Vládne nariadenie o správnom konaní

Národné výbory zabezpečujú ochranu a uskutočňovanie práv a oprávnených záujmov občanov a organizácií v súlade so záujmami a s rozvojom socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich. Vychovávajú občanov k dodržiavaniu zákonov a pravidiel socialistického poriadku v spoločnosti, k dobrovoľnému a uvedomelému plneniu povinností voči spoločnosti a štátu a k úcte k právam spoluobčanov.

V konaní, v ktorom rozhodujú o právach a oprávnených záujmoch občanov a organizácií alebo o ich povinnostiach, postupujú národné výbory tak, aby konanie čo najúčinnejšie napomáhalo uskutočnenie týchto cieľov.

Národné výbory sa svedomite a zodpovedne zaoberajú každou prejednávanou vecou. Občanom a organizáciám, o ktorých práva, oprávnené záujmy alebo povinnosti v konaní ide (účastníkom konania), národné výbory dajú vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a oprávnené záujmy účinne obhájiť. Poskytujú im potrebnú pomoc a poučenie a starajú sa, aby neutrpeli v konaní ujmu pre nedostatok znalostí predpisov.

Národné výbory dbajú, aby sa účastníci konania činne podieľali na príprave i vydávaní opatrení, ktoré sa ich týkajú, a aby boli presvedčení o ich správnosti. Zabezpečujú, aby účastníci konania, ktorí nemôžu v konaní konať samostatne alebo ktorých pobyt nie je známy, boli v konaní riadne zastúpení; ak je to na hájenie ich záujmov potrebné, ustanovia im opatrovníka.

Národné výbory využívajú konanie na rozvíjanie svojej organizátorskej a výchovnej činnosti a na prehlbovanie účasti pracujúcich na správe štátu. V konaní postupujú v úzkej súčinnosti s pracujúcimi a s ich spoločenskými organizáciami a opierajú sa o ich skúsenosti, podnety a pomoc. Vysvetľujú účastníkom konania účel svojich opatrení a objasňujú im súvislosť prejednávanej veci s plnením úloh hospodárskej a kultúrnej výstavby.

Národné výbory dbajú, aby konanie prebiehalo rýchle, hospodárne a bez zbytočného zaťažovania občanov.

Ak sú vecne príslušné národné výbory, rozhodujú o právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach občanov a organizácií v bežných veciach miestne a mestské národné výbory, v ostatných veciach okresné národné výbory.

Výpočet bežných vecí, v ktorých rozhodujú miestne a mestské národné výbory, je obsiahnutý v prílohe k tomuto nariadeniu.

Národné výbory začínajú konanie na návrh alebo z vlastného podnetu.

Návrh na začatie konania možno podať na miestnom (mestskom) národnom výbore, i keď tento národný výbor nie je kompetentný rozhodnúť vo veci.

Miestny (mestský) národný výbor poskytne účastníkovi konania potrebnú pomoc pri uplatňovaní jeho práv, vykoná podľa svojich možností potrebné vyšetrenia, a ak nie je kompetentný rozhodnúť vo veci, predloží návrh so svojim stanoviskom kompetentnému národnému výboru.

Miestna príslušnosť národného výboru sa spravuje podľa bydliska občana (sídla organizácie), prípadne podľa posledného bydliska alebo pobytu (sídla). Vo veciach, kde ide o nejakú činnosť, príslušnosť sa spravuje miestom tejto činnosti, a vo veciach, týkajúcich sa nehnuteľností, miestom, kde nehnuteľnosť je. V prípadoch, kde by bolo miestne príslušných niekoľko národných výborov, konanie vykoná národný výbor, ktorý ho prvý začal, pokiaľ sa zúčastnené národné výbory nedohodnú inak. V pochybnostiach určí miestnu príslušnosť národný výbor vyššieho stupňa.

Národný výbor kompetentný na rozhodnutie vo veci je povinný zistiť čo najpresnejšie a najúplnejšie stav veci. Tento národný výbor preto vykoná, pokiaľ to už neurobil miestny (mestský) národný výbor podľa § 6, potrebné vyšetrenia, a to prípadne na mieste samom, vykoná výsluch svedkov, ktorí môžu prispieť k objasneniu veci, obstará si v nevyhnutných prípadoch znalecký posudok, vyžiada si potrebné listiny, prípadne si obstará iné podklady. Pri obstarávaní podkladov pre rozhodnutie účastníci konania úzko spolupracujú s národným výborom; k ich návrhom musí národný výbor vždy zaujať stanovisko.

Národný výbor môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Pred spísaním čestného vyhlásenia musí byť účastník konania upozornený na trestné následky nepravdivých údajov vo vyhlásení. Čestné vyhlásenie nemôže národný výbor pripustiť, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania.

O ústnych vyhláseniach a o dôležitých úkonoch v konaní spíše národný výbor zápisnicu.

