79/1957 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1969 do 31.12.1970
79
Zákon
z 19. decembra 1957
o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon)
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Prvý oddiel
Úvodné ustanovenia
§1
Rozvoj výroby a rozvodu elektriny a jej užívania je jedným zo základným predpokladov pre dosiahnutie vyššej technickej úrovne výroby a tým i rozvoja celého národného hospodárstva a rastu hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. Plánovitý rozvoj národného hospodárstva vyžaduje zabezpečenie stáleho dostatočného predstihu rozvoja ostatných odvetví národného hospodárstva. Na dosiahnutie týchto cieľov a pre zabezpečenie dostatku energie, najmä elektrickej, pre uspokojenie potrieb národného hospodárstva treba urýchliť výstavbu energetických diel, hospodárne ich využívať a sa starať o plynulú a kvalitnú dodávku elektriny a o jej hospodárnu spotrebu.
§2 Energetické diela
(1)
Energetickými dielami pre výrobu alebo rozvod elektriny (ďalej len „energetické diela“) sa v tomto zákone rozumejú:
a)
výrobne elektriny,
b)
zariadenia pre rozvod elektriny (§ 3) alebo ich časti, pokiaľ slúžia alebo sú určené na dodávku elektriny viac odberateľom (ďalej len „zariadenia pre verejný rozvod elektriny“) a
c)
elektrické prípojky (§ 4)
s príslušenstvom.
(2)
Za energetické diela podľa predchádzajúceho odseku sa nepovažujú:
a)
drobné zariadenia na výrobu elektriny, ktoré majú pre zásobovanie širšieho okruhu spotrebiteľov elektrinou vzhľadom na svoju malú výkonnosť nepatrný hospodársky význam,
b)
elektrické zariadenia, ktoré sú pripojené na elektrickú prípojku a slúžia alebo sú určené na odber elektriny (ďalej len „odberné elektrické zariadenia“),
c)
elektrické zariadenia slaboprúdové a
d)
telekomunikačné zariadenia akéhokoľvek napätia.
§3 Zariadenia pre rozvod elektriny
Zariadením pre rozvod elektriny sa rozumie zariadenie pre prenos, premenu a rozvádzanie elektriny, ako stanice (transformovne, spínacie stanice a meniarne) a elektrické vedenia.
§4 Elektrické prípojky
Elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré odbočuje od zariadenia pre verejný rozvod elektriny smerom k odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie odberných elektrických zariadení.
Druhý oddiel
Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel a niektorých iných zariadení pre rozvod elektriny
§5 Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel energetickými podnikmi
Energetické diela zriaďujú a prevádzajú, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky (ďalej len „energetické podniky“).
§6 Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel inými organizáciami
(1)
Energetické diela, ktoré nie sú v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, v správe energetických podnikov (ďalej len „závodné energetické diela“), budú naďalej prevádzať doterajší prevádzatelia, pokiaľ pre organizácie socialistického sektora neurčí Ministerstvo energetiky po dohode s kompetentným ústredným úradom alebo orgánom niečo iné a pokiaľ sa na tieto diela nevzťahujú ustanovenia § 35 ods. 1 tohto zákona.
(2)
Iné organizácie než energetické podniky môžu novo zriaďovať alebo podstatne rozširovať energetické diela a potom ich prevádzať len so súhlasom Ministerstva energetiky alebo organizácie ním poverenej, ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak sa tým docieli hospodárnejšia výroby alebo rozvod elektriny alebo ak nemožno inak zabezpečiť dodávku elektriny, prípadne pary na účelovú výrobu prevádzateľa. Udelenie súhlasu možno viazať na splnenie určitých podmienok, najmä na zabezpečenie dodávky elektriny do zariadení pre verejný rozvod elektriny.
(3)
Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.
(4)
Súhlas podľa odseku 2 nenahradzuje prejednanie a povolenie stavby ani povolenie na jej uvedenie so trvalej prevádzky (užívania) podľa osobitných predpisov.
(5)
Vláda určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nezriaďuje energetický podnik elektrické prípojky alebo zariadenia pre verejný rozvod elektriny.
