Vyhláška Ústrednej rady odborov, ktorou sa vydávajú smernice o vykonávaní rozhodcovského konania v pracovných sporoch štátnych zamestnancov 1961

Rozhodcovské komisie majú okrem predsedu a jeho námestníkov spravidla 18 až 36 členov. Presný počet členov jednotlivých rozhodcovských komisií s prihliadnutím na celkový počet a zloženie zamestnancov, spory ktorých má rozhodcovská komisia riešiť, určí

Predsedu rozhodcovskej komisie, jeho námestníkov a polovicu členov rozhodcovskej komisie vymenúva a odvoláva odborový orgán, ktorý určuje počet členov rozhodcovskej komisie podľa predchádzajúceho odseku. Pri vymenovaní predsedu a námestníkov rozhodcovských komisií zriadených pri krajských a okresných národných výboroch treba dbať, aby jedna z týchto funkcií bola obsadená funkcionárom odborového sväzu zamestnancov štátnych orgánov, jedna funkcionárom odborového sväzu zamestnancov školstva, vedy, umenia a tlače, jedna funkcionárom odborového sväzu zamestnancov v zdravotníctve a jedna funkcionárom odborového sväzu zamestnancov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

Druhú polovicu členov rozhodcovskej komisie vymenúva a odvoláva úrad (orgán), pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená, a to tak, aby boli v rozhodcovskej komisii zastúpené všetky kategórie zamestnancov, ktorých spory má rozhodcovská komisia riešiť. Okrem toho ustanoví niektorého zo svojich pracovníkov za tajomníka rozhodcovskej komisie. Tajomník nie je členom rozhodcovskej komisie. Jeho úlohou je zabezpečovať plnenie povinností, ktoré vyplývajú z vykonávania rozhodcovského konania pre úrad (orgán), pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená (§ 32 vládneho nariadenia).

Za členov rozhodcovských komisií treba vyberať zamestnancov politicky vyspelých s primeranými skúsenosťami a znalosťami.

Krajská (okresná) odborová rada vymenúva predsedu, jeho námestníkov a ostatných členov rozhodcovskej komisie na návrh krajských (okresných) výborov príslušných odborových sväzov. Pritom dbá, aby členovia rozhodcovskej komisie zriadenej pri krajskom národnom výbore neboli členmi predsedníctva krajského výboru odborového sväzu, ktoré má rozhodovať o odvolaniach podaných proti rozhodnutiu tejto rozhodcovskej komisie.

Orgán (úrad), ktorý vymenoval člena rozhodcovskej komisie (predsedu, námestníka), vydá mu osvedčenie o jeho členstve v rozhodcovskej komisii a o jeho vymenovaní súčasne upovedomí jeho služobný úrad s výzvou, aby mu umožnil riadne plnenie všetkých povinností, ktoré pre neho vyplývajú z členstva v rozhodcovskej komisii.

Rozhodcovským komisiám prislúcha rozhodovať:

Ak s predmetom sporu uvedeným v predchádzajúcom odseku súvisia platové nároky, je rozhodcovská komisia oprávnená na návrh zamestnanca rozhodnúť aj o nich.

Rozhodcovská komisia prejednáva a rozhoduje jednotlivé sťažnosti v trojčlenných senátoch, prácu ktorých riadia predsedovia senátu (§ 30 ods. 3 vládneho nariadenia).

Rozhodcovská komisia pri krajských a okresných národných výboroch prejednáva a rozhoduje o jednotlivých sťažnostiach

Funkciu predsedu senátu vykonáva predseda rozhodcovskej komisie alebo jeho námestník. V rozhodcovských komisiách zriadených pri národných výboroch vykonávajú jej predseda a jeho námestníci funkciu predsedu toho senátu, ktorý má prejednávať sťažnosti zamestnancov združených v odborovom sväze, ktorého sú členmi; ak nemôže z vážnych dôvodov niektorý z nich túto funkciu vykonávať, môže tým na dobu nevyhnutne potrebnú poveriť iného člena rozhodcovskej komisie patriaceho k tomu istému odborovému sväzu.

Predseda senátu určí pre prejednávanie jednotlivých sťažností ďalších členov senátu, a to jedného člena z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných odborovým orgánom z radov členov príslušného odborového sväzu a jedného z členov vymenovaných úradom (orgánom), pri ktorom bola rozhodcovská komisia zriadená.

