Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov

Priemerná denná pracovná odmena sa vypočíta z úhrnu príjmov uvedených v § 1 (ďalej len „započítateľné príjmy“) zúčtovaných v družstve za posledných 12 kalendárnych mesiacov, ktoré bezprostredne predchádzali dňu, keď vznikla práceneschopnosť, alebo keď družstevník prestal v družstve pracovať z dôvodu ošetrovania člena rodiny, alebo keď družstevníčka prestala v družstve pracovať pre tehotnosť alebo materstvo (ďalej len „rozhodné obdobie“); ak sa v rozhodnom období zúčtovali doplatky, prípadne prémie za posledný aj za predchádzajúci kalendárny rok, prizerá sa len na doplatky a prémie za posledný kalendárny rok.

Pri výpočte priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníka, ktorý v rozhodnom období ukončil učebný pomer k družstvu, prizerá sa len na započítateľné príjmy za dobu po skončení učebného pomeru, ktoré sa mu zúčtovali ako družstevníkovi za prácu vykonanú v tejto dobe.

Ak družstevník prestúpil v rozhodnom období z družstva do družstva alebo znovu vstúpil do družstva, určí sa priemerná denná pracovná odmena len za časť rozhodného obdobia po prestupe, prípadne po vstupe do družstva.

Ak družstevník pracoval v družstve po kratší čas než po celý kalendárny mesiac z niektorého z dôvodov uvedených v odsekoch 2 až 4 alebo ak nezačal dosiaľ vôbec v družstve pracovať, určí sa priemerná denná pracovná odmena z odmien, ktoré dosahovali v družstve ostatní družstevníci v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov za tú istú prácu alebo za prácu toho istého druhu.

Pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny sa považujú za pracovné dni všetky dni, ktoré sú pracovnými dňami podľa všeobecne platných predpisov; pracovným dňom sa kladú na roveň dni pracovného pokoja, za ktoré sa poskytuje pracovníkom v pracovnom pomere náhrada mzdy.

Priemerná denná pracovná odmena vypočítaná podľa predchádzajúcich ustanovení sa zaokrúhľuje na celé koruny, a to pri halierovej sume až do 50 halierov smerom nadol a pri vyššej halierovej sume smerom nahor.

Do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve sa družstevníkovi započítava

Doby uvedené v odseku 1 písm. a) až ch) sa započítavajú do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve, len ak družstevník po ich skončení nastúpil najneskôr do 6 týždňov na výkon pracovnej činnosti v družstve.

Družstevníkovi, ktorý k 31. marcu 1962 vykonával činnosť v družstve a bol z tejto činnosti zabezpečený (poistený) v chorobe, započítajú sa do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve doby uvedené v odseku 1 písm. a) až ch) bez ohľadu na lehotu určenú v odseku 2.

Ak bolo družstvo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, započítava sa družstevníkom tohto družstva do neprerušenej činnosti v tom istom družstve aj doba činnosti v družstve pred týmto uznaním, pokiaľ boli z tejto činnosti zabezpečení (poistení) v chorobe.

Požívateľovi čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku pri pracovnom úraze priznaných podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, započíta sa do neprerušenej činnosti v tom istom družstve doba poslednej činnosti v pracovnom pomere pred priznaním dôchodku, ako aj doba, počas ktorej po priznaní dôchodku sa preškoľoval na iné povolanie, alebo počas ktorej sa u neho robila rehabilitácia, ak začal v družstve pracovať najneskôr do 6 týždňov po priznaní dôchodku, prípadne po skončení preškoľovania alebo rehabilitácie.

Požívateľovi invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku pri pracovnom úraze priznaných podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, ktorý po priznaní dôchodku po prvý raz začal pracovať v družstve, započíta sa do neprerušenej činnosti v tom istom družstve doba posledného pracovného pomeru pred priznaním dôchodku.

Požívateľovi invalidného dôchodku priznaného podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení) družstevníkov, ktorý po priznaní tohto dôchodku po prvý raz začal pracovať v družstve, započíta sa do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve doba, po ktorú pracoval v družstve a bol zabezpečený (poistený) v chorobe, ako aj doba posledného pracovného pomeru pred priznaním dôchodku.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia obdobne pre družstevníka, ktorému sa odňal invalidný dôchodok, prípadne invalidný dôchodok pri pracovnom úraze, ak vstúpil do družstva najneskôr do 6 týždňov po odňatí dôchodku.

Inak platia pri počítaní doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve u pracujúcich dôchodcov všeobecné ustanovenia platné pre ostatných družstevníkov.

Doba poberania dôchodku, po ktorú dôchodca nepracoval v družstve, sa nezapočítava do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve.

Družstevníčke, ktorá prestala v družstve pracovať v čase tehotnosti alebo preto, aby sa starala o svoje dieťa, započíta sa doba jej činnosti v družstve do neprerušenej činnosti v tom istom družstve, ak začne pracovať v družstve do 6 týždňov po tom, keď odpadla potreba starostlivosti o dieťa, najneskôr však do 6 týždňov po tom, keď dieťa dovŕšilo 8 rokov; to platí obdobne aj o započítaní doby činnosti v pracovnom pomere družstevníčke, ktorá z niektorej z uvedených príčin skončila pracovný pomer.

