Vládne nariadenie, ktorým sa ustanovujú zásady pre účtovnú evidenciu (účtovné zásady)

Neustálym rozvojom socialistických výrobných síl a výrobných vzťahov a rozširovaním účasti pracujúcich na riadení hospodárstva zvyšujú sa úlohy a význam účtovnej evidencie. Účtovná evidencia je významným nástrojom v rukách pracujúcich pre zabezpečovanie neustáleho rozvoja a zdokonaľovania výroby, zvyšovania jej efektívnosti, prehlbovania socialistických vzťahov vo výrobe a rozdeľovania a zvyšovania účasti pracujúcich na riadení a kontrole hospodárskych procesov. Správne organizovaná účtovná evidencia napomáha zvyšovať a účinne využívať vlastné zdroje podnikov a upevňovať jednotu záujmov jednotlivcov a podnikov so záujmami rozvoja celej spoločnosti.

Pre plnenie svojich úloh organizuje sa účtovná evidencia ako odbor národohospodárskej evidencie jednotne podľa zásad stanovených týmto nariadením.

Úlohou účtovnej evidencie je vyjadrovať hospodárske procesy uzavretou sústavou vzájomne spätých hodnotových, prípadne aj naturálnych ukazovateľov. Účtovná evidencia musí pritom poskytovať podklady pre riadenie jednotlivých podnikov, ostatných organizácií a ich zložiek i národného hospodárstva vcelku, pre sledovanie a kontrolu priebehu plnenia štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a štátneho rozpočtu a pre ich zostavovanie.

Ako nástroj pre riadenie a kontrolu v rukách riadiacich orgánov a všetkých pracujúcich musí účtovná evidencia najmä

Účtovná evidencia sa vedie podľa podvojnej sústavy, pričom sa v nej hospodárske prostriedky rozlišujú so zreteľom na ich zloženie (aktíva) a zdroje (pasíva).

Účtovná evidencia sa musí viesť na podklade riadnych účtovných dokladov dochvíľne a hospodárne.

Účtovné zápisy v bežnej účtovnej evidencii, účtovné výkazy, ako i účtovné doklady a ostatné písomnosti účtovnej evidencie musia byť úplné, pravdivé, zrozumiteľné, prehľadné a ľahko kontrolovateľné.

Viesť účtovnú evidenciu ako uzavretý celok a zostavovať o svojom hospodárení účtovné výkazy sú povinné organizácie uvedené v § 2 písm. a) až c).

To isté platí pre spoločenské organizácie [§ 2 písm. d)], pokiaľ sú samostatne plánujúcimi a hospodáriacimi jednotkami, a pre ďalšie organizácie [§ 2 písm. e)], ktoré budú určené predpismi vydanými podľa tohto nariadenia.

Pri vykonávaní účtovných zápisov v bežnej účtovnej evidencii treba zabezpečiť ich vecné usporiadanie v syntetickej a analytickej evidencii a zásadne aj ich časové usporiadanie.

Účtovné zápisy sa vykonávajú v účtovných knihách. Účtovné knihy sa môžu viesť ako voľné listy alebo ako viazané knihy, prípadne ako zostavy vyhotovované na strojoch na dierkové štítky alebo na samočinných počítačoch. Formou týchto zostáv sa môžu vyhotovovať i účtovné doklady a ostatné písomnosti bežnej účtovnej evidencie, pokiaľ to ich povaha pripúšťa.

Za správnosť a prípustnosť uskutočnených operácií zachytených v účtovných dokladoch sú priamo zodpovední pracovníci, ktorí vykonanie týchto operácií v rámci svojej právomoci nariadili alebo schválili; títo pracovníci sú tiež povinní dôsledne a sústavne zabezpečovať kontrolu ich plnenia.

