Vyhláška Ministerstva dopravy a spojov, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). 1969

(k § 2 ods. 2 zákona)

Plán rozvoja diaľnic a automobilových ciest vypracúva Ministerstvo dopravy a spojov v úzkej spolupráci s národnými výbormi a v dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi.

Plán rozvoja diaľnic a automobilových ciest obsahuje najmä zásady cestnej politiky a štúdie, určujúce na základe nevyhnutných technicko-ekonomických podkladov približnú mapovú polohu pre budúce trasy diaľnic a najdôležitejších automobilových ciest. Schválený plán tvorí podklad pre spracovanie a prejednanie smerných územných plánov; štúdia tvorí podklady pre spracovanie podrobných územných plánov.

Pre stavby diaľnic a dôležité stavby automobilových ciest, ktoré sa majú uskutočniť v období nasledujúceho plánu rozvoja diaľnic a automobilových ciest, vypracúvajú sa samostatné štúdie, ak sú potrebné ešte pred vypracovaním a prejednaním tohto plánu. Samostatné štúdie, vypracované obdobne podľa odseku 1, sú podkladom aj pre územné plánovanie.

Plány rozvoja miestnych komunikácií sú zásadne súčasťami územných plánov sídlisk (obcí); ich zostavovanie, prejednávanie a schvaľovanie sa riadi predpismi o územnom plánovaní.

Plán rozvoja miestnych komunikácií pre územie obce, ktorá nemá územný plán sídliska, vypracúva a schvaľuje po prejednaní s dotknutými orgánmi a organizáciami miestny národný výbor, ktorý tiež zabezpečuje jeho plnenie. Orgán územného plánovania používa tieto plány ako podklady pre vypracovanie územných plánov, prípadne pre vydávanie územných rozhodnutí.

Rozsah plánu rozvoja miestnych komunikácií sa riadi veľkosťou a hospodárskym významom obce; plány rozvoja miestnych komunikácií obsahujú však vždy štúdie, určujúce na základe nevyhnutných technicko-ekonomických podkladov približnú mapovú polohu pre budúce trasy miestnych komunikácií.

Investorskú činnosť pre diaľnice vykonáva Ministerstvo dopravy a spojov, prípadne prostredníctvom jemu priamo podriadenej organizácie.

Investorskú činnosť pre miestne komunikácie vykonávajú miestne národné výbory.

Ak je akcia výstavby, prestavby alebo úpravy automobilovej cesty alebo miestnej komunikácie v územných obvodoch viacerých národných výborov, vykonávajú investorskú činnosť zúčastnené národné výbory v úzkej spolupráci.

Prejazdným úsekom cesty sa rozumie úsek cesty vedúcej v území zastavanom alebo určenom na súvislé zastavanie; hranica tohto územia sa určí obdobne ako pri cestných ochranných pásmach (§ 16 ods. 2). Šírkou prejazdného úseku je šírka vozovky s krajnicami medzi zvýšenými obrubami chodníkov (trávnikov a pod.); ak prechádza v obci cesta s priekopami (svahmi, múrmi, tarasami), šírka prejazdného úseku je určená ohraničením cestného telesa (§ 10 ods. 1). Na námestiach a podobných priestranstvách je šírkou prejazdného úseku šírka pruhu, odlíšeného od okolitého povrchu vozovky druhom alebo materiálom vozovky, prípadne plochými rigolmi, a ak niet ani týchto, šírka pruhu zodpovedajúceho šírke vozovky s krajnicami v priľahlej voľnej trati.

Organizácia cestného hospodárstva udržiava prejazdný úsek cesty v rozsahu zodpovedajúcom spôsobu údržby priľahlej voľnej trate; údržbu presahujúcu tento rozsah zabezpečuje miestny národný výbor.

