Nariadenie, ktorým sa vydáva platový poriadok pre sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov 1950

Výška základného platu sa v jednotlivých pracovných triedach určuje takto:

Časový postup do vyššieho stupňa tej istej pracovnej triedy je podmienený úspešným výsledkom preverenia pracovného výkonu sudcu.

Sudcom, ktorí boli pridelení na vykonávanie prác zaradených do vyššej pracovnej triedy, môže sa po dobu tohto pridelenia základný plat zvýšiť o sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi základným platom im prislúchajúcim a základným platom, ktorý by im prislúchal, keby boli ustanovení na mieste, s ktorým sú spojené práce, na vykonávanie ktorých boli pridelení.

Pre časový postup sa započíta doba strávená v príslušnej alebo vyššej pracovnej triede s výnimkou doby

Pracovné triedy II a III sa považujú s hľadiska ustanovení odseku 1 za rovnako vysoké pracovné triedy. To isté platí obdobne o pracovných triedach IV a V a o pracovných triedach VI a VII.

Započitateľná doba, ktorú sudcovský čakateľ strávil v pracovnej triede I po úspešnom výkone odbornej justičnej skúšky, sa započíta pre časový postup v pracovných triedach II a III.

Dobou strávenou v pracovnej triede sa rozumie doba, po ktorú bol sudca v pracovnej triede zaradený. Doba, po ktorú bol sudca pridelený na vykonávanie prác, zaradených do vyššej pracovnej triedy, posudzuje sa ako doba strávená v tejto vyššej pracovnej triede.

Ministerstvo spravodlivosti môže v odôvodnených prípadoch povoliť započítanie doby uvedenej v odseku 1 č. 2.

Pre časový postup v pracovnej triede I sa započíta doba právnej praxe započitateľná alebo započítaná pre pripustenie na odbornú justičnú skúšku, ktorá bola strávená v inej zamestnaneckej skupine alebo v inom zamestnaní.

Inak môže Ministerstvo spravodlivosti započítať celkom alebo sčasti pre časový postup v pracovných triedach I až III dobu skutočne strávenú po dosiahnutí 18. roku veku v inej zamestnaneckej skupine alebo v inom pracovnom pomere alebo v samostatnom zamestnaní (povolaní), pokiaľ sudca konal po túto dobu práce, ktoré majú význam pre pracovné upotrebenie sudcu, pričom môže podľa okolností vylúčiť zo započítania dobu obvykle potrebnú pre nadobudnutie predpísaného predbežného vzdelania (§ 4 ods. 1 č. 2 zákona).

Zo započítania podľa odseku 2 je vylúčená doba, ktorá bola v inej zamestnaneckej skupine alebo v inom predchádzajúcom pracovnom pomere vylúčená zo započítania pre zvýšenie pracovných príjmov.

Pre časový postup v pracovných triedach I až III sa započíta doba

Ustanovenie odseku 1 č. 1 sa nevzťahuje na dobu strávenú v pomere vojenskej osoby z povolania; doba strávená v tomto pomere sa posudzuje podľa § 5 ods. 2.

Ministerstvo spravodlivosti môže pre časový postup v pracovných triedach I až III započítať celkom alebo zčasti aj dobu nezavinenej nezamestnanosti alebo dobu, po ktorú bola práca znemožnená pre politickú, národnú alebo rasovú perzekúciu, pokiaľ spadajú do doby po dosiahnutí 18. roku veku.

Pri súbehu niekoľkých dôvodov pre započítanie tej istej doby pre časový postup sa vykoná započítanie iba z jedného, pre sudcu najpriaznivejšieho dôvodu.

Základný plat prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy alebo ďalšie ustanovenia tohto platového poriadku neustanovujú inak, po dobu trvania pracovného pomeru.

Základný plat neprislúcha, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu

Ak nemôže sudca konať prácu pre nemoc alebo úraz, ktoré si nespôsobil ani úmyselne ani hrubou nedbanlivosťou, podrží nárok na základný plat po čas 6 týždňov. Táto lehota sa predlžuje o 2 týždne, ak je sudca ku dňu onemocnenia (úrazu) zamestnaný vo verejnej službe aspoň 10 rokov a o ďalší týždeň za každých ďalších 5 rokov takého zamestnania.

Sudkyňa, ktorá ku dňu začiatku neprítomnosti v práci pre tehotenstvo alebo materstvo je vo verejnej službe zamestnaná aspoň 2 roky, podrží nárok na základný plat po čas 6 týždňov.

V odôvodnených prípadoch môže Ministerstvo spravodlivosti povoliť podľa smerníc, ktoré určí vláda, väčšie výhody, než ktoré plynú z ustanovení odsekov 3 a 4.