Pracovníci, ktorí vyhotovujú účtovné doklady alebo sa podieľajú na ich obehu a spracovaní, sú povinní ich skontrolovať z hľadiska ich vecnej správnosti, a to pred ich zaúčtovaním. Výnimočne možno účtovné doklady skontrolovať po zaúčtovaní

Vedúci organizácie určí s prihliadnutím na mieru závažnosti operácií a so zreteľom na zvláštne podmienky a potreby organizácie okruh operácií, pri ktorých musia pracovníci, ktorí vyhotovujú účtovné doklady alebo sa podieľajú na ich obehu a spracovaní, skontrolovať pred zaúčtovaním účtovných dokladov aj prípustnosť operácií zachytených v účtovných dokladoch.

Vedúci organizácie určí, ktorí pracovníci a v akom rozsahu budú kontrolovať účtovné doklady a operácie podľa odseku 3 a 4.

Ak zistí pracovník určený na kontrolu operácií neprípustnú operáciu overovanú účtovnými dokladmi, je povinný upovedomiť o tom pracovníka, ktorý ju nariadil alebo schválil; ak tento trvá na jej vykonaní alebo ak nesúhlasí s opatreniami na odstránenie následkov už uskutočnenej neprípustnej operácie, je pracovník určený na kontrolu operácií povinný upovedomiť o tom písomne vedúceho organizácie alebo jeho zástupcu a v závažných prípadoch aj príslušnú krajskú komisiu ľudovej kontroly a štatistiky (Mestskú komisiu ľudovej kontroly a štatistiky v Prahe), resp. Ústrednú komisiu ľudovej kontroly a štatistiky, ak ide o organizáciu podliehajúcu podľa ustanovenej pôsobnosti orgánov ľudovej kontroly*) iba jej kontrole.

Vedúci pracovníci vecne príslušných útvarov sú povinní poskytovať pracovníkom, ktorí kontrolujú vecnú správnosť účtovných dokladov alebo prípustnosť operácií, požadované vysvetlenia, prípadne odborné posudky.

Pokiaľ účtovní pracovníci neboli určení vedúcim organizácie na kontrolu vecnej správnosti účtovných dokladov alebo prípustnosti operácií, prekontrolujú pred zaúčtovaním účtovných dokladov oprávnenosť osôb, ktoré operácie nariadili, schválili alebo vykonali; súčasne skontrolujú úplnosť predpísaných náležitostí účtovných dokladov (pôvodných a zberných).

Bežná účtovná evidencia sa musí sústavne kontrolovať, či sa vedie vecne i formálne správne.

Účtovné výkazy sú súčasťou jednotného výkazníctva a ich základný obsah je určený jednotnou sústavou národohospodárskych ukazovateľov.

Účtovné výkazy zahrnujú údaje o stave hospodárskych prostriedkov, o výsledkoch hospodárenia, o nákladoch, o výnosoch, o plnení rozpočtu a iné hodnotové ukazovatele činnosti organizácií.

Ministerstvo financií v dohode so Štátnym úradom štatistickým určí, ktoré účtovné výkazy sa musia zostavovať pre potreby celoštátneho riadenia (štátne účtovné výkazy), aký majú obsah, za aké účtovné obdobie a ku ktorému dňu sa zostavujú, a určí alebo schvaľuje vzory týchto účtovných výkazov a smernice k nim; používať iné vzory štátnych účtovných výkazov nie je dovolené.

Hlavnou súčasťou účtovných výkazov je súvaha, ktorá podáva súhrnne stav aktív a pasív.

Súvaha jednotlivých organizácií sa zostavuje na podklade predvahy, ktorej údaje boli zosúhlasené s analytickou evidenciou.

Súhrnné účtovné výkazy zostavuje nadriadený orgán z preverených účtovných výkazov svojich podriadených organizácií, prípadne tiež z účtovných výkazov za vlastnú činnosť.

Štátne účtovné výkazy sa predkladajú vždy priamo nadriadenému orgánu. Ministerstvo financií určí, ktorým iným orgánom sa tieto výkazy tiež predkladajú.

Štátne účtovné výkazy sa musia predkladať v určených lehotách. Pokiaľ tieto lehoty neurčí Ministerstvo financií, upravia ich nadriadené orgány pre svoje podriadené organizácie. Nadriadené orgány tiež môžu lehoty určené Ministerstvom financií skrátiť svojim podriadeným organizáciám, pokiaľ je to účelné a vhodné.

