Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) 1957

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viac osôb alebo len niektorej z viac vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov, ktoré sa týkajú tejto osoby alebo tejto veci a konania, ktoré predchádza onej časti uznesenia.

Nadriadený orgán, ktorý rozhoduje o sťažnosti, nemôže na jej podnet zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.

Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech tiež spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala neskoro len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, daným jej pri oznámení uznesenia.

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie a

Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia alebo konania, ktoré jej predchádza a možno ju oddeliť od ostatných častí, alebo ak sa sťažnosť týka len časti uznesenia (§ 160 ods. 2) alebo konania, ktoré jej predchádza, nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 obmedzí na túto časť.

Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, je povinný nahradiť štátu

Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody vyhlási minister vnútra v Úradnom liste Československej republiky.

Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) vyhlási minister spravodlivosti v Úradnom liste Československej republiky.

Kto podal celkom bezvýsledný návrh na obnovu konania, je povinný nahradiť štátu štátom preddavkované trovy paušálnou sumou (§ 165 ods. 3).

Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán verejnej starostlivosti o mládež.

Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný na žiadosť poškodeného nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní včítane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca.

O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (§ 167) a o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby [§ 165 ods. 1 písm. a)] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvej stolice.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak trovy určené paušálnou sumou [§ 165 ods. 1 písm. c), § 166 ods. 1] neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu predseda senátu súdu prvej stolice.

O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a o ich výške [§ 165 ods. 1 písm. b)], ako aj o výške trov spojených s výkonom väzby, rozhoduje správa nápravného zariadenia, v ktorom odsúdený odpykáva trest odňatia slobody alebo v ktorom bola vykonávaná väzba; na konanie sa použijú všeobecné predpisy o konaní vo veciach správnych.

Rozhodnutie podľa odseku 1 je vykonateľné správnou i súdnou exekúciou.

Rozhodnutie o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a o ich výške vydá správa nápravného zariadenia len za čas, v ktorom väzeň svojím zavinením spôsobil, že trovy výkonu trestu sa nemohli uhradiť z jeho pracovnej odmeny. O také zavinenie ide vtedy, keď je potrebné také stráženie väzňa, že sa mu nemôže poskytnúť pracovná príležitosť alebo keď väzeň bezdôvodne odopiera pracovať.

Po prerokovaní veci súd

Súd môže trestné stíhanie zastaviť tiež vtedy, ak sú tu okolnosti uvedené v § 192 ods. 2, alebo vec postúpiť, ak sú tu okolnosti uvedené v § 194 a súd považuje také vybavenie za postačujúce.

Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, pokiaľ nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému vec postúpil podľa § 199 ods. 1 písm. a) nadriadený súd, iba že by sa skutkový podklad pre posúdenie kompetencie medzitým podstatne zmenil.

Zastaviť trestné stíhanie z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. c) môže súd až vtedy, keď prokurátor, ktorému vec bola podľa § 199 ods. 1 písm. d) vrátená na došetrenie, predloží obžalobu znova, hoci ani po došetrení nie je podozrenie proti obvinenému dostatočne odôvodnené.

Ak je súd toho názoru, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, než podľa ktorého ho posudzovala obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak treba vzhľadom na odlišné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť, najmä z hľadiska možnej novej obhajoby. Ak nie je došetrenie veci potrebné, upozorní súd na možnosť odchylného právneho posúdenia skutku v uznesení o prijatí obžaloby.

Ak súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré úkony treba ešte vykonať.

Po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie sa vec vracia do stavu prípravného konania.

Došetrenie treba vykonať v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor.

Ak rozhodne súd, že obžalobu prijíma, prerokuje zároveň opatrenia potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania hlavného pojednávania a rozhodne, či účasť prokurátora na ňom je povinná a či obžalovaný musí mať obhajcu, a či by bolo možno hlavné pojednávanie konať, aj keby sa obžalovaný neustanovil (§ 217 ods. 4).

Ak je to potrebné, rozhodne tiež o vylúčení niektorej veci zo spoločného konania alebo o spojení veci na spoločné konanie, a o rozsahu, v akom sa bude na hlavnom pojednávaní vykonávať dokazovanie.

Pri predbežnom prerokúvaní obžaloby rozhodne súd vždy tiež o ďalšom trvaní väzby.

