64/1958 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 06.11.1958 do 31.12.1970
64
Zákon
zo 17. októbra 1958,
ktorým sa mení a doplňuje zákon č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. 1
Zákon č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve sa mení a doplňuje takto:
1.
§ 2 ods. 2 znie:
„(2)
Minister financií môže v dohode s ministrom zahraničného obchodu povoliť výnimky z ustanovenia odseku 1.“.
2.
§ 2 ods. 4 znie:
„(4)
Len s povolením Ministerstva financií, a pokiaľ ide o prípady spadajúce podľa tohto zákona do pôsobnosti Ministerstva zahraničného obchodu, s povolením tohto ministerstva je dovolené vyvážať:
a)
cudzozemské peniaze a platobné dokumenty znejúce na inú než československú menu,
b)
drahé kovy (zlato, striebro a platinu v stave nespracovanom, ďalej v polotovaroch, v zmesi, v zliatine, v zlomkoch a pod., ako i v neplatných minciach, v ktorých je viac než 10 % rýdzeho striebra, alebo viacej než 1 % rýdzeho zlata alebo platiny), drahokamy, perly a výrobky z drahých kovov, drahokamov a perál, pokiaľ nejde o obchodné zásielky takýchto výrobkov podnikmi zriadenými pre prevádzanie zahraničného obchodu (ďalej len „podniky pre zahraničný obchod”),
c)
fondové hodnoty (najmä účastiny, obligácie, záložné listy, úrokové a dividendové kupóny a talóny), ďalej vkladné knižky, životné poistky, depozitné potvrdenky a plnomocenstvá pre nakladanie s majetkovými hodnotami v cudzine.“.
3.
§ 2 ods. 5 znie:
„(5)
Dovoz hodnôt uvedených v odseku 4 je voľný. Tieto hodnoty však sa musia pri dovoze ohlásiť a predložiť colným orgánom. Výnimky určuje minister financií v dohode s ministrom zahraničného obchodu.“.
4.
K § 2 sa pripojuje odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Dovezené cudzozemské peniaze, platobné dokumenty znejúce na cudziu menu a drahé kovy sa môžu v tuzemsku zameniť, prípadne speňažiť len prostredníctvom Štátnej banky československej alebo iných miest. Tieto miesta určí Ministerstvo financií, a ak ide o miesta v pôsobnosti iného ministerstva, v dohode s týmto ministerstvom. Vykonávacie predpisy určia, v ktorých prípadoch sa musí preukázať, že k zámene alebo k speňaženiu došlo.“.
5.
§ 3 znie:
§3
(1)
Organizácie poverené Ministerstvom financií môžu prijímať od cestujúcich do cudziny na ich vlastný náklad do úschovy hodnoty, ktorých vývoz je zakázaný alebo na vývoz ktorých nemajú povolenie (§ 2). Kde také orgány nie sú zriadené, je na to oprávnená colnica. Podmienky úschovy sa spravujú Občianskym zákonníkom (§ 422 a nasl. Obč. zák.).
(2)
Hodnoty nevyzdvihnuté do jedného roka od prevzatia do úschovy pripadajú štátu.“.
6.
§ 4 ods. 1 tretia veta znie:
„Platby z dôvodov patentových alebo známkovej a vzorovej ochrany, ako aj licenčné platby každého druhu, platby za technickú dokumentáciu, zlepšovacie návrhy a objavy a obdobné platby vykonáva Štátna banka Československá na podklade povolenia Ministerstva zahraničného obchodu.“.
7.
Za § 4 sa vkladá § 4a, ktorý znie:
§4a
(1)
Devízoví tuzemci (§ 5 ods. 1) a cudzozemci [§ 6 ods. 1 písm. b)] smú konať úhrady do cudziny a z cudziny v akejkoľvek mene len prostredníctvom Štátnej banky československej.
(2)
Devízoví tuzemci smú vyrovnávať pohľadávky a záväzky voči cudzine iným než v odseku 1 uvedeným spôsobom len s povolením Ministerstva financií; ak ide o prípady spadajúce podľa tohto zákona do pôsobnosti Ministerstva zahraničného obchodu, udeľuje takéto povolenie toto ministerstvo.“.
8.
§ 5 ods. 1 písm. c) znie:
„c)
speňažiť na výzvu Ministerstva financií spôsobom ním určeným nehnuteľnosti a iné majetkové hodnoty, ktoré majú v cudzine, ďalej fondové hodnoty splatné v cudzine (cudzozemské fondové hodnoty), nech sú kdekoľvek, alebo poslúchnuť jeho rozkaz, pokiaľ ide o iné naloženie s týmito hodnotami; pokiaľ ide o práva patentové, licenčné, známkové a vzorové, je pre výzvu alebo rozkaz kompetentné Ministerstvo zahraničného obchodu.“.
9.
§ 6 ods. 1 písm. a) znie:
„a)
pohľadávky voči cudzine, nehnuteľnosti a majetkové účasti, ktoré majú v cudzine, svoje cudzozemské fondové hodnoty a nároky voči cudzine na dedičstvo, na odkaz alebo na iné peňažné plnenia z akéhokoľvek dôvodu.“.
10.
§ 7 znie:
§7
(1)
Ministerstvo financií a orgány poverené podľa § 7a sú oprávnené za účelom dohľadu nad zachovávaním tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných vykonávať vonkajšiu i vnútornú prehliadku batožín, dopravných prostriedkov, listových a iných zásielok, ako i prehliadky osôb a kontrolu najmä obchodných a iných zápisov a dokladov; zároveň môžu vyžadovať od kontrolovaných a prehliadaných osôb potrebné vysvetlenia.
(2)
Oprávnenie podľa odseku 1 prislúcha aj Ministerstvu zahraničného obchodu v prípadoch, ktoré podľa tohto zákona spadajú do jeho pôsobnosti.
(3)
Pri vykonávaní prehliadok a kontrol (odseky 1 a 2) musia sa rešpektovať zákonné predpisy o ochrane slobody osobnej, domovej a tajomstva listového.
(4)
Štátne úrady a iné orgány sú povinné podporovať Ministerstvo financií a Ministerstvo zahraničného obchodu pri vykonávaní úloh uložených im týmto zákonom a oznamovať im na ich dožiadanie všetky potrebné údaje, pokiaľ tomu nebránia osobitné ustanovenia.“.
11.
Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie:
§7a
(1)
Minister financií sa splnomocňuje, aby na vykonanie tohto zákona vydal vykonávacie predpisy. Môže aj preniesť pôsobnosť vyplývajúcu zo zákona pre Ministerstvo financií na iný orgán; ak ide o orgán v pôsobnosti iného ministra, robí tak v dohode s týmto ministrom.
(2)
Minister zahraničného obchodu môže v dohode s ministrom financií vydať pre prípady, ktoré podľa tohto zákona spadajú do jeho pôsobnosti, vykonávacie predpisy.
(3)
Generálny riaditeľ Štátnej banky československej môže so súhlasom ministra financií poveriť iné organizácie úlohami, ktoré je podľa tohto zákona povinná plniť Štátna banka československá.“.
Čl. 2
Minister financií sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona č. 107/1953 Zb. o devízovom hospodárstve.
Čl. 3
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister financií v dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Ďuriš v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Ďuriš v. r.