Pri výbere členov senátu treba prihliadať na to, aby aspoň jeden z členov senátu bol z toho istého pracoviska ako sťažovateľ alebo aby aspoň vykonával rovnaké alebo podobné práce. Ďalej treba dbať na to, aby členom senátu nebola osoba, u ktorej vzhľadom na jej pomer k veci alebo k sporným stranám možno pochybovať o jej nepredpojatosti.

Sťažnosť rozhodcovskej komisii sa podáva dvojmo. Úrad, pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená, zariadi, aby sťažnosť podaná rozhodcovskej komisii bola bez meškania doručená tajomníkovi tejto komisie. Tajomník komisie urýchlene odovzdá sťažnosť predsedovi senátu, ktorý má spor prejednávať (§ 4 ods. 1), zašle rovnopis sťažnosti na vedomie úradu (orgánu), proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, a vyžiada od neho predloženie spisového materiálu, ktorý sa týka predmetu sporu. Ak bola sťažnosť podaná iba v jednom vyhotovení, zariadi vyhotovenie jej odpisu pre potrebu tohto úradu.

Predseda senátu, ktorý má vec prejednať, po preštudovaní sťažnosti vykoná buď sám alebo uloží niektorému členovi senátu, aby vykonal potrebné vyšetrenia, vyžiadanie ďalších spisových dokladov, vyslúchnutie osôb, ktoré môžu prispieť k objasneniu vecí a pod. Tieto prípravné opatrenia treba všemožne urýchliť, aby sa o sťažnosti rozhodlo najneskoršie do 30 dní od jej podania.

Len čo je vec v prípravnom konaní dostatočne objasnená, určí predseda senátu, kedy sťažnosť prejedná senát, a požiada tajomníka komisie, aby na určený deň pozval na prejednanie

Súčasne požiada tajomníka komisie, aby zabezpečil vhodnú miestnosť pre vykonávanie ústneho prejednania, a to, ak je to účelné a hospodárne, prípadne aj priamo na pracovisku sťažovateľa, spísanie zápisnice o priebehu ústneho prejednania a jeho výsledkoch.

Ústne prejednanie sťažnosti je verejné, pokiaľ predmetom prejednania nie sú skutočnosti, ktoré musia zostať utajené vo všeobecnom záujme.

Zamestnanec, ktorý sťažnosť podal, musí byť na ústnom prejednaní osobne prítomný a preto mu treba včas doručiť pozvanie na toto prejednanie. V jeho neprítomnosti možno o sťažnosti rozhodnúť len vtedy, ak prejavil s tým vopred súhlas; ak nedá na to súhlas, odloží sa prejednanie na primeraný čas. Ak sa zamestnanec neustanoví na vyzvanie rozhodcovskej komisie ani na toto odložené prejednanie, bez toho, že by včas uviedol vážny dôvod, môže rozhodcovská komisia rozhodnúť i v jeho neprítomnosti.

Zamestnanec sa môže dať výnimočne zastúpiť pred rozhodcovskou komisiou, ak sa na prejednanie nemôže ustanoviť pre chorobu alebo pre inú dôležitú prekážku alebo ak nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Zástupcom zamestnanca môže byť jeho spoluzamestnanec alebo svojprávny rodinný príslušník a musí sa preukázať písomným plnomocenstvom.

Prejednávanie rozhodcovskej komisie otvorí predseda senátu alebo ním poverený člen stručným vylíčením veci. Potom vyzve sťažovateľa, aby podrobnejšie odôvodnil svoju sťažnosť, po ňom vyslúchne zástupcu závodného výboru sťažovateľovho pracoviska a zástupcu úradu (orgánu), proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, porovná údaje týchto osôb s predloženými dokladmi a podľa potreby vyslúchne i ďalšie osoby, ktoré by mohli prispieť k objasneniu skutočností rozhodných pre správne posúdenie sporu. So súhlasom predsedu senátu môžu i ostatní členovia rozhodcovskej komisie klásť otázky a aktívne pôsobiť na to, aby všetky rozhodné skutočnosti sa čo najlepšie objasnili.

Počas celého prejednávania sa má rozhodcovská komisia snažiť o to, aby sporné strany uzavreli pokonávku, ktorou by sa vec vyriešila spravodlivo v súlade s platnými predpismi. O uzavretí pokonávky sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvedie presný jej obsah s doplnkom, že pokonávka bola schválená rozhodcovskou komisiou. Takto schválená pokonávka má účinky právoplatného rozhodnutia. Zápisnicu o uzavretí pokonávky podpíše predseda senátu a obidve sporné strany. Prv než im predloží zápisnicu o uzavretej pokonávke na podpis, je predseda senátu povinný zápisnicu im prečítať a vysvetliť im jej obsah. Odpis zápisnice o pokonávke sa doručí obidvom stranám.

