Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry o nákupe, zadávaní a predaji diel výtvarných umení a o niektorých iných opatreniach v odbore výtvarných umení.

Originály diel výtvarných umení (obrazy, sochy, grafiku, diela úžitkového umenia), ako aj tzv. autorské kópie týchto diel v rozsahu vykonávacích predpisov k zákonu o dani z obratu ^*) (ďalej len „diela výtvarných umení“) môžu predávať, pokiaľ nie je určené inak:

Plošné a plastické rozmnoženiny diel výtvarných umení môžu vydávať len oprávnení vydavatelia a predávať len osoby, ktoré majú oprávnenie na rozširovanie týchto rozmnoženín.

Socialistické organizácie zaoberajúce sa nákupom a predajom diel výtvarných umení - s výnimkou špeciálnych predajní štátnej distribučnej siete obchodu s klenotami, hodinami a starožitnosťami - môžu predávať alebo prijímať do komisie len tie diela výtvarných umení žijúcich autorov, s výnimkou architektonických diel, ktoré im dodajú fondy.

Ústredné úrady a orgány, národné výbory, podniky, ľudové družstvá, ostatné rozpočtové, hospodárske, spoločenské a iné socialistické organizácie (ďalej len „organizácie") môžu nakupovať diela výtvarných umení žijúcich autorov, s výnimkou architektonických diel, pre vlastnú potrebu, pokiaľ inými predpismi nie je nákup obmedzený - výhradne od fondov, a s výnimkou zadávania návrhov na diela úžitkového umenia (§ 4 a § 5) len ich prostredníctvom zadávať vytvorenie takýchto diel**); diela výtvarných umení nežijúcich autorov môžu nakupovať len prostredníctvom predajní štátnej distribučnej siete obchodu s klenotami, hodinami a starožitnosťami, a to po predchádzajúcom posúdení galérie, v obvode pôsobnosti ktorej sa dielo nachádza.

S ohľadom na potrebu ustavičného zvyšovania kultúry prostredia organizácie plánujú v rámci svojich bežných plánov a rozpočtov ročné i perspektívne plány prostriedkov na nákup diel výtvarných umení a určujú spôsob ich použitia a umiestnenia.^***)

Plánovanie, výber a nákup diel výtvarných umení prerokúvajú a vykonávajú organizácie v súčinnosti so svojimi základnými organizáciami KSČ, ROH, príp. ČSM.

Po schválení plánov a rozpočtov oznámia organizácie svoje požiadavky podľa odseku 2 na diela výtvarných umení žijúcich autorov, a to tak na hotové diela, ako aj na diela, ktoré majú byť vytvorené, príslušnému krajskému sekretariátu fondu. Ústrediu fondov v Prahe alebo v Bratislave oznámi organizácia svoje požiadavky, pokiaľ ide o kraj Stredočeský alebo Západoslovenský, ako aj vždy, ak ide o dielo širšieho spoločenského dosahu^*) vyžadujúceho si väčšie finančné náklady. Zároveň oznámia pre informáciu sumu, ktorú plánujú na nákup týchto diel.

Pri nákupe a zadávaní diel výtvarných umení musia organizácie dodržiavať zásadu najvyššej hospodárnosti. Nákup sa nesmie vykonávať na úkor plánovaných úloh investičnej výstavby a na úkor starostlivosti o základné fondy. U štátnych organizácií sa náklady na tieto akcie uhradzujú z prostriedkov na decentralizované investície.^**) Národné výbory môžu pre nákup diel výtvarných umení využiť aj prostriedky zo svojich doplnkových rozpočtov.^***)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj v prípadoch, keď organizácia si vyberie originály diel výtvarných umení priamo v ateliéroch umelcov alebo na ich výstavách.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov - s výnimkou odsekov 3 a 6 - sa nevzťahujú na Ministerstvo školstva a kultúry, Slovenskú národnú radu - odbor pre školstvo a kultúru, na Národnú galériu, Slovenskú národnú galériu a na ich pobočky, na galérie a iné verejné zbierky diel výtvarných umení riadené národnými výbormi^†) a na Umeleckopriemyselné múzeum; nákupy diel výtvarných umení v týchto organizáciách robia nákupné komisie vymenované Ministerstvom školstva a kultúry (na Slovensku Slovenskou národnou radou - odborom pre školstvo a kultúru) alebo príslušnými národnými výbormi.

