Nariadenie o štátnej arbitráži 1959

Štátna arbitráž rozhoduje predsmluvné a majetkové spory medzi podnikmi, organizáciami a zariadeniami socialistického sektora i orgánmi štátnej správy. Pri rozhodovaní dbajú orgány štátnej arbitráže na to, aby bola upevňovaná socialistická zákonnosť, plánovacia a smluvná disciplína a chozrasčot; dávajú aj podnety na to, aby bola uplatňovaná majetková zodpovednosť vedúcich osôb za nesplnenie alebo nesprávne plnenie záväzkov.

Pri rozhodovaní sporov sa štátna arbitráž spravuje právnymi predpismi i zásadami hospodárskej politiky Československej republiky.

Hlavný arbiter a jeho zástupcovia vedú prácu štátnej arbitráže.

Pracovníci štátnej arbitráže sú štátnymi zamestnancami.

Štátna arbitráž rozhoduje predsmluvné spory, spory zo smlúv a ostatné majetkové spory medzi stranami uvedenými v § 1 (ďalej len „strany“), s výnimkou sporov uvedených v § 7.

Štátna arbitráž Československej republiky rozhoduje spory, pre ktoré nie je kompetentná iná štátna arbitráž, a ktoré nepatria ani pred arbitráž rezortnú (§ 28) alebo družstevnú (§ 29).

Štátna arbitráž pri vláde rozhoduje aj spory medzi jednotlivými ústrednými úradmi alebo orgánmi o základných podmienkach dodávky.

Ak má jedna zo strán sídlo v českých zemiach a druhá na Slovensku, je kompetentná Štátna arbitráž pri vláde.

Rozhodovaním sporov uvedených v § 10 ods. 1 môže Štátna arbitráž pri vláde, pokiaľ nie je stranou ústredný úrad alebo orgán, poveriť Štátnu arbitráž pri Sbore povereníkov alebo štátne arbitráže pri krajských národných výboroch.

Rozhodovaním sporov uvedených v § 9 písm. a) a b) môže Štátna arbitráž pri Sbore povereníkov, pokiaľ nie je stranou povereníctvo, poveriť štátne arbitráže pri krajských národných výboroch na Slovensku.

V pochybnostiach o tom, ktorá štátna arbitráž je pre rozhodnutie určitého sporu kompetentná, určí kompetenciu hlavný arbiter pri vláde.

Rozhodovaním sporov uvedených v § 9 písm. a) a b) a v § 10 ods. 1, ktorých predmet spadá prevažne do pôsobnosti určitého ministerstva, môže Štátna arbitráž Československej republiky po dohode s týmto ministerstvom poveriť orgány jeho rezortnej arbitráže.

Ak vysloví štátna arbitráž, že je nekompetentná, je jej rozhodnutím súd viazaný, a to i v prípade, že ide o spor, ktorý súd štátnej arbitráži postúpil.

Štátna arbitráž začína konanie:

Štátna arbitráž pri Sbore povereníkov začína konanie aj z rozkazu Štátnej arbitráže pri vláde. Štátna arbitráž pri krajskom národnom výbore začína konanie aj z rozkazu Štátnej arbitráže pri vláde a na Slovensku i z rozkazu Štátnej arbitráže pri Sbore povereníkov.

Spor rozhoduje štátny arbiter spolu s predstaviteľmi sporných strán (ich zástupcami); za každú stranu sa zúčastní na rozhodovaní vždy jeden predstaviteľ (jeho zástupca). Ak nemožno spor takto rozhodnúť, najmä preto, že sa predstavitelia strán nedohodnú, alebo preto, že ich dohoda by bola v rozpore so všeobecným záujmom, najmä s potrebami hospodárskeho plánovania, rozhodne spor štátny arbiter sám. Ak sa neustanoví predstaviteľ jednej alebo obidvoch strán, môže štátny arbiter rozhodnúť spor v ich neprítomnosti.

Složitý spor môže dať hlavný arbiter rozhodnúť trom štátnym arbitrom, z ktorých jeden predsedá.

Ak je aspoň jedna zo strán financovaná zo štátneho rozpočtu, prizve sa na arbitrážne konanie zástupca Ministerstva financií; ak je financovaná z rozpočtu niektorého národného výboru, prizve sa zástupca finančného orgánu národného výboru, o ktorého rozpočet ide.

