Zákon o využití nerastného bohatstva (banský zákon) 1961

Vyhľadávanie a prieskum ložísk plánuje, organizuje a vykonáva štát prostredníctvom organizácií štátneho socialistického sektora.

Prieskumom ložiska sa zisťuje jeho rozsah, zásoby nerastu a ich úložné pomery a akosť, ako i ďalšie skutočnosti dôležité pre dobývanie ložiska.

Vyhľadávanie a prieskum ložísk treba vykonávať tak, aby sa vyhľadávacie alebo prieskumné práce nekrížili a aby boli účelne využité všetky poznatky získané skorším vyhľadávaním alebo prieskumom. Pre vyhľadávanie a prieskum ložísk musia sa využiť i poznatky získané geologickým prieskumom, ktorý sa vykonáva na iné účely.

Kto objavil ložisko vyhradeného nerastu mimo rámca štátom organizovaného vyhľadávania, je povinný oznámiť objav ložiska bez meškania ústrednému geologickému orgánu.

Taký objaviteľ ložiska dostane od ústredného geologického orgánu osvedčenie o objavení ložiska a odmenu. Pre výšku odmeny sú smerodajné výška vynaložených nákladov a rozsah práce, ktoré boli potrebné na objavenie ložiska a vedecký, technický alebo hospodársky význam objavu.

Vyhľadávanie a prieskum ložísk v územných obvodoch, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre obranu štátu, možno vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom kompetentného orgánu Ministerstva národnej obrany, prípadne Ministerstva vnútra.

Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy a medzištátne dohody, podľa ktorých v určitých chránených územiach je činnosť spojená s vyhľadávaním a prieskumom ložísk vylúčená, obmedzená alebo viazaná na osobitné povolenie (súhlas).

Prieskum ložísk nevyhradených nerastov môžu vykonávať okrem organizácií uvedených v § 6 aj vlastníci (užívatelia) pozemkov, v ktorých sú ložiská; to však len povrchovými prácami a len dokiaľ sa nerozhodlo (§ 13 ods. 1), že sa ložisko hodí na priemyslové dobývanie.

Ak vykonáva prieskum vlastník (užívateľ) pozemku, je povinný to vopred oznámiť výkonnému orgánu miestneho národného výboru; výsledok prieskumu oznámi prostredníctvom tohto orgánu ústrednému geologickému orgánu. Ostatné ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 8 sa na takýto prieskum nevzťahujú.

Vyhľadávanie a prieskum ložísk sa vykonávajú podľa štátneho plánu geologicko-prieskumných prác. Po určení tohto plánu sú organizácie, ktorým náleží vykonávať vyhľadávanie a prieskum ložísk, povinné bez meškania oznámiť miesto a čas plánovaných prác a pravdepodobný rozsah s nimi spojených zásahov do práv vlastníkov (užívateľov), na pozemkoch ktorých sa budú tieto práce vykonávať, ako i skutočné začatie, prerušenie a skončenie týchto prác výkonnému orgánu miestneho národného výboru, v územnom obvode ktorého ležia tieto pozemky.

Výkonný orgán miestneho národného výboru bez meškania upovedomí vlastníkov (užívateľov) pozemkov o oznámení podľa odseku 1; o ich námietkach alebo o námietkach, ktoré má z dôvodu všeobecného záujmu, upovedomí organizáciu, ktorá oznámila plánované vyhľadávanie alebo prieskum ložísk.

Ak nedôjde k dohode o námietkach, rozhodne spor o rozsah a spôsob zásahov do práv vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností a o námietkach z dôvodov všeobecného záujmu výkonný orgán okresného národného výboru.

Začatie, prerušenie a skončenie vyhľadávacích a prieskumných prác je organizácia, ktorá ich zamýšľa vykonať, povinná vopred oznámiť štátnej banskej správe.

Organizácie vykonávajúce vyhľadávanie a prieskum ložísk sú povinné

O uvedení použitej nehnuteľnosti do pôvodného stavu rozhoduje výkonný orgán okresného národného výboru. O náhrade škody, ak nedôjde k dohode, rozhodne súd, prípadne, ak ide o spor medzi organizáciami štátneho socialistického sektora, kompetentný arbitrážny orgán.

