Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). 1990

Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca úkon.

Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, spoločenský obžalobca, obhajca, spoločenský obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.

Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal k nemu súhlas alebo pokyn.

O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda súdu, ak ide o predsedu súdu, predseda nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán, a to na podklade oznámenia osoby, o ktorej vylúčenie ide, alebo na podklade námietky niektorej zo strán. Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby, o ktorých vylúčenie ide, len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Ak sudca, o ktorého vylúčenie ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu, bez toho aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom.

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie (§ 163) alebo mu bolo oznámené obvinenie (§ 169).

Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť. Ak je vo väzbe, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; vyšetrovateľ mu taký rozhovor umožní. Ak je však dôvodom väzby obava, že obvinený bude mariť vyšetrovanie (§ 67 písm. b)) a ak sa doteraz neprikročilo k oboznamovaniu s výsledkami vyšetrovania, na rozhovor bez prítomnosti tretej osoby je potrebný súhlas vyšetrovateľa. Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky ,aby uhradil trovy obhajoby, má nárok na bezodplatnú obhajobu. Tieto práva patria obvinenému aj vtedy, ak je osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Zákonný zástupca osoby, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať i proti vôli obvineného.

Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Ak ide v odbore vojenského súdníctva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že v nej môže byť obhajcom len dôstojník justície v činnej službe, zaradený vo vojenskom súdnictve; ten má potom pri výkone obhajoby všetky práva a povinnosti obhajcu a je oslobodený od služobnej podriadenosti.

Obhajcom v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom. Týchto advokátov vyberajú ústredné orgány advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy.

Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba), musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.

Ak zúčastnená osoba je osoba, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená, a občiansky bezúhonná; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že sa v nej môže splnomocniť len dôstojník justície v činnej službe zaradený do vojenského súdnictva.

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť len osoba, ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku. Ak je takým splnomocnencom advokát, použije sa obdobne ustanovenie § 35 ods. 2.

Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba alebo poškodený.

Súd, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa a vyhľadávacieho orgánu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.

Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; Najvyšší súd môže to urobiť aj dožiadaním krajského súdu.

Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný.

V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná pre riadne vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým výpovediam.

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.

V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam, ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie priebehu konania možno v prípade potreby použiť aj iný vhodný prostriedok. Pomôcku na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať a v zápisnici poznamenať, kde je uložená.

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu. Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol.

O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1)

Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania, pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.

Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, alebo ďalekopisom.

Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad pre ďalšie konanie.

Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote osem dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

V prípade potreby možno požiadať o doručenie orgán miestneho národného výboru a v prípadoch obzvlášť naliehavých, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené, alebo pri nebezpečenstve, že prieťah v doručovaní povedie ku zmareniu konania, aj orgán Sboru národnej bezpečnosti.

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručí sa inej dorastenej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie.

Do vlastných rúk sa doručuje

Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú na oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát zásielku do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje

Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne vyznačiť.

Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, ktorý písomnosť odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský obžalobca a spoločenský obhajca majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia obvinenej osoby, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, poškodeného alebo zúčastnenej osoby. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.

V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán nazretie do spisu zo závažných dôvodov odoprieť. Závažnosť dôvodov, z ktorých nazretie do spisu odoprel vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, je na žiadosť osoby, ktorej sa nazretie odoprelo, prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Nazretie do spisu nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami vyšetrovania, a ak ide o vyhľadávanie, len čo boli obvinený a jeho obhajca upozornení na možnosť preštudovať spisy [§ 169 písm. b)].

Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia (§ 163) alebo do záznamu o oznámení obvinenia (§ 169).

Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením predchádzajúcich odsekov dotknuté.

Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované štátne, hospodárske a služobné tajomstvo.

Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie, alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi, vyhľadávaciemu orgánu alebo orgánu konajúcemu objasňovanie správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz daný mu podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán, v objasňovaní orgán konajúci objasňovanie potrestať poriadkovou pokutou do 500 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak sa dopustí takého konania príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa kázenského poriadku.

Ak sa dopustí takého konania osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať náčelníkovi nápravného zariadenia, aby ju potrestal disciplinárne.

Vziať do väzby možno iba osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (§ 163), alebo ktorej bolo oznámené obvinenie (§ 169). O väzbe rozhoduje súd, v prípravnom konaní prokurátor.

Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz, aby obvinený bol dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.