Miestne alebo účelové komunikácie alebo ich časti sa zaradia do cestnej siete, ak sú potrebné na účelné usporiadanie tejto siete, najmä na dosiahnutie jej súvislosti alebo na pripojenie obce na cestnú sieť. Rozhodnutie vydáva Ministerstvo dopravy a spojov po prejednaní s dotknutými národnými výbormi všetkých stupňov, prípadne s doterajším vlastníkom (užívateľom) komunikácie.

Automobilová cesta alebo jej časť sa vyradí z cestnej siete, ak nie je potrebná na účelné usporiadanie tejto siete, najmä v dôsledku inej investičnej výstavby alebo zmeny dopravných pomerov. Rozhodnutie vydáva Ministerstvo dopravy a spojov po prejednaní s dotknutými národnými výbormi všetkých stupňov a s orgánmi vojenskej správy.

Vyradená automobilová cesta alebo jej časť sa môže

Sieť miestnych komunikácií pre územie obce tvoria všeobecne prístupné a používané pozemné komunikácie, nezaradené do cestnej siete, ktoré

Miestny národný výbor môže zaradiť do siete miestnych komunikácií účelové komunikácie, ktoré

Pri rozhodovaní o zaradení účelovej komunikácie do siete miestnych komunikácií vychádza miestny národný výbor zo súčasného stavu a posúdi účelnosť zaradenia vždy podľa miestnych pomerov, najmä podľa toho, kto komunikáciu udržiava, do akej miery sa verejne používa a ako je pre toto používanie komunikačne potrebná.

Miestny národný výbor vyradí miestnu komunikáciu alebo jej časť zo siete miestnych komunikácií, ak nie je potrebná na účelné usporiadanie tejto siete, najmä v dôsledku inej investičnej výstavby alebo zmeny dopravných pomerov alebo ak sa ukáže, že slúži výlučne ako účelová komunikácia.

Vyradená miestna komunikácia alebo jej časť sa môže

Ak vzniknú v jednotlivých prípadoch rozpory v tom, či pozemná komunikácia alebo jej časť patrí do siete miestnych komunikácií, prípadne či komunikácia sa má zaradiť do siete miestnych komunikácií alebo z nej vyradiť, rozhodne okresný národný výbor.

Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov alebo vonkajšími hranami koruny obkladných a zárubných múrov, prípadne vonkajšími hranami zárezov nad týmito múrmi. Obdobne je ohraničené teleso diaľnice alebo miestnej komunikácie.

Súčasťami diaľnic, automobilových ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadjazdy), priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladné a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, pomocné cestné pozemky, priekopy a iné úpravy na odvádzanie vody (napríklad dažďové vpusty, rigoly, trativody), zábradlia, odrazníky, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpčeky, staničné a hraničné kamene, zásnežky, cestné stromovie, odpočívadlá, odstavné pruhy a staničné plochy hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových hmôt, ochranné a zelené pásy a ostrovčeky.

Súčasťami automobilových ciest a miestnych komunikácií sú aj prievozy, ako aj chodníky a cyklistické cestičky priľahlé k cestnému telesu.

Súčasťami miestnych komunikácií sú aj verejné parkovištia a obratištia, zariadenia pre zabezpečenie a zaistenie priechodov, podchody a priechodové lávky.

Kanalizácia je súčasťou diaľnice, automobilovej cesty alebo miestnej komunikácie len vtedy, ak slúži výlučne na odvádzanie povrchových vôd z komunikácie.

O súčastiach prejazdných úsekov automobilových ciest v obciach platia ustanovenia odsekov 2, 3 a 5 s týmito odchýlkami: súčasťami prejazdných úsekov nie sú chodníky, zábradlia, reťaze a iné zariadenia pre zaistenie a zabezpečenie priechodov a stromovia, aj keď je na telese prejazdného úseku.