Lehota 6 týždňov určená v § 4 až 6 pre vstup do družstva sa považuje za dodržanú, ak okresný národný výbor potvrdí, že pracovník sa uchádzal o vstup do družstva a nemohol do neho v tejto lehote vstúpiť bez svojho zavinenia; to platí, aj keď sa pracovník, ktorý sa stal družstevníkom, uchádzal v tejto lehote o umiestnenie do pracovného pomeru.

Ak sa družstevníkovi do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve započítala doba činnosti v družstve, v ktorom bol naposledy činný, alebo doba pracovného pomeru, započítavajú sa tým aj predchádzajúce doby, ktoré sa mu ako družstevníkovi alebo pracovníkovi v pracovnom pomere započítali.

Ak sa započítateľné doby navzájom kryjú, započítajú sa len raz.

Doba predchádzajúcej činnosti v družstve, ktorá nezakladala sociálne zabezpečenie (§ 5 ods. 3 zákona), a doba činnosti v pracovnom pomere, pokiaľ táto činnosť bola príležitostná,*) sa nezapočítavajú do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve.

Družstvo je povinné vydať družstevníkovi potvrdenie o tom, ako dlho bol v družstve činný (poistený) a ktoré doby sa mu tu započítali do doby neprerušenej činnosti v tom istom družstve, a to pri skončení činnosti v družstve alebo kedykoľvek na jeho žiadosť.

Úhrnná výsledná suma dávky za príslušný počet pracovných dní sa zaokrúhľuje na celé koruny, a to pri halierovej sume do 50 halierov smerom nadol a pri halierovej sume nad 50 halierov smerom nahor.

Ak nastala nová práceneschopnosť skôr, než uplynul jeden kalendárny mesiac od skončenia predchádzajúcej práceneschopnosti, určí sa nemocenské z tej istej priemernej dennej pracovnej odmeny, z akej sa určilo pri predchádzajúcej práceneschopnosti. Ak však člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia prestúpil pred vznikom práceneschopnosti do iného družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, alebo ak mal v tomto čase neospravedlnenú prestávku v práci, určí sa priemerná denná pracovná odmena spôsobom uvedeným v § 2 a 3.

Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách ako práceneschopný, poskytuje sa nemocenské od dňa nasledujúceho po dni prepustenia zo služby v ozbrojených silách. Podporná doba sa počíta od začiatku práceneschopnosti, ktorá vznikla v čase služby v ozbrojených silách.

Členovi družstva s vyššou úrovňou hospodárenia, ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách a stal sa práceneschopným po skončení tejto služby skôr, než mohol znovu nastúpiť do práce v družstve, poskytuje sa nemocenské odo dňa preukázanej práceneschopnosti, pokiaľ táto vznikla najneskôr do 6 týždňov po dni prepustenia.

Priemerná denná pracovná odmena členov družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia uvedených v odsekoch 1 a 2 sa určí spôsobom predpísaným v § 2 odsek 5.

Ak nadväzuje výplata nemocenského bez prerušenia na výplatu peňažnej pomoci v materstve, určí sa nemocenské z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola základom pre určenie peňažnej pomoci v materstve.

Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny nenáleží za pracovné dni spadajúce do času, za ktorý člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny než pre práceneschopnosť, nariadenú karanténu alebo pre ošetrovanie člena rodiny.

Okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia rozhoduje o invalidite (čiastočnej invalidite) člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia

Ak sa práceneschopnému členovi družstva, ktorému náleží nemocenské, priznal invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, zanikne jeho nárok na nemocenské odo dňa, od ktorého bol určený začiatok výplaty dôchodku, pokiaľ nezanikol už skôr.

Ak okresná posudková komisia rozhodne, že práceneschopný člen družstva, ktorému sa vypláca nemocenské a ktorý nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok alebo jeho žiadosti o takýto dôchodok sa nevyhovelo, je invalidný (čiastočne invalidný), zastaví sa mu výplata nemocenského po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď sa družstvu doručilo rozhodnutie okresnej posudkovej komisie. Ak podá práceneschopný člen družstva odvolanie a namieta, že nie je invalidný (čiastočne invalidný), a ak rozhodne tiež krajská posudková komisia, že člen družstva je invalidný (čiastočne invalidný), zastaví sa mu výplata nemocenského odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa doručilo toto rozhodnutie, nie však pred uplynutím mesiaca po doručení rozhodnutia okresnej posudkovej komisie; ak podá práceneschopný člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia odvolanie proti rozhodnutiu okresnej posudkovej komisie, ktorým bol uznaný za čiastočne invalidného, a namieta, že je invalidný, zastaví sa mu výplata nemocenského po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, keď sa orgánu vyplácajúcemu nemocenské doručilo rozhodnutie okresnej posudkovej komisie. Ak však zákonná podporná doba skončila skôr, zastaví sa výplata nemocenského odo dňa nasledujúceho po skončení tejto podpornej doby.