Dodanie vykonajú na podklade príkazu orgány Sboru národnej bezpečnosti, ktoré sú tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie o väzbe.

O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného, ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.

Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez odkladu ohlásiť a najneskoršie do 48 hodín od zadržania obvineného odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na slobodu. Spolu s obvineným odovzdá prokurátorovi i odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, a prípadne i ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby mohol rozhodnúť o väzbe.

Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67), vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán v naliehavých prípadoch zadržať, i keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa § 169. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola táto osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi alebo orgánu Sboru národnej bezpečnosti; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže tiež odovzdať najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno zadržaného takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď oznámiť.

Orgán, ktorý zadržanie vykonal, spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje orgán, ktorý prevzal osobu zadržanú podľa odseku 2.

Orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto osobu neodkladne vyslúchne a prepustí ju na slobodu, ak bude podozrenie rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu, je tento orgán povinný odovzdať ju najneskoršie do 48 hodín od zadržania alebo prevzatia spolu s dôkazným materiálom prokurátorovi.

Na ustanovenie § 91, 92, 93 a 95 treba primerane dbať i vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď proti nej nebolo ešte vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa § 169.

Ak nenariadil prokurátor prepustiť zadržanú osobu podľa predchádzajúcich ustanovení na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (§ 75) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (§ 76 ods. 3), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná, rozhodnúť podľa § 68 o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu.

Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu; ak ju treba pre účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia (§ 66).

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).

Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán.

Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu orgán Sboru národnej bezpečnosti.

Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad.

K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.

Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.

Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej miestnosti alebo v priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.

Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.

U osoby zadržanej a u osoby, ktorá má byť dodaná alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.

Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán k tomu potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.

Ak nevykoná domovú alebo osobnú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz orgán Sboru národnej bezpečnosti.

Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán alebo orgán Sboru národnej bezpečnosti vykonať domovú alebo osobnú prehliadku len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v § 82 ods. 3.

Domovú alebo osobnú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, keď sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehliadke. Predchádzajúci výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno vykonať okamžite.

Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú pre neho určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje k tomu predchádzajúci súhlas prokurátora.

V prípade, že sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, môže prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora nariadiť, aby mu pošta alebo podnik vykonávajúci dopravu zásielok vydali zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo že s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.

Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 môže byť preprava zásielky zadržaná na príkaz vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho alebo i orgánu Sboru národnej bezpečnosti, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak nedôjde pošte alebo podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta alebo podnik prepravu zásielok ďalej zdržovať.

Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.

Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka ku spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal.

Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní upozornený.

Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.

O predvedenie treba požiadať príslušný orgán Sboru národnej bezpečnosti; ak však ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka.

Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne aby ho dal predviesť.

Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu vážnu škodu.

Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa trestného zákona.

Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.

Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa trestného zákona.

Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.

Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.

Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.

Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.

Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.

O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť s upozornením na následky nevyhovenia (§ 66).

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestnými činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora. O tom rozhodne prokurátor alebo vyšetrovateľ s najväčším urýchlením.

Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Uznesenie musí obsahovať

V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti, ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.

Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.

Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis zápisnice.

Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením odpisu uznesenia.

Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, že uznesenie bolo vyhlásené buď tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.

Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosti na právne úkony nie je obmedzená.

Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy v odpise doručí.

Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.

Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Taktiež odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.

Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,

Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.

Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť.

Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je dôvod pre postup podľa § 159 ods. 2 a 3, začne vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán bez meškania trestné stíhanie. Trestné stíhanie sa začína uznesením. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán trestné stíhanie vykonaním zabezpečovacích úkonov podľa ustanovení druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy. Po ich vykonaní vyhotoví bez meškania uznesenie. Prokurátorovi sa doručí odpis uznesenia najneskoršie do 48 hodín.

Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie a vykoná neodkladné úkony aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto úkony vykonal príslušný orgán; po vykonaní neodkladných úkonov je však povinný odovzdať vec bez meškania, najneskôr do troch dní od začatia trestného stíhania príslušnému orgánu.

Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa nevykonáva vyhľadávanie (§ 168).

Vyšetrovanie sa vykonáva i o trestných činoch, o ktorých sa inak vykonáva vyhľadávanie

Ak sa vyšetrovateľ, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak pokračuje v konaní.

Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.

Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať popis vyšetrovaného skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V uznesení sa musí ďalej uviesť o aký testný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie musí okrem toho obsahovať i dôvody stíhania.