§7 Zriaďovanie a prevádzanie zariadení pre neverejný rozvod elektriny
(1)
Zariadenia pre rozvod elektriny, ktoré slúžia alebo sú určené pre vlastnú prevádzkovú potrebu spotrebiteľa s výnimkou elektrických prípojok (ďalej len „zariadenia pre neverejný rozvod elektriny“) nie sú energetickými dielami podľa tohto zákona a nevyžadujú na zriadenie alebo prevádzanie súhlas podľa § 6 ods. 2. Mimo obvodu prevádzkovateľovho objektu (nehnuteľnosti) môžu sa však zriaďovať alebo prevádzať po predchádzajúcom prejednaní s energetickým podnikom, v rozvodnej oblasti ktorého je objekt (nehnuteľnosť), a len vtedy, ak nebránia tomu vážne dôvody, najmä ak nie je zriadenie alebo prevádzanie týchto zariadení v rozpore s plánovitou a hospodárnou výstavbou energetických diel alebo s ich hospodárnym a účelným využitím.
(2)
Ministerstvo energetiky môže určiť, v ktorých prípadoch a za akých podmienok nie je potrebné pre zriadenie alebo prevádzanie zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku prejednanie s energetickým podnikom.
§8 Zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie
O zriaďovaní a prevádzaní zariadení slúžiacich alebo určených na osvetľovanie verejných priestranstiev (zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie) sa starajú výkonné orgány národných výborov. Energetické podniky nie sú investormi týchto zariadení, ani nehradia ich stavebné, prevádzkové a udržiavacie náklady.
Tretí oddiel
Riadenie výroby, rozvodu a spotreby elektriny
§9
Na zabezpečenie rovnováhy medzi spotrebou a výrobou elektriny určuje Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené spôsob a rozsah využitia všetkých energetických diel (§ 2 ods. 1) a ich výkonov a usmerňuje spotrebu elektriny. Pritom dbá najmä, aby v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva bolo zabezpečené plynulé zásobovanie národného hospodárstva a obyvateľstva elektrinou určenej akosti a aby bola docielená najhospodárnejšia výroba elektriny a jej účelné a hospodárne užívanie, a to s ohľadom na energetickú situáciu a najdokonalejšie využitie jednotlivých energetických diel a prírodných zdrojov energie.
§10 Energetický dispečing
(1)
Pri plnení úloh uvedených v § 9 Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené dispečersky riadia prevádzku energetických diel v správe energetických podnikov a závodných energetických diel, prípadne odberných rozvodných zariadení (staníc), ktoré sú zapojené do spoločného energetického systému.
(2)
Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené sú oprávnené rozkazovať podľa dispečerských poriadkov prevádzateľom diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku zvýšenie, zníženie, prechodné zastavenie alebo opätovné začatie výroby elektriny a určovať spôsob jej rozvodu; pri závodných energetických dielach určujú aj rozsah a časový priebeh dodávky elektriny do spoločného energetického systému. Pri vykonávané týchto opatrení prihliadajú v závodných energetických dielach k technologickej potrebe a zabezpečeniu účelovej potrebe a zabezpečeniu účelovej výroby prevádzateľa tak, aby sa dosiahlo účelné a hospodárne využitie závodných energetických diel z celoštátneho hľadiska.
(3)
Podrobnosti dispečerského riadenia upravuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi dispečerskými poriadkami, ktoré sú záväzné pre všetkých prevádzateľov energetických diel.
§11
(1)
Prevádzatelia energetických diel, odberných elektrických zariadení na ne pripojených, ako i ostatných zariadení pre neverejný rozvod elektriny sú povinní udržiavať a prevádzať tieto diela a zariadenia spôsobom a v stave, ktoré zodpovedajú technickej a hospodárskej účelnosti, a robiť po dohode s energetickým podnikom opatrenia, ktoré umožňujú úplné využívanie týchto zariadení.