Rozhodnutia vydané podľa ustanovenia odseku 3 sa doručujú aj lekárskej poradnej komisii, ktorá dala podnet na rozhodnutie; právoplatné rozhodnutia posudkových komisií sú záväzné pre orgány štátnej zdravotníckej správy a orgány vykonávajúce zabezpečenie v chorobe a dôchodkové zabezpečenie.

Predpokladom pre vznik nároku na peňažnú pomoc v materstve a na podporu pri narodení dieťaťa je, že došlo k pôrodu; pri potrate tieto nároky nevznikajú. Pre posúdenie, či ide o pôrod alebo potrat, použijú sa obdobne predpisy vydané o tom v odbore jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti.*)

Ak nadväzuje výplata peňažnej pomoci v materstve bez prerušenia na výplatu nemocenského, určí sa peňažná pomoc v materstve z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola podkladom pre určenie nemocenského.

Sústavnou prípravou dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky je

Za štúdium sa považuje aj doba po absolvovaní školy, ktorá je v jednotlivých odboroch určená na vykonanie záverečnej skúšky alebo obhájenie diplomovej práce, najdlhšie však doba jedného roku.

Za vlastný príjem dieťaťa sa považujú opakujúce sa príjmy, ktoré náležia priamo dieťaťu, ako sú: hrubá mzda, mesačná odmena alebo zárobok učňa, hrubý príjem študentov a žiakov pri výrobnej práci v závodoch, naturálne požitky, štipendium alebo iná opakujúca sa podpora z verejných prostriedkov, výnos z majetku a pod.

Ak dieťa nemá bezodplatné úplné internátne zaopatrenie, oceňuje sa pre zistenie vlastného príjmu dieťaťa hodnota bezodplatne poskytovaných jedál alebo ubytovanie týmito sumami mesačne:

Ak je dieťa v učebnom pomere k družstvu, ktoré odmeňuje prácu podľa pracovných jednotiek, určí sa jeho vlastný príjem za odpracované pracovné jednotky tak, že sa peňažná hodnota pracovnej jednotky v plánovanej výške, včítane hodnoty naturálnych požitkov pripadajúcich na túto jednotku, vynásobí počtom pracovných jednotiek, ktoré učeň odpracoval v kalendárnom mesiaci; ak má učeň ešte iné príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, prihliada sa na úhrn všetkých príjmov.

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom družstevník pracoval po celý normálny pracovný čas určený pracovným poriadkom alebo stanovami pre družstevníkov zaradených do rovnakej práce. Ak nepracoval družstevník po celý tento čas, považuje sa deň za odpracovaný, len ak družstvo ospravedlnilo neprítomnosť družstevníka v práci po zvyšujúcu časť denného pracovného času.

V mesiaci, v ktorom prestúpil do družstva pracovník v pracovnom pomere alebo príslušník ozbrojených síl, sa započítavajú aj pracovné dni, započítateľné z činnosti v pracovnom pomere zakladajúcom nemocenské poistenie, aj pracovné dni pripadajúce na čas výkonu služby v ozbrojených silách, pokiaľ z nich nevzniká nárok na prídavky na deti (na výchovné príslušníkov ozbrojených síl) už podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov (o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl).

Pre výpočet mesačnej pracovnej odmeny, ktorá je rozhodná pre nárok na prídavky na deti a pre ich výšku (ďalej len „rozhodná pracovná odmena“), sa započítavajú:

Do rozhodnej pracovnej odmeny sa započítavajú tieto ďalšie príjmy družstevníka:

Ak družstevník prestúpil do iného družstva, neprizerá sa na príjmy dosiahnuté v družstve, v ktorom bol predtým činný.

Prídavky na deti za jednotlivé mesiace bežného kalendárneho roku sa určujú podľa výšky rozhodnej pracovnej odmeny zistenej mesačným priemerom za predchádzajúci kalendárny rok.

Mesačný priemer za predchádzajúci kalendárny rok sa vypočíta z príjmov uvedených v § 24, ktoré sa družstevníkovi za tento kalendárny rok zúčtovali, a pokiaľ ide o dôchodok, ktorý sa mu skutočne vyplatil.

Pri výpočte rozhodnej pracovnej odmeny (§ 24 až 26) sa neprizerá na kalendárne mesiace,

Ak nie je v predchádzajúcom kalendárnom roku ani jeden celý kalendárny mesiac, podľa ktorého by bolo možno určiť rozhodnú pracovnú odmenu, postupuje sa obdobne podľa zásad uvedených v § 28.

V kalendárnom roku, v ktorom družstevník vstúpil do družstva, poskytujú sa prídavky na deti za každý jednotlivý kalendárny mesiac tohto roku podľa mesačnej pracovnej odmeny za tento mesiac; ak ide o družstevníkov odmeňovaných v pracovných jednotkách, podľa plánovaných odmien za tieto jednotky. Za kalendárny mesiac, v ktorom družstevník vstúpil do družstva a nemal v družstve odmenu za celý mesiac, poskytujú sa prídavky na deti podľa odmeny, ktorú by pravdepodobne dosiahol, keby bol v družstve činný po celý mesiac.