Štátna arbitráž nie je viazaná návrhami strán; môže založiť, zmeniť alebo zrušiť právny pomer medzi stranami.

Každý je povinný na požiadanie orgánov štátnej arbitráže oznámiť údaje a predložiť listiny, ktoré štátna arbitráž potrebuje pri výkone svojej činnosti, a vypovedať pred ňou pravdivo a úplne o všetkých okolnostiach, na ktoré sa ho opýtajú.

O všetkých podstatných porušeniach štátnej, plánovacej alebo zmluvnej disciplíny a o iných závadách a nedostatkoch v činnosti podnikov, organizácií a zariadení socialistického sektora i orgánov štátnej správy, ktoré vyšli najavo pri arbitrážnom konaní, podáva zprávu štátna arbitráž príslušným nadriadeným orgánom a v nutných prípadoch generálnej prokuratúre.

Ten, kto zprávu dostal, je povinný do tridsať dní odpovedať a zaujať najmä stanovisko k prípadnému návrhu štátnej arbitráže, ako odstrániť závady a vylúčiť ich opakovanie.

Štátna arbitráž je povinná viesť presnú evidenciu a kontrolu o zprávach podľa odseku 1 a o odpovediach podľa odseku 2; ak považuje odpoveď za nedostatočnú, musí naliehať na vykonanie opatrenia, ktoré navrhla v zpráve, alebo iného vhodného opatrenia.

Strane, ktorá porušila štátnu plánovaciu alebo zmluvnú disciplínu alebo zavdala svojvoľne podnet na konanie alebo ho svojvoľne preťahuje, môže štátna arbitráž uložiť poriadkovú pokutu do 100.000 Kčs.

Tomu, kto nesplní niektorú z povinností uložených ustanovením § 16 alebo ruší arbitrážne konanie, môže štátna arbitráž po predchádzajúcom napomenutí uložiť poriadkovú pokutu do 50.000 Kčs.

Ak vyjdú pri arbitrážnom konaní najavo neporiadky v účtovnej evidencii, môže hlavný arbiter uložiť zodpovedným vedúcim a hlavným (vedúcim) účtovníkom strán, u ktorých boly tieto neporiadky zistené, poriadkovú pokutu do výšky ich mesačnej mzdy; ak ide o neporiadky v inej evidencii, môže túto pokutu uložiť zodpovedným vedúcim.

Rozhodnutia štátnej arbitráže sú konečné.

Strany sú povinné splniť rozhodnutie v lehote, určenej štátnou arbitrážou.

Rozhodnutia nesplnené v určenej lehote sa vykonávajú odpísaním z účtu povinnej strany v banke, ak ide o peňažné plnenie, inak správnou alebo súdnou exekúciou. Rozhodnutie možno vykonať, len ak požiada oprávnená strana o jeho výkon do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia a v konaní náležite pokračuje.

Osoby, ktoré zavinily, že rozhodnutie nebolo splnené, môžu byť kárne alebo trestne stíhané.

Podrobnosti o exekučnom výkone rozhodnutia upravia ministerstvá spravodlivosti, vnútra a financií vyhláškou v úradnom liste.

Na činnosť štátnej arbitráže dozerá orgán, pri ktorom je štátna arbitráž zriadená.

Hlavný arbiter dozerá v odbore svojej pôsobnosti na správnosť rozhodnutí štátnych arbitrov.

Kompetentný hlavný arbiter môže na návrh alebo z vlastného podnetu rozhodnutie zmeniť alebo ho zrušiť a buď prikázať spor na nové prejednanie alebo urobiť iné opatrenie, ak rozhodnutím boli porušené právne predpisy alebo zásady hospodárskej politiky Československej republiky; také opatrenie môže urobiť pri predzmluvných sporoch najneskoršie do tridsať dní, pri majetkových sporoch najneskoršie do šesťdesiat dní od právoplatnosti rozhodnutia. V sporoch uvedených v § 11 ods. 1 a 2 má toto právo i hlavný arbiter Československej republiky, poprípade hlavný arbiter pre Slovensko. Strana, ktorá nesúhlasí s rozhodnutím štátnej arbitráže, môže do pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia požiadať hlavného arbitra, aby použil svoje právo zmeniť alebo zrušiť také rozhodnutie.