(2)
Prevádzatelia energetických diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku sú povinní spravovať sa prevádzkovými pravidlami, ktoré vydáva Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
§12 Zrušenie závodných energetických diel
(1)
Závodné energetické dielo alebo jeho časť nesmú byť zrušené, dlhodobe zastavené alebo premiestnené bez súhlasu Ministerstva priemyslu.
(2)
Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela, najmä diela menšieho hospodárskeho významu, nie je potrebný súhlas podľa predchádzajúceho odseku.
§13 Uvedenie zastavených závodných energetických diel do prevádzky
Ministerstvo priemyslu môže nariadiť, ak to vyžaduje naliehavá potreba v zásobovaní národného hospodárstva a obyvateľstva elektrinou, aby závodné energetické dielo, ktorého prevádzka bola zastavená, bolo opäť uvedené do prevádzky; pritom určí, prihliadajúc k hospodárnosti, vlastníkovi (správcovi) diela technické a hospodárske podmienky a spôsob uvedenia diela do prevádzky.
§14 Hospodárenie s elektrinou
(1)
Odberatelia elektriny vo veľkom a organizácie socialistického sektora, i keď neodoberajú elektrinu vo veľkom, sú povinní prispôsobiť odber elektriny súčasnej energetickej situácii, dbať pritom na pokyny dodávateľa, užívať elektrinu hospodárne a upraviť podľa toho svoje zariadenia a spotrebiče.
(2)
Odberatelia elektriny vo veľkom sú tiež povinní plánovať a vykonávať opatrenia technicky a hospodársky účelné na lepšie využitie elektriny, najmä sú povinní vytvárať progresívne normy spotreby elektriny a upravovať a registrovať zaťaženia podľa pokynov dodávateľa.
(3)
Ministerstvo energetiky upravuje hospodárenie s elektrinou smernicami, ktoré vydáva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
§15
Ministerstvo energetiky, organizácie ním poverené a výkonné orgány národných výborov sú oprávnené požadovať od prevádzateľov energetických diel a od odberateľov elektriny informácie a podklady nutné na plánovanie a riadenie výroby, rozvodu a spotreby elektriny.
Štvrtý oddiel
Styk s odberateľmi
§16 Dodávka elektriny odberateľom
Organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky dodávajú elektrinu v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na základe dojednanej zmluvy všetkým odberateľom, u ktorých sú splnené podmienky pre účelné a hospodárne pripojenie ich zariadení k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, ak vyhovuje zariadenie odberateľa bezpečnej a hospodárnej dodávke a ak tomu nebránia okolnosti, ktoré dodávateľ nemohol bez svojho zavinenia odvrátiť ani zdolať.
§17 Podmienky pre pripojovanie odberateľov
Energetické podniky pripojujú odberné elektrické zariadenia k zariadeniam pre verejný rozvod elektriny v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva podľa pripojovacích podmienok, ktoré určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
§18 Podmienky pre dodávku a odber elektriny
(1)
Podmienky pre dodávku a odber elektriny v drobnom a vo veľkom určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
(2)
Podmienky môžu určiť najmä:
a)
povinnosť odberateľa zložiť primeranú zábezpeku na odber elektriny a prenajaté meracie zariadenia;
b)
povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu ako náhradu škody, ktorej výšku nemožno presne zistiť, alebo ako náhradu za spôsobené drobné škody na zariadeniach energetických podnikov;
c)
prípady , v ktorých môže dodávateľ prerušiť alebo zastaviť dodávku elektriny.
§19
Pri zmene napätia alebo druhu elektriny vykonávanej v záujme technického rozvoja alebo zjednotenia energetického systému sú vlastníci pripojených odberných rozvodných zariadení a spotrebičov povinní upraviť na svoj náklad v určených primeraných lehotách svoje zariadenia a spotrebiče tak, aby vyhovovali uvedeným zmenám.
§20
(1)
Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov musia vyhovovať požiadavkám bezpečnosti a hospodárnosti podľa osobitných predpisov a štátnych technických noriem.
(2)
Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických spotrebičov podliehajú po stránke bezpečnosti odbornému technickému dozoru podľa osobitných predpisov.