Družstevníkovi povolanému do činnej služby v ozbrojených silách, s výnimkou príslušníkov ozbrojených síl účastných dôchodkového zaopatrenia týchto príslušníkov, poskytujú sa prídavky na deti za každý kalendárny mesiac, v ktorom družstevník vykonával službu; výška prídavkov na deti sa určí podľa výšky jeho pracovnej odmeny v družstve za príslušný kalendárny mesiac. Ak nemal družstevník v kalendárnom mesiaci žiadnu pracovnú odmenu, považuje sa za mesačnú pracovnú odmenu suma do 1 400 Kčs.

Ak družstevník začal znovu pracovať v družstve po skončení základnej alebo obdobnej činnej služby v ozbrojených silách, postupuje sa u neho pri určení výšky prídavkov na deti za kalendárne mesiace nasledujúce po mesiaci, v ktorom sa služba skončila, ako u družstevníka, ktorý novo vstúpil do družstva (§ 28).

Ak družstevník zameškal neospravedlnene prácu v období, za ktoré sa určuje rozhodná pracovná odmena, pripočíta sa k príjmom, ktoré sa za toto obdobie skutočne zúčtovali, ich pomerný diel, ktorý by pripadol na zameškaný čas.

Za poľnohospodársku pôdu sa považuje orná pôda, chmeľnice, vinice, prútniky, záhrady (aj domové), ovocné sady, škôlky, trvalé lúky a pastviny.

Za užívateľa poľnohospodárskej pôdy sa považuje každý, kto na nej hospodári alebo je povinný na nej hospodáriť, teda aj užívateľ záhumienka.

Na zistenie, či ide o užívateľa poľnohospodárskej pôdy vo výmere vyššej, než pripúšťajú stanovy jednotných roľníckych družstiev, spočíta sa poľnohospodárska pôda, ktorú užíva družstevník aj všetci členovia jeho rodiny, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.

Ak by dôsledné použitie ustanovenia o súbehu nárokov na prídavky na to isté dieťa (§ 64 zákona) poškodzovalo záujem dieťaťa, najmä ak neplní oprávnený, zo zabezpečenia (poistenia) ktorého by sa mali prídavky na deti podľa nich poskytovať, riadne svoje povinnosti a ohrozuje tak pravidelné poskytovanie prídavkov na deti, dohodnú sa príslušné orgány, z ktorého zabezpečenia (poistenia) majú sa prídavky na deti priznať.

Družstevníkovi možno priznať prídavky na jeho vnuka alebo súrodenca, aj keď nie sú obojstranne osirotené, alebo na chovanca, ak sú splnené podmienky predpísané pre nárok na prídavky na deti, ak má družstevník vnuka (súrodenca, chovanca) v priamom zaopatrení, a ak nemožno priznať prídavky na deti (výchovné) zo zabezpečenia (nemocenského poistenia, z materiálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl) žiadneho z rodičov tohto dieťaťa.

Prídavky na deti sa družstevníkom priznávajú a vyplácajú, pokiaľ sú splnené ostatné určené podmienky, aj na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine:

Ak sú deti, na ktoré náležia prídavky zo zabezpečenia toho istého družstevníka, v priamom zaopatrení rôznych osôb, vyplácajú sa prídavky na každé z týchto detí rovnakou pomernou časťou z celkovej sumy priznanej tomuto družstevníkovi.

Priemernou mesačnou pracovnou odmenou je mesačný priemer pracovných odmien, ktoré družstevník (družstevníčka) dosiahol

Priemerná mesačná pracovná odmena družstevníka, ktorý bol pred vstupom alebo opätovným vstupom do družstva dôchodkove zabezpečený (zaopatrený) z činnosti v pracovnom pomere alebo ako člen výrobného družstva alebo ako príslušník ozbrojených síl, sa určí z pracovných odmien a z hrubých zárobkov (služobných príjmov) z činnosti v pracovnom pomere, ktoré družstevník dosiahol v posledných 10, prípadne 5 kalendárnych rokoch pred vznikom nároku na dôchodok alebo pred dovŕšením 60 roku veku, pokiaľ doba, za ktorú tieto hrubé zárobky (služobné príjmy) dosiahol, spadá do obdobia týchto posledných 10, prípadne 5 rokov. Ak ide o družstevníka činného v družstve s odmeňovaním podľa pracovných jednotiek, určí sa priemerná mesačná pracovná odmena aj z hodnoty naturálnych požitkov (§ 1 odsek 3).

Za hrubý zárobok sa pre výpočet priemernej mesačnej pracovnej odmeny družstevníka považuje všetok hrubý príjem z činnosti v pracovnom pomere v rozsahu určenom predpismi o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov.

Ak bol družstevník v posledných 10, prípadne 5 kalendárnych rokoch pred vznikom nároku na dôchodok dôchodkove poistený aj ako samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúci člen rodiny, považuje sa doba tohto dôchodkového poistenia za náhradnú dobu.

Ustanovenie odseku 1 písm. c) a d) platí aj vtedy, ak družstevník dovŕšil uvedený vek pred 1. aprílom 1962 a nevznikol mu nárok na dôchodok pred týmto dňom.

Ak sa družstevník stal účastným dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia) po prvý raz v období 10 (5) kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok, vypočíta sa priemerná mesačná pracovná odmena z pracovných odmien (z hrubých zárobkov, zo služobných príjmov) dosiahnutých len za kalendárne roky po vzniku dôchodkového zabezpečenia.