O tom, či sa preskúmané ložisko hodí na priemyslové dobývanie, rozhodne ústredný hospodársky orgán, do pôsobnosti ktorého spadá dobývanie dotyčného nerastu (ďalej len „ústredný hospodársky orgán“), na základe výpočtu zásob nerastných surovín schváleného podľa osobitných predpisov kompetentným geologickým orgánom.

Ústredný hospodársky orgán rozhodne po dohode so Štátnym úradom plánovacím, kedy sa začne dobývať ložisko; ďalej určí, ktorý podnik bude ložisko dobývať.

Ak ide o ložisko ležiace v územnom obvode uvedenom v § 8 ods. 1, rozhodne ústredný hospodársky orgán o čase, kedy sa začne dobývať ložisko, po dohode s Ministerstvom národnej obrany, prípadne s Ministerstvom vnútra.

Ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, je povinný predložiť kompetentnému výkonnému orgánu krajského národného výboru návrh na zabezpečenie ochrany ložiska.

Na zabezpečenie ochrany ložiska určí výkonný orgán krajského národného výboru chránené územie podľa predpisov o územnom plánovaní.

Zriaďovanie stavieb, banských diel a zariadení potrebných na otvorenie a vydobytie ložiska (výstavba ťažobných podnikov) sa spravuje predpismi o investičnej výstavbe. To isté platí o rekonštrukcii stavieb, banských diel a zariadení už vybudovaných.

Plánovacia a projektová príprava tejto investičnej výstavby musí okrem všeobecných náležitostí najmä

Výhradné ložiská (§ 5 ods. 1) dobýva štát zásadne prostredníctvom organizácií štátneho socialistického sektora.

Ústredný hospodársky orgán po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi môže prenechať využitie ložiska ľudovému výrobnému družstvu alebo podniku družstevnej organizácie, ak je takéto opatrenie odôvodnené potrebami národného hospodárstva; využitie ložiska môže takto prenechať i jednotnému roľníckemu družstvu, ak to vyžadujú potreby pôdohospodárskej výroby alebo výstavby.

Ložiská nevyhradených nerastov, dokiaľ sa nerozhodlo, že sa hodia na priemyslové dobývanie (§ 13 ods. 1), môžu dobývať povrchovými prácami vlastníci (užívatelia) pozemkov; jednotné roľnícke družstvá však len pre vlastnú potrebu alebo pre potrebu družstevníkov, prípadne pre potrebu susedných jednotných roľníckych družstiev a súkromní vlastníci (užívatelia) pozemkov len pre vlastnú potrebu.

Vlastník (užívateľ) pozemku môže prenechať dobývanie nerastov z takého ložiska inej osobe; tá je potom oprávnená dobývať z ložiska nerasty v rovnakom rozsahu, ako keby bola sama vlastníkom pozemku. Súkromní vlastníci (užívatelia) pozemkov nesmú požadovať náhradu za prenechanie ťažby nerastov, s výnimkou nákladov rekultivácie.

Pre dobývanie ložísk podľa odsekov 1 a 2 platia primerane ustanovenia § 8; ostatné ustanovenia banského zákona sa na ne nevzťahujú.

Ak sa má ložisko nevyhradeného nerastu dobývať priemyslovým spôsobom, najmä podzemnými prácami, treba postupovať podľa § 13.

Pre dobývanie výhradného ložiska sa určuje ťažobnému podniku (§ 16) dobývací priestor.

Dobývací priestor sa určuje na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a mocnosti ložiska, so zreteľom na jeho zásoby a tektoniku a s prihliadnutím na plánovanú kapacitu ťažobného podniku tak, aby nerast mohol byť z ložiska čo najhospodárnejšie vydobytý. Pri určení dobývacieho priestoru treba vziať zreteľ i na vydobytie susedných ložísk a na možný vplyv dobývania nerastov na povrch.

Dobývací priestor môže zahrnúť jedno alebo viac ložísk alebo ak je to vzhľadom na rozsah ložiska účelné, len časť ložiska; v takomto prípade musia dobývacie priestory, na ktoré je ložisko rozdelené, k sebe priliehať.

Dobývací priestor sa určí pre dobývanie určitého nerastu alebo skupiny nerastov, avšak dobývacie právo zahrňuje i ostatné druhy nerastov v dobývacom priestore. Len ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov iným ťažobným podnikom hospodárnejšie a pritom bezpečné, určí sa preň osobitný dobývací priestor.

