | |
| ľahkého stupňa | 150-120 |
| ťažkého stupňa | 240-180 |
| 103. Kývavý zápästný kĺb | 380-300 |
| 104. Strata palca ruky: oba články | 270-230 |
| oba články so záprstnou kosťou | 380-300 |
| koncový článok | 140-110 |
| úplná stuhnutosť základného medzičlánkového kĺbu | 90-70 |
| karpometakarpálneho kĺbu | 150-120 |
| 105. Stuhnutosť všetkých kĺbov, znemožňujúca utvorenie štipky | 270-230 |
| 106. Úrazy ukazováka: | |
| strata celého prsta (event. i so záprstnou kosťou) | 180-150 |
| strata každého článku | 60-50 |
| stuhnutosť každého z kĺbov | 60-50 |
| 107. Úrazy tretieho až piateho prsta: | |
| strata každého z týchto prstov vrátane | |
| príslušnej záprstnej kosti | 140-110 |
| strata dvoch alebo troch článkov | 100-80 |
| strata konečného článku | 50-40 |
| úplná stuhnutosť všetkých troch kĺbov | 90-70 |
| obmedzenie funkcie: hrot na 4 cm od dlane | 60-50 |
| hrot na 2 cm od dlane | 30-20 |
| 108. Stuhnutosť všetkých kĺbov prsta, brániaca funkcii ostatných prstov | 140-110 |
| 109. Úplná obrna ramenného pletenca | 900-750 |
| horný typ | 600-480 |
| dolný typ | 750-600 |
| 110. Obrna axilárneho nervu | 450-380 |
| 111. Úplná obrna vretenného nervu | 450-380 |
| 112. Úplná obrna stredného nervu | 450-380 |
| 113. Úplná obrna lakťového nervu | 600-450 |
| 114. Obrna stredného a lakťového nervu | 750-600 |
| 115. Obrna vretenného a lakťového nervu | 750-600 |
| 116. Úplná obrna všetkých troch nervov | 900-750 |
| 117. Väčšie jazvy (podľa lokalizácie a rozsahu); náhrada za obmedzenia funkcie kĺbu sa pripočíta podľa ods. 2 zásad | 20-160 |
X. Dolná končatina
| 118. Strata oboch dolných končatín | 1950 |
| 119. Strata jednej hornej a jednej dolnej končatiny | 1950 |
| 120. Strata jednej dolnej končatiny | |
| exartikulácia | 900 |
| amputácia v stehne | 750 |
| 121. Strata predkolenia pod kolenom | 680 |
| 122. Strata nohy v pätovom kĺbe alebo pod ním | 600 |
| 123. Strata chodidla v Chopartovom kĺbe | 500 |
| 124. Strata chodidla v Lisfrancovom kĺbe | 450 |
| 125. Strata všetkých prstov nohy | 270 |
| 126. Pakĺb krčka stehnovej kosti | 530 |
| 127. Pakĺb diafýzy stehnovej kosti | 700 |
| 128. Stuhnutie bedrového kĺbu | |
| v priaznivom postavení | 300 |
| v nepriaznivom postavení | 600 |
| 129. Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu | |
| ľahkého stupňa | 200 |
| ťažkého stupňa | 300 |
| 130. Kývavosť kolena ľahkého stupňa | 300 |
| do ťažkého stupňa s potrebou ortopedického podporného aparátu | 450 |
| 131. Úplná stuhnutosť kolena v natiahnutí | 450 |
| v uhle asi 170o | 300 |
| v uhle pod 150o | 750 |
| 132. Obmedzenie pohyblivosti kolena: | |
| natiah. 170o - ohnutie 120o | 240 |
| 180o- 90o | 120 |
| 133. Poškodenie polmesiačikovitej chrupky s blokádami | 230 - 300 |