Obvinenému sa uznesenie o vznesení obvinenia oznámi do troch dní, ak je však vyslúchaný skôr, na začiatku jeho prvého výsluchu. Prokurátorovi sa odpis tohto uznesenia doručí najneskôr do 48 hodín.

Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, postupuje vyšetrovateľ čo do tohto ďalšieho skutku podľa ustanovení odsekov 1 až 3.

Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom, než ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený, upozorní vyšetrovateľ obineného na túto okolnosť, a takéto upozornenie poznamená v zápisnici.

Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ spravidla osobne. Úkony podľa štvrtej a piatej hlavy, ktoré možno podľa tohto zákona vykonať pred začatím trestného stíhania, a úkony vykonané po začatí trestného stíhania inými orgánmi nemusí vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu tohto zákona; vyšetrovateľ však vždy vyslúchne obvineného.

Vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy tak, aby čo najrýchlejšie a najúplnejšie boli objasnené všetky skutočnosti potrebné na posúdenie prípadu, osoby páchateľa i nároku poškodeného na náhradu škody a aby boli tiež odhalené príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie (§ 89 ods. 1). Na zistené nedostatky alebo závady upozorní vyšetrovateľ štátny alebo iný orgán, podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo závada týka. Orgán, podnik alebo organizácia, ktorých sa to týka, sú povinné vyšetrovateľovi do jedného mesiaca oznámiť, aké opatrenia urobili na odstránenie nedostatkov a závad.

Dôkazy obstarávajú vyšetrovatelia bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo neprospech obvineného. Priznanie obvineného nezbavuje vyšetrovateľa povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť pravdivosť priznania a všetky okolnosti prípadu. Rovnako sa musí starostlivo preskúmať a overiť obhajoba obvineného, ak nie je zrejme nerozhodná. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výpovedi alebo priznaniu donucovaný.

Okrem prípadov, v ktorých je podľa zákona treba súhlas prokurátora, robí vyšetrovateľ všetky rozhodnutia o prostupe vo vyšetrovaní a o vykonávaní vyšetrovacích úkonov samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné a včasné vykonanie. Ak vyšetrovateľ nesúhlasí s pokynmi prokurátora na vznesenie obvinenia, na kvalifikáciu trestného činu a na rozsah obvinenia alebo s pokynmi na spôsob vybavenia veci v prípravnom konaní, je oprávnený oznámiť mu písomné námietky; ak prokurátor týmto námietkam nevyhovie, predloží vec nadriadenému prokurátorovi, ktorý pokyny podriadeného prokurátora zruší, alebo vec prikáže inému vyšetrovateľovi. Vo všetkých ostatných prípadoch sú pokyny prokurátora pre vyšetrovateľa záväzné.

Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dávať vyhľadávacím orgánom pokyny na vykonanie úkonov potrebných pre vyšetrovanie; vykonanie vyšetrovacích úkonov však môže vyžadovať len celkom výnimočne v odôvodnených prípadoch, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Vyhľadávacie orgány sú povinné týmto pokynom vyhovieť.

Vyhľadávanie sa vykonáva o trestných činoch rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 1 neoprávneného užívania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 133, podielnictva na škode majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 134 ods. 1 a 3, zatajenia veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 135, poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 137, všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 184, nedovolenej výroby liehu podľa § 194a, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a, opilstva podľa § 201, výtržníctva podľa § 202, príživníctva podľa § 203, kupliarstva podľa § 204, ohrozovania mravnosti podľa § 205, ohovárania podľa § 206, neposkytnutia pomoci podľa § 207 a 208, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a § 223, ruvačky podľa § 225 ods. 1, porušovania domovej slobody podľa § 238, krádeže podľa § 247 ods. 1, sprenevery podľa § 248 ods. 1, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249, podvodu podľa § 250 ods. 1, podielníctva podľa § 251 ods. 1 a § 252, zatajenia veci podľa § 254, poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1, neplnenia odvodovej povinnosti podľa § 267 ods. 1 Tr. zák. o trestných činoch uvedených v § 294 ods. 1 Tr. zák. a o trestných činoch podľa § 3 zákona zo 17. októbra 1958, č. 74 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb.