Ťažobnému podniku sa určí jeden, prípadne viac dobývacích priestorov; ak je to účelné, určia sa jednotlivým závodom toho istého podniku samostatné dobývacie priestory.

Novovybudovaným ťažobným podnikom sa určí dobývací priestor v štádiu prípravy investičnej úlohy.

Dobývací priestor určí ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, po dohode so štátnou banskou správou na návrh organizácie, ktorá pripravuje investičnú úlohu; ak ide o určenie ďalšieho dobývacieho priestoru ťažobnému podniku už vybudovanému, podáva návrh tento podnik.

Dobývací priestor môže ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený, po dohode so štátnou banskou správou kedykoľvek zmeniť, ak prispeje takáto zmena k zhospodárneniu ťažby alebo k racionálnejšiemu využitiu ložiska.

O určení dobývacieho priestoru alebo o jeho zmene upovedomí ústredný hospodársky orgán výkonný orgán krajského národného výboru kompetentný na územné plánovanie.

V dobývacom priestore môže sa určiť ďalší osobitný dobývací priestor pre dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov len po dohode s ústredným hospodárskym orgánom, do odboru pôsobnosti ktorého spadá ťažba nerastov, pre ktorú už sa určil dobývací priestor; inak platia obdobne ustanovenia § 21.

Ak prevádzkou ťažobného podniku by bola ohrozená prevádzka v dobývacom priestore iného ťažobného podniku, určí štátna banská správa v súčinnosti so zúčastnenými ústrednými hospodárskymi orgánmi nevyhnutné opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia dotyčných ložísk.

V územných obvodoch, ktoré majú osobitnú dôležitosť pre obranu štátu, možno dobývací priestor určiť alebo meniť len so súhlasom kompetentného orgánu Ministerstva národnej obrany alebo Ministerstva vnútra.

V územiach, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov alebo podľa medzištátnych dohôd (§ 8 ods. 2), možno dobývací priestor určiť len pokiaľ tieto predpisy, prípadne dohody pripúšťajú v chránenom území dobývanie nerastov alebo s ním spojenú činnosť, a to po dohode s orgánmi, ktorým prislúcha ochrana dotyčných chránených záujmov; to platí aj pre zmeny dobývacieho priestoru.

V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 sa pri určení dobývacieho priestoru súčasne určia, pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie príslušných chránených záujmov, potrebné obmedzenia dobývania alebo osobitné technické podmienky pre jeho prevádzanie.

Ústredný hospodársky orgán, prípadne orgán ním poverený zruší po dohode so štátnou banskou správou dobývací priestor, ak bude dobývanie ložiska trvale zastavené, nech už pre vyčerpanie ložiska alebo z iných dôvodov.

Hranica dobývacieho priestoru na povrchu sa určuje uzavretým geometrickým obrazcom s priamymi stranami, ktorého vrcholy sa určujú súradnicami udanými v platnom súradnicovom systéme. Jeho priestorové hranice pod povrchom sa spravidla určia súvislými rovinami, ktoré prechádzajú povrchovými hranicami; výnimočne môžu sa určiť prirodzenými hranicami tvorenými plochou tektonických porúch ložiska.

Štátna banská správa môže nariadiť, aby hranice dobývacieho priestoru boli vyznačené pomedznými značkami na povrchu, prípadne i v podzemnom diele, najmä ak je to potrebné vo všeobecnom záujme alebo z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru, alebo z hľadiska záujmov ťažobných podnikov, ktorých dobývacie priestory spolu susedia.

Vyznačenie hraníc dobývacích priestorov s umiestnením pomedzných značiek vykonávajú banskí merači; náklady znášajú príslušné ťažobné podniky.

Vlastníci (užívatelia) nehnuteľností sú povinní bez náhrady trpieť umiestnenie pomedzných značiek hraníc dobývacích priestorov na svojich pozemkoch. Inak platia o zásahoch do práv vlastníkov (užívateľov) nehnuteľností a o náhrade škody spôsobenej pri vyznačovaní hraníc dobývacích priestorov primerane ustanovenia, ktoré upravujú tieto otázky pri vyhľadávaní a prieskume ložísk.

Pre evidenciu dobývacích priestorov a ich zmien vedie štátna banská správa knihy dobývacích priestorov.