| 134. Pakĺb predkolenia (píšťaly alebo obidvoch) | 680 |
| 135. Skrátenie jednej dolnej končatiny | |
| nad 2 cm | 300 |
| nad 6 cm | 600 |
| 136. Rovnaké skrátenie obidvoch dolných končatín | - |
| 137. Zlomenina predkolenia zhojená s osovou úchylkou | |
| do 15o | 230 |
| nad 15o | 380 |
| 138. Stuhnutosť pätového kĺbu v pravom uhle k predkoleniu | 380 |
| 139. Stuhnutosť pätového kĺbu v plantárnej flexii | |
| do 10o | 300 |
| do 30o | 450 |
| 140. Obmedzenie pohyblivosti pätového kĺbu | |
| ľahkého stupňa | 120 |
| ťažkého stupňa | 240 |
| 141. Plochá noha vbočená (po zlomenine pätovej kosti, priehlavkových kostí alebo obidvoch členkov) | 350 |
| 142. Úrazy palca nohy | |
| strata celého prstu | 150 |
| strata konečného článku | 50 |
| úplná stuhnutosť obidvoch kĺbov | 150 |
| úplná stuhnutosť jedného z kĺbov | 70 |
| 143. Strata iného prsta nohy: za každý | 20 |
| 144. Porucha funkcie každého z týchto prstov | 10 |
| 145. Úplná obrna sedacieho nervu | 750 |
| 146. Úplná obrna ihlicového nervu | 350 |
| 147. Obrna píšťalového nervu | 500 |
| 148. Väčšie jazvy (podľa lokalizácie a rozsahu); náhrada za obmedzenie funkcie kĺbu sa pripočíta podľa ods. 2 zásad | 20-160 |
Príloha vyhl. č. 7/1962
Tabuľka 3
POSUDZOVANIE SŤAŽENIA SPOLOČENSKÉHO UPLATNENIA PRI CHOROBÁCH Z POVOLANIA
A. Zásady
1. Jednorazové odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania zahrnuje ako odškodné za sťaženie spoločenského uplatnenia, tak aj za bolesť, ktorá postihnutému vznikla alebo v budúcnosti vznikne.
2. Ak choroba z povolania nezanechala u pracovníka trvalé zmeny, nepatrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prechodné, objektívne zistiteľné zmeny vyvolané chorobami z povolania a pôsobiace bolesť sa hodnotia v rámci bolestného (príloha 1 vyhlášky).
3. Lekár na základe závažnosti zistenej choroby z povolania a s prihliadnutím na jej vývoj ohodnotí ju základným počtom bodov podľa oddielu B.
4. Ak poškodený ochorel na niekoľko chorôb z povolania, ohodnotí sa choroba z povolania, pri ktorej je v oddiele B určený najvyšší počet bodov, plným počtom bodov; ostatné choroby z povolania u poškodeného sa hodnotia polovicou bodov uvedených v oddiele B.
5. Posudzujúci lekár je oprávnený s ohľadom na osobitné okolnosti, najmä na komplikácie, odchýliť sa najviac ± 20 % od hodnotenia vypočítaného podľa sadzieb a zásad tabuľky.
6. Posudok o jednorazovom úrazovom odškodnení pri chorobe z povolania vydáva písomne lekár oddelenia (ordinariátu, kliniky) chorôb z povolania na zavedenom tlačive; jeho odpis sa priloží ku zdravotníckej dokumentácii. V posudku okrem mena a osobných údajov sa stručne uvedie, akým spôsobom lekár určil počet bodov. V posudku sa vyjadruje lekár iba ku zistenému zdravotnému stavu vzhľadom na chorobu z povolania.