Súčasťami automobilových ciest a miestnych komunikácií nie sú najmä hrádze vodných nádrží a rybníkov, po ktorých komunikácia prebieha, mostíky a prechody na susedné pozemky a iné nehnuteľnosti, označníky zastávok, stanice a čakárne hromadnej verejnej dopravy, autobusové nádražia, úrovňové priecestia železníc bez závor vo vzdialenosti 2,5 m od osi krajnej koľajnice a úrovňové priecestia železníc so závorami vo vzdialenosti medzi závorami, zariadenia na zabezpečenie priecestí železníc, koľajové pásy mestskej dopravy v úrovni vozovky vo vzdialenosti 0,5 m od vonkajšej hrany koľajnice, zvláštne telesá železníc, trolejové vedenia, nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, verejné osvetlenia, energetické, telekomunikačné, tepelné a iné vedenia každého druhu, čerpacie stanice pohonných hmôt a melioračné zariadenia.

Dopravné značky a zariadenia zriaďujú a udržujú organizácie cestného hospodárstva po dohode s dopravným inšpektorátom. Dopravné značky na priecestiach zriaďuje železničný podnik, ktorý ich odovzdáva do údržby organizácii cestného hospodárstva; do údržby patrí aj vyznačenie zmien podjazdnej výšky pri trolejovom vedení elektrifikovanej trate. O druhu, úprave a umiestnení dopravných značiek a zariadení platia ináč osobitné predpisy.

Užívateľ nesmie diaľnicu, automobilovú cestu alebo miestnu komunikáciu poškodzovať, opotrebúvať nad obvyklú mieru alebo znečisťovať, najmä pri oprave alebo obsluhe vozidla, alebo pri nakladaní, doprave a skladaní nákladu. Zakázané je používať zariadenia alebo robiť také opatrenia, ktoré môžu poškodiť, opotrebiť nad obvyklú mieru alebo znečistiť komunikáciu, napr. pri brzdení, pri používaní ostrôh na kolesách traktorov alebo pri používaní pásových vozidiel bez predpísaného technického vybavenia.

Užívateľ nesmie jazdou alebo ináč porušovať hromádky udržovacích hmôt, zoškrabaného blata a zmeteného piesku alebo prachu na krajniciach.

Cestné priekopy a svahy je dovolené prechádzať len cez mostíky alebo rampy, ktoré musia vlastníci (používatelia) susedných pozemkov udržiavať v úplnom poriadku a čistote. Vypúšťanie splaškov a odpadov do cestných priekop a rigolov je zakázané; vypúšťanie vody je dovolené len na základe rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu.

Na diaľniciach, automobilových cestách a na miestnych komunikáciách I. alebo II. triedy je ďalej zakázané:

Sane je dovolené používať len na automobilových cestách a miestnych komunikáciách, ak sú pokryté dostatočne hrubou snehovou alebo ľadovou vrstvou; za týchto podmienok môžu aj vozidlá vybavené pneumatikami používať riadne napnuté snehové reťaze a ťažné zvieratá môžu byť podkované podkovami s ostrými zubami alebo s ostrozubými hmatcami.

Premávka na diaľniciach, automobilových cestách a miestnych komunikáciách I., II. alebo III. triedy môže byť čiastočne alebo úplne uzavretá, prípadne môže byť nariadená obchádzka, najmä v týchto prípadoch:

Národný výbor je povinný sa starať, aby uzávierka bola obmedzená vždy na najkratší možný čas. Pri dlhodobých uzávierkach diaľnic a automobilových ciest treba dbať na to, aby obchádzka bola čo najvýhodnejšia a aby zodpovedala požiadavkám plynulej a bezpečnej dopravy.

Rozhodnutie o uzávierke, prípadne o obchádzke vydáva

Žiadosť o povolenie uzávierky, prípadne nariadenie obchádzky musí obsahovať najmä presné označenie miesta, dôvod a čas trvania uzávierky a navrhnutú trasu obchádzky; musí sa podať najmenej dva týždne pred dňom zamýšľaného uzavretia. Ak sa má uzávierka alebo obchádzka časove alebo miestne rozšíriť, treba podať novú žiadosť a vydať nové rozhodnutie.