Vyhľadávanie vykonávajú

Ako vyhľadávacie orgány v zmysle § 158 ods. 3, § 160 a 170 pôsobia aj

Vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie vo veci, v ktorej sa má vykonať vyšetrovanie, len ak vec nepripúšťa odklad a ak nemožno dosiahnuť, aby tak urobil vyšetrovateľ; o začatí trestného stíhania vyhľadávací orgán bez meškania upovedomí vyšetrovateľa a po vykonaní neodkladných úkonov mu vec najneskoršie do troch dní od začatia trestného stíhania odovzdá.

Po odovzdaní veci vyšetrovateľovi môže v nej vyhľadávací orgán vykonávať vyšetrovacie úkony len podľa pokynu vyšetrovateľa (§ 164 ods. 5). Inak úkony na objasnenie veci vykonáva len s vedomím vyšetrovateľa. Vo veci, v ktorej páchateľ nebol zistený, však pokračuje v objasňovaní veci a upovedomuje vyšetrovateľa o jeho výsledkoch.

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor postúpi vec inému orgánu, ak výsledky prípravného konania ukazujú, že nejde o trestný čin ani o prečin, že však ide o priestupok alebo kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor môže postúpiť vec orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak ide o trestný čin alebo o prečin, ktorý možno vybaviť disciplinárne, a vzhľadom na osobu obvineného a povahu jeho činu možno považovať toto vybavenie za postačujúce.

Uznesenie o postúpení veci treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor zastaví trestné stíhanie

Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie

Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán preruší trestné stíhanie

Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom stíhaní sa pokračuje.

Odpis uznesenia o prerušení trestného stíhania treba doručiť do 48 hodín prokurátorovi. Poškodeného treba o prerušení trestného stíhania upovedomiť.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený:

Iba prokurátor je oprávnený:

Prokurátor je oprávnený uložiť orgánom Sboru národnej bezpečnosti vykonanie takých úkonov, ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie veci alebo na zistenie páchateľa.

Ak výsledky vyšetrovania alebo vyhľadávania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej spisy a ich prílohy.

Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa obvinenie vznieslo (§ 163) alebo oznámilo (§ 169). Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného a jeho obhajcu a zistí, či navrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu vyšetrovanie či vyhľadávanie doplniť.

Obžaloba musí obsahovať

V obžalobe môže tiež prokurátor navrhnúť, aby súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému škodu. O tom poškodeného pri podaní obžaloby upovedomí.

Prokurátor v obžalobe navrhne, aby súd uložil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu alebo zhabanie veci, ak má za to, že sú pre to zákonné podmienky.

Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj samostatne.

Výsledky prípravného konania môžu sa zverejňovať len so súhlasom vyšetrovateľa a prokurátora a v konaní pred súdom až do hlavného pojednávania len so súhlasom predsedu senátu.

O prečinoch sa vykonáva objasňovanie.

Objasňovanie vykonávajú orgány uvedené v § 168 ods. 2 a 3. Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, ktoré ďalšie federálne orgány štátnej správy a v akom rozsahu vykonávajú vo svojej pôsobnosti objasňovanie o prečinoch; obdobné oprávnenie patrí vládam republík, pokiaľ ide o orgány štátnej správy republík.

Orgány vykonávajúce objasňovanie

V priebehu objasňovania

Ak sa v priebehu objasňovania objaví, že sú dané dôvody väzby, odovzdá orgán vykonávajúci objasňovanie vec vyšetrovateľovi; ak treba zadržať a otvoriť zásielku, odovzdá vec vyhľadávaciemu orgánu. O týchto opatreniach upovedomí prokurátora.

Ak sú tu podmienky spoločného konania o trestnom čine a prečine, vykonáva sa vyšetrovanie alebo vyhľadávanie aj o prečine.

Objasňovanie sa musí skončiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa orgán oprávnený na vykonanie objasňovania o čine dozvie.

Výsledky objasňovania zhrnie orgán, ktorý ho vykonával, do správy o výsledku objasňovania a zašle ju prokurátorovi spolu s návrhom na konečné opatrenie; k správe pripojí odpis registra trestov, zápisnice o výsluchoch, pokiaľ boli spísané, a ďalšie písomnosti.

Správa o výsledku objasňovania musí obsahovať:

Ak nejde vo veci o podozrenie z prečinu, orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vec odloží, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením môže byť najmä

Ak zistí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 11 ods. 1 alebo že trestné stíhanie je neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 172 ods. 2, alebo ak je tu niektorý z dôvodov na prerušenie trestného stíhania (§ 173 ods. 1), predloží správu o výsledku objasňovania prokurátorovi s návrhom na odloženie alebo prerušenie veci.