B. Sadzby pre hodnotenie
| 1. Chronická otrava olovom, stav po otrave olovom | 150-600 |
| 2. Chronická otrava fosforom | 150-900 |
| 3. a) Stav po poškodení fluórom (poleptanie) | 60-600 |
| b) Fluoróza | 300-750 |
| 4. Chronická otrava ortuťou, stav po otrave ortuťou | 150-900 |
| 5. Chronická otrava arzénom, stav po otrave arzénom | 150-900 |
| 6. Chronická otrava mangánom | 150-750 |
| 7. Chronická otrava sírouhlíkom, stav po otrave sírouhlíkom | 150-900 |
| 8. Otrava sírovodíkom | 150-600 |
| 9. Chronická otrava kysličníkom uhoľnatým, stav po otrave CO | 150-750 |
| 10. Otrava kyanovodíkom a jeho zlúčeninami | 60-450 |
| 11. a) Chronická otrava benzénom, stav po otrave benzénom | 150-1200 |
| b) Chronická otrava toluénom, stav po otrave toluénom | 60-450 |
| c) Chronická otrava xylénom, stav po otrave xylénom | 60-450 |
| 12. a) Chronická otrava anilínom | 150-750 |
| b) Papilóm a rakovina močového mechúra pri výrobe benzidínu | 750-2000 |
| c) Otrava odstrelovými plynmi | 150-600 |
| d) Otrava trinitrotoluénom | 150-750 |
| 13. a) Chronická otrava trichlóretylénom | 150-750 |
| b) Chronická otrava metylchloridom, stav po otrave | 150-1200 |
| c) Chronická otrava metylbromidom, stav po otrave | 150-1200 |
| d) Chronická otrava dichlóretánom, stav po otrave | 150-900 |
| e) Chronická otrava tetrachlórmetánom, stav po otrave | 150-900 |
| f) Chronická otrava vinylchloridom | 150-600 |
| 14. Chronická otrava dinitroglykolom alebo dinitrodiglykolom | 150-900 |
| 15. a) Otrava fosgénom alebo difosgénom, stav po otrave | 150-450 |
| b) Otrava yperitom, lewisitom | 150-750 |
| 16. a) Röntgenová dermatitída | 60-450 |
| b) Poškodenie krvotvorby ionizujúcim žiarením | 150-1200 |
| c) Rakovina kože z ionizujúceho žiarenia | 450-1200 |
| d) Zápal šošovky z ionizujúceho žiarenia | 200-480 |
| 17. Poškodenie elektromagnetickým žiarením | 150-750 |
| 18. Kožná rakovina profesionálneho pôvodu | 450-1200 |
| 19. Profesionálne dermatózy | 60-750 |
| 20. Rakovina pľúc z rádioaktívnych látok | 200 |
| 21. a) Tuberkulóza pľúc | 450-1500 |
| b) Tuberculum anatomicum | 60-300 |
| c) Ostatné mimopľúcne formy tbc | 300-1200 |
| d) Hepatitis epidemica prof., stav po hepatitíde | 300-1200 |
| e) Typhus abd., stav po týfe (bacilonosičstvo) | 150-900 |
| f) Stavy po ostatných prenosných a parazitárnych chorobách | 150-1200 |
| 22. Tropické prenosné choroby | 150-200 |
| 23. a) M. Bang, stav po brucelóze | 150-1200 |
| b) Stav po ornitóze | 150-900 |
| c) M. Weil, stav po M. Weil | 300-900 |
| d) Tetanus | 85-300 |
| e) Stav po kliešťovej encefalitíde | 300-1200 |
| f) Infekčné hrboly dojičov | 60-200 |
| g) Trichofýcia | 60-300 |
| 24. Kesónová choroba (trvalé postihnutie) | 300-1200 |
| 25. a) Vasoneuróza | 50-300 |
| b) Poškodenie šliach, svalov a kĺbov otrasmi | 150-600 |
| 26. Aluminóza | 150-450 |
| 27. Berylióza pľúc | 600-1800 |
| 28. a) Silikóza | 600-2000 |
| b) Silikotuberkulóza | 1200-2000 |
| 29. a) Asbestóza | 600-2000 |
| b) Azbestóza s rakovinou pľúc | 2000 |
| 30. Poškodenie dýchacích ciest Thomasovou múčkou | 150-450 |