Pri výpočte priemernej mesačnej pracovnej odmeny sa neprizerá na dobu pracovnej činnosti

Ak je kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, taktiež rokom, v ktorom sa družstevník stal po prvý raz účastným dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), vypočíta sa priemerná mesačná pracovná odmena za celú dobu pracovnej činnosti a z pracovných odmien (z hrubých zárobkov, služobných príjmov) za ňu dosiahnutých; to isté platí, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, v ktorom sa družstevník stal po prvý raz účastným dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia).

Ak vstúpil alebo ak vstúpi do družstva pracovník v pracovnom pomere alebo člen výrobného družstva alebo príslušník ozbrojených síl, ktorým sa neposkytuje starobný dôchodok (výsluhový dôchodok príslušníkov ozbrojených síl) alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa doba ich dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia) ako doba dôchodkového zabezpečenia družstevníkov; to platí aj, ak vstúpila alebo ak vstúpi do družstva samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúci člen rodiny, ak bolo za celú dobu trvania ich doterajšieho dôchodkového poistenia zaplatené poistné.

Náhradné doby započítateľné podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov sa započítavajú pre vznik nároku na dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení družstevníkov; ak družstevník bol však pracovníkom v pracovnom pomere aspoň po dobu 1 roku, započíta sa náhradná doba ako doba činnosti v pracovnom pomere. Doba vojenskej služby pred 1. októbrom 1948, doba vojenskej služby v československých ozbrojených silách a v spojeneckých armádach a doby odbojovej činnosti a väzenia z politických alebo rasových dôvodov v čase neslobody (§ 32 ods. 2 zákona) sa započítavajú aj pre výšku nárokov.

Ak nespĺňa družstevník, ktorý bol pred vstupom do družstva pracovníkom v pracovnom pomere, alebo členom výrobného družstva alebo príslušníkom ozbrojených síl, podmienky určené v § 43, alebo ak nie je úprava nárokov družstevníka, ktorý spĺňa podmienky určené v tomto paragrafe priaznivejšia než úprava podľa predpisov platných pre ostatných družstevníkov, zvyšuje sa základná výmera starobného alebo invalidného dôchodku družstevníka z dôchodkového zabezpečenia družstevníkov za každý rok dôchodkového zabezpečenia zamestnancov o 2 %, 1,5 % alebo 1 % základnej výmery dôchodku podľa toho, v ktorej pracovnej kategórii bol družstevník činný.

Družstevníkovi, ktorý bol pred vstupom do družstva pracovníkom v pracovnom pomere, získal v dôchodkovom zabezpečení zamestnancov aspoň 5 rokov a vstúpil potom bezprostredne do družstva v pohraničí v rámci organizovaného náboru pre doosídlenie pohraničia, náležia dávky dôchodkového zabezpečenia podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, ak sú tieto predpisy pre družstevníka priaznivejšie; inak platí aj tu ustanovenie odseku 1 o výške priemernej mesačnej pracovnej odmeny a o hodnotení činnosti v družstve pre účely dôchodkového zabezpečenia zamestnancov.

Ak vstúpil alebo ak vstúpi bezprostredne do družstva pracovník v pracovnom pomere, ktorý získal v dôchodkovom zabezpečení zamestnancov aspoň 5 rokov a ak ide o nárok na starobný dôchodok, aspoň 10 rokov, posudzuje sa jeho nárok na dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, ak sú tieto predpisy pre neho priaznivejšie; pritom sa priemerný ročný zárobok určí z pracovných odmien dosiahnutých v družstve a z hrubých zárobkov z činnosti v pracovnom pomere, ktoré družstevník dosiahol za posledných 10, prípadne 5 rokov pred vznikom nároku na dôchodok.

Za bezprostredný vstup do družstva sa považuje, ak pracovník v pracovnom pomere vstúpil do družstva do troch mesiacov od skončenia činnosti v pracovnom pomere. Za bezprostredný vstup do družstva sa považuje tiež, ak sa pracovník v pracovnom pomere stal jednotlivo hospodáriacim roľníkom ako osídlenec poľnohospodárskej pôdy alebo na pôde pridelenej podľa predpisov o pozemkovej reforme a potom vstúpil do družstva do konca kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom sa družstvo založilo, a zotrval v ňom.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne tiež o nárokoch družstevníkov, ktorí boli pred vstupom do družstva členmi výrobných družstiev alebo príslušníkmi ozbrojených síl; neplatia však pre družstevníkov, ktorým vznikol a trvá nárok na starobný dôchodok (výsluhový dôchodok príslušníkov ozbrojených síl) alebo invalidný dôchodok z činnosti pred vstupom do družstva.

Nároky družstevníka, ktorý bol pred vstupom do družstva dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúci člen rodiny, sa posudzujú podľa predpisov platných pre družstevníkov.

Sociálna komisia družstva je troj- až päťčlenná. Počet členov komisie určí a členov, ako aj predsedu komisie z členov predstavenstva družstva volí členská schôdza družstevníkov. Tajomníkom komisie je ekonóm (účtovník) družstva. Na rokovanie o veciach sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov prizve sociálna komisia zástupcu miestneho národného výboru.