Rozhodnutie o uzávierke, prípadne o obchádzke sa vydáva po dohode s dopravným inšpektorátom a po prejednaní

Rozhodnutie o uzávierke, prípadne o obchádzke sa musí ihneď oznámiť okresnej inšpekcii požiarnej ochrany, vhodným spôsobom zverejniť a uzávierka i obchádzka sa musí označiť predpísaným spôsobom. Pri označení uzávierky treba uviesť aj čas jej trvania. Ak ide o uzávierku ciest určených na prepravu zvlášť ťažkých alebo rozmerných predmetov, oznámi príslušný národný výbor svoje rozhodnutie všetkým krajským národným výborom.

V prípade nebezpečia z omeškania (živelné pohromy, dopravné nehody, zrútenie alebo poškodenie objektov a pod.) sa musí ohrozené miesto bezodkladne uzavrieť a označiť aspoň provizórnym spôsobom.

Na zvláštne užívanie diaľnice, automobilovej cesty alebo komunikácie I., II. alebo III. triedy treba povolenie. Takýmto užívaním je najmä:

V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) udeľuje povolenie po vyjadrení dopravného inšpektorátu a vždy aj v súčinnosti so železničnými orgánmi, ak sa povoľovaná doprava dotýka železnice,

Žiadosť o povolenie podľa odseku 1 písm. a) sa musí podať najmenej týždeň vopred a musí obsahovať:

V povolení podľa odseku 1 písm. a) môže sa nariadiť najmä smer, spôsob a čas povolenej dopravy, rýchlosť jazdy, sprevádzanie pomocníkmi dopravných inšpektorátov a opatrenia na zabezpečenie ostatnej premávky, vozovky, mostov alebo železničných priecestí; povolenie musí mať vodič u seba.

V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) až g) povolenie udeľuje orgán, ktorému podľa § 4 patrí správa dotknutej komunikácie, a to po vyjadrení okresného dopravného inšpektorátu.

Stavebným stavom diaľnice, automobilovej cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, mnohé výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou údržbou, únosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia a pod.).

Povahou diaľnice, automobilovej cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon vozovky a jej šírka, smerové oblúky, pozdĺžne sklony a zakružovacie polomery, nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad, nadmorská výška a pod.).

Cestné ochranné pásma sa zriaďujú pri všetkých diaľniciach, automobilových cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy mimo územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie; vnútri tohto územia sa zriaďujú ochranné pásma podľa osobitných predpisov.*)

Hranica územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie vyplývajú z územných plánov; ináč túto hranicu určí podľa skutočného stavu súvislého zastavania okresný národný výbor po prejednaní s miestnym národným výborom, ak ide o automobilové cesty, a miestny národný výbor, ak ide o miestne komunikácie. Národný výbor pritom prihliada na to, či súvislé zastavanie je po oboch stranách komunikácie rovnako ďaleko, či sa obmedzuje celkom alebo sčasti len na jej jednu stranu; stavebné medzery až do 200 m neprerušujú spravidla súvislé zastavanie.

V cestných ochranných pásmach je zakázané:

Obmedzenia podľa predchádzajúceho odseku sa nevzťahujú na súčasti diaľnic, automobilových ciest a miestnych komunikácií, na označníky zastávok, stanice a čakárne hromadnej verejnej dopravy, na čerpacie stanice pohonných hmôt, na telekomunikačné a energetické vedenia, na znaky bodov verejného vymeriavania a mapovania a na stavby a zariadenia slúžiace obrane štátu, ak sú umiestnené tak, aby nezhoršovali bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a nesťažovali vykonávanie údržby komunikácie.