Národné výbory musia dať účastníkom konania príležitosť, aby sa mohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho základu i ku spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Za tým účelom môžu účastníci konania nazerať do spisov, s výnimkou zápisníc o hlasovaní a zhotoviť si z nich odpisy. Národný výbor urobí opatrenia, aby nazretím do spisov nebolo porušené štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Zachovanie služobného tajomstva nie je však dôvodom pre to, aby boli vylúčené z nazretia časti spisu obsahujúce zistené okolnosti, ktoré sú alebo môžu byť základom pre rozhodnutie.

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a s ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a čo najlepšie zabezpečovať ochranu práv a oprávnených záujmov občanov a organizácií v zhode so všeobecným záujmom.

Rozhodnutie sa nevydá, ak účastníci konania medzi sebou uzavreli so schválením národného výboru pokonávku. Národný výbor schváli pokonávku, ak je v zhode s právnymi predpismi a so všeobecným záujmom.

V jednoduchých veciach rozhodne národný výbor bezodkladne po podaní návrhu. V ostatných prípadoch rozhodne spravidla do 30 dní. Ak nemôže v tejto lehote rozhodnúť pre osobitnú zložitosť veci alebo z iných dôležitých dôvodov, upovedomí o tom účastníkov konania s uvedením dôvodov a oznámi im lehotu, v ktorej rozhodne.

Rozhodnutie musí byť patrične odôvodnené a musí obsahovať poučenie o odvolaní.

Odôvodnenie musí byť presvedčivé, aby z neho bola zjavná správnosť rozhodnutia a aby občanov vychovávalo k dobrovoľnému a disciplinovanému plneniu ich povinností. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa vyhovuje v rozhodnutí všetkým účastníkom konania v plnom rozsahu.

Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné a či sa možno proti nemu odvolať, do akej lehoty a kde sa má odvolanie podať. Ak sa dalo nesprávne alebo neúplné poučenie o odvolaní alebo ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní a účastník konania podal odvolanie po lehote, považuje sa odvolanie za podané včas.

Rozhodnutie sa vydáva písomne. Rozhodnutie, ktoré bolo vyhlásené ústne v prítomnosti účastníka konania, sa písomne nevydáva, ak sa vzdá účastník konania doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia.

Rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk adresáta.

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že rozhodnutie určené do jeho vlastných rúk príde mu doručiť znova v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží mu rozhodnutie na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si neprevezme adresát rozhodnutie do 3 dní od jeho uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia rozhodnutia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Adresátovi, ktorého pobyt nie je známy, možno doručiť tak, že sa rozhodnutie vyhlási po čas 15 dní verejnou vyhláškou; posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.

Ak odoprie adresát bezdôvodne prijať rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie za doručené dňom, kedy bolo prijatie odopreté; na to musí byť adresát doručovateľom upozornený.

Proti rozhodnutiu sa možno odvolať.

Odvolanie však nie je prípustné:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a ak sa vzdal účastník konania doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, do 15 dní odo dňa ústneho vyhlásenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva u národného výboru, ktorý rozhodnutie vydal.

Do lehoty sa nepočíta deň, keď rozhodnutie bolo doručené (ústne vyhlásené). Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak bolo odvolanie pred jej uplynutím odovzdané na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú.

Včas podané odvolanie má odkladný účinok.

Národný výbor môže odkladný účinok odvolania vylúčiť, ak je pre naliehavý všeobecný záujem okamžitý výkon rozhodnutia nevyhnutný; naliehavosť všeobecného záujmu treba riadne odôvodniť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vylučuje odkladný účinok odvolania, sa nemožno odvolať.

O odvolaní proti rozhodnutiu odboru národného výboru rozhoduje príslušná komisia tohto národného výboru, a ak nie je zriadená, jeho rada.

Ak rozhodovala v prvej stolici komisia národného výboru, rozhoduje o odvolaní proti jej rozhodnutiu rada tohto národného výboru.

Ak rozhodovala v prvej stolici rada miestneho národného výboru, rozhoduje o odvolaní proti jej rozhodnutiu národný výbor na svojom plenárnom zasadaní.

O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu miestneho (mestského) alebo okresného národného výboru o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia rozhoduje obdobný orgán národného výboru najbližšie vyššieho stupňa.

O podanom odvolaní, o nových tvrdeniach odvolateľových a o výsledkoch konania doplneného po podanom odvolaní, najmä o novo vykonaných dôkazoch, musia sa upovedomiť všetci účastníci konania.

Orgán národného výboru, ktorý vydal rozhodnutie, môže sám v plnom rozsahu vyhovieť odvolaniu, ak sa netýka rozhodnutie iného účastníka konania než odvolateľa alebo ak súhlasia s tým ostatní účastníci konania.

Ak nemôže alebo ak nehodlá orgán národného výboru, ktorý rozhodnutie vydal, sám vyhovieť odvolaniu, predloží ho bez meškania so zprávou o výsledkoch doplneného konania a so svojím stanoviskom odvolaciemu orgánu (§ 18 a 19).

Ak je odvolanie dôvodné, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší; ináč ho zamietne. Ak sa podalo odvolanie oneskorené alebo neprípustné, odvolací orgán preskúma, či niet dôvodu na zrušenie alebo na zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania; ináč odvolanie taktiež zamietne.

