Zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). 1969

Automobilové cesty, včítane prejazdných úsekov v mestách a iných obciach, sú komunikácie zaradené do cestnej siete, jednotne budované a spravované; slúžia predovšetkým doprave medzi sídliskami (obcami). Do cestnej siete patria aj pozemné komunikácie mimo územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavenie, ktoré spojujú železničné stanice, letištia pre pravidelnú verejnú dopravu a verejné prístavy s diaľnicami a automobilovými cestami, pokiaľ ako účelové komunikácie neslúžia prevažne prevádzke alebo správe týchto zariadení.

Účelné usporiadanie cestnej siete sa zabezpečuje výstavbou nových automobilových ciest alebo zaradením miestnych, prípadne účelových komunikácií do cestnej siete. Automobilové cesty, ktoré nie sú potrebné pre účelné usporiadanie cestnej siete, možno z tejto siete vyradiť a zaradiť do siete miestnych komunikácií alebo medzi účelové komunikácie alebo ich možno zrušiť.

Súčasti ciest sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, zabezpečenie a ochranu ciest a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich.

Premávku na cestách upravujú osobitné predpisy. V medziach týchto predpisov smie každí bezodplatne užívať cesty obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Pri tom sa musí užívateľ prispôsobiť stavebnému stavu a povahe cesty; nesmie ju poškodzovať ani rušiť poriadok na nej.

Pri znečistení cesty, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, alebo pri jej opotrebení nad obvyklú mieru je organizácia, ktorá závadu spôsobila, povinná ju bez odkladu odstrániť a uviesť cestu do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinná uhradiť náklady spojené s odstránením znečistenia alebo s uvedením cesty do pôvodného stavu. Ak nedôjde k dohode o náhrade nákladov, rozhodne o nej okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého došlo k znečisteniu, prípadne k opotrebeniu nad obvyklú mieru.

Všeobecné predpisy o náhrade škody nie sú ustanovením odseku 2 dotknuté. O vyrovnaní škôd spôsobených vozidlami ozbrojených sborov platí osobitná úprava.

Na užívanie cesty nad obvyklú mieru je potrebné povolenie okresného, prípadne krajského národného výboru, vydané v dohode s dopravným inšpektorátom; národný výbor môže udelené povolenie odvolať alebo viazať jeho platnosť na podmienky. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených sborov.

Pokiaľ osobitné predpisy dovoľujú umiestňovať iné zariadenia na cestách alebo v cestnom telese (telekomunikačné a energetické vedenia a pod.), musí byť spôsob ich umiestnenia, vykonanie opráv a údržby, ako aj odstránenie vopred prejednané s okresným národným výborom.

Povolenie na zvláštne užívanie cesty nezbavuje užívateľa povinnosti na náhradu podľa ustanovení § 6 ods. 2 a 3.

Užívatelia cesty nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu cesty alebo jej povahy.

Organizácia cestného hospodárstva však zodpovedá za škody vzniknuté užívateľom cesty z nehody, ktorej príčinou boli závady v zjazdnosti (napr. výtlky, výmole alebo hrbole v inak dobrom povrchu cesty, nevhodne uložený udržiavací materiál, poľadovica, záveje, spadnuté stromy alebo kamene) okrem prípadu, že nebolo v medziach možmností tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

V okolí ciest sa nesmie podnikať nič, čo by cesty a premácku na nich ohrozovalo. Na odvrátenie takéhoto ohrozenia uloží okresný národný výbor v dohode so zúčastnenými orgámni nevyhnutné opatrenia; pritom sa môže tiež rozhodnúť po predchádzajúcom upozornení toho, kto ohrozenie vyvolal, že potrebné opatrenia sa vykonajú na jeho náklad.

Vlastníci (užívatelia) nehnuteľností v susedstve cesty musia dovoliť, aby okresný národný výbor urobil na ich pozemkoch potrebné opatrenia na zabránenie zosuvu skál a pôdy, ak vznikne toto nebezpečenstvo výstavbou alebo prevádzkou cesty alebo prírodnými vplyvmi; ak však vznikne toto nebezpečenstvo z konania vlastníkov (uťívateľov) susedných nehnuteľností, sú povinní urobiť na dotknutých pozemkoch potrebé opatrenia vlastným nákladom.

Na ochranu ciest a premávky na nich mimo územia zastavaného alebo určeného na súvislé zastavanie slúžia cestné ochranné pásma. V medziach vykonávacích predpisov určí tieto pásma okresný národný výbor.

V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť cesty alebo premávku na nich; okresný národný výbor povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia.

Okresný národný výbor môže nariadiť vlastníkovi (užívateľovi) nehnuteľnosti, aby v cestnom ochrannom pásne odstránil alebo upravil stavbu alebo iné zariadenie, stromy, kry alebo iné porasty, prípadne aby upravil povrch pôdy. Náhrada za odstránené stavby a iné zariadenia sa poskytuje, ak sa vykonali pred určením cestného ochranného pásma; za stavby a zariadenia postavené po určení cestného ochranného pásma sa poskytuje náhrada len vtedy, ak boli postavené podľa podmienok určených pri povolení stavby alebo zariadenia, ak z týchto podmienok nevyplýva, že náhrada sa neposkytne. Výšku náhrady určí okresný národný výbor. Ostatné stavby a zariadenia je povinný ich vlastník (užívateľ) odstrániť bez náhrady.