| 31. a) Perforácia nosovej priehradky účinkom chrómu | 50-200 |
| b) Dematóza z chrómu | 150-750 |
| c) Rakovina pľúc z chrómu | 2000 |
| 32. Ťažká nedoslýchavosť z hluku | 300-700 |
| 33. Sivý zákal | 300-900 |
| 34. Nystagmus baníkov v ťažkých a zložitých tvaroch | 90-230 |
| 35. Otlak lakťového nervu | 300-750 |
| 36. Rozdutie pľúc fúkačov skla | 150-500 |
| 37. Profesionálna nedomykavosť hlasiviek a uzlíky na hlasivkách | 150-450 |
*)
Príklad č. 1
Priemerný ročný zárobok, z ktorého sa pracovníkovi vypočítava invalidný dôchodok, je 18 000 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere je u pracovníka III. pracovnej kategórie 85 % z tohto zárobku, t. j. 1 275 Kčs mesačne. Po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu má pracovník čistý zárobok 1100 Kčs. Náhrada, ktorú mu bude podnik vyplácať, je 175 Kčs (t. j. rozdiel medzi sumami 1 275 a 1 100 Kčs).
Príklad č. 2
Pracovníkovi so zárobkom uvedeným v príklade č. 1 bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze v sume 600 Kčs mesačne. Po pracovnom úraze pracuje s polovičným pracovným úväzkom a zarába si 600 Kčs netto. Podnik mu bude doplácať mesačne náhradu 75 Kčs (t. j. rozdiel medzi sumou 1 275 Kčs a súčtom čiastočného invalidného dôchodku 600 Kčs a zárobku 600 Kčs).
Príklad č. 3
Ženatý pracovník III. pracovnej kategórie s jedným dieťaťom utrpel v apríli 1962 pracovný úraz, ktorý spôsobil trvalé zníženie pracovnej schopnosti. V rokoch 1957-1960 si zarábal priemerne 1 500 Kčs mesačne brutto. Od 1. 1. 1961 bol po zvýšení kvalifikácie preradený na inú prácu a jeho zárobok sa zvýšil na 1800 Kčs mesačne brutto, takže jeho priemerný čistý mesačný zárobok za 12 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom činil 1 586 Kčs (pôvodný zárobok). Po pracovnom úraze zarába mesačne 1 250 Kčs netto. Priemerný ročný zárobok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení v rokoch 1957 - 1961 je 18 720 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere by bol 85 %, t. j. 1 326 Kčs mesačne. Pôvodný zárobok je teda vyšší o 19,6 % než invalidný dôchodok v najvyššej výmere. Pracovníkovi prislúcha od podniku náhrada vo výške 336 Kčs mesačne (t. j. rozdiel medzi sumami 1 586 a 1 250 Kčs).
Priemerný ročný zárobok, z ktorého sa pracovníkovi vypočítava invalidný dôchodok, je 18 000 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere je u pracovníka III. pracovnej kategórie 85 % z tohto zárobku, t. j. 1 275 Kčs mesačne. Po skončení pracovnej neschopnosti z dôvodu pracovného úrazu má pracovník čistý zárobok 1100 Kčs. Náhrada, ktorú mu bude podnik vyplácať, je 175 Kčs (t. j. rozdiel medzi sumami 1 275 a 1 100 Kčs).
Príklad č. 2
Pracovníkovi so zárobkom uvedeným v príklade č. 1 bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze v sume 600 Kčs mesačne. Po pracovnom úraze pracuje s polovičným pracovným úväzkom a zarába si 600 Kčs netto. Podnik mu bude doplácať mesačne náhradu 75 Kčs (t. j. rozdiel medzi sumou 1 275 Kčs a súčtom čiastočného invalidného dôchodku 600 Kčs a zárobku 600 Kčs).