Sociálna komisia družstva rozhoduje, pokiaľ bola na ňu prenesená pôsobnosť podľa § 46 odsek 1:

Sociálna komisia družstva

Pri plnení týchto úloh vykonáva sociálna komisia družstva pôsobnosť orgánu sociálneho zabezpečenia.

Miestny národný výbor najmä

Miestny národný výbor priberá ekonóma (účtovníka) družstva na rokovanie o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa.

Družstvá vedú

Družstevník je povinný oznámiť družstvu údaje potrebné na vedenie týchto evidencií.

Administratívne práce spojené s vykonávaním sociálneho zabezpečenia zabezpečuje ekonóm (účtovník) družstva, a to aj vtedy, ak o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa rozhoduje miestny národný výbor.

Nárok na nemocenské pri práceneschopnosti uplatňuje člen družstva predložením hlásenia o práceneschopnosti vydaného príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou podľa predpisov Ministerstva zdravotníctva.**) Pre výplatu nemocenského za určité obdobie treba okrem toho predložiť poukaz na peňažné dávky za toto obdobie vydaný príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou.

Nárok na nemocenské pri karanténe uplatňuje člen družstva spôsobom určeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.

Nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny uplatňuje člen družstva predložením potvrdenia o potrebe ošetrovania vydaného príslušným lekárom podľa predpisov Ministerstva zdravotníctva na osobitnom tlačive. Ak uplatňuje člen družstva nárok na podporu z dôvodu, že jasle, materská škola alebo detský, prípadne poľnohospodársky útulok, v ktorých starostlivosti sa dieťa inak nachádza, boli uzavreté podľa nariadenia kompetentných orgánov, predloží o tom potvrdenie tohto zariadenia starostlivosti o dieťa.

Nárok na pohrebné uplatňuje ten, kto vypravil pohreb, predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o úmrtí.

Nárok na peňažnú pomoc v materstve uplatňuje družstevníčka spôsobom uvedeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa uplatňuje družstevníčka, prípadne rodinná príslušníčka družstevníka predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o narodení dieťaťa.

Nárok na prídavky na deti uplatňuje družstevník na predpísaných tlačivách. Údaje uvedené v tlačivách musí preukázať dokladmi. Ak družstevník neuplatnil nárok na prídavky na deti, hoci mu inak z jeho zabezpečenia náležali, je oprávnený uplatniť tento nárok z jeho zabezpečenia v záujme dieťaťa druhý z rodičov alebo ten, kto má dieťa v priamom zaopatrení, poručník, opatrovník, prípadne orgán starostlivosti o mládež.

Sociálna komisia družstva rokuje o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa spravidla na žiadosť; konanie o týchto dávkach môže však začať aj na vlastný podnet.

Žiadateľ o dávku je povinný spolupôsobiť v konaní, najmä podávať vysvetlenie a predkladať doklady potrebné pre posúdenie uplatňovaného nároku.

Ekonóm (účtovník) družstva preskúma, či možno už na podklade žiadosti a predložených dokladov rozhodnúť o dávke. Ak tomu tak nie je, zariadi potrebné doplnenie.

Sociálna komisia je schopná rokovať a uznášať sa, ak sú prítomní aspoň traja jej členovia.

Žiadateľ o dávku sa prizve na rokovanie, ak je účelné, aby ho sociálna komisia družstva vypočula pre objasnenie skutočného stavu veci. Ak ide o odňatie alebo zníženie dávky, o zastavenie jej výplaty alebo o povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku, musí sa príjemca dávky pred rozhodnutím vždy vypočuť.

Sociálna komisia družstva rokuje na podklade návrhu, ktorý predloží ekonóm (účtovník) družstva. Ekonóm (účtovník) urobí bez prieťahu opatrenie na vykonanie rozhodnutia komisie. Ak ekonóm (účtovník) predpokladá, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, nevykoná ho a predloží vec neodkladne okresnému národnému výboru na zaujatie stanoviska [§ 50 písm. e)].

Ak vyhovie sociálna komisia družstva žiadosti o peňažnú dávku zabezpečenia v chorobe alebo zabezpečenia matky a dieťaťa v plnom rozsahu, neoznamuje žiadateľovi rozhodnutie. Ak sociálna komisia družstva dávku neprizná vôbec alebo v žiadanom rozsahu, alebo ak dávku odníme, zníži jej výšku alebo zastaví jej výplatu alebo rozhodne o povinnosti vrátiť družstvu neprávom poskytnutú dávku alebo jej časť, vydá sociálna komisia družstva vždy písomné rozhodnutie.

Pokiaľ trvajú podmienky pre výplatu opakujúcej sa peňažnej dávky v priznanej výške, nerozhoduje sociálna komisia družstva znovu o jednotlivých výplatách; dávka sa vypláca podľa pôvodného rozhodnutia a o výplatách podáva ekonóm (účtovník) správu komisii. Ak však vyjde najavo okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na ďalšiu výplatu dávky alebo na jej výšku, predloží ekonóm (účtovník) alebo ktorýkoľvek člen komisie vec komisii znovu na rozhodnutie.

