16/1959 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1959 do 31.12.2003
16
Zákon
z 26. marca 1959,
ktorým sa mení a doplňuje zákon o nemocenskom poistení zamestnancov
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Pri celkovom raste osobnej spotreby všetkého obyvateľstva je v záujme starostlivosti o deti, aby rýchlejšie rástla osobná spotreba rodín s nižšími príjmami, predovšetkým rodín s viacerými deťmi. Preto sa v súvislosti s inými opatreniami smerujúcimi k zvýšeniu osobnej spotreby nanovo upravuje aj výška prídavkov na deti.
Čl. II
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov sa mení a doplňuje takto:
1.
§ 30 znie:
„(1)
Prídavky na deti náležia zamestnancovi, ak má nezaopatrené deti (§ 31), má predpísaný pracovný úväzok (§ 33) a odpracoval určený počet pracovných dní (§ 34).
(2)
Prídavky na deti náležia tomu zamestnancovi, u ktorého sa k deťom prihliada podľa zákona o dani zo mzdy ako k vyživovaným osobám; inej osobe na tie isté deti prídavky neprináležia.
(3)
Zamestnancovi povolanému do služby v ozbrojených silách, s výnimkou príslušníkov ozbrojených síl z povolania, náležia na nezaopatrené deti prídavky, ak bol v posledných šiestich mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách zamestnaný aspoň 90 dní.“.
2.
§ 31 znie:
„(1)
Za nezaopatrené deti sa považujú vlastné i osvojené deti zamestnanca alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky; za rovnakých podmienok sa považujú za nezaopatrené deti vnukovia, ktorí sú úplnými sirotami alebo súrodenci, ktorí sú úplnými sirotami, a to zamestnanca alebo jeho manžela, ak sú v ich priamom zaopatrení.
(2)
Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do 25. roku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené vtedy, ak nemajú vlastný príjem vyšší než 200 Kčs mesačne a ak
a)
sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo
b)
sú pre nemoc alebo pre telesnú či duševnú chybu trvale neschopní na prácu.“.
3.
§ 32 znie:
„Prídavky sa neposkytujú na deti:
a)
na ktoré náleží sirotský dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov alebo o sociálnom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl, prípadne podľa obdobných predpisov;
b)
ktoré majú bezodplatné úplné internátne zaopatrenie z prostriedkov rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií;
c)
ktoré sú už dlhšie než šesť mesiacov v bezodplatnom úplnom zaopatrení liečebného alebo podobného ústavu.“.
4.
§ 35 znie:
„Prídavky na deti sú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, mesačne:
| pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú | na 1 dieťa | na 2 deti | na 3 deti | na 4 deti | na 5 detí |
| Kčs | Kčs | Kčs | Kčs | Kčs | Kčs |
| do 1400 | 70 | 170 | 430 | 690 | 950 |
| nad 1 400 do 2 200 | 70 | 170 | 400 | 640 | 880 |
| nad 2 200 do 3 000 | 70 | 170 | 370 | 590 | 830 |
| nad 3 000 do 3 800 | neposkytujú sa | 100 | 330 | 530 | 750 |
| nad 3 800 | neposkytujú sa | neposkytujú sa | 310 | 490 | 710 |
Pri viacerých deťoch sa zvyšuje suma prídavkov na deti, ktorá náleží zamestnancovi na 5 detí, na každé ďalšie dieťa
o 260 Kčs mesačne pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca do 1 400 Kčs,
o 240 Kčs mesačne pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca nad 1 400 Kčs do 3 000 Kčs a
o 220 Kčs mesačne pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca nad 3 000 Kčs.“.
5.
§ 36 ods. 1 znie:
„(1)
Zamestnancovi, ktorý je zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad 0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha), ako aj zamestnancovi, ktorý žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, náležia prídavky na deti len v týchto mesačných sumách:
| pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú | na 1 dieťa | na 2 deti | na 3 deti | na 4 deti | na 5 detí |
| Kčs | Kčs | Kčs | Kčs | Kčs | Kčs |
| do 3 000 | 38 | 86 | 144 | 212 | 290 |
| nad 3 000 do 3 800 | neposkytujú sa | 48 | 144 | 212 | 290 |
| nad 3 800 | neposkytujú sa | neposkytujú sa | 144 | 212 | 290 |
Prídavky na 6 detí sú 378 Kčs mesačne, na 7 detí 476 Kčs mesačne a zvyšujú sa na každé ďalšie dieťa o 108 Kčs mesačne.“.