Nadriadený orgán schvaľuje štátne ročné účtovné výkazy, ako i súhrnné ročné účtovné výkazy, ktoré mu predložili podriadené organizácie.

Ministerstvo financií upraví postup pri schvaľovaní štátnych účtovných výkazov (i súhrnných), účasť orgánov z odboru pôsobnosti iného ústredného orgánu na tomto schvaľovaní a určí lehoty, v ktorých tieto výkazy sa musia schváliť.

Základné prostriedky sa oceňujú zásadne skutočnou obstarávacou hodnotou. Opotrebenie základných prostriedkov, pri ktorých sa podľa osobitných predpisov vykonávajú odpisy, sa vyjadruje ako oprávky.

Nedokončené a dokončené investície a generálne opravy sa oceňujú skutočnými vlastnými nákladmi ich obstarania.

Zásoby (materiál, palivo, náhradné súčiastky, obaly, výrobky a zásadne i drobné a krátkodobé predmety, nedokončené výrobky, vlastné výrobky pôdohospodárskej výroby a tovar) sa v súvahe oceňujú skutočnými vlastnými nákladmi ich obstarania.

Ministerstvo financií upraví oceňovanie zásob (napr. plánovanými vlastnými nákladmi s oddeleným účtovaním oceňovacích odchýlok) v bežnej účtovnej evidencii a spôsob účtovania opotrebenia drobných a krátkodobých predmetov v používaní.

Ministerstvo financií môže v ekonomicky zdôvodnených prípadoch povoliť výnimky z ustanovenia odseku 1, najmä pokiaľ ide o oceňovanie hotových výrobkov.

Peňažné prostriedky v hotovosti, ceniny, pohľadávky, dlhy a ostatné aktíva a pasíva, ktorých sa netýkajú §§ 17 až 19, sa v účtovnej evidencii uvádzajú menovitou sumou.

Vyúčtovanie odpisov pohľadávok, dlhov a investičných nákladov, zúčtovanie nákladov a výnosov budúcich období, ako i vyúčtovanie mánk a škôd z poškodenia hospodárskych prostriedkov a iných škôd, upraví Ministerstvo financií.

Rezervy na náklady sa smú tvoriť, len keď to ustanoví alebo dá na to súhlas Ministerstvo financií.

Menovou jednotkou pre oceňovanie hospodárskych prostriedkov v účtovnej evidencii je československá koruna. S výnimkou súvahy a účtovných výkazov o výsledkoch hospodárenia je však v účtovnej evidencii organizácií, ktoré sú v hospodárskom styku s cudzinou, dovolené používať okrem toho aj cudziu menu.

Cudzia mena sa prepočítava na koruny československé kurzom platným v deň účtovania.

Inventarizácia hospodárskych prostriedkov sa musí vykonávať periodicky raz za kalendárny rok.

Nadriadené orgány môžu podľa potreby uložiť, aby periodické inventarizácie, najmä pri zásobách, sa vykonávali aj viackrát ročne.

Nadriadené orgány určia obdobie, v ktorých musia byť periodické inventarizácie vykonávané, prípadne i deň, ku ktorému musia byť vykonané, a to tak, aby sa zvlášte v ročných účtovných výkazoch zabezpečil súlad ich údajov so skutočnosťou.

Okrem inventarizácie podľa § 22 musí organizácia vykonať mimoriadnu inventarizáciu hospodárskych prostriedkov pri zmene pracovníkov priamo zodpovedných za tieto prostriedky, ďalej, ak ju nariadi Ministerstvo financií alebo nadriadený orgán, alebo v prípadoch určených osobitnými predpismi.

Inventarizácie hospodárskych prostriedkov vykonávajú inventarizačné komisie.

Rozdiely medzi skutočnými stavmi hospodárskych prostriedkov a ich stavmi podľa údajov účtovnej evidencie zistené pri inventarizácii (inventarizačné rozdiely) sa musia riadne vyúčtovať.

Ministerstvo financií stanoví zásady pre inventarizáciu hospodárskych prostriedkov a vyúčtovanie inventarizačných rozdielov. Ústredné orgány vydajú v medziach týchto zásad podrobné predpisy.