O rokovaní sociálnej komisie družstva sa robí stručná zápisnica. Ak komisia rozhodla, že žiadosť o dávku sa zamieta alebo, že dávka sa odníma, znižuje alebo jej výplata sa zastavuje, alebo že neprávom vyplatená dávka sa má vrátiť, ako aj vtedy, ak rozhodla komisia o dávke, na ktorú nie je právny nárok, uvedú sa v zápisnici stručne aj dôvody rozhodnutia. Zápisnicu podpisuje ten, kto ju vyhotovil a predseda komisie.

Písomné rozhodnutie obsahuje označenie orgánu, ktorý ho vydal, dátum vyhotovenia, vlastné rozhodnutie o veci, jeho stručné a výstižné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie vyhotovuje ekonóm (účtovník) družstva. Podpisuje ho predseda sociálnej komisie družstva a ekonóm (účtovník).

Priznané dávky vypláca družstvo podľa dokladu o rozhodnutí sociálnej komisie družstva. Doklad podpisuje predseda komisie a ekonóm (účtovník) družstva.

Opakujúce sa peňažné dávky vypláca družstvo toho istého dňa, keď vypláca peňažné pracovné odmeny za bezprostredne uplynulé výplatné obdobie. Družstvo oznámi, kedy sa najneskôr pred výplatným dňom majú predložiť doklady pre poskytnutie dávky, aby sa dávka mohla v tento deň vyplatiť. Ak nemožno vyplatiť opakujúcu sa peňažnú dávku v deň, keď sa vyplácajú peňažné pracovné odmeny, vyplatí sa do konca mesiaca, v ktorom sa mala vyplatiť. Jednorazové peňažné dávky sa vyplácajú bežne.

Dávka sa vypláca spravidla v hotovosti. Ak ju nemožno takto vyplatiť, poukáže sa neodkladne poštou. Poštovné platí družstvo z vlastných prostriedkov.

Doklady a písomnosti účtovnej evidencie vedenej družstvom o sociálnom zabezpečení družstevníkov sa považujú za účtovné doklady, pre ukladanie a úschovu ktorých platia predpisy o účtovnej evidencii jednotných roľníckych družstiev.

Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí, znížení alebo zastavení výplaty dávky (§ 46) nemá odkladný účinok.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a ak sa nevyhotovilo písomné rozhodnutie, do 15 dní odo dňa ústneho vyhlásenia u sociálnej komisie družstva.

Ak nevyhovie sociálna komisia družstva sama odvolaniu v plnom rozsahu do 15 dní, predloží ho bezodkladne na rozhodnutie okresnému národnému výboru príslušnému podľa sídla družstva.

Rozhodnutie o odvolaní sa vydáva písomne; doručuje sa odvolateľovi a sociálnej komisii družstva, ktorá vo veci rozhodovala.

Predchádzajúce ustanovenia platné pre konanie o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, ktoré vykonávajú sociálne komisie družstva, platia primerane pre konanie, vykonávané o týchto dávkach miestnymi národnými výbormi.

Ekonóm (účtovník) družstva pripravuje podklad pre rokovanie komisie sociálneho zabezpečenia miestneho národného výboru, predkladá jej návrhy, zúčastňuje sa rokovania tejto komisie a vykonáva jej rozhodnutia. Ak ekonóm (účtovník) predpokladá, že rozhodnutie komisie nie je v súlade so zákonom, upozorní komisiu na nezákonnosť rozhodnutia; ak komisia zotrvá na svojom rozhodnutí, ekonóm (účtovník) ho nevykoná a predloží vec neodkladne okresnému národnému výboru na zaujatie stanoviska [§ 50 písm. e)].

Osobám uvedeným v § 60 náleží náhrada cestovných výdavkov pri použití verejných dopravných prostriedkov pre hromadnú prepravu osôb za cestu z miesta bydliska do miesta, kde sú predvolané a späť, ak je bydlisko vzdialené od tohto miesta viac ako 2 km.

Pri použití železnice uhradzuje sa cestovné za druhú vozňovú triedu. Príplatok na rýchlik za cestu do miesta predvolania sa uhradzuje len vtedy, ak by osoba uplatňujúca nárok na náhradu cestovného musela pri použití iného verejného dopravného prostriedku pre hromadnú prepravu osôb nastúpiť cestu pred šiestou hodinou, aby sa mohla včas dostaviť na lekárske vyšetrenie alebo na rokovanie posudkovej komisie; za cestu späť sa uhradzuje príplatok na rýchlik obdobne len vtedy, ak by sa inak cesta do miesta bydliska predĺžila cez 24. hodinu.

Ak mala oprávnená osoba možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, náleží jej náhrada len vo výške zľavneného cestovného; ak mala možnosť použiť voľný cestovný lístok, nenáleží jej náhrada cestovného.

Náhrada cestovného pri použití prenajatého motorového vozidla alebo povozu, ako i náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytne len vtedy, ak uzná vyšetrujúci lekár so zreteľom na zdravotný stav vyšetrovanej osoby nutnosť takejto prepravy. Výška náhrady sa spravuje sadzbami určenými všeobecnými predpismi.*)

Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje len vtedy, ak sa tieto výdavky preukážu.

