Nariadenie, ktorým sa upravujú niektoré nároky pracujúcich dôchodcov národného poistenia 1953

Splnenie zvýšených úloh päťročného hospodárskeho plánu vyžaduje nových pracovníkov. Úlohou tohto nariadenia je vytvoriť priaznivejšie predpoklady pre získanie dôchodcov do zamestnania.

Starobným dôchodcom, ktorým vznikol nárok na dôchodok do 30. júna 1951, nemôže sa dôchodok odňať, ani keď si zarábajú v zamestnaní viac než polovicu priemerného ročného zárobku, z ktorého sa dôchodok vymeral.

Nárok na invalidný dôchodok z národného poistenia nezanikne, ani keď si dôchodca zarába v zamestnaní viac než polovicu priemerného ročného zárobku, z ktorého sa dôchodok vymeral, okrem prípadu, že by sa zdravotný stav dôchodcu zlepšil tak, že už nie je invalidný.

Ak vstúpi invalidný dôchodca, ktorý nemá nárok na starobný dôchodok, do zamestnania po 60. roku veku, predpokladá sa zpravidla, že v jeho zdravotnom stave nenastala zmena.

Ak má dôchodca zárobok a ak presahuje úhrn dôchodku a zárobku po prepočítaní na rok 48.000 Kčs, kráti sa dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn prevyšuje 48.000 Kčs, najvyššie však o polovicu zárobku.

Ak dostáva pracujúca vdova výchovné na jedno dieťa zomretého poistenca (dôchodcu), kráti sa vdovský dôchodok len o tretinu sumy, o ktorú úhrn prevyšuje 48.000 Kčs, najvyššie však o tretinu zárobku; ak dostáva výchovné na dve deti, kráti sa dôchodok o jednu šestinu sumy, o ktorú úhrn prevyšuje 48.000 Kčs, najvyššie však o jednu šestinu zárobku; ak dostáva výchovné na viac detí, vdovský dôchodok sa vôbec nekráti.

Dôchodok nesmie v nijakom prípade po skrátení klesnúť pod polovicu.

Ak je pracujúci prijímateľ invalidného, starobného alebo vdovského dôchodku starší 65 rokov alebo ak je zamestnaný v uholných baniach prácami pod zemou, dôchodok sa nekráti.

Úrazové dôchodky na nekrátia.

Invalidnému alebo starobnému dôchodcovi, ktorý je zamestnaný aspoň po dobu 2 rokov po 31. decembri 1950, môže sa na jeho žiadosť vymerať namiesto doterajšieho dôchodku a zvyšovacích súm za dobu opätného zamestnania nový dôchodok podľa predpisov o národnom poistení platných v deň skončenia zamestnania a z vymeriavacieho základu určeného aj podľa zárobku z doby opätného zamestnania.

Zamestnancom starším 60 rokov, ktorí zotrvajú v zamestnaní, hoci by už inak mali nárok na starobný dôchodok, náleží za dobu zamestnania po 30. júni 1951 zvyšovacie sumy 4 % priemerného ročného zárobku.

Invalidnému alebo starobnému dôchodcovi, zamestnanie ktorého trvalo nepretržite aspoň 3 mesiace pred vznikom pracovnej neschopnosti pre nemoc, náleží za podmienok zákona o národnom poistení nemocenské, najdlhšie však po čas 60 dní. V tom istom kalendárnom roku sa však poskytuje nemocenské celkom najvyššie po čas 60 dní.

Ak vznikla pracovná neschopnosť pracovným úrazom alebo nemocou z povolania, náleží dôchodcovi uvedenému v odseku 1 nemocenské podľa predpisov platných pre zamestnancov, ktorí nedostávajú dôchodok.

Zamestnankyni, ktorá dostáva vdovský dôchodok, náleží nemocenské podľa predpisov platných pre zamestnancov, ktorí nedostávajú dôchodok.

Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti môže robiť opatrenie na odstránenie tvrdostí, ktoré by sa vyskytly pri vykonávaní tohto nariadenia.

Ustanovenia §§ 2 až 4, 6 a 7 tohto nariadenia platia

Pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak, platia pre pracujúcich dôchodcov ustanovenia zákona č. 99/1948 Sb., o národnom poistení, v znení zákona č. 269/1949 Sb.

Všetky predpisy, pokiaľ sú v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia, strácajú platnosť dňom 30. júna 1951.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. júla 1951; vykoná ho minister práce a sociálnej starostlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.