Predaj diel výtvarných umení autormi, ich rodinnými príslušníkmi alebo dedičmi nesmie sa vykonávať formou podomového obchodu alebo súkromnej agentáže alebo iným nedôstojným spôsobom, a to ani v spojitosti s usporiadaním výstavy.

Obchodná činnosť tzv. výtvarných kolektívov, rozvíjaná či už členmi týchto kolektívov alebo prostredníctvom ich obchodných zástupcov a iných súkromných sprostredkovateľov je neprípustná.

Vysoké ideové a umelecké kritériá hodnotenia pri nákupe, predaji a zadávaní diel výtvarných umení, určených pre spoločenské uplatnenie na všetkých úsekoch hospodárskeho a kultúrneho života alebo na reprodukciu vo výrobe, zabezpečujú umelecké komisie.

Umelecká komisia zriadená pri jednej organizácii môže byť činná i pre inú organizáciu.

Umelecké komisie sú zložené zo zástupcov organizácií, pri ktorých sú zriadené*)
alebo pre ktorú sú činné, zo zástupcov Sväzu čs. výtvarných umelcov, príp. podľa povahy úloh aj zo zástupcov Sväzu architektov ČSSR (ďalej len „Sväzy") a iných umeleckých inštitúcií, a ďalej zo zástupcov príslušných orgánov KSČ, ROH, príp. ČSM.

Umelecké komisie ako posudkové a poradné orgány organizácií môže v súčinnosti so Sväzmi zriadiť a ich členov vymenovať spravidla na jeden rok, prípadne na čas trvania úlohy komisie na návrh organizácií uvedených v odseku 3 a príslušných orgánov KSČ, ROH, príp. ČSM:

Počet členov umeleckých komisií určí podľa povahy úloh organizácia, ktorá vymenúva členov (ods.4); pre zabezpečenie odbornosti komisie majú zástupcovia Sväzov tvoriť polovicu členov komisie. Komisia môže mať aj potrebný počet náhradníkov.

Predsedu umeleckej komisie volí komisia spravidla zo zástupcov Sväzu. Komisia si volí aj podpredsedu.

Úlohou umeleckých komisií je podávať organizáciám, pri ktorých sú zriadené alebo pre ktoré sú činné, objektívne hodnotenie ideovej a umeleckej úrovne predkladaných diel výtvarných umení, posudzovať primeranosť honorára požadovaného za tieto diela a povahu diela pre účely zdanenia. Umelecké komisie podávajú týmto organizáciám aj iniciatívne návrhy a podnety.

Pri výtvarných dielach, ktorých konečnú realizáciu a technické práce vykonáva výrobný alebo remeselný podnik (monumentálne plastiky, reliéfy, mozaiky, vitráže, diela úžitkového umenia a pod.), sledujú umelecké komisie postup prác až do konečnej realizácie a umiestnenia diela a vyjadrujú sa ku konečnej fakturácii. Zmluvne zabezpečená povinnosť dozoru autora diela nie je týmto ustanovením dotknutá.

Umelecké komisie zodpovedajú za svoju činnosť organizácii, ktorá ich zriadila. Členovia komisií zodpovedajú za svoju činnosť v komisii organizácii, ktorá ich navrhla za členov komisie. Ak sa člen komisie z vážnych dôvodov nemôže zúčastniť aktívne konania komisie dlhšie ako dva mesiace alebo ak neplní iné povinnosti člena komisie, navrhne príslušná organizácia iného zástupcu.