Ak je to na objasnenie veci potrebné, najmä za účelom obstarania ďalších dokladov, odborných posudkov alebo vyslúchnutia ďalších osôb, môže rozhodcovská komisia odložiť prejednanie na čas čo možno najkratší.

Ak nedôjde k pokonávke, rozhodne rozhodcovská komisia o sťažnosti na neverejnej porade. Pritom ak o to požiada zamestnanec, rozhodne tiež o jeho platových nárokoch súvisiacich s predmetom sporu. Ak považuje rozhodcovská komisia sťažnosť za bezdôvodnú, zamietne ju a potvrdí rozhodnutie, proti ktorému bola podaná. Ak zistí, že rozhodnutie, proti ktorému bola sťažnosť podaná, odporuje platným predpisom alebo že sa pri ňom nedodržali určené náležitosti, najmä súčinnosť odborových orgánov, napadnuté rozhodnutie zruší.

Po skončení neverejnej porady vyhlási predseda senátu rozhodnutie rozhodcovskej komisie so stručným uvedením dôvodov a poučí obidve strany o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Písomné rozhodnutie rozhodcovskej komisie s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku, podpísané predsedom a jedným členom senátu, musí sa doručiť obidvom stranám do 8 dní. Doručenie zabezpečí tajomník komisie, a to pokiaľ ide o zamestnanca, aby sa mu rozhodnutie doručilo do jeho vlastných rúk.

O priebehu ústneho prejednania, uzavretí a obsahu pokonávky, o rozhodnutí vydanom rozhodcovskou komisiou a jeho odôvodnení treba spísať stručnú, ale výstižnú zápisnicu, ktorú spíše zapisovateľ, ktorého na to určí tajomník komisie v dohode s predsedom senátu a úradom, pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená, a to z radov pracovníkov tohto úradu. Zápisnicu podpíše predseda senátu a zapisovateľ.

Odvolanie sa musí podať do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia rozhodcovskej komisie. O podanom odvolaní upovedomí tajomník rozhodcovskej komisie predsedu senátu, proti rozhodnutiu ktorého sa odvolanie podalo, a zašle odvolanie s celým spisovým materiálom orgánu, ktorý má o odvolaní rozhodnúť (§ 36 ods. 2 vládneho nariadenia).

O odvolaní podanom proti rozhodnutiu rozhodcovskej komisie zriadenej pri ústrednom úrade (orgáne) rozhoduje predsedníctvo ústredného výboru príslušného odborového sväzu. Jeho predseda prejedná najprv odvolanie s vedúcim príslušného ústredného úradu (orgánu) a potom ho predloží na prejednanie a rozhodnutie predsedníctvu tohto ústredného výboru. Na prejednanie odvolania v predsedníctve prizve zamestnanca, splnomocneného zástupcu úradu (orgánu), proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smerovala, a zástupcu rozhodcovskej komisie, proti rozhodnutiu ktorej sa odvolanie podalo.

O odvolaní podanom proti rozhodnutiu rozhodcovskej komisie zriadenej pri krajskom národnom výbore rozhoduje,

V ostatných prípadoch rozhoduje o odvolaní rozhodcovská komisia zriadená pri bezprostredne nadriadenom úrade (orgáne). Táto rozhodcovská komisia však prejednáva a rozhoduje o odvolaní v päťčlennom senáte, ktorý je zostavený tak, že predseda senátu určí za členov tohto odvolacieho senátu dvoch z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných odborovým orgánom z radov členov príslušného odborového sväzu a dvoch z členov vymenovaných úradom (orgánom), pri ktorom je zriadená rozhodcovská komisia, ktorá má o odvolaní rozhodovať. Na ústne prejednanie treba prizvať aj zástupcu rozhodcovskej komisie, proti rozhodnutiu ktorej sa odvolanie podalo. Inak platí o spôsobe prejednávania a rozhodovania o odvolaní obdobne to isté, čo o prejednávaní sťažností.

Tiež pri prejednávaní odvolania treba dbať na to, aby sa spor podľa možnosti ukončil pokonávkou. Ak sa nepodarí dosiahnuť pokonávku, rozhodne orgán prejednávajúci odvolanie na neverejnej porade. Rozhodnutie o odvolaní vyhlási potom predseda tohto orgánu so stručným odôvodnením. Písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia i s dôvodnením sa musí doručiť obidvom stranám.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. aprílom 1961.