Výnimky z obmedzení podľa odseku 3 udeľuje orgán, ktorému podľa § 4 patrí správa dotknutej komunikácie. Výnimku možno povoliť len v odôvodnených prípadoch a ak sa tým neohrozia všeobecné záujmy, najmä záujmy dopravné. Pri povoľovaní výnimiek pri automobilových cestách treba tiež dbať na to, aby sa súvisle zastavaná časť obce nerozširovala obostavaním ciest, aby sa prípojky ciest a vjazdy na pozemky sústreďovali a umiestňovali tak, aby odbočovaním na pozemky a vychádzaním z nich sa priebežná doprava rušila čo najmenej (t. j. na prehľadných miestach a v najmenšom počte); ak ide o okolie úrovňových križovatiek alebo územie na vnútornej strane oblúka s polomerom 500 m a menším, možno povoliť len postavenie takého predmetu, ktorý nezhorší rozhľad (napríklad stĺp alebo stožiar).

Pri povoľovaní výnimiek možno určiť, že vlastník (používateľ) odstráni stavbu, zariadenie alebo porast v cestnom ochrannom pásme, kedykoľvek to bude potrebné vo všeobecnom záujme, a to bez nároku na náhradu. Výška náhrady podľa § 11 ods. 3 zákona sa určí obdobne podľa predpisov o vyvlastnení.

Ak ide o činnosť v cestnom ochrannom pásme, na ktorú tiež treba povolenie (súhlas) podľa osobitných predpisov; nemožno toto povolenie (súhlas), s výnimkou prípadov uvedených v odseku 4, vydať bez udelenia výnimky z obmedzenia platného v cestných ochranných pásmach.

Hranica cestných ochranných pásiem je určená zvislými plochami vedenými po oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti

V okolí úrovňových križovatiek ciest s inými pozemnými komunikáciami a so železnicami sú hranice cestných ochranných pásiem určené zvislými plochami, poloha ktorých je udaná stranami rozhľadových trojuholníkov.*) Ak by však takto určené cestné ochranné pásmo bolo užšie než cestné ochranné pásmo určené podľa predchádzajúceho odseku, platí aj pre okolie úrovňových križovatiek ustanovenie predchádzajúceho odseku.

Pomocné cestné pozemky sa zriaďujú pozdĺž všetkých diaľnic, automobilových ciest a miestnych komunikácií I., II. a III. triedy mimo súvisle zastavaného územia obcí. Pomocný cestný pozemok sa môže zriadiť aj vo vhodných stavebných medzerách.

Ak sa má pomocný cestný pozemok zriadiť na pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskeho (lesného) pôdneho fondu, treba na jeho určenie súhlas s vyňatím súčasti z poľnohospodárskeho (lesného) pôdneho fondu podľa predpisov o ochrane poľnohospodárskeho (lesného) pôdneho fondu.

Ak nebola šírka pruhu pomocného cestného pozemku už určená, má byť 60 cm po oboch stranách vonkajšieho okraja telesa diaľnice, automobilovej cesty alebo miestnej komunikácie; väčšia šírka sa môže určiť, ak je výnimočne potrebná pre dôležité účely správy alebo údržby komunikácie alebo výstavby telekomunikačných alebo energetických vedení a ak sa tým neohrozia záujmy poľnohospodárskej výroby. Hranice cestného pozemku sa osadzujú medzníkmi.

Pomocné cestné pozemky slúžia najmä na

Výsadbu cestného stromovia treba robiť podľa týchto zásad:

Okresné národné výbory rozhodujú podľa miestnych podmienok o postupnom odovzdaní cestného ovocného stromovia do bezplatného užívania socialistickým poľnohospodárskym závodom, ktoré sa starajú o jeho výsadbu a ošetrovanie a o zber ovocia podľa zásad vopred dohodnutých s organizáciou cestného hospodárstva; ak medzi nimi nedôjde k dohode, rozhodne okresný národný výbor.

O výsadbu a ošetrovanie cestného stromovia, ktoré sa neodovzdalo do bezplatného užívania socialistickým poľnohospodárskym závodom, starajú sa organizácie cestného hospodárstva, na prejazdných úsekoch ciest v obciach a na miestnych komunikáciách organizácie určené miestnym národným výborom.