Tretie osoby môžu do tejto evidencie nazrieť, prípadne možno im z tejto evidencie poskytnúť potrebné informácie alebo výpisy, len pokiaľ osvedčia, že to potrebujú na výkon svojich povinností alebo na ochranu svojich práv; pritom sa musí zabezpečiť zachovanie štátneho a hospodárskeho tajomstva.

Na zriaďovanie alebo rozširovanie stálych stavieb a iných zariadení, ktoré nepatria k prevádzke ťažobného podniku, na pozemkoch ležiacich v dobývacom priestore, pokiaľ by sa tým ohrozilo alebo sťažilo racionálne vydobytie ložiska, vydá kompetentný orgán rozhodnutie o umiestnení stavby, prípadne stavebné alebo iné povolenie, len ak tomu nebránia predpisy na stavebnú alebo inú činnosť v území ohrozenom účinkami dobývania nerastov a ak budú stavby a zariadenia zabezpečené proti týmto nepriaznivým účinkom. To platí aj pre zriaďovanie stavieb a iných zariadení v okolí dobývacieho priestoru, ak by na ne mohli pôsobiť účinky dobývania nerastov alebo ak by sa tým ohrozilo alebo sťažilo racionálne vydobytie ložiska. Povolenie vydáva kompetentný orgán vždy tiež po dohode so štátnou banskou správou.

Ak bola podľa predpisov o územnom plánovaní určená pre určité územie stavebná uzávera vzhľadom na očakávané následky dobývania nerastov, platí ustanovenie odseku 1 obdobne, i keď v tomto území nebol ešte určený dobývací priestor.

Ťažobný podnik je oprávnený vykonávať za účelom dobývania nerastov v určenom dobývacom priestore potrebné práce, zriaďovať na ten účel v jeho hraniciach, a ak je to nutné aj mimo neho, budovy a prevádzkové zariadenia, ktoré sú potrebné na otvorenie ložiska, vydobytie a na ďalšiu úpravu alebo zušľachtenie vyťažených nerastov, ako i na dopravu všetkých potrebných hmôt.

Predpisy o investičnej výstavbe zostávajú nedotknuté.

Ťažobný podnik je tiež oprávnený vykonávať v hraniciach svojho dobývacieho priestoru podrobný prieskum ložísk. Pre tento prieskum platia primerane ustanovenia §§ 8, 10 a 11.

Ťažobný podnik je povinný dobývať vo svojom dobývacom priestore nerasty, pre dobývanie ktorých mu bol dobývací priestor určený.

Ak bude pri dobývaní v dobývacom priestore objavené ložisko iného vyhradeného nerastu, než pre ktorý bol určený dobývací priestor, ťažobný podnik je povinný bez meškania to oznámiť ústrednému geologickému orgánu.

Ak sa po vykonanom prieskume zistí, že objavené ložisko možno dobývať a že dobývanie nerastov z tohto ložiska iným ťažobným podnikom by bolo nehospodárne, je ťažobný podnik povinný dobývať nerasty aj z tohto ložiska.

Ložisko sa musí dobývať hospodársky odôvodneným spôsobom tak, aby boli nerasty z ložiska racionálne vydobyté a riadne využité pri ďalšej úprave vykonávanej v ťažobnom podniku. Pritom dobývanie nesmie znemožniť alebo sťažiť dobývanie susedných ložísk.

Dobývanie ložiska sa nesmie zastaviť, bez toho, že by sa nezabezpečilo, že neskoršie jeho dobývanie bude technicky možné a hospodársky účelné, okrem prípadu, ak by zastavenie dobývania vyžadoval dôležitý záujem, predovšetkým bezpečnosť života alebo zdravia ľudí.

Ak by zamýšľanou otvárkou, prípravou a dobývaním alebo ich účinkami na povrch sa mohli poškodiť alebo zničiť povrchové objekty všeobecne užitočné, objekty a zariadenia dôležité pre plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva alebo chránené kultúrne pamiatky, alebo ak by sa mohli ohroziť alebo inak narušiť odtokové pomery vodných tokov alebo užívané vodné zdroje, môže ťažobný podnik tieto práce plánovať, len ak záujem na plánovanej ťažbe a racionálnom vydobytí ložiska prevyšuje záujem na ochrane takých povrchových objektov, prípadne vodných tokov alebo zdrojov. Pritom treba najmä prihliadať tiež na schválené územné plány.