Ochranu plánovanej výstavby cesty zabezpečuje okresný národný výbor určením stavebnej uzávery v šírke cestných ochranných pásiem (§ 11 ods. 1). Na takto určených územiach sa nesmú stavať a vykonávať stavebné práce vyžadujúce rozhodnutie o prípustnosti stavby podľa zákona o stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných ani terénne úpravy, ktoré podstatne menia vzhľad prostredia alebo odtokové pomery; okresný národný výbor povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu.

Účelom správy ciest a umiestňovania nadzemných a podzemných vedení každého druhu slúžia pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú v správe organizácie cestného hospodárstva (pomocné cestné pozemky). Pruhy priľahlých pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve (užívaní) iných organizácií (osôb), môžu sa získavať na ten istý účel dohodou s vlastníkmi (užívateľmi) týchto pozemkov, prípadne vyvlastnením. Šírku týchto pruhov určí v medziach vykonávacích predpisov okresný národný výbor.

Okresné národné výbory sa starajú, aby na pomocných cestných pozemoch sa vysádzali a pestovali stromy a kry, najmä ovocné stromy (cestné stromovie); pritom treba dbať, aby nebola ohrozená bezpečenosť cestnej premávky alebo neúmerne sťažené použitie týchto pozemkov pre účely správy ciest, pre umiestňovanie nadzemných a podzemných vedení každého druhu ani obhospodarovanie susedných poľnohospodárskych pozemkov.

Pracovníci národných výborov a organizácií cestného hospodárstva môžu vstupovať na nezastavané pozemky v okolí cesty a vykonávať tam nevyhnutné opatrenia pre účely výstavby, dozoru, postavenia zásnežiek a na iné účely súvisiace so správou cesty, pokiaľ na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov; sú povinní sa usilovať, aby škoda, pokiaľ sa jej nemožno pri týchto prácach vystríhať, bola čo najmenšia. Spôsobenú škodu uhradzuje organizácia (orgán), ktorá zamestnancov vyslala. Ak nedôjde k dohode o náhrade škody, rozhodne o nej okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého ku škode došlo.

Na začatie stavby (novostavby, prestavby) cesty a v rozsahu vymedzenom vykonávacími predpismi aj na jej úpravy je potrebé rozhodnutie o prípustnosti stavby, ktoré vydáva okresný národný výbor; pritom použije ustanovenia zákona o stavebnom poriedku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných. Pri rozhodnutí o prípustnosti stavby treba zabezpečiť ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, najmä ornej pôdy, ochranu lesného fondu, ako aj ochranu ostatných všeobecných záujmov, pokiaľ budú stavbou dotknuté.

O vyvlastnení nehnuteľností alebo práv k nehnuteľnostiam pre účely stavby a správy ciest, ako aj pre plnenie ostatných úloh určených týmto zákonom platia ustanovenia zákona o stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných.

Ak je to z technických dôvodov nevyhnutné alebo ak to vyžaduje všeobecný záujem, môže cesta pretnúť iné komunikácie, elektrické, telekomunikačné, vodovodné, kanalizačné a iné vedenia, zariadenia na rozvod tepla a zariadenia na rozvod vyhrievacích plynov, vody, vodohospodárske a iné diela, ako aj územie, v ktorom sa dobývajú nerasty, alebo sa ich inak dotknúť alebo môže byť nimi preťatá alebo inak dotknutá, a to spôsobom primeraným potrebám národného hospodárstva a miestnym pomerom tak, aby boli čo najmenej dotknuté záujmy zúčastnených organizácií (orgínov).

Nové križovatky ciest so železnicami sa zriaďujú zásadne mimo úrovne koľají; výnimky povoľuje okresný národný výbor v dohode s dopravným inšpektorátom a so súhlasom Ministerstva dopravy a spojov. Doterajšie križovatky v úrovni koľají musia sa postupne podľa plánu nahradzovať križovatkami mimoúrovňovými.

Elektrické, telekomunikačné, vodovodné, kanalizačné a iné vedenia, zariadenia na rozvod tepla a zariadenia na rozvod vyhrievacích plynov musia byť umiestnené tak, aby cesta a premávka na nej neboli ohrozené, aby bolo umožnené riadne udržiavanie zriadených vedení a zabezpečená kontrola ich stavu a aby tieto vedenia netrpeli následkami premávky na ceste.Vedenia, ktoré nezodpovedajú týmto požiadavkám, musia sa postupne podľa hospodárskej účelnosti a záujmov bezpečnosti premávky odstraňovať alebo premiestňovať spravidla na pomocné cestné pozemky.

Ak sa má zrušiť cesta v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný zabezpečeiť výstavbu náhradnej cesty zodpovedajúcej dopravným potrebám.(5) Inak o styku ciest s vedeniami každého druhu, s vodami, vodohospodárskymi a inými dielami a s územím, v ktorom sa dobývajú nerasty, ako aj o križovatkách ciest so železniicami a o zabezpečení týchto križovatiek a o používaní ciest pre vedenie koľají železníc platia osobitné predpisy.

Povinnosť na náhradu nákladov podľa § 6 ods. 2 a 3 nie je ustanovením odseku 1 dotknutá.