Organizácia, ktorej patrí starostlivosť o cestné stromovie, je povinná vykonávať jeho vyvetvovanie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky; iné organizácie sú oprávnené vykonávať vyvetvovanie cestného stromovia len po predchádzajúcom prejednaní s organizáciou, ktorej patrí starostlivosť o toto stromovie, a za jej odborného dohľadu.

Všetky zmeny konštrukcie telesa komunikácie v miestach, kde sú uložené podzemné vedenia každého druhu, musia sa vopred prejednať so správcami (vlastníkmi) týchto vedení tak, aby sa mohli s týmito prácami koordinovať úpravy dotknutých vedení. Pri zmenách alebo ohrození bodov verejného vymeriavania a mapovania treba stavebné práce vopred prejednať s príslušným ústavom geodézie a kartografie.

Rozhodnutie o prípustnosti stavby vyžadujú okrem novostavieb a prestavieb ciest, miestnych komunikácií a mostov aj ich úpravy, pri ktorých je šírka zásahov do susedných pozemkov väčšia ako 1 m na jednej strane alebo výškový rozdiel novej trasy oproti pôvodnej je viac ako 0,5 m, a to v oboch prípadoch v súvislej dĺžke aspoň 50 m; sem spadajú aj úpravy , pri ktorých sa mení podjazdná výška na mimoúrovňových križovatkách s inými komunikáciami alebo vedeniami o viac ako 0,1 m. Ak národný výbor zistí, že vzhľadom na povahu prác, všeobecný záujem alebo oprávnené záujmy iných osôb (organizácií) treba vydať rozhodnutie o prípustnosti stavby aj pri menších úpravách, zaobstará si potrebnú dokumentáciu pre začatie stavebného konania.

Úpravy ciest a miestnych komunikácií v súvisle zastavanom území obcí vyžadujú prejednanie s vlastníkmi (používateľmi) susedných nehnuteľností, ak sa pri nich zasahuje do susedných pozemkov alebo sa mení výškové usporiadanie trasy na krajniciach o viac než 10 cm oproti pôvodnému stavu; prejednanie vyžadujú vždy úpravy, ktorými sa akýmkoľvek spôsobom mení výškové usporiadanie trasy na krajniciach s priamo priľahlou zástavbou alebo s priamo priľahlými chodníkmi.

Pri rozhodovaní o prípustnosti stavby cesty, prípadne miestnej komunikácie, ktoré sa majú križovať so železnicou, rozhodne okresný, prípadne miestny národný výbor spolu s dopravným správnym úradom, ktorý sa pritom riadi ustanoveniami zákona o dráhach a vykonávacích predpisov k nemu vydaných.

Výnimku na zriadenie úrovňovej križovatky so železnicou možno povoliť len v prípadoch určených v osobitných predpisoch.*)

Výstavba mimoúrovňovej križovatky diaľnice, automobilovej cesty alebo miestnej komunikácie so železnicou patrí investorovi akcie realizovanej neskôr, ak nie je dohodou ináč určené. Po dokončení výstavby patrí správa nadjazdu pozemnej komunikácie nad železnicou orgánu, ktorému podľa § 4 patrí správa dotknutej komunikácie, správa nadjazdu železnice nad pozemnou komunikáciou dráhovému podniku.

Dráhový podnik je povinný udržiavať v riadnom stave cestu alebo miestnu komunikáciu na priecestí so závorami vo vzdialenosti medzi závorami, a to v celej šírke telesa pozemnej komunikácie. Šírka komunikácie na priecestí má zodpovedať šírke priľahlých úsekov pozemnej komunikácie; kde to tak nie je, musí sa priecestie pri rekonštrukcii primerane rozšíriť.

Pri cestách a miestnych komunikáciách I. a II. triedy musí dráhový podnik ďalej zabezpečiť

Na miestnych komunikáciách užších ako 5 m a používaných pre ťažké poľnohospodárske stroje musí sa na prechode zachovať voľný priestor nad vozovkou aspoň 2,5 m na obe strany od osi miestnej komunikácie.