Pokiaľ strety záujmov uvedené v odseku 1 sa už nevyriešili pri plánovacej a projektovej príprave výstavby ťažobného podniku (§ 15), je ťažobný podnik povinný pred zaradením príslušných prác do plánov otvárky, prípravy a dobývania sa dohodnúť s organizáciou, ktorá spravuje ohrozený objekt alebo zariadenie, prípadne s orgánom štátnej správy, ktorému náleží ochrana týchto záujmov, a dohodu predložiť na schválenie kompetentnému výkonnému orgánu krajského národného výboru.

Ak nedôjde k dohode, prípadne ak nebude dohoda schválená, rozhodnú ústredný hospodársky orgán nadriadený ťažobnému podniku a ústredné úrady, do pôsobnosti ktorých spadajú ohrozené objekty alebo záujmy, s prihliadnutím na stanovisko výkonného orgánu krajského národného výboru spoločne o tom, či ohrozený povrchový objekt alebo vodohospodársky záujem sa má chrániť, v akom rozsahu, prípadne po akú dobu.

Ťažobný podnik je povinný vypracúvať plány otvárky, prípravy a dobývania a v určenej lehote pred začatím plánovaných prác predkladať tieto plány štátnej banskej správe na schválenie. Otvárka, príprava a dobývanie bez schváleného plánu sú zakázané.

Plány otvárky, prípravy a dobývania musia zaisťovať riadne dobývanie ložiska (§ 32), zabezpečenie chránených objektov a záujmov (§ 23 ods. 3 a § 34), ako i bezpečnosť prevádzky (§ 44). Ak nevyhovuje plán týmto podmienkam, štátna banská správa ho neschváli.

Pokiaľ ide o zabezpečenie objektov a záujmov chránených podľa ustanovení § 34, postupuje štátna banská správa pri schvaľovaní plánov otvárky, prípravy a dobývania po dohode s kompetentným výkonným orgánom národného výboru, a ak ide o objekty slúžiace prevádzke železnice alebo spojov, po dohode s dopravným správnym úradom alebo s krajskou správou spojov.

Schválené plány otvárky, prípravy a dobývania sú pre ťažobný podnik záväzné a môžu sa zmeniť len so súhlasom štátnej banskej správy.

Ochranné opatrenia, ktoré sa majú vykonať na povrchovom objekte (stavebné zabezpečenie a pod.), prípadne na vodnom toku, určí kompetentný výkonný orgán národného výboru, a ak ide o objekty slúžiace prevádzke železnice alebo spojov, dopravný správny úrad alebo krajská správa spojov po dohode so štátnou banskou správou.

Pred zastavením prevádzky v hlavných banských dielach alebo v lome je ťažobný podnik povinný vypracovať a predložiť štátnej banskej správe na schválenie plán ich zabezpečenia alebo likvidácie. Plán dokončenia pôdnych úprav pozemkov za účelom ich rekultivácie schvaľuje výkonný orgán okresného národného výboru.

Ustanovenia § 35 ods. 1, 3 a 4 platia primerane.

Zamestnanci organizácií a iné nimi poverené osoby, ktoré sa preukážu potvrdením výkonného orgánu národného výboru, prípadne tiež povolením podľa osobitných predpisov, môžu na účely vyhľadávania, prieskumu a dobývania ložiska vstupovať na cudzie pozemky a vykonávať tam ich obhliadku a zameranie.

Pre plnenie úloh určených týmto zákonom môže organizácia nadobúdať nehnuteľnosti alebo práva k nehnuteľnostiam i vyvlastnením; ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je národným majetkom, získa organizácia potrebné oprávnenie prevodom správy.

O vyvlastňovacom konaní, o výške, spôsobe určenia a platenia náhrady za vyvlastnenie platia obdobne predpisy o vyvlastnení na účely výstavby obcí.

Organizácia je oprávnená

Banskými vodami sú všetky podzemné, povrchové a zrážkové vody, ktoré vnikli do banských priestorov hlbinných alebo povrchových, bez rozdielu, či sa tak stalo presakovaním alebo gravitáciou z nadložia, podložia alebo z boku alebo jednoduchým stekaním zrážkovej vody, a to až do ich spojenia s inými stálymi povrchovými alebo podzemnými vodami.