Ak nerozhoduje o odvolaní národný výbor vyššieho stupňa (§ 19), opiera sa odvolací orgán v otázkach vyžadujúcich osobitné odborné posúdenie (napr. vo veciach hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, vo veciach vodohospodárskych a pod.), spravidla o odborné vyjadrenie orgánu národného výboru vyššieho stupňa.

Proti rozhodnutiu o odvolaní, vydanému odvolacím orgánom, sa už nemožno ďalej odvolať.

Odvolacie konanie treba vykonať urýchlene, aby sa o odvolaní mohlo rozhodnúť spravidla do 30 dní odo dňa, keď bolo podané. Ak nemôže národný výbor v tejto lehote rozhodnúť pre osobitnú zložitosť veci alebo z iných dôležitých dôvodov, upovedomí o tom účastníkov konania s uvedením dôvodov, a oznámi im lehotu, v ktorej rozhodne.

Národné výbory majú právo v prípadoch ustanovených v zákone o národných výboroch rušiť, prípadne meniť vydané rozhodnutia i mimo odvolacieho konania, a to buď z vlastného alebo iného podnetu, najmä na sťažnosť pracujúcich alebo podľa výsledkov kontrolnej činnosti.

Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia musí národný výbor dbať, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 plenárnym zasadaním národného výboru alebo radou okresného alebo krajského národného výboru sa nemožno odvolať.

Ak bol protest prokurátora podaný u orgánu národného výboru, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu. Ak nehodlá tento orgán protestu vyhovieť, predloží ho v lehote v proteste určenej orgánu kompetentnému podľa zákona o národných výboroch preskúmavať jeho rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa nemožno odvolať.

Rozhodnutia národných výborov, pokonávky pred nimi uzavreté a výkazy nedoplatkov nimi zostavené sa vykonávajú správnou exekúciou. Možno však k nej prikročiť len po tom, keď výzva a presvedčovanie na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej v rozhodnutí nedosiahnu svoj účinok.

Rozhodnutie národného výboru možno vykonať, ak nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok alebo ak nemá opravný prostriedok odkladný účinok. Výkaz nedoplatkov možno vykonať, ak bol zostavený na základe vykonateľného rozhodnutia alebo na základe dlžnikovej povinnosti ustanovenej právnym predpisom zaplatiť bez vydania osobitného rozhodnutia.

Rozhodnutia národných výborov, pokonávky pred nimi uzavreté a výkazy nedoplatkov nimi zostavené sú exekučným titulom aj pre súdnu exekúciu.

Správnu exekúciu vykonáva miestny (mestský) národný výbor, pokiaľ jej výkon osobitné predpisy nezverujú okresnému národnému výboru alebo pokiaľ si jej výkon okresný národný výbor nevyhradil.

Prostriedky exekúcie na vymáhanie nepeňažných nárokov sú spravidla náhradný výkon alebo peňažná pokuta.

Náhradný výkon spočíva v tom, že sa plnenie uložené v rozhodnutí vykoná na náklad a nebezpečie povinného.

Ak nie je náhradný výkon podľa povahy veci možný alebo účelný, vymáha sa splnenie povinnosti uloženej v rozhodnutí ukladaním pokút; jednotlivá pokuta nesmie prevyšovať sumu 200 Kčs a úhrn všetkých uložených pokút sumu 500 Kčs.

Ak nemožno účel exekúcie dosiahnuť inými prostriedkami, môže byť povinnosť uložená v rozhodnutí výnimočne vynútená i priamo, napr. predvedením, odňatím veci alebo listiny, vyprataním bytu, nehnuteľnosti alebo ich časti.

O chystanom vyprataní treba povinnú osobu upovedomiť 48 hodín vopred. Pri vyprataní treba dbať, aby vypratávané veci neboli poškodené. Vypratávané veci sa odovzdajú povinnej osobe; ak to nie je možné, zariadi národný výbor úschovu týchto vecí na náklad povinnej osoby.

Proti jednotlivým exekučným úkonom alebo opatreniam možno podať námietky národnému výboru vykonávajúcemu exekúciu.

Námietky majú odkladný účinok len,

Pre konanie o námietkach platia obdobné predpisy o odvolacom konaní.

Postup pri správnej exekúcii pre pohľadávky daní a poplatkov upravujú osobitné predpisy. O postupe pri správnej exekúcii pre ostatné peňažné nároky platia obdobne predpisy o postupe pri správnej exekúcii pre pohľadávky daní.

Trovy konania vzniknuté národnému výboru znáša národný výbor. Národný výbor uhradzuje taktiež nutné hotové výdavky a zárobok, ktorý preukázateľne svedkovi ušiel; nárok svedka zaniká, ak ho neuplatní do 3 dní po svojom výsluchu.

Trovy, ktoré v konaní vzniknú účastníkovi konania, znáša účastník sám. Národný výbor môže uložiť účastníkovi, aby uhradil i trovy konania, ktoré vznikli národnému výboru zavinením účastníka, najmä jeho svojvoľným alebo úmyselným preťahovaním konania. Národný výbor môže účastníkovi taktiež uložiť, aby nahradil ostatným účastníkom konania trovy, ktoré vznikli jeho zavinením.