§21
Na odbernom rozvodnom zariadení, ktorým prechádza nemeraná elektrina, nesmú sa vykonávať žiadne práce ani opatrenia bez predchádzajúceho súhlasu energetického podniku, na zariadenie ktorého pre verejný rozvod elektriny je odberné rozvodné zariadenie pripojené.
Piaty oddiel
Spoločné ustanovenia
Oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam
§22
(1)
Energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:
a)
stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;
b)
vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté;
c)
odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).
(2)
Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
(3)
Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu vedenia (§ 32 ods. 1). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia.
(4)
Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný, vymedzí ho povoľujúci orgán.
(5)
Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
§23
(1)
Pred výstavbou vedenia sú vlastníci (užívatelia) pozemkov povinní v rozsahu a v lehote určenej v povolení na stavbu energetického diela okliesniť, prípadne vyrúbať a odstrániť na náklad energetického podniku stromovie, ktoré by mohlo vedenie ohrozovať.
(2)
Ak uplynie táto lehota márne, je energetický podnik oprávnený vykonať okliesnenie, prípadne vyrúbanie stromovia vlastným nákladom na nebezpečenstvo vlastníka alebo užívateľa pozemku.
§24
(1)
Za prevádzky vedenia okliesňujú stromovie na svoj náklad v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia energetický podnik, pokiaľ nedôjde s vlastníkom alebo užívateľom pozemku k inej dohode.
(2)
Rúbať a odstraňovať stromovie, ktoré by mohlo ohrozovať vedenie, sú za prevádzky vedenia povinní vlastníci a užívatelia pozemkov na žiadosť energetického podniku a na jeho náklad, a to v primeranej lehote ním určenej. Ak táto lehota uplynie márne, platí obdobne ustanovenie § 23 ods. 2. Rúbanie stromovia, pri ktorom by mohlo sa ohroziť vedenie alebo jeho prevádzka, smie sa vykonávať len po dohode s energetickým podnikom a za dozoru osoby ním ustanovenej.
(3)
Ak hrozí nebezpečenstvo z meškania, je energetický podnik sám oprávnený vyrúbať stromovie v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia, je však povinný upovedomiť o tom bez meškania vlastníka (užívateľa) pozemku.
§25
Pri výkone oprávnení podľa §§ 22 až 24 sú energetické podniky a nimi poverené osoby povinné čo najviac uchovávať nehnuteľnosti, ako i práva vlastníka alebo užívateľa.
§26
(1)
Vecné bremená podľa ustanovenia § 22 postihujú aj národný majetok; nezapisujú sa do pozemkových kníh a neplatia o nich predpisy o premlčaní a vydržaní.
(2)
Ak sa ocitne vecné bremeno zmenou okolností, za ktorých vzniklo, v hrubom nepomere k výhode energetického podniku, možno sa domáhať, aby energetický podnik vedenie zmenil alebo preložil. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o zmene (preložení) a o úhrade nákladov s tým spojených výkonný orgán krajského národného výboru.
§27 Vyvlastnenie
(1)
Pokiaľ na účely určené týmto zákonom nestačia oprávnenia podľa predchádzajúcich ustanovení, možno nehnuteľnosti a práva vyvlastniť, ak nedôjde k dohode.
(2)
Pre rozsah vyvlastnenia, pre vyvlastňovacie konanie a náhradu za vyvlastnenie, pre vstup na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a pre jej užívanie pred začatím vyvlastňovacieho konania platia, ak nie je ustanovené niečo iné, obdobne predpisy o územnom plánovaní a výstavbe obcí.
§28
(1)
Za skutočnú škodu spôsobenú na nehnuteľnosti alebo jej príslušenstve pri stavbe, prevádzke, opravách, zmene alebo odstraňovaní vedenia náleží poškodenému vlastníkovi alebo užívateľovi nehnuteľnosti náhrada.