Vláda, Sbor povereníkov a rada krajského národného výboru môžu z dôvodov uvedených v § 22 ods. 3 zmeniť rozhodnutie kompetentného hlavného arbitra urobené podľa § 22 ods. 3 alebo ho zrušiť, a buď prikázať spor na nové prejednanie, alebo urobiť iné opatrenie; z rovnakých dôvodov môžu tieto orgány takto postupovať, ak hlavný arbiter na návrh na preskúmanie rozhodnutia neurobil niektoré z opatrení uvedených v § 22 ods. 3. V sporoch uvedených v § 11 ods. 1 a 2 má tieto práva len vláda, poprípade Sbor povereníkov.

Ak žiada o preskúmanie rozhodnutia urobeného podľa § 22 ods. 3 strana alebo orgán nadriadený niektorej zo strán, musí sa žiadosť podať na tej štátnej arbitráži, o rozhodnutie ktorej ide, najneskoršie do tridsať dní odo dňa, keď strana alebo jej nadriadený orgán dostali rozhodnutie hlavného arbitra.

Za konanie pred orgánmi štátnej arbitráže a za preskúmanie rozhodnutia hlavným arbitrom (§ 22 ods. 3) na žiadosť strany sa platí arbitrážny poplatok. Potvrdenie o jeho zaplatení musí strana pripojiť k arbitrážnej žiadosti alebo k žiadosti o preskúmanie rozhodnutia. Minister financií určí nariadením výšku arbitrážneho poplatku a vydá o ňom potrebné predpisy.

Nároky svedkov a znalcov sa spravujú predpismi platnými pre svedkov a znalcov v súdnom konaní.

Hlavný arbiter Československej republiky vydáva všeobecné smernice pre činnosť orgánov štátnej, rezortnej a družstevnej arbitráže.

Hlavný arbiter Československej republiky zvoláva pravidelné porady pracovníkov štátnej, rezortnej a družstevnej arbitráže a vykonáva prieskum a kontrolu ich práce.

Jednotliví ministri zriaďujú podľa potreby pri svojich ministerstvách orgány rezortnej arbitráže a pri povereníctvach oblastné orgány rezortnej arbitráže, ktoré medzi stranami priamo podriadenými týmto ministerstvám, poprípade povereníctvam rozhodujú spory uvedené v odseku 2; podľa potreby zriaďujú ministri orgány rezortnej arbitráže a oblastné orgány rezortnej arbitráže aj pri iných ústredných úradoch (ich oblastných orgánoch) im podriadených.

Orgány rezortnej arbitráže rozhodujú

Ústredné sväzy družstiev môžu zriadiť orgány družstevnej arbitráže pri týchto sväzoch a oblastné orgány družstevnej arbitráže pri slovenských sväzoch družstiev. S výnimkou sporov, spadajúcich do právomoci štátnej arbitráže (§ 8 písm. a), rozhodujú orgány družstevnej arbitráže spory uvedené v § 28 ods. 2, ku ktorým došlo medzi podriadenými družstvami, poprípade družstevnými sväzmi a ich podnikmi.

Pre družstevnú arbitráž platia obdobne ustanovenia § 28 ods. 3 a 4.

Predpisy o organizácii družstevnej arbitráže, o jej príslušnosti, o konaní pred ňou a o preskúmavaní jej rozhodnutí vydajú kompetentné ústredné sväzy družstiev.

Zrušujú sa ustanovenia §§ 13 až 32 a § 35 zákona č. 99/1950 Sb., o hospodárskych smluvách a štátnej arbitráži, vládne nariadenie č. 139/1950 Sb., o zriadení krajských arbitrážnych komisií, o organizácii a príslušnosti arbitrážnych komisií a o konaní pred nimi, a § 5 vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb., o ďalších presunoch pôsobnosti a o iných zjednodušeniach verejnej správy.

Dokiaľ nedôjde k vydaniu predpisov podľa § 28 ods. 4, zostávajú v činnosti doterajšie rezortné a oblastné arbitrážne komisie a spravujú sa predpismi uvedenými v odseku 1.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho predseda vlády po dohode so zúčastnenými členmi vlády.