Ak je z hľadiska úložných pomerov ložiska, z hľadiska hospodárnosti alebo bezpečnosti prevádzky a z hľadiska technických a prevádzkových pomerov ťažobného podniku účelné, aby časť ložiska v jeho dobývacom priestore vydobyl iný ťažobný podnik s ním bezprostredne susediaci, alebo ak je potrebné, aby si ťažobný podnik zriadil pomocné banské dielo v dobývacom priestore iného ťažobného podniku, dohodnú sa o tom oba podniky. To platí primerane i pre vzájomné vzťahy medzi ťažobnými podnikmi a inými organizáciami.

Ak je niektoré z opatrení uvedených v odseku 1 z hľadiska racionálneho využitia ložiska alebo bezpečnosti prevádzky nevyhnutne potrebné, nariadi ich štátna banská správa po dohode s kompetentnými ústrednými hospodárskymi orgánmi.

Organizácia môže, ak je to hospodársky účelné a ak to pripúšťa jej vlastná prevádzka, dovoliť susednej organizácii spoluužívanie svojich banských diel a zariadení.

Ustanovenie § 41 ods. 2 platí obdobne.

Náklady na prevádzku a udržiavanie spoločne užívaných banských diel a zariadení znášajú zúčastnené organizácie v pomere, v ktorom ich užívajú. Ak nedôjde k dohode o rozdelení nákladov, rozhodne o ňom orgán obidvom podnikom spoločne nadriadený, a ak ide o podniky, ktoré nepodliehajú tomu istému ústrednému hospodárskemu orgánu, kompetentný arbitrážny orgán.

Organizácia je povinná viesť banské mapy svojich podzemných i povrchových banských diel a banskú meračskú a geologickú dokumentáciu a podľa postupu prác ich doplňovať.

Súbor banských máp musí okrem všetkých banských diel obsahovať povrchovú situáciu v rozsahu celého dobývacieho priestoru; ak treba očakávať vzhľadom na úložné pomery ložiska účinky dobývania i mimo hranice dobývacieho priestoru, musí banská mapa obsahovať povrchovú situáciu i v dosahu týchto účinkov.

Organizácia je povinná odovzdať jeden exemplár banskej mapy kompetentnému orgánu štátnej banskej správy a pravidelne ho doplňovať.

Ak schádzajú predpísané banské mapy, ak sú v nich závady alebo ak chýba meračská alebo geologická dokumentácia, môže štátna banská správa nariadiť ich zhotovenie, prípadne doplnenie banským meračom alebo geológom, ktorého určí, a to na náklad organizácie.

Ústredný hospodársky orgán a ním poverené organizácie sú oprávnené reprodukovať a rozmnožovať všetky mapy, ktoré potrebujú na vykonávanie činnosti upravenej týchto zákonom.

Organizácia je povinná pri vykonávaní činnosti, ktorá jej náleží podľa tohto zákona, dodržiavať zásady banskej techniky a bez meškania odstrániť nebezpečenstvo pre všeobecný záujem, najmä pre život alebo zdravie ľudí, vyvolané svojou prevádzkou a urobiť potrebné zabezpečovacie opatrenia.

O zvláštnych prevádzkových udalostiach ohrozujúcich všeobecný záujem, najmä bezpečnosť života alebo zdravia ľudí, ako aj o prihodivších sa nehodách je organizácia povinná bez meškania upovedomiť štátnu banskú správu.

Štátna banská správa dohliada na bezpečnosť prevádzky organizácií a v súčinnosti s orgánmi inšpekcie práce jednotnej odborovej organizácie vykonáva tiež odborný technický dozor nad bezpečnosťou pri práci.

Za dodržiavanie tohto zákona a predpisov podľa neho vydaných (ďalej len „banské predpisy“) zodpovedá vedúci organizácie a ostatní jej pracovníci podľa svojho funkčného a pracovného zaradenia; dozor vykonávajú orgány organizácii nadriadené.

Hlavný dozor nad dodržiavaním banských predpisov vykonáva štátna banská správa.

Organizácie sú povinné poskytnúť štátnej banskej správe na účely výkonu hlavného dozoru kedykoľvek nevyhnutne potrebnú súčinnosť a všetky potrebné materiály a dokumentáciu a podať všetky potrebné zprávy ako i vysvetlenia o otázkach svojej technickej prevádzky.