(2)
Ak nedôjde o náhrade škody k dohode, rozhodne o náhrade výkonný orgán okresného národného výboru, na územnom obvode ktorého došlo k škode, na žiadosť, ktorú musí poškodený podať do 30 dní odo dňa, keď zistil rozsah škody, najneskoršie však 6 mesiacov odo dňa vzniku škody; ak nepodá žiadosť v týchto lehotách, nárok zaniká.
§29 Styk s komunikáciami, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami
(1)
Pri styku energetického diela s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami treba dbať na plynulosť a bezpečnosť prevádzky tak energetických diel, ako i komunikácií, vedení, vôd, vodohospodárskych diel a zariadení, ako i na možnosti ich riadneho udržiavania.
(2)
Podrobné podmienky styku energetických diel s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami, pokiaľ ich neurčujú štátne technické normy, upravia pravidlá, ktoré vydá Ministerstvo energeticky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
§30 Ochranné pásma
(1)
Energetické diela sa chránia ochrannými pásmami. V nich sú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi zakázané alebo obmedzené stavby, zariadenia, úpravy povrchu a porasty, ktoré by ohrozovali energetické diela a ich plynulú a bezpečnú prevádzku. Rovnakým spôsobom možno zakázať alebo obmedziť niektoré činnosti v ochranných pásmach alebo v ich blízkosti.
(2)
Povinnosti a obmedzenia v ochranných pásmach alebo v ich blízkosti vznikajú povolením na stavbu energetického diela; zanikajú zrušením diela.
(3)
Ak je rozsah ochranných pásiem alebo miera povinností a obmedzení sporná, vymedzí ich povoľujúci orgán.
§31
Pri projektovaní a výstavbe energetických diel treba dbať na to, aby boli čo najviacej vylúčené škodlivé vplyvy na poľnohospodárske a lesné hospodárstvo a na prírodné prostredie, aby boli uchovávané chránené časti prírody, vegetácia potrebná pre hygienickú ochranu a kultúrne pamiatky.
§32
(1)
Ustanovenia §§ 22 až 28 platia obdobne i pre iné organizácie štátneho socialistického sektora než energetické podniky, pokiaľ zriaďujú alebo prevádzajú na cudzích nehnuteľnostiach vedenie pre svoje vlastné prevádzky alebo zariadenie pre verejné elektrické osvetlenie.
(2)
Ustanovenia §§ 29 až 31 platia aj pre zariadenie pre neverejný rozvod elektriny, ktoré zriaďujú alebo prevádzajú iné organizácie štátneho socialistického sektora než energetické podniky mimo obvodu vlastného objektu (vlastnej nehnuteľnosti).
§33 Prenosné zariadenia pre rozvod elektriny
(2)
O podmienkach styku prenosného zariadenia s cudzími nehnuteľnosťami rozhodne, ak nedôjde k dohode, výkonný orgán okresného národného výboru.
(3)
Pri styku prenosného zariadenia s komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami platia obdobne ustanovenia § 29.
Šiesty oddiel
Záverečné ustanovenia
§34
(1)
Dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia [§ 22 ods. 1 písm. a)] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.
(2)
Ustanovenia o ochranných pásmach (§ 30) platia odo dňa začiatku účinnosti tohto zákona i pre energetické diela, ako i pre zariadenia pre neverejný rozvod elektriny uvedené v § 32 ods. 2, ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.
§35
(1)
Pokiaľ elektrické prípojky nízkeho napätia alebo ich časti sú vo vlastníctve niekoho iného než štátu, prechádzajú dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva štátu a správy energetického podniku, v rozvodnej oblasti ktorého sú zriadené.
(2)
Pokiaľ odberné rozvodné zariadenia alebo ich časti, ktoré sú pripojené na prípojku nízkeho napätia, sú vo vlastníctve štátu a v správe energetických podnikov, prechádzajú s výnimkou meracích prístrojov dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva majiteľov nehnuteľností, ktorých pripojeniu slúžia.
(3)
Prechod vlastníctva podľa odsekov 1 a 2 je bezodplatný.