Nárok na základný plat po čas neschopnosti na prácu pre nemoc (úraz) alebo po čas neprítomnosti v práci pre tehotenstvo alebo materstvo, vyplývajúci z ustanovení § 9 ods. 3 a 4, trvá, i keď pracovný pomer sudcu skončil skôr podľa § 13 ods. 1 alebo 2 zákona opatrením, ku ktorému došlo v čase, po ktorý sa mu zachováva nárok na základný plat.

Ustanovenie odseku 1 platí obdobne pre sudcovského čakateľa, pracovný pomer ktorého sa rozviazal výpoveďou.

Sudcom z povolania, povereným obstarávaním prác trestného súdnictva, môžu byť priznané pracovné prídavky, a to až do týchto mesačných súm:

Za práce, ktoré vzhľadom na svoju závažnosť, obťažnosť a zodpovednosť kladú na sudcov z povolania a prokurátorov osobitné požiadavky, na ktoré sa neprihliadlo už pri zaradení príslušných prác do pracovných tried, môže sa priznať pracovný prídavok až do sumy 4000 Kčs mesačne.

Pracovné prídavky podľa odsekov 1 a 2 možno priznať len po dobu, po ktorú je sudca poverený prácami, odôvodňujúcimi ich priznanie. Pokiaľ sa pracovné prídavky priznaly, platia o nich obdobne ustanovenia §§ 9 a 10.

Pracovné prídavky uvedené v odsekoch 1 a 2 sa priznávajú podľa smerníc, ktoré určia, pokiaľ ide o sudcov na Správnom súde predseda vlády, pokiaľ ide o ostatných sudcov minister spravodlivosti po dohode s ministrom financií.

Sudcom, povereným správnou funkciou (§ 3 ods. 1 zákona) zaradenou do plánu pracovných síl, prislúchajú tieto funkčné prídavky:

Funkčný prídavok prislúcha, pokiaľ osobitné predpisy neurčia inak, po dobu, po ktorú je sudca funkciou poverený. Inak platia obdobne ustanovenia §§ 9 a 10.

Ak by boly u toho istého sudcu splnené podmienky pre priznanie viac než jedného funkčného prídavku, prislúcha mu len jeden prídavok, a to najvyšší.

Sudcovi, ktorý na príkaz zastupuje neprítomného sudcu povereného správnou funkciou alebo dočasne zastáva uprázdnenú správnu funkciu dlhšie než mesiac, prislúcha za dobu ďalšieho takého zastávania funkcie náhrada vo výške príslušného funkčného prídavku. Táto náhrada sa snižuje o funkčný prídavok, ktorý mu poprípade prislúcha.

Náhrada podľa odseku 4 sa posudzuje rovnako ako funkčný prídavok.

Za vyšší pracovný výkon sa poskytujú prémie, a to vo výške a za podmienok určených prémiovým poriadkom, ktorý vydá vláda.

Za zlepšovacie návrhy, vykonaním ktorých sa práca zhospodárnila alebo inak zdokonalila, a za mimoriadne výkony a významné pracovné zásluhy môžu sa poskytnúť odmeny. Bližšie predpisy o poskytovaní odmien vydá vláda.

Za pracovnú pohotovosť nariadenú nad pracovný čas, určený pre týždenné obdobie, môže sa poskytnúť náhrada podľa smerníc, ktoré vydá vláda.

Pre prídavok na deti platia obdobne ustanovenia §§ 3, 4, 7 a 8, § 17 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 a 3 zákona č. 90/1949 Sb., o rodinných prídavkoch, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich; v prípadoch uvedených v § 19 ods. 3 uvedeného zákona robí patričné opatrenia Ministerstvo spravodlivosti po dohode s ministerstvami financií a práce a sociálnej starostlivosti.

Prídavok na deti prislúcha

Na deti, na ktoré sa poskytuje podľa iných predpisov, najmä podľa predpisov o národnom poistení, výchovné, prídavok na deti neprislúcha.

Nárok na prídavok na deti a každú okolnosť, ktorá má vplyv na trvanie nároku alebo na výšku tohto prídavku, musí oprávnený včas ohlásiť a preukázať prípadné podmienky nároku.

Nárok na základný plat a funkčné prídavky vzniká dňom, keď boly splnené podmienky určené pre priznanie týchto príjmov, a zaniká s výnimkou určenou v odseku 3 posledným dňom mesiaca, v ktorom odpadly podmienky nároku na tieto príjmy. Sudcovi, u ktorého vznikol nárok na tieto príjmy iného dňa než prvého dňa v mesiaci, prislúcha za zvyšujúcu časť mesiaca pomerná časť týchto príjmov.