Križovatky diaľnic, automobilových ciest a miestnych komunikácií s vedeniami každého druhu musia byť spravidla kolmo na os pozemnej komunikácie; tieto križovatky treba sústreďovať a tým ich počet obmedzovať.

Novozriaďované podzemné vedenia každého druhu, vedené v smere trasy cesty alebo miestnej komunikácie, musia byť umiestnené v uliciach podľa osobitných predpisov*), v ostatných prípadoch pod cestnými pomocnými pozemkami; ak tento pozemok nie je zriadený, pod vonkajšími hranami priekop, zelenými pásmi alebo chodníkmi, výnimočne aj pod nespevnenými krajnicami. Umiestnenie nového vedenia pod vozovku alebo spevnenú krajnicu možno povoliť len v odôvodnených prípadoch v súvisle zastavanom území obcí.

Postupné premiestňovanie nevyhovujúcich vedení sa musí vykonávať v rámci ich plánovaných rekonštrukcií, ak nejde o ojedinelé závažné prekážky cestnej premávky, ktoré sa musia urýchlene odstrániť; o tom, čo je závažnou prekážkou cestnej premávky, rozhoduje dopravný inšpektorát.

Pri výstavbe vedení každého druhu treba predovšetkým využívať tunelovanie. Výkony v telese diaľnice, automobilovej cesty alebo miestnej komunikácie možno robiť len na základe predchádzajúceho povolenia orgánu, ktorému podľa § 4 patrí správa dotknutej komunikácie; ak na výkopové práce treba vydať rozhodnutie o prístupnosti stavby, toto povolenie je súčasťou rozhodnutia o prípustnosti stavby. Všetky výkopové práce sa musia robiť vo vzájomnej časovej koordinácii a podľa určených podmienok. Ak hrozí nebezpečie z omeškania, nie je potrebné predchádzajúce povolenie, ale vykonanie prác sa musí bezodkladne ohlásiť, aby sa mohli určiť podmienky uvedenia do pôvodného stavu.

Po skončení výkopových prác sa musí komunikácia bezodkladne uviesť do pôvodného stavu a bezchybne upraviť najmä jej povrch. Správca (vlastník) vedenia je povinný dať riadne a bezodkladne opraviť všetky poruchy na povrchu komunikácie, ktoré vznikli výkopovými prácami, aj keď sa prejavia dodatočne. Ak sa porucha obnoví, správca (vlastník) vedenia je povinný dať ju znova opraviť; ak tak neurobí ani v lehote, ktorú mu určí orgán, ktorému podľa § 4 patrí správa dotknutej komunikácie, tento orgán je oprávnený dať poruchu odstrániť na náklad správcu (vlastníka) vedenia.

Účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a objektoch sú neverejnými cestami; iné účelové komunikácie môže vyhlásiť za neverejné miestny národný výbor na návrh vlastníka (používateľa) dotknutej komunikácie.

Dozor nad verejnými účelovými komunikáciami patrí miestnym národným výborom.

O právnych pomeroch účelových komunikácií, najmä o ich vzťahoch k susedstvu, platia všeobecné predpisy.

Chodníky v zastavanom území obcí sú vždy v správe miestnych národných výborov, a to ako súčasť miestnej komunikácie alebo ako samostatné miestne komunikácie. Vlastník alebo používateľ priľahlej nehnuteľnosti je však povinný zabezpečiť, aby chodník bol riadne a včas čistený (predovšetkým aby sa odstraňovali nečistoty, smeti a sneh) a aby bol pri poľadovici posypávaný.

Investor výstavby prejazdného úseku cesty zahrnie do projektu a rozpočtu stavby i výstavbu priľahlých chodníkov; správu vybudovaného chodníka prevedie po skončení akcie na miestny národný výbor.