6.
§ 51 ods. 1 a 2 znie:
„(1)
Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o peňažných dávkach; vo vykonávacích predpisoch sa podrobnejšie určí najmä:
a)
ktoré zložky príjmov tvoria zamestnancov zárobok započitateľný pre určenie nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny a pre určenie peňažnej pomoci v materstve a ako sa postupuje pri výpočte týchto dávok. Ústredná rada odborov môže určiť aj odchýlky, a to najmä na prípady, keď zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru;
b)
akou hodnotou sa pre určenie zárobku oceňujú naturálne požitky;
c)
ktoré doby sa započítavajú do neprerušeného zamestnania v tom istom podniku;
d)
ako sa uplatňuje nárok na jednotlivé peňažné dávky a ako sa tieto dávky vyplácajú.
(2)
Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o prídavkoch na deti; v nich sa ustanoví najmä:
a)
čo sa považuje za vlastný príjem dieťaťa;
b)
čo sa považuje za odpracovaný deň (smenu) a ako sa zisťuje splnenie podmienky určeného počtu odpracovaných dní (smien) pri osobitných úpravách pracovného pomeru;
c)
ktoré zložky príjmov sa považujú za hrubý zárobok rozhodný pre nárok na prídavky na deti alebo pre ich výšku, za ktoré obdobie sa tento zárobok zisťuje a na akú dobu sa podľa neho určuje výška prídavkov na deti;
d)
komu a ako sa prídavky na deti priznávajú, ak nárok na prídavky na to isté dieťa môže uplatniť viacej zamestnancov alebo ak dieťa nie je v priamom zaopatrení zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, ako aj v ktorých prípadoch sa prídavky na deti poskytujú odchylne od ustanovenia § 30 ods. 2 alebo § 32;
e)
za akých podmienok sa môžu prídavky na deti priznať na chovancov, vnukov alebo súrodencov;
f)
za akých podmienok a v akej výške možno prídavky na deti priznať a vyplácať na deti zdržujúce sa mimo územia Československej republiky;
g)
ako sa uplatňuje nárok na prídavky na deti a ako sa tieto prídavky vyplácajú.“.
7.
§ 53 ods. 1 znie:
„(1)
Nemocenské poistenie sa vykonáva v závodoch a v orgánoch Revolučného odborového hnutia.“.
8.
§ 63 ods. 3 znie:
„(3)
Ústredná rada odborov je oprávnená robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, a môže poveriť iné odborové orgány, aby takéto opatrenia robili v jednotlivých prípadoch.“.
Čl. III
Kde sa v zákone č. 54/1956 Zb. alebo v iných právnych predpisoch užíva výraz „rodinné prídavky“, nahradzuje sa tento výraz výrazom „prídavky na deti“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1959; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dolanský v. r.
Kopecký v. r.
Barák v. r.
Inž. Šimůnek v. r.
Inž. Jankovcová v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Plojhar v. r.
Dr. Šlechta v. r.
David v. r.
Ďuriš v. r.
Krajčír v. r.
Krosnář v. r.
Generálplukovník Lomský v. r.
Machačová v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Poláček v. r.
Štrougal v. r.
Uher v. r.
Beran v. r.
Jonáš v. r.
Dr. Kahuda v. r.
Reitmajer v. r.
Dr. Škoda v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Brabec v. r.
Inž. Černý v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ouzký v. r.
Pospíšil v. r.
Inž. Púčik v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dolanský v. r.
Kopecký v. r.
Barák v. r.
Inž. Šimůnek v. r.
Inž. Jankovcová v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Plojhar v. r.
Dr. Šlechta v. r.
David v. r.
Ďuriš v. r.
Krajčír v. r.
Krosnář v. r.
Generálplukovník Lomský v. r.
Machačová v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Poláček v. r.
Štrougal v. r.
Uher v. r.
Beran v. r.
Jonáš v. r.
Dr. Kahuda v. r.
Reitmajer v. r.
Dr. Škoda v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Brabec v. r.
Inž. Černý v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ouzký v. r.
Pospíšil v. r.
Inž. Púčik v. r.