Členom umeleckých komisií, pokiaľ sú zástupcami autorských sväzov, patrí za ich prácu v komisii odmena podľa platných predpisov**); odmena im neprislúcha, ak členstvo v komisii vyplýva z ich pracovného pomeru. Členovia komisie sú uvoľňovaní pre prácu v komisii vo všeobecnom záujme bez ujmy svojho pracovného zárobku; poskytuje sa im platené pracovné voľno v rozsahu nevyhnutnom pre výkon funkcie a v súlade s vlastnými pracovnými úlohami vyplývajúcimi z pracovného pomeru. Cestovné a diéty sa členom komisie poskytujú podľa príslušných predpisov o náhrade cestovných a iných výdavkov.***)

Umelecká komisia je schopná sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov; uznáša sa väčšinou hlasov prítomných členov, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedov.

Na rokovanie komisie môže predseda prizvať ďalších expertov a odborných pracovníkov, ktorí majú poradný hlas. Rokovania komisie sa môže zúčastniť i zástupca príslušného nadriadeného orgánu.

Zápisnicu o rokovaní umeleckej komisie podpisujú všetci prítomní členovia komisie. Zo zápisnice musí byť zrejmý jasný a odôvodnený záver o ideovej a umeleckej úrovni posudzovaného diela, o primeranosti honorára, prípadne o jeho navrhovanej úprave a spôsobe zdanenia, rokovanie i čas, po ktorý komisia zasadala. Zápisnice o rokovaní komisie s príslušnou dokumentáciou musia byť vedené prehľadne a riadne archívované. Pri monumentálnej tvorbe pripojujú sa k faktúre pre objednávateľa príslušné výpisy zo zápisnice o rokovaní komisie.

Potrebné administratívne práce pre umelecké komisie zabezpečuje organizácia alebo inštitúcia, pri ktorej je komisia zriadená; znáša tiež náklady na činnosť tejto komisie. Ak je umelecká komisia činná i pre inú organizáciu alebo inštitúciu v takom rozsahu, že pravidelnosťou alebo počtom, prípadne povahou úloh vznikajú organizácii, ktorá zriadila komisiu, vyššie náklady (administratívne, vyššie cestovné, porotné a pod.), znáša organizácia, pre ktorú je komisia tiež činná, pomernú časť týchto nákladov, a to podľa vyučtovania alebo dohodnutým paušálom; toto ustanovenie sa netýka nákladov fondov, ktoré vznikajú z činnosti uvedenej v § 2 ods. 5.

Umeleckými komisiami sa rozumejú komisie zriadené v zmysle § 2 ods. 5,§ 4 ods. 1 a § 5 ods. 1 tejto vyhlášky, výtvarné rady v podnikoch, závodoch a iných inštitúciách, nákupné komisie umeleckých inštitúcií, súťažné poroty a podobné komisie posudzujúce diela výtvarných umení, určené pre účely podľa § 6 ods. 1, a zloženie a úlohy ktorých zodpovedajú ustanoveniam tejto vyhlášky. Pokiaľ komisie plnia účel určený v § 6 ods. 1, môžu špeciálne predpisy^*) určiť úlohy a zloženie týchto komisií odchylne od ustanovení tejto vyhlášky.

Pokiaľ pri organizáciách pôsobia iné podobné komisie, nemusia sa pretvárať na umelecké komisie podľa tejto vyhlášky, pokiaľ organizácia pri nákupe, predaji a zadávaní diel výtvarných umení použije umelecké komisie pri fondoch.

Vo vzťahu k Slovenskému fondu výtvarných umení úlohu umeleckých komisií plnia v oblastiach a prípadoch určených ministerstvom odborní posudzovatelia zapísaní v zozname vedenom na ministerstve. Odbornými posudzovateľmi môžu byť československí štátni občania s potrebnými odbornými znalosťami a osobnými vlastnosťami, ktoré dávajú predpoklad na to, že budú tieto úlohy riadne vykonávať. Ministerstvo môže tiež ustanoviť využitie odborných posudzovateľov pri hodnotení súborných a spojených diel určených na spoločenské uplatnenie.

Odborní posudzovatelia plnia svoje úlohy v rozsahu ustanovenia § 7 ods. 1 a 2; posudky podávajú písomne.

Dielo výtvarného umenia posudzujú najmenej dvaja odborní posudzovatelia; svoju činnosť vykonávajú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.