Príklad č. 3
Ženatý pracovník III. pracovnej kategórie s jedným dieťaťom utrpel v apríli 1962 pracovný úraz, ktorý spôsobil trvalé zníženie pracovnej schopnosti. V rokoch 1957-1960 si zarábal priemerne 1 500 Kčs mesačne brutto. Od 1. 1. 1961 bol po zvýšení kvalifikácie preradený na inú prácu a jeho zárobok sa zvýšil na 1800 Kčs mesačne brutto, takže jeho priemerný čistý mesačný zárobok za 12 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom činil 1 586 Kčs (pôvodný zárobok). Po pracovnom úraze zarába mesačne 1 250 Kčs netto. Priemerný ročný zárobok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení v rokoch 1957 - 1961 je 18 720 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere by bol 85 %, t. j. 1 326 Kčs mesačne. Pôvodný zárobok je teda vyšší o 19,6 % než invalidný dôchodok v najvyššej výmere. Pracovníkovi prislúcha od podniku náhrada vo výške 336 Kčs mesačne (t. j. rozdiel medzi sumami 1 586 a 1 250 Kčs).
**)
§ 8 zák. č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení zamestnancov.
*)
Príklad
Ženatý pracovník II. pracovnej kategórie s dvoma deťmi utrpel vo februári 1962 pracovný úraz, následkom ktorého sa stal invalidným. V rokoch 1957 - 1959 si zarábal priemerne 1 600 Kčs mesačne brutto. Od 1. januára 1960 bol po zvýšení kvalifikácie preradený na inú prácu a jeho zárobok sa zvýšil v priemere na 1 900 Kčs mesačne brutto, takže jeho čistý zárobok za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom bol 1 738,30 Kčs (pôvodný zárobok). Priemerný ročný zárobok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení v rokoch 1957 - 1961 je 20 640 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere, ktorý bol pracovníkovi priznaný, je 1 462 Kčs mesačne. Keďže pôvodný zárobok je vyšší o viac než 10 % než jeho invalidný dôchodok v najvyššej výmere, prislúcha mu od podniku náhrada 276,30 Kčs mesačne (t. j. rozdiel medzi sumou 1 738,30 a sumou 1 462 Kčs). V prípade, že podnik zodpovedá len sčasti, napr. z 50 %, prislúcha mu náhrada 138,15 Kčs mesačne.
Ženatý pracovník II. pracovnej kategórie s dvoma deťmi utrpel vo februári 1962 pracovný úraz, následkom ktorého sa stal invalidným. V rokoch 1957 - 1959 si zarábal priemerne 1 600 Kčs mesačne brutto. Od 1. januára 1960 bol po zvýšení kvalifikácie preradený na inú prácu a jeho zárobok sa zvýšil v priemere na 1 900 Kčs mesačne brutto, takže jeho čistý zárobok za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred pracovným úrazom bol 1 738,30 Kčs (pôvodný zárobok). Priemerný ročný zárobok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení v rokoch 1957 - 1961 je 20 640 Kčs. Invalidný dôchodok v najvyššej výmere, ktorý bol pracovníkovi priznaný, je 1 462 Kčs mesačne. Keďže pôvodný zárobok je vyšší o viac než 10 % než jeho invalidný dôchodok v najvyššej výmere, prislúcha mu od podniku náhrada 276,30 Kčs mesačne (t. j. rozdiel medzi sumou 1 738,30 a sumou 1 462 Kčs). V prípade, že podnik zodpovedá len sčasti, napr. z 50 %, prislúcha mu náhrada 138,15 Kčs mesačne.
*)
Inštrukcia Ministerstva zdravotníctva por. č. 27/1957 Sb. instr.
**)
Nedotknutá zostáva úprava Ministerstva financií z 29. I. 1957 č. 113/158/1957 por. č. 6/1957 Sb. instr. a úprava Povereníctva financií zo 6. II. 1957 č. 11/109/1957, por. č. 19/1957 Sb. inštr.