(4)
Podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 prechádza dňom začiatku účinnosti tohto zákona i správa národného majetku, pokiaľ ide o elektrické prípojky nízkeho napätia a odberné rozvodné zariadenia na ne pripojené.
§36
Súkromní vlastníci stavieb a zariadení, ktoré budú pripojené k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, sú povinní prispievať v rozsahu určenom vykonávacími predpismi na úhradu nákladov spojených s vybudovaním zariadenia pre verejný rozvod elektriny nízkeho napätia a elektrických prípojok.
§37
Výkonné orgány krajských národných výborov môžu poveriť vykonávaním úloh, ktoré im prislúchajú podľa tohto zákona, výkonné orgány národných výborov nižších stupňov, ak sa tým docieli účelnejšie alebo hospodárnejšie plnenie týchto úloh.
§38
Vláda môže určiť nariadením, že sa tento zákon alebo niektoré jeho ustanovenia vzťahujú i na inú energiu než elektrickú alebo na iné energetické diela než pre výrobu alebo rozvod elektriny.
§39 Vykonávacie predpisy
(1)
Vláda určí rozsah ochranných pásiem energetických diel, povinnú úpravu ochranných pásiem a druhy činnosti, ktoré v nich alebo v ich blízkosti sú obmedzené alebo zakázané, prípadne môže vydať ďalšie predpisy na vykonanie tohto zákona.
(2)
Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
(3)
Podmienky a rozsah povinnosti platiť príspevok podľa § 36, ako i konanie o vyrubovaní a vyberaní príspevku, upraví minister financií po dohode s ministrom energetiky.
§40 Zrušovacie ustanovenia
(1)
Zrušujú sa predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, najmä:
a)
zákon č. 438/1919 Zb. o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich;
b)
zákon č. 187/1922 Zb. o zápise elektrických vedení všeužitočných elektrických podnikov do pozemkových kníh;
c)
zákon č. 237/1949 Zb. o sústavnej elektrizácii vidieka,
ako i predpisy vydané na ich vykonanie.
(2)
Nedotknuté zostávajú najmä tieto predpisy:
a)
vládne nariadenie č. 47/1952 Zb. o štátnej energetickej inšpekcii;
b)
vládne nariadenie č. 53/1952 Zb. o zaistení bezpečnosti a hospodárnosti prevádzky niektorých technických zariadení;
c)
vládne nariadenie č. 9/1953 Zb. o hlavných energetikoch,
ako i predpisy vydané na ich vykonanie.
§41 Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dolanský v. r.
Tesla v. r.
Kopecký v. r.
Uher v. r.
Inž. Jankovcová v. r.
Beran v. r.
Poláček v. r.
Jonáš v. r.
Barák v. r.
Reitmajer v. r.
Inž. Šimůnek v. r.
Dr. Škoda v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Inž. Černý v. r.
Plojhar v. r.
Dvořák v. r.
Dr. Šlechta v. r.
Dr. Kahuda v. r.
Bakuľa v. r.
Generál plukovník Lomský v. r.
David v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ďuriš v. r.
Ouzký v. r.
Krajčír v. r
Pospíšil v. r.
Krosnář v. r.
Inž. Púčik v. r.
Machačová v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Zatloukal v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Dolanský v. r.
Tesla v. r.
Kopecký v. r.
Uher v. r.
Inž. Jankovcová v. r.
Beran v. r.
Poláček v. r.
Jonáš v. r.
Barák v. r.
Reitmajer v. r.
Inž. Šimůnek v. r.
Dr. Škoda v. r.
Dr. Kyselý v. r.
Inž. Černý v. r.
Plojhar v. r.
Dvořák v. r.
Dr. Šlechta v. r.
Dr. Kahuda v. r.
Bakuľa v. r.
Generál plukovník Lomský v. r.
David v. r.
Dr. Neuman v. r.
Ďuriš v. r.
Ouzký v. r.
Krajčír v. r
Pospíšil v. r.
Krosnář v. r.
Inž. Púčik v. r.
Machačová v. r.
Dr. Vlasák v. r.
Dr. Nejedlý v. r.
Zatloukal v. r.