O opatreniach podľa odseku 4 upovedomí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vždy oznamovateľa.

Prokurátor, ktorému dôjde správa o výsledku objasňovania

Ak spolu so správou o výsledku objasňovania je prokurátorovi odovzdaná aj zadržaná osoba, odovzdá prokurátor túto osobu, pokiaľ ju neprepustí na slobodu, najneskôr do 48 hodín súdu spolu s návrhom na potrestanie. O väzbe rozhodne súd.

Ak sa vykonávalo prípravné konanie spoločne o trestnom čine a prečine, podáva sa spoločná obžaloba pre trestný čin i pre prečin; ak sa vykonávalo prípravné konanie iba o prečine, podáva sa návrh na potrestanie.

O opatreniach podľa odseku 1 písm. a) až d) prokurátor upovedomí vždy oznamovateľa.

Návrh prokurátora na potrestanie obsahuje

K návrhu prokurátor vždy pripojí správu o výsledku objasňovania spolu so všetkými prílohami.

Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 a 2, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť obžalovanému a jeho obhajcovi, a ak je obžalovaný osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, aj jeho zákonnému zástupcovi; ak bola trestným činom poškodená socialistická organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej. Ak sa v obžalobe navrhlo zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá predseda senátu doručiť odpis obžaloby aj tejto osobe. Ak už bolo kladne rozhodnuté o účasti spoločenského obžalobcu alebo spoločenského obhajcu na hlavnom pojednávaní, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť aj príslušnej spoločenskej organizácii.

Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti, ktoré majú byť týmito dôkazmi objasnené.

Odpis obžaloby musí byť doručený najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie alebo s upovedomením o ňom.

Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas, zariadi predseda súdu, aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja náhradní sudcovia.

Náhradný sudca má pri hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu. Porady a hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu, ktorému zabránila nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca, za ktorého nastúpil náhradný sudca, sa hlavného pojednávania ďalej už nezúčastní.

Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od upovedomenia mali aspoň päťdňovú lehotu na prípravu. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide o obžalovaného, len vtedy, keď sa na hlavné pojednávanie ustanoví a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.

O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný zástupca a obhajca obžalovaného, ako aj poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca, upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci. Poškodeného treba v upovedomení upozorniť, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu škody rozhodovať na podklade návrhu prokurátora, ak bol taký návrh urobený v obžalobe, alebo na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté v spise alebo ak dôjdu súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu. Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie pripustený spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní tiež spoločenská organizácia, ktorá ho vyslala.

Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu tiež všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie jeho zdarného priebehu.

Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.

Má pritom na zreteli, aby pracujúcim bola poskytnutá v najširšej miere príležitosť sledovať prejednávanie veci súdom a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do úsilia trestnú činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných prípadoch vykonáva preto hlavné pojednávanie priamo na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku, prípadne v bydlisku obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania upovedomí spoločenskú organizáciu, ktorá môže účasť pracujúcich zabezpečiť a účinne prispieť k splneniu účelu sledovaného verejným konaním hlavného pojednávania.

Verejnosť pri hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len keby verejné prejednávanie veci ohrozilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania alebo mravnosť. Verejnosť možno vylúčiť tiež len na časť hlavného pojednávania.

Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.

O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási.

Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa § 200, môže súd odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.

Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa § 200, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový počet dôverníkov vzrástol na viac než šesť a obžalovaní by sa medzi sebou o výbere nedohodli, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým nemá súd námietky.

Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať, aby si prítomní robili písomné poznámky.

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.

V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obžalovaného, a pritom

Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.

Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom pokračovať. Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.

Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, ak od odročenia hlavného pojednávania uplynul dlhší čas alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu.

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Dôkazný materiál z prípravného konania, ktorá má vzťah k prejednávanej veci, je súd povinný na hlavnom pojednávaní prebrať a v rozhodnutí sa s ním vyrovnať.

Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.

Ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu a ak na objasnenie veci treba ďalšie vyšetrovanie, môže súd vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie.

Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak ukazujú výsledky hlavného pojednávania, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.

Ustanovenie § 191 platí i pre vrátenie veci podľa odseku 1 a 2.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný, postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa. Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.

Ak súd zistí v zažalovanom skutku iba priestupok alebo kárne previnenie, postúpi vec orgánu príslušnému na rozhodovanie o tomto priestupku alebo kárnom previnení.

