Rozpočtový zákon na rok 1958

Finančné prostriedky sú stanovené štátnym rozpočtom ako základným finančným plánom štátu. Ich zdrojom je predovšetkým socialistická výroba a budovateľské úsilie pracujúceho ľudu. Slúžia pre hospodárne splnenie všetkých úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, pre urýchlenie rozvoja výrobných síl predovšetkým v ťažkom priemysle, pre podstatný vzostup poľnohospodárskej výroby a rozvoj jednotných roľníckych družstiev, na zavádzanie novej techniky do výroby, pre podstatný vzostup produktivity práce a tým pre trvalé zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúceho ľudu a na podporu úsilia o zachovanie mieru. Pre dosiahnutie týchto cieľov treba vo zvýšenej miere rozvinúť aktívnu účasť ľudu ako jediného hospodára a spoločenského vlastníka všetkého národného bohatstva na riadení hospodárstva a na správe štátu pre zabezpečenie ďalšieho rastu národného dôchodku.

Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa určujú sumou 94 725 167 000 Kčs, celkové výdavky sumou 94 530 552 000 Kčs, takže vyplýva prebytok 194 615 000 Kčs; v rámci štátneho rozpočtu sa určujú pre rozpočet Slovenska príjmy sumou 15 824 128 000 Kčs a výdavky sumou 17 516 836 000 Kčs; Slovenská národná rada môže zvýšiť príjmy nad určenú sumu a o tú istú sumu i výdavky.

V štátnom rozpočte sú obsiahnuté rozpočty národných výborov, ktorých príjmy i výdavky sú 31 025 377 000 Kčs; zvyšok rozpočtových prostriedkov, ktorý na národných výboroch prechádza do roku 1959, sa určuje sumou 441 800 000 Kčs.

Vláda určí pre vyrovnanie rozpočtov národných výborov podiely na štátnych príjmoch.

Výdavky možno uskutočňovať len do výšky súm určených v štátnom rozpočte.

Vláda môže povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre národné hospodárstvo a nekrytého v štátnom rozpočte, ak zabezpečí jeho úhradu vyššími príjmami alebo úsporami na iných výdavkoch v štátnom rozpočte, prípadne odsunutím iného menej naliehavého výdavku. Obdobne vláda môže povoliť zníženie niektorého príjmu štátneho rozpočtu, ak toto zníženie vyváži zvýšením iného príjmu štátneho rozpočtu alebo znížením výdavkov.

Vláda a každý jej člen, Sbor povereníkov a každý jeho člen, vedúci ostatných ústredných úradov a rady národných výborov, ako i vedúci odborov a správ rád národných výborov sú zodpovední za to, že v odbore ich pôsobnosti budú všetky plánované úlohy splnené hospodárne, že sa budú zisťovať a využívať rezervy v rozvíjajúcom sa hospodárstve, že príjmové sumy štátneho rozpočtu budú prinajmenej dosiahnuté a výdavkové sumy nebudú - s výnimkou prípadov prípustných podľa tohto zákona - prekročené.

Rozpočtové prostriedky možno použiť len do konca roku 1958, a to len na úhradu výdavkov zročných do konca tohto roku.

Úhrada výdavkov, ktoré majú a podľa ustanovení tohto zákona môžu byť uskutočnené z rozpočtu na rok 1958, nesmie byť odsunutá na ťarchu rozpočtových prostriedkov nasledujúceho roku.

Poukazovať peniaze na úhradu výdavkov zročných po 31. decembri 1958 alebo tvoriť akýmkoľvek spôsobom rezervy z úspor na rozpočtových prostriedkoch nie je prípustné.

Pri návrhoch zákonov, zákonných opatrení Predsedníctva Národného zhromaždenia, zákonov Slovenskej národnej rady, vládnych nariadení, vládnych uznesení, nariadení Sboru povereníkov, uznesení Sboru povereníkov, nariadení ministrov, nariadení povereníkov, vyhlášok a pri všetkých opatreniach ústredných úradov, ako aj pri návrhoch uznesení národných výborov a ich rád musia sa s najväčšou zodpovednosťou zvážiť a v návrhoch vyjadriť aj ich dôsledky hospodárske a finančné. Dôsledky týchto opatrení, najmä pre výdavky, prípadne pre príjmy štátneho rozpočtu, pre bilanciu príjmov a výdavkov obyvateľstva alebo pre úverový plán treba vyčísliť a výpočet pripojiť k návrhu opatrenia. Pri každom navrhovanom opatrení sa musí skúmať, či jeho povaha pripúšťa zavedenie nových rozpočtových príjmov, a v kladnom prípade musia byť tieto nové príjmy vždy navrhnuté.

Pri všetkých opatreniach uvedených v odseku 1, ktorými sa zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy štátneho rozpočtu, musí byť zároveň určená úhrada zvýšeného výdavku alebo náhrada úbytku príjmov.

Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním svojej pohľadávky voči štátu.

Ak národný výbor dosiahol alebo určite dosiahne vyššie príjmy, než určil jeho rozpočet alebo ak usporí na rozpočtovaných výdavkoch, pričom plnenie všetkých jeho plánovaných úloh je zabezpečené, môže zostaviť doplnkový rozpočet.

Pre získanie vyšších príjmov ako zdrojov pre doplnkové rozpočty rozvíjajú národné výbory predovšetkým služby a miestnu výrobu a vytvárajú tak podmienky pre ďalší rozvoj hospodárstva a kultúry vo svojom obvode a tým pre rozšírenie svojej hospodárskej základne.

Doplnkový rozpočet musí byť vyrovnaný.

Doplnkový rozpočet národného výboru nižšieho stupňa schvaľuje rada národného výboru vyššieho stupňa.

Podrobnosti upraví minister financií smernicami, v ktorých určí aj postup pri prevode nevyčerpaných prostriedkov doplnkových rozpočtov do nasledujúceho roku. V smerniciach môže tiež povoliť odchýlku z ustanovenia odseku 4.

Vláda urobí vhodné opatrenia pre štátne hospodárenie v dobe od 1. januára 1959 do vyhlásenia rozpočtového zákona na rok 1959, ak nebude rozpočtový zákon na uvedený rok vyhlásený pred 1. januárom 1959. Pre toto obdobie platia obdobne ustanovenia §§ 4, 6, 7, 8 a 12.

Ustanovenie § 10 ods. 2 zákona č. 83/1952 Zb. o rozpočtoch národných výborov sa zrušuje a nahradzuje týmto znením:

Vládne nariadenie č. 108/1953 Zb. o fondoch dlhodobého úveru pre výrobné a spotrebné družstvá sa zrušuje.

Organizáciu, úlohy a hospodárenie fondov dlhodobého úveru pre organizácie výrobného družstevníctva upravujú štatúty, ktoré vydá minister financií v dohode s predsedom Ústredného sväzu výrobných družstiev pre fondy v českých krajoch a povereník financií v dohode s predsedom Slovenského sväzu výrobných družstiev pre fondy na Slovensku.