76/1957 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.03.1958 do 31.12.1982
76
Zákon
z 19. decembra 1957,
ktorým sa mení a doplňuje zákon o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 52/1949 Zb. o hlásení obyvateľstva a o povoľovaní pobytu cudzincom sa mení a doplňuje takto:
1.
Prvá časť znie:
„Prvá časť
Hlásenie obyvateľstva
§1 Hlásenie pobytu
(1)
Podľa tohto zákona je každý povinný hlásiť ohlasovaciemu orgánu (ďalej len „ohlasovňa") začiatok, zmenu a ukončenie pobytu v obci s vedľajšími ohlasovacími údajmi, a to spôsobom, s dokladmi a v lehotách určených vykonávacími predpismi. Pokiaľ tieto predpisy neustanovujú inak, vykonáva sa toto hlásenie na ohlasovacích tlačivách.
(2)
Každý je povinný vykonať všetky hlásenia úplne a pravdivo.
§2 Pobyt
Pobytom sa podľa tohto zákona rozumie ako pobyt trvalý (stále bydlisko), tak pobyt prechodný (dočasný pobyt mimo miesta stáleho bydliska).
§3 Ohlasovňa
(1)
Ohlasovňou je výkonný orgán miestneho národného výboru.
(2)
Ak to vyžaduje záujem riadnej evidencie obyvateľstva, môžu vykonávacie predpisy určiť za ohlasovňu iný orgán.
(3)
V hlavnom meste Prahe, Bratislave a v Brne je ohlasovňou kompetentný orgán verejnej bezpečnosti.
§4 Ubytovatelia
(1)
Ubytovateľom je:
a)
vlastník budovy alebo pozemku, pokiaľ ide o jeho nájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojej budove alebo na svojom pozemku ubytoval;
b)
nájomník alebo užívateľ bytu alebo inej miestnosti, pokiaľ ide o jeho podnájomníkov alebo iné osoby, ktoré vo svojom byte (svojej miestnosti) ubytoval;
c)
prevádzateľ ubytovacieho zariadenia, ktorý je zodpovedný za prevádzku podniku, ústavu alebo zariadenia poskytujúceho za odplatu či bezodplatne ubytovanie, pokiaľ ide o osoby, ktoré vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.
(2)
Vykonávacie predpisy určujú, ktoré iné osoby sa považujú za ubytovateľov a kto plní povinnosti ubytovateľa, ktorý v dome nebýva.
§5 Povinnosti ubytovateľov
(1)
Ubytovateľ je povinný dbať, aby všetky osoby, ktoré ubytoval, splnili v určenej lehote svoju povinnosť hlásenia pobytu.
Ak neohlási osoba hlásením povinná svoj pobyt v určenej lehote, je ubytovateľ povinný oznámiť to bez meškania ohlasovni alebo kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti.
(2)
Prevádzateľ ubytovacieho zariadenia je ďalej povinný:
a)
viesť domovú knihu a zapisovať do nej bez meškania pri ubytovaní ubytované osoby, keď riadne preukázali svoju totožnosť;
b)
na požiadanie predkladať domovú knihu alebo výpisy z nej kontrolným orgánom;
c)
bez meškania oznámiť kompetentnému orgánu verejnej bezpečnosti osobu, ktorá nepreukázala svoju totožnosť.
§6 Výnimky a úľavy
(1)
Ustanovenia prvej časti sa nevzťahujú na osoby ubytované podľa predpisov o ubytovaní vojska.
(2)
Vykonávacie predpisy môžu určiť ďalšie všeobecné výnimky a úľavy. V jednotlivých prípadoch alebo pre jednotlivé skupiny prípadov môže povoliť výnimky (úľavy) Ministerstvo vnútra alebo orgány ním poverené.
(3)
Pokiaľ ide o hlásenie obyvateľstva v pohraničnom území, môže Ministerstvo vnútra stanoviť osobitnú úpravu.
§7 Zvláštne hlásenie
(1)
Vykonávacie predpisy môžu určiť, že určitým dňom stratia platnosť všetky hlásenia pobytu alebo hlásenia pobytu niektorých osôb vykonané podľa doterajších predpisov. V takomto prípade sa na účely tohto zákona hľadí na osoby, u ktorých hlásenie pobytu stratilo takto určeným dňom platnosť, ako by ich pobyt v obci sa začal týmto dňom. Pre hlásenie, ktoré treba vykonať v tomto prípade, môžu vykonávacie predpisy určiť osobitné lehoty a určiť spôsob, údaje, doklady a miesto pre hlásenie odchylne od ustanovení tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných.
(2)
Vykonávacie predpisy môžu tiež určiť zvláštne hlásenie skutočností, ktoré sú potrebné na účely vojenskej správy.“.
2.
V § 21 na konci sa prečiarkuje časť vety za bodkočiarkou.
3.
§ 22 znie:
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marcom 1958; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Barák v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Barák v. r.