Proti uzneseniu o postúpení podľa odsekov 2 a 3 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 11 ods. 1.

Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorý z dôvodov uvedených v § 172 ods. 2.

Rozhodnutie podľa odseku 1 a 2 môže sa týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 173 ods. 1 písm. b) až d).

Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie.

Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.

Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 223 ods. 1 a 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 224 ods. 1 a 2, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na neverejnom zasadnutí.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu, ktorý má právo zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov v rozsahu uvedenom v § 165 ods. 3.

V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť tiež stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa § 67, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.

Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.

Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohoto oddielu len na návrh prokurátora. Návrh môže sa podať už v obžalobe.

Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.

Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa v miere obzvlášť nebezpečnej rozmáha niektorý z týchto trestných činov: teror (§§ 93, 94 tr. zák.), záškodníctvo (§§ 95, 96 tr. zák.), sabotáž (§ 97 tr. zák.), špekulácia (§ 117 tr. zák.), rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve (§ 132 tr. zák.), útok na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 153 tr. zák., útok na verejného činiteľa podľa § 155 tr. zák., všeobecné ohrozenie podľa § 179 tr. zák., vražda (§ 219 tr. zák.), lúpež (§ 234 tr. zák.), plienenie v priestore vojnových operácií (§ 264 tr. zák.), neposlúchnutie rozkazu (§ 273 tr. zák.), zbehnutie (§ 282 tr. zák.), zbehnutie do cudziny (§ 283 tr. zák.). Ak treba zabrániť len určitému spôsobu páchania týchto trestných činov, obmedzí sa stanné právo len na tieto prípady.

Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov, pre ktoré je potrebné.

Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a u všetkých útvarov, pre ktoré je nariadené, a to takým spôsobom, aby sa dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo vyhláške sa uvedú trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územie a útvary, na ktoré sa vzťahuje. Pripojí ja hrozba, že každý, kto po vyhlásení spácha taký trestný čin, bude súdený v stannom konaní a potrestaný smrťou.

Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, na ktorý bolo stanné právo vyhlásené, potresce sa smrťou. Ak bola výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých odsúdených daná výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné poľahčujúce okolnosti namiesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody, na sedem až pätnásť rokov.

Ak sa dopustí po vyhlásení stanného práva trestného činu, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, mladistvý, potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov, a ak ide o vojaka v činnej službe, odňatím slobody na päť až pätnásť rokov.

Samosudca koná o prečinoch a o trestných činoch neoprávneného používania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 133 ods. 1, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 154 ods. 2, útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, podnecovania podľa § 164, schvaľovania trestného činu podľa § 165, nedovolenej výroby liehu podľa § 194a, opilstva podľa § 201, výtržníctva podľa § 202 ods. 1, ohrozovania mravnosti podľa § 205 ods. 1, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, urážky medzi vojakmi podľa § 276, svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 1 a 2, porušovania povinností strážnej služby podľa § 285 ods. 1a porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 ods. 1 Trestného zákona.

Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak ide o konanie o trestnom čine proti mladistvému, proti ušlému, proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, proti osobe, ktorá bola súdom už odsúdená ako obzvlášť nebezpečný recidivista, alebo ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

Vo veciach, v ktorých sa vykonávalo iba objasňovanie, sa začína trestné stíhanie a nastávajú účinky vznesenia obvinenia tým, že návrh prokurátora na potrestanie bol doručený súdu.

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

Samosudca obžalobu a návrh na potrestanie predbežne neprejednáva.

Ak sa koná len o prečine, netreba zachovať lehotu na prípravu podľa § 198 ods. 1.

Pri hlavnom pojednávaní samosudca prečíta na dôkaz vždy aj správu o výsledku objasňovania a jej prílohy.

Prokurátor môže vziať návrh na potrestanie späť až do začatia hlavného pojednávania; v takom prípade urobí niektoré z opatrení uvedených v § 179e ods. 1 písm. b) až h).

Neverejné zasadnutie samosudca nekoná; pred rozhodnutím si však vyžiada vyjadrenie prokurátora.

Samosudca po prijatí návrhu prokurátora na potrestanie

Do rozhodnutia podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v odseku 1, doručí návrh na potrestanie obvinenému spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie.

Ak spolu s návrhom na potrestanie bola samosudcovi odovzdaná osoba zadržaná podľa § 76, rozhodne, pokiaľ ju neprepustí na slobodu najneskôr do 48 hodín o jej vzatí do väzby.