Pri výkone hlavného dozoru náleží štátnej banskej správe najmä:

Ak hrozí prevádzke organizácie alebo všeobecnému záujmu, najmä životu alebo zdraviu ľudí závažné nebezpečenstvo, alebo ak dôjde k závažnej nehode alebo závažnému úrazu, zisťuje štátna banská správa na mieste stav, príčiny a ich následky a dozerá na preventívnu alebo záchrannú akciu vykonávanú organizáciou.

O zistených závadách a o nariadených opatreniach upovedomí štátna banská správa vždy tiež orgán nadriadený organizácii.

Pokutu [§ 47 ods. 1 písm. b)] nemožno uložiť po uplynutí 4 mesiacov od zistenia, že bol banský predpis porušený, prípadne po uplynutí jedného roku od doby, keď bol porušený. Plynutie týchto lehôt sa pretrhuje začatím konania smerujúceho k uloženiu pokuty.

Pokutu uloženú zodpovednému pracovníkovi vymáha učtáreň jeho závodu na podklade právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty, a to zrážkou z platu až do 25 % jeho výšky. Zrážky včítane zrážok s predchádzajúcim poradím nesmú však byť vyššie, než koľko dovoľujú všeobecné predpisy o exekúcii na plat. Pokutu možno vymáhať tiež exekúciou. Pokuty pripadajú štátu.

O náhrade škody vyvolanej vyhľadávaním a prieskumom ložísk, výstavbou alebo likvidáciou banských diel a zariadení, dobývaním a ťažbou nerastov, ako aj ich úpravou a zušľachťovaním vykonávanými v súvislosti s dobývaním platia ustanovenia občianskeho zákonníka s odchýlkami uvedenými v ďalších ustanoveniach tohto oddielu.

Náhrada škôd na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch, osevoch a kultúrach sa poskytuje len v peniazoch.

Ak nemožno stavebný objekt uviesť do pôvodného stavu preto, že leží v území stavebnej uzávery, prípadne na území, kde sa budú i naďalej prejavovať vplyvy činnosti uvedenej v § 49, je organizácia povinná vykonať predbežné zabezpečenie objektu; uvedenie objektu do pôvodného stavu sa v takomto prípade vykoná až po doznení prvotných vplyvov tejto činnosti, prípadne po zrušení stavebnej uzávery.

Za poškodenie stavebného objektu, ktorý bol postavený bez predpísaného stavebného povolenia, prípadne bez dodržania podmienok určených v stavebnom povolení z hľadiska ochrany stavby proti účinkom činností uvedených v § 49, nie je organizácia povinná poskytnúť náhradu.

Za škodu sa považujú i náklady preventívne zabezpečovacích opatrení, ktoré je nutné vykonať na ohrozenej veci vzhľadom na očakávané následky činností uvedených v § 49.

Za škodu sa považuje i strata vody. Náhrada spočíva v obstaraní možnosti primeraného užívania vody z iného zdroja, prípadne v náhrade nákladov na takéto opatrenia. V pomere medzi organizáciami štátneho socialistického sektora sa strata vody považuje za škodu na základných fondoch.

Odstránenie a urovnanie škôd vyvolaných činnosťou uvedenou v § 49, pokiaľ ju vykonávajú organizácie štátneho socialistického sektora a škoda vznikne na majetku v správe iných organizácií štátneho socialistického sektora, môže vláda upraviť nariadením.

Do vydania tohto nariadenia platia pre odstránenie a urovnanie takých škôd vyvolaných činnosťou ťažobných podnikov štátneho socialistického sektora doterajšie predpisy o odstránení a urovnaní niektorých škôd vyvolaných prevádzkou banských podnikov a ustanovenia § 50 ods. 3 až 5.

Organizácie vykonávajúce rekultiváciu pôdy môžu nadobúdať do svojej správy nehnuteľnosti určené na rekultiváciu; o nadobúdaní nehnuteľností na účely rekultivácie pôdy platia obdobne ustanovenia § 39. Po vykonaní rekultivácie sú organizácie, ktoré ju vykonali, povinné previesť správu nehnuteľností na organizácie určené kompetentným výkonným orgánom krajského národného výboru.