Písomnosti účtovnej evidencie, len čo nie sú potrebné na bežné učtárenské práce, sa usporiadane podľa vopred určeného poriadku ukladajú do uzamknuteľných miestností alebo do skriní oddelene od iných písomností (účtovný archív) a zapisujú sa do viazanej knihy (archívna kniha).

Pokiaľ sa v odsekoch 2 až 4 neustanovuje niečo iné, uschovávajú sa písomnosti účtovnej evidencie, a to

Účtovné doklady, prípadne aj iné písomnosti účtovnej evidencie, ktoré sú súčasťou technickej alebo právnej dokumentácie týkajúcej sa budov, stavieb a pozemkov, s výnimkou budov a stavieb dočasných, sa musia v účtovnom archíve uschovávať až do vyradenia príslušných inventárnych predmetov zo základných prostriedkov.

Účtovné doklady, prípadne aj iné písomnosti účtovnej evidencie, ktoré sa týkajú pohľadávok a dlhov, sa musia uschovávať i nad dobu päť rokov, ak trvá záručná lehota alebo nie je skončené reklamačné alebo sporné konanie alebo ak nie je pohľadávka alebo dlh zaplatený, a to do konca roku nasledujúceho po roku, v ktorom tieto skutočnosti sa skončili.

Knihy analytickej evidencie pohľadávok a dlhov, účtovné doklady, prípadne aj iné písomnosti účtovnej evidencie, ktoré vyplývajú z priameho styku s cudzinou z doby pred prvým januárom 1949, sa musia v účtovnom archíve uschovávať po dobu tridsať rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia primerane i pre úschovu písomností účtovnej evidencie týkajúcich sa doby predo dňom začiatku účinnosti tohto nariadenia, pokiaľ so zreteľom na doteraz platné uschovacie lehoty neboli do konca tohto dňa už vyradené (skartované).

Ministerstvo financií určí v dohode s Ministerstvom vnútra, ako sa postupuje pri vyraďovaní písomností účtovnej evidencie, ak prejde uschovacia lehota uvedená v § 26, a ako sa nakladá s týmito písomnosťami pri zániku organizácií alebo pri ich organizačných zmenách.

Ministerstvo financií riadi účtovnú evidenciu po stránke metodologickej; pritom dbá na zásady jednotného riadenia národohospodárskej evidencie.

Ministerstvo financií vykonáva dozor vo veciach účtovnej evidencie všetkých organizácií a je oprávnené preverovať jej stav a vyžadovať si pre tento účel potrebné doklady.

V spolupráci so Štátnym úradom štatistickým pôsobí Ministerstvo financií na zvyšovanie úrovne mechanizácie účtovnej evidencie z celoštátneho hľadiska.

Ústredné orgány v medziach predpisov vydaných Ministerstvom financií organizujú a riadia účtovnú evidenciu vo svojej pôsobnosti a kontrolujú jej stav.

Ostatné nadriadené orgány vykonávajú obdobnú pôsobnosť v medziach predpisov vydaných Ministerstvom financií a orgánmi ich riadiacimi.

Ocenenie hospodárskych prostriedkov v účtovnej evidencii vykonané podľa doterajších predpisov pred začiatkom účinnosti tohto nariadenia sa pokladá za vykonané podľa neho.

Ministerstvo financií vydá predpisy potrebné na vykonanie tohto nariadenia.

Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov určiť výnimky a odchýlky z ustanovení tohto nariadenia alebo v jednotlivých prípadoch takéto výnimky a odchýlky povoliť, prípadne môže pre organizácie, od ktorých nemožno pre malý rozsah ich činnosti požadovať, aby sa v plnej miere spravovali týmto nariadením, účtovnú evidenciu upraviť odchylne od zásad tohto nariadenia.

Zrušujú sa všetky predpisy, pokiaľ odporujú tomuto nariadeniu; najmä sa zrušuje vládne nariadenie č. 41/1952 Zb., ktorým sa ustanovujú zásady pre účtovnú evidenciu (účtovné zásady).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1959; vykonajú ho všetci členovia vlády.