Ak samosudca neurobí pri hlavnom pojednávaní konanom o prečine žiadne z rozhodnutí uvedených v § 314c ods. 1 písm. a) až e), rozhodne vo veci rozsudkom.

V konaní o prečine môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor a obvinený vzdali odvolania. Zjednodušený písomný rozsudok neobsahuje odôvodnenie.

V konaní o prečinoch môže samosudca bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný príkaz,

Trestným príkazom možno uložiť trest odňatia slobody do dvoch mesiacov, nápravné opatrenie do štyroch mesiacov, zákaz činnosti do dvoch rokov, peňažný trest do 5000 Kčs a prepadnutie veci; náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať dva mesiace.

Trestný príkaz nemožno vydať

Trestný príkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spájané s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku nastávajú tu doručením trestného príkazu obvinenému.

Trestný príkaz obsahuje

Trestný príkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk; náhradné doručenie a uloženie písomností je vylúčené. Ak obvinený má obhajcu, doručí sa trestný príkaz aj jemu.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, s výnimkou prokurátora, môžu podať proti trestnému príkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný príkaz vydal, a to do ôsmich dní od doručenia trestného príkazu obvinenému. Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie § 61.

Ak oprávnená osoba podala proti trestnému príkazu v lehote odpor, trestný príkaz sa tým ruší a samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Inak sa trestný príkaz stane právoplatným a vykonateľným.

Ak v dôsledku včas podaného odporu rozhoduje samosudca na hlavnom pojednávaní, nesmie obvinenému uložiť prísnejší trest, než aký uložil trestným príkazom, ledaže by sa skutkový stav na základe dokazovania podstatne zmenil.

Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, právoplatnosť, predloží predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, bez odkladu spisy Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky.

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky preskúma zákonnosť rozsudku a konania mu predchádzajúceho, a ak zistí, že došlo k takému porušeniu zákona, ktoré mohlo mať vplyv na uloženie trestu smrti, postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona.

Trest smrti smie by vykonaný až vtedy, keď ostal rozsudok po preskúmaní Najvyšším súdom Československej socialistickej republiky nedotknutý a súdu bolo oznámené, že nebola podaná žiadosť o milosť, prípadne, že žiadosť o milosť bola zamietnutá.

Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca bezprostredne pred výkonom trestu odsúdenému, že trest bude vykonaný, a prečíta mu rozsudok, avšak bez odôvodnenia, a zamietavé rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.

Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.

Pri výkone trestu smrti musí byť prítomný sudca, prokurátor, náčelník nápravného zariadenia a lekár.

O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu, ktorá musí obsahovať tiež údaje, kedy podľa zistenie lekára nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v odseku 1.

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.

U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených (§ 36 ods. 2 Tr. zák.) ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu (§ 39a a § 81 Tr. zák.), určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušnému nápravnému zariadeniu pošle nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil. Ak sa stal výrok o uložení trestu odňatia slobody vykonateľným rozhodnutím odvolacieho súdu, môže výkon tohoto trestu nariadiť u obvineného, ktorý je vo väzbe, predseda senátu odvolacieho súdu hneď pri vyhlásení rozhodnutia.

Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, môže mu predseda senátu na nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v odseku 1.

Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak je neznáme miesto pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie § 69 ods. 2.

Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa má ochranné liečenie vykonať. Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.

Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu; ináč môže jej poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, požiada predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie do liečebného ústavu.

Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu zprávu, ak zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.

O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

O prepustení z ochranného liečenia rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu, alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa má výkon začať.

Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitosti.

O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo mladistvého, alebo aj bez takého návrhu.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého návrhu.

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu.

O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom zasadaní na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva.

Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo výchovného zariadenia.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia, alebo i bez takého návrhu.

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova, dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova vykonávajú, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.

Ak prijal súd záruku organizácie uvedenej v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí organizácii odpis rozsudku. Súčasne ju požiada, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbala, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.

Väzba sa vykonáva v ústavoch Ministerstva republiky. Väzba nariadená vojenským prokurátorom sa môže vykonávať po čas najnevyhnutnejšej potreby aj u útvaru. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu povoliť, aby sa väzba vykonával za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.

Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania.

Predpisy o tom, aké sa vykonáva väzba v ústavoch Ministerstva republiky, vydá minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, po dohode s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta, v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon väzby.

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní, a upozorní ju, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.