Ak podá prokurátor vo veci, ktorá mu bola súdom vrátená, obžalobu znovu, koná sa o nej za podmienok uvedených v § 196 nové predbežné prerokovanie.

Za týchto podmienok sa obžaloba znova predbežne prerokuje tiež na súde, ktorému bola vec podľa § 199 ods. 1 písm. a) postúpená.

Len čo je obžaloba súdom prijatá, rozhoduje súd samostatne o všetkých otázkach s ďalším konaním súvisiacich a je povinný z úradnej povinnosti, nevyčkávajúc ďalšie návrhy strán, urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon rozhodnutia súdu.

Ak vezme prokurátor obžalobu späť skôr, ako bola súdom prijatá, a vo veciach, v ktorých sa nekonalo predbežné prerokovanie obžaloby, prv, ako bolo začaté hlavné pojednávanie (§ 220), vracia sa vec do stavu prípravného konania.

Vyhlásenie prokurátora o vzatí obžaloby späť po prijatí obžaloby súdom a vo veciach, v ktorých sa nekonalo predbežné prerokovanie obžaloby, po začatí hlavného pojednávania (§ 220) je neúčinné a neoslobodzuje súd od povinnosti o obžalobe rozhodnúť.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť

Osoba oprávnená napadnúť rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napadnúť tiež pre porušenie ustanovení o konaní predchádzajúcom rozsudku, pokiaľ toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť výroku.

V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie len prokurátor.

V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie tiež prokurátor, príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť aj proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého smeruje, a to do ôsmich dní (§§ 61 a 62) od doručenia odpisu rozsudku.

Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi (§ 143), plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Osobám uvedeným v § 263, s výnimkou prokurátora, sa končí lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva namiesto obžalovaného jeho obhajca, musí byť v lehote uvedenej v § 264 tiež odôvodnené tak, aby z neho bolo zjavné, v ktorej časti je rozsudok napadnutý a aké vady sú vytýkané rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať. Neúčinné je však vyhlásenie, ktorým sa oprávnená osoba odvolania vzdala skôr, ako bol vyhlásený rozsudok, ktorého sa také vyhlásenie týka.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do času, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.

Odvolanie, ktoré podal namiesto obžalovaného jeho obhajca alebo jeho zákonný zástupca, a odvolanie, ktoré podala v prospech obžalovaného iná oprávnená osoba, možno vziať späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.

Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu, a ak bolo odvolanie vzaté späť skôr, ako bola vec odvolaciemu súdu predložená, predseda senátu súdu prvej stolice.

Predseda senátu doručí odpis odvolania, prípadne aj odpis podania, ktorým bolo odvolanie odôvodnené, ostatným stranám. Upozorní ich pritom, že sa môžu na odvolanie vyjadriť. Ak dôjde ich vyjadrenie, doručí jeho odpis odvolateľovi.

Len čo lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží predseda senátu spisy odvolaciemu súdu.

O odvolaní proti rozsudku ľudového súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvej stolice rozhoduje Najvyšší súd.

Odvolací súd zamietne odvolanie na neverejnom zasadaní, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala neskoro len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a zastaví trestné stíhanie, ak spozná, že sú tu okolnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania už súdom prvej stolice (§ 245 ods. 1 a 2).

Odvolací súd preruší na neverejnom zasadaní trestné stíhanie, ak nastanú alebo ak vyjdú najavo až po vyhlásení napadnutého rozsudku okolnosti uvedené v § 193 ods. 1 písm. a) až d).

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a preruší trestné stíhanie, ak mal tak urobiť už súd prvej stolice (§ 246).

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a postúpi vec kompetentnému súdu, ak tak mal urobiť už súd prvej stolice (§ 247).

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a vráti vec na nové prejednanie v prvej stolici, ak zistí, že na hlavnom pojednávaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

Rovnako postupuje odvolací súd, ak zistí, že obžalovanému nebola poskytnutá lehota na prípravu obhajoby (§ 212 ods. 1).

Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok a vráti vec na nové prejednanie v prvej stolici tiež vtedy, ak to považuje za potrebné

Ak to považuje pre náležité objasnenie veci odvolací súd za potrebné, môže pri zrušení rozsudku tiež vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie má účinky uvedené v §§ 203 a 206.

Ak nebolo odvolanie celkom vybavené už na neverejnom zasadaní, nariadi predseda senátu odvolacie pojednávanie.

