Vyhláška Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov poverených činnosťou v zahraničí

Pre nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú občanmi Československej socialistickej republiky a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky (ďalej len „zamestnanci v zahraničí“) platia všeobecné predpisy o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, pokiaľ z ďalších ustanovení tejto časti vyhlášky nevyplýva odchylná úprava.

Za zárobok zamestnanca v zahraničí sa pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat podľa príslušných platových úprav, ktorý mu prislúcha po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Ak neprislúcha zamestnancovi v zahraničí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný úrad alebo orgán v súlade so zásadami platovej úpravy pre zamestnancov zahraničnej služby.

Ak je zárobok podľa predošlých odsekov nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá zamestnancovi prislúchala v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí, považuje sa za zárobok táto priemerná mesačná hrubá mzda (plat).

Zahraničný prídavok prípadne iné príplatky alebo zvýšenia platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, sa do zárobku podľa predošlých odsekov nezapočítavajú.

Ak sa zárobok zamestnanca v zahraničí nezdaňuje daňou zo mzdy, odpočíta sa pri výpočte čistej dennej mzdy pre určenie nemocenského od zárobku daň zo mzdy, ktorá by na tento zárobok pripadla pri práci vykonávanej na území Československej socialistickej republiky.

Zamestnancovi v zahraničí prináleží nemocenské najskôr odo dňa, od ktorého sa mu pri pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz už neposkytuje funkčný plat, prípadne mzda. Poskytovanie zahraničného prídavku, prípadne iných príplatkov uvedených v § 2 ods. 4 nie je na újmu nároku na nemocenské. Podporná doba*) sa však počíta vždy od prvého dňa pracovnej neschopnosti.

Ustanovenia predošlých odsekov platia obdobne pre poskytovanie nemocenského pri karanténe, pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny a pre poskytovanie peňažnej pomoci v materstve.

Ak je zamestnanec v zahraničí poistený tiež v štáte, v ktorom vykonáva činnosť a ak dostáva z tohto poistenia peňažné dávky nemocenského poistenia, započítajú sa tieto dávky na dávky toho istého druhu poskytované z rovnakého dôvodu podľa tejto vyhlášky.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre prídavky na deti, ak sa poskytujú v štáte, v ktorom zamestnanec v zahraničí vykonáva činnosť, na jeho deti prídavky alebo zvýšenie platu (mzdy) podľa predpisov v tomto štáte platných.

Pri poukazovaní peňažných dávok nemocenského poistenia a prídavkov na deti do zahraničia sa postupuje rovnako ako pri poukazovaní mzdy.

Ak bol zamestnanec v zahraničí povinne poistený aj v štáte, v ktorom vykonával činnosť, a ak dostáva z tohto poistenia dávky obdobné dávkam dôchodkového zabezpečenia, započítajú sa tieto dávky na dávky toho istého druhu poskytované z rovnakého dôvodu podľa tejto vyhlášky.

Povinnosti zamestnávateľa (závodu) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení plní organizácia v Československej socialistickej republike, ku ktorej je zamestnanec v pracovnom pomere. Vo výnimočných prípadoch plní tieto povinnosti iná organizácia, ktorá ich plnenie prevzala alebo ktorej bolo ich plnenie rozhodnutím príslušného ústredného úradu alebo orgánu uložené.

Ak vypláca zamestnancovi v dobe jeho činnosti v zahraničí plat československá organizácia, ktorá nie je jeho zamestnávateľom, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľovi, prípadne inej organizácii, ktorá plní povinnosti zamestnávateľa.

Zamestnávateľ príslušný podľa odseku 1 uhradzuje aj poistné nemocenského poistenia vo výške 10 % zárobku určeného podľa § 2.

Pre nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie československých štátnych občanov, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (ďalej len „experti“), platia všeobecné predpisy o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov, pokiaľ z ďalších ustanovení tejto časti nevyplýva odchylná úprava.

Pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa za expertov nepovažujú pracovníci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, avšak sú za ňu odmeňovaní niektorou československou organizáciou v súlade so zásadami platových úprav pre zamestnancov zahraničnej služby; títo pracovníci sú poistení podľa prvej časti.

Za zárobok experta sa pre účely nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu prislúchala v priemere za posledný rok pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí.

Prídavky na nezaopatrené deti experta prináležia, ak sú inak splnené ostatné určené podmienky, len pokiaľ sa tieto deti zdržujú na území Československej socialistickej republiky a nemožno ich priznať z poistenia iného oprávneného; vyplácajú sa tomu, kto má v Československej socialistickej republike dieťa v priamom zaopatrení.

Ustanovenia §§ 3 až 6 platia obdobne aj pre expertov.

Povinnosti zamestnávateľa (závodu) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení a o dôchodkovom zabezpečení plní za dobu pracovnej činnosti experta v zahraničí doterajší zamestnávateľ v Československej socialistickej republike, prípadne iná organizácia, ktorá ich plnenie prevzala alebo ktorej bolo ich plnenie rozhodnutím príslušného ústredného úradu alebo orgánu uložené.

Poistné je 10 % zárobku určeného podľa § 9.

O dávkach nemocenského poistenia pre zamestnancov v zahraničí a pre expertov rozhodujú odborové orgány príslušné pre zamestnancov organizácie, ktorá plní povinnosti zamestnávateľa (§§ 7 a 11), Ústredná rada odborov môže určiť, ak je potrebné, ktorý iný odborový orgán a v akom rozsahu bude rozhodovať o dávkach nemocenského poistenia.

V dobe od 1. januára 1957 do 31. decembra 1960 sa pre účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zárobok zamestnanca v zahraničí suma, ktorá zodpovedá podľa rozhodnutia príslušného ústredného úradu alebo orgánu vydaného v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia funkčnému platu určenému v platnom platovom poriadku pre funkcie, ktoré zamestnanec v zahraničí vykonával v uvedenej dobe.

Dôchodky, na ktoré vznikol zamestnancom v zahraničí nárok v dobe od 1. januára 1957 do 31. decembra 1960, sa na žiadosť dôchodcu znova vymerajú s účinnosťou od 1. januára 1961 z priemerného ročného zárobku určeného zo súm, ktoré sa považujú za zárobok v dobe uvedenej v odseku 1.

Expertom, ktorí boli činní pre zahraničných zamestnávateľov v dobe od 1. januára 1957 do dňa účinnosti tejto vyhlášky, sa táto doba ich činnosti hodnotí ako doba poistenia (zamestnania) podľa tejto vyhlášky.

Zárobok expertov, ktorých sa týka odsek 1, sa aj za dobu pred účinnosťou tejto vyhlášky určí spôsobom uvedeným v § 9.

Povinnosti zamestnávateľa (závodu) vyplývajúce zo zhodnotenia činnosti podľa odseku 1 splní, najmä predloží evidenčný list o dobe zamestnania a zárobku, československá organizácia, ku ktorej zostal expert po dobu činnosti v zahraničí v pracovnom pomere, prípadne iná organizácia, ktorá tieto povinnosti prevzala alebo prevezme. Ak nie je taká organizácia, určí ju príslušný ústredný úrad alebo orgán.

Táto vyhláška sa nevzťahuje

Táto vyhláška sa rovnako nevzťahuje na pracovníkov, ktorí sú v dobe odchodu do zahraničia povinne poistení podľa predpisov o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých bádateľov, výkonných umelcov a artistov*) alebo podľa predpisov o nemocenskom a dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev a o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich**) a u ktorých aj po dobu ich činnosti v zahraničí zostávajú zachované predpoklady pre ďalšie trvanie tohto ich poistenia.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1961.