Nárok na ostatné pracovné príjmy (§§ 11, 13 a 14) vzniká (zaniká) dňom, keď opatrenie, ktorým tieto príjmy boly priznané (odňaté), nadobudlo účinnosť, pokiaľ v ňom nebude určený iný deň.

Ak nastala niektorá zo skutočností, ktoré podľa §§ 9 až 12 vylučujú nárok na pracovné príjmy uvedené v odseku 1 alebo na pracovný prídavok, prislúcha v mesiaci, v ktorom taká skutočnosť vznikla alebo zanikla, pomerná časť týchto príjmov za dni predchádzajúce a nasledujúce, ak neustanovia osobitné predpisy inak.

Ak nastala skutočnosť, ktorá podľa platných predpisov má za následok zmenu výmery pracovných príjmov uvedených v odseku 1, prislúchajú tieto príjmy v novej výmere od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom táto skutočnosť nastala, a ak je týmto dňom prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.

Pohľadávky štátu vzniknuté z pracovného pomeru alebo so zreteľom naň možno uhradzovať administratívnymi srážkami z pracovných príjmov bez ohľadu na predpisy o exekúcii. Tieto pohľadávky sa uhradia pred všetkými ostatnými i skôr zaznamenanými pohľadávkami okrem nároku na výživné zo zákona. Podrobnejšie predpisy o vykonávaní administratívnych srážok vydá Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom financií.

Nárok na príjmy z pracovného pomeru okrem prídavku na deti sa premlčuje, pokiaľ v predpisoch o jednotlivých druhoch týchto príjmov nie je ustanovené inak, v troch rokoch odo dňa ich sročnosti.

Vrátenie neprávom vyplatených súm pracovných príjmov (preplatkov) možno požadovať len, ak vedel sudca alebo ak musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne vymerané alebo omylom vyplatené a najdlhšie za uplynulú dobu troch rokov.

O preplatkoch na prídavku na deti platí obdobne ustanovenie § 11 ods. 1 prvej vety zákona o rodinných prídavkoch. Preplatky môžu sa srážať pri budúcich výplatách prídavku na deti tomu istému príjemcovi, a ak je príjemcom sudca, aj z jeho pracovných príjmov. Inak sa preplatky vymáhajú súdnou exekúciou.

Pri prevode do základného platu sa sudca zaradí do pracovnej triedy zodpovedajúcej podľa § 2 prácam spojeným s miestom, na ktorom bol ustanovený v deň začiatku účinnosti tohto platového poriadku.

Výška základného platu v pracovnej triede, do ktorej bol sudca prevedený, sa určí takto:

Sudcom uvedeným v odseku 1 č. 1 a 2 môže Ministerstvo spravodlivosti pre určenie výšky základného platu pri prevode a pre ďalší časový postup započítať celkom alebo zčasti aj inú dobu započitateľnú alebo započítanú pre zvýšenie základného služného.

Započitateľnosť doby strávenej predo dňom začiatku účinnosti tohto platového poriadku treba posudzovať podľa predpisov platných v deň bezprostredne predchádzajúci dňu začiatku jeho účinnosti.

Ak dôjde k opätovnému ustanoveniu sudcu, prihliada sa na dobu, ktorú strávil v predchádzajúcom pracovnom pomere sudcu predo dňom začiatku účinnosti tohto platového poriadku, podľa obdoby ustanovení odsekov 1 a 2.

Sudcom z povolania a prokurátorom, ktorí v deň začiatku účinnosti tohto platového poriadku vykonávali na základe svojho ustanovenia alebo na základe osobitného poverenia funkciu, ktorá je plánovaná v dočasnom pláne pracovných síl, prislúcha funkčný prídavok podľa funkčného stupňa, do ktorého je táto funkcia zaradená.

Lehoty, po ktoré prislúcha nárok na základný plat podľa § 9 ods. 3 a 4, sa počítajú najskôr od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vyhlásení tohto platového poriadku. Až do tohto dňa sú pre dobu trvania nároku na pracovné príjmy pri neprítomnosti v práci pre nemoc (úraz) alebo pre tehotenstvo (materstvo) smerodajné predpisy platné (používateľné) predo dňom začiatku účinnosti tohto platového poriadku. Celková doba však nesmie presiahnuť dobu, po ktorú prislúchaly služobné príjmy podľa predpisov uvedených v predchádzajúcej vete.

Nároky na pracovné príjmy sudcov povolaných na službu v brannej moci sa do dňa začiatku účinnosti zákona č. 64/1950 Sb., o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov, posudzujú podľa predpisov platných (používateľných) predo