Denné stravné náleží osobám uvedeným v § 60, ak konanie v mieste mimo ich bydliska trvalo - rátajúc do toho čas cesty do miesta konania a späť -

Nocľažné náleží osobám uvedeným v § 60, ak pri použití verejného dopravného prostriedku pre hromadnú prepravu osôb by sa nemohli vrátiť do miesta svojho bydliska do 24. hodiny toho istého dňa, keď sa skončilo lekárske vyšetrenie alebo konanie posudkovej komisie. Nocľažné náleží v sume 10 Kčs za jeden nocľah. Ak nestačí nocľažné na úhradu nutného výdavku za ubytovanie, uhradzuje sa tento výdavok v preukázanej sume podľa predloženého dokladu, najviac však v sume 20 Kčs. Výdavok za ubytovanie do sumy 10 Kčs netreba preukazovať.

Stravné a nocľažné nenáleží za čas pobytu v liečebnom ústave; rovnako nenáleží, ak bezodplatné poskytnutie stravy, prípadne nocľah, zabezpečil orgán národného výboru.

Iné nutné výdavky, ktoré mali osoby uvedené v § 60 v súvislosti s lekárskym vyšetrením alebo s účasťou na rokovaní posudkovej komisie, na ktoré boli predvolané (napr. úschovné za vozík pre invalidov), sa nahradzujú v preukázanej výške.

Družstevníkom, ktorí sa v konaní o dávkach dôchodkového zabezpečenia alebo o dávkach (službách) sociálnej starostlivosti podrobili na vyzvanie vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na vyzvanie dostavili na rokovanie posudkovej komisie, náleží za čas, za ktorý im z tejto príčiny ušla pracovná odmena, jej náhrada.

Náhrada ušlej pracovnej odmeny náleží vo výške pomernej časti základnej odmeny družstevníka vyplatenej v predchádzajúcom zúčtovacom období za vykonanú prácu v družstve.

Náhrada ušlej pracovnej odmeny nenáleží za čas, za ktorý družstevníkovi náleží alebo sa mu vyplácalo nemocenské, alebo mu družstvo uhradilo alebo uhradí ušlú pracovnú odmenu (podporu).

Náhrada ušlej pracovnej odmeny náleží vo výške a za podmienok uvedených v odsekoch 2 a 3 aj družstevníkom, ktorí ako sprievodcovia sprevádzajú osoby, ktoré sa na vyzvanie podrobili vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa dostavili na rokovanie posudkovej komisie, ak ošetrujúci lekár potvrdil, že predvolaná osoba sa nemohla dostaviť na lekárske vyšetrenie alebo na rokovanie posudkovej komisie bez sprievodcu.

Nárok na náhradu ušlej pracovnej odmeny možno uplatniť do 30 dní po skončení vyšetrenia zdravotného stavu alebo rokovania posudkovej komisie. Žiadosť o náhradu treba doložiť potvrdením vydaným sociálnou komisiou družstva, ktoré obsahuje všetky údaje potrebné pre zistenie nároku na náhradu ušlej pracovnej odmeny a jej výšky.

Nárok na náhrady podľa tohto oddielu možno uplatniť na národnom výbore, pri ktorom je zriadená posudková komisia, ktorá pôsobila v konaní o dávke (službe). Tento národný výbor je tiež kompetentný rozhodnúť o jej náhrade a vykonať jej výplatu.

Ak vznikla dočasná neschopnosť člena družstva vykonávať doterajšiu činnosť v družstve pre chorobu alebo úraz pred 1. IV. 1962 a ak trvá nepretržite aj po tomto dni, posudzuje sa nárok na nemocenské tak, ako keby zákon platil už v čase vzniku tejto neschopnosti, avšak výplata nemocenského sa začne najskôr až od 1. apríla 1962; to platí aj o podpore pri ošetrení člena rodiny.

Ak vznikla dočasná neschopnosť člena družstva vykonávať doterajšiu činnosť v družstve pre chorobu alebo úraz pred dňom, v ktorom bolo družstvo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, a ak trvá aj po tomto dni, posudzuje sa nárok na nemocenské tak, ako keby zákon platil už v čase vzniku tejto neschopnosti a družstvo bolo v tento deň družstvom s vyššou úrovňou hospodárenia, avšak výplata nemocenského sa začne až dňom, ku ktorému bolo družstvo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, najskôr však od 1. apríla 1962; to platí aj o podpore pri ošetrovaní člena rodiny.

Ak porodila družstevníčka pred 1. aprílom 1962, posudzuje sa jej nárok na peňažnú pomoc v materstve tak, ako keby zákon platil už v čase pôrodu, pokiaľ už pred dňom účinnosti zákona neuplynulo viac ako 14 týždňov po dni pôrodu; výplata peňažnej pomoci v materstve začne však najskôr až od 1. apríla 1962.

Naturálne požitky sa oceňujú rovnako ako v § 1 odsek 3 aj za dobu pred začiatkom účinnosti tejto vyhlášky.

Vyhláška č. 63/1960 Zb., ktorou sa upravuje rozhodovanie o niektorých ďalších dávkach dôchodkového zabezpečenia (poistenia) národnými výbormi Juhomoravského kraja, sa považuje za vydanú podľa zákona.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1962.