Na nariadenie odvolacieho pojednávania, na verejnosť, vedenie a odročenie odvolacieho pojednávania, na vykonávanie dôkazov na ňom, a na prítomnosť súdnych osôb na odvolacom pojednávaní sa použijú ustanovenia platné pre hlavné pojednávanie. Účasť prokurátora na odvolacom pojednávaní je povinná. Obžalovaný musí mať na odvolacom pojednávaní obhajcu vo všetkých prípadoch, keď ho musel mať na hlavnom pojednávaní.

V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe, možno odvolacie pojednávanie konať len vtedy, ak výslovne vyhlási, že sa účasti na odvolacom pojednávaní vzdáva. V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je na slobode, možno odvolacie pojednávanie konať len vtedy, ak bol na odvolacie pojednávanie včas a riadne predvolaný.

Po otvorení odvolacieho pojednávania prednesie predseda senátu alebo ním určený člen senátu napadnutý rozsudok, oznámi podstatný obsah doterajšieho konania a uvedie, ktoré vady rozsudku alebo konania jemu predchádzajúceho sú v odvolaní vytýkané.

Po tomto prednese vyzve strany, aby sa na vec vyjadrili. Strana, ktorá podala odvolanie, dostane slovo najprv.

Ak strany nie sú prítomné alebo ak o to žiadajú, prečíta sa ich odvolanie alebo vyjadrenie naň zo spisu.

Ak to považuje odvolací súd na odstránenie pochybností o správnosti a úplnosti skutkových zistení, o ktoré súd prvej stolice svoje rozhodnutie oprel, alebo na náležité objasnenie veci za potrebné, môže opakovať na odvolacom pojednávaní dôkazy vykonané súdom prvej stolice a môže vykonať i ďalšie dôkazy.

Po skončení dokazovania dá predseda senátu slovo stranám na záverečné reči. Obhajca a obžalovaný majú právo hovoriť poslední.

Odvolací súd urobí na odvolacom pojednávaní niektoré z rozhodnutí uvedených v §§ 270 až 275, ak spozná až na odvolacom pojednávaní, že tu sú okolnosti odôvodňujúce také rozhodnutie.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní odvolanie zamietne, ak spozná, že nie je dôvodné.

Odvolací súd môže napadnutý rozsudok zrušiť a sám ihneď vo veci rozsudkom rozhodnúť iba vtedy, ak svoje rozhodnutie opiera

Odvolací súd však nemože sám

Ak nerozhodne odvolací súd podľa odseku 1 alebo ak nemôže sám rozhodnúť vo veci z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 2, zruší napadnutý rozsudok a vec vráti na nové prejednanie v prvej stolici.

Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 270, je povinný preskúmať správnosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i k vadám, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Ak bola odvolaním napadnutá len časť rozsudku týkajúca sa niektorej z viac osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd len správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osoby a správnosť konania predchádzajúceho onej časti rozsudku.

Ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoc aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj výroky o nároku poškodeného na náhradu škody a o tom, či obžalovaný zažalovaným skutkom ohrozil vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru, pokiaľ v zrušenom výroku o vine majú podklad.

Ak bol rozsudok súdu prvej stolice zrušený iba v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže odvolací súd uložiť obžalovanému ťažší trest, než aký mu bol uložený napadnutým rozsudkom.

Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, na prospech tiež ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací súd vždy tiež v prospech tohto spoluobžalovaného alebo v prospech zúčastnenej osoby. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie v prvej stolici, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu, alebo aby ju prejednal a rozhodol iný súd toho istého druhu tej istej stolice v jeho obvode.

Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie v prvej stolici, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže byť obžalovanému v novom konaní uložený ťažší trest, než aký mu bol uložený napadnutým rozsudkom.

Ak sa skončilo trestné stíhanie právoplatným rozsudkom alebo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní pre ten istý skutok pokračovať len vtedy, ak bola povolená obnova tohto konania.

Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,

Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak

Obnova je vylúčená tiež vtedy, ak návrh na povolenie obnovy smerujúci proti výroku o nároku poškodeného na náhradu škody nebol podaný do piatich rokov po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku.

Ak bolo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe zastavené uznesením prokurátora, možno v trestnom stíhaní proti tejto osobe pre ten istý skutok pokračovať len vtedy, ak bola povolená obnova tohto konania.

Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,

Obnova konania uvedeného v odseku 1 v neprospech obvineného je vylúčená, ak sú tu okolnosti uvedené v § 300 ods. 3.

Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

Návrh v neprospech obvineného môže podať len prokurátor.

Návrh v prospech obvineného môžu okrem obvineného podať tiež osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v jeho prospech; môžu tak urobiť aj po smrti obvineného. Prokurátor a iné osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v prospech obvineného i proti jeho vôli, môžu i proti jeho vôli podať tiež návrh na povolenie obnovy v jeho prospech.

Ak sa dozvie súd, úrad alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, a prokurátor takýto návrh nepodá sám, je povinný bez odkladu o nej upovedomiť obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu.

O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku o nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje ľudový súd s právomocou vo veciach občianskoprávnych, v obvode ktorého má poškodený bydlisko, a ak nemá bydlisko, ľudový súd, v obvode ktorého má poškodený pobyt.

V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, a v prípade, keď trestné stíhanie bolo zastavené uznesením prokurátora, súd, ktorý by bol kompetentný rozhodovať o obžalobe. Hoci v prvej stolici rozhodol ľudový súd, rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy krajský súd, ak to navrhuje krajský prokurátor s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosti alebo dôkazy najavo vyšlé ide o trestný čin patriaci do pôsobnosti krajského súdu.

O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku o nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje ľudový súd primerane podľa predpisov o konaní vo veciach občianskoprávnych.

V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy súd na verejnom zasadaní. Ak zistí, že návrh na povolenie obnovy nie je dôvodný alebo že bol podaný neoprávnenou osobou, že smeruje len proti rozhodnutiu (jeho časti), pri ktorom obnova nie je prípustná, alebo že obnova je vylúčená (§§ 300 a 301), návrh zamietne. Ináč obnovu povolí a zruší pôvodné rozhodnutie, avšak len potiaľ, pokiaľ je návrh na povolenie obnovy dôvodný; ak zruší, hoc aj len sčasti, výrok o vine, zruší celý výrok o treste, ako aj výroky o nároku poškodeného na náhradu škody a o tom, či zažalovaným skutkom bola ohrozená vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru, pokiaľ majú v ňom podklad. Zároveň zruší rozhodnutia naväzujúce obsahove na napadnuté rozhodnutie, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, nemôžu v ňom mať naďalej podklad. Ak súd povolí obnovu, pokiaľ ide o výrok o vine, a ak to považuje na objasnenie veci za potrebné, môže spolu so zrušením pôvodného rozhodnutia vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie má účinky uvedené v §§ 203 a 206.

Zamietnuť návrhy na povolenie obnovy v prípade, že návrh bol podaný neoprávnenou osobou, že smeruje len proti rozhodnutiu (jeho časti), pri ktorom obnova nie je prípustná alebo že obnova je vylúčená (§§ 300 a 301), môže súd tiež na neverejnom zasadaní.

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak povolí súd obnovu v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech tiež niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu tiež v prospech tohto spoluobvineného alebo zúčastnenej osoby a zruší pôvodné rozhodnutie a rozhodnutia naň naväzujúce v rozsahu uvedenom v § 304 ods. 2, tiež pokiaľ sa týka tohto spoluobvineného alebo zúčastnenej osoby.

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy v prospech odsúdeného, odloží súd výkon trestu smrti až do rozhodnutia o tomto návrhu; rovnako môže na ten istý čas odložiť alebo prerušiť tiež výkon iných trestov.

Ak sa vykonáva na odsúdenom v čase rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa spolu s povolením obnovy zruší výrok o treste obsiahnutý v pôvodnom rozsudku, bezodkladne o väzbe obvineného.

Ak bola právoplatne povolená obnova týkajúca sa iba výroku o nároku poškodeného na náhradu škody a konanie vo veci samej nebolo spojené už s konaním o návrhu na obnovu, vykonáva nové konanie o tomto nároku ľudový súd, ktorý povolil obnovu, a to podľa predpisu o konaní vo veciach občianskoprávnych.

Ak bola právoplatne povolená obnova konania skončeného uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, v prípravnom konaní sa pokračuje.

V ostatných prípadoch koná po právoplatnom povolení obnovy nové hlavné pojednávanie na podklade pôvodnej obžaloby súd, ktorý o povolení obnovy rozhodol v prvej stolici, okrem prípadu, ak bolo vyslovené, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (§ 304 ods. 2). Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z viac zbiehajúcich sa trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný trest alebo viac trestov, ktoré sú navzájom v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák., a súd vyslovil, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie, určí súd po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadaní primeraný trest za zvyšujúce trestné činy; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Konanie o žiadosti o milosť vykonáva v prípravnom konaní generálny prokurátor.

Ak generálny prokurátor spozná, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju.

Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť o milosť zamietnuť a musí sa s návrhom predložiť.

Ak to nariadi prezident republiky alebo generálny prokurátor, trestné stíhanie sa zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby.

Konanie o žiadosti o milosť vykonáva po podaní obžaloby Ministerstvo spravodlivosti.

Ak spozná minister spravodlivosti, že žiadosť o milosť nie je dôvodná, zamietne ju.

Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť o milosť zamietnuť a musí sa s návrhom predložiť.

Ak to nariadi prezident republiky alebo minister spravodlivosti, v začatom trestnom stíhaní sa zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby alebo výkon trestu sa odloží alebo preruší.

Ak rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným, bol uložený trest smrti a bola podaná žiadosť o milosť, orgán, ktorému taká žiadosť o milosť došla, upovedomí o nej telegraficky alebo ďalekopisom Ministerstvo spravodlivosti.

Rozhodnutie o tom, do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, robí súd, ktorý rozhodol v prvej stolici. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak sa vzťahuje amnestia súčasne na niekoľko trestov uložených tomu istému obžalovanému rôznymi súdmi, je na rozhodnutie podľa odseku 1 kompetentný ten súd, ktorý uložil trest za najťažší trestný čin, a ak nemožno takto kompetenciu určiť, súd, ktorý rozhodoval naposledy.

Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných činov, za ktoré bol uložený trest úhrnný alebo viac trestov, ktoré sú k sebe v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák. a doteraz neboli celkom vykonané, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadaní súd, ktorý rozhodol v prvej stolici; ak je tak kompetentných niekoľko súdov, rozhodne súd, ktorý uložil trest za najťažší trestný čin, ináč súd, ktorý rozhodoval naposledy.

Kto utrpel majetkovú škodu väzbou, a to začínajúc od zadržania, zatknutia alebo vzatia do väzby alebo do predbežnej väzby až do prepustenia na slobodu, môže žiadať, aby mu ju štát nahradil, ak bol oslobodený spod obžaloby alebo ak bolo trestné stíhanie zastavené.

Právo žiadať náhradu škody neprináleží však tomu,

Obvinený môže však aj v prípadoch uvedených v odseku 2 žiadať náhradu škody za čas, o ktorý bola väzba nesprávnym postupom vyšetrovacieho orgánu, prokurátora alebo súdu alebo inak proti zákonu predĺžená.

Za väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny (§ 401) neprislúcha právo žiadať náhradu škody.

Kto utrpel majetkovú škodu tým, že na ňom bol celkom alebo sčasti vykonaný trest odňatia slobody, nápravné opatrenie, prepadnutie majetku alebo veci, peňažný trest alebo pokuta, môže žiadať, aby mu ju štát nahradil, ak bol v neskoršom konaní spod obžaloby oslobodený, alebo ak bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené.

Náhradu škody za trest môže žiadať i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší trest, než na aký bol odsúdený zrušeným rozsudkom, a ten, na kom bol vykonaný trest odňatia slobody dlhšieho trvania, než ktorý mu bol uložený.

Právo žiadať náhradu škody za trest neprislúcha však tomu,

Právo žiadať náhradu škody za väzbu a trest prechádza na dedičov oprávneného, len pokiaľ boli jeho väzbou alebo trestom ukrátení na svojej výžive alebo výchove, ktorú im bol podľa zákona povinný poskytovať.

Nárok na náhradu škody za väzbu alebo za trest zaniká, ak nepožiada oprávnená osoba najneskoršie do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je základom nároku, Ministerstvo spravodlivosti, aby jej priznalo náhradu.

Ak Ministerstvo spravodlivosti neprizná náhradu do troch mesiacov od uplatnenia nároku alebo ak nie je oprávnená osoba s priznanou výškou náhrady spokojná, môže svoj nárok uplatniť v konaní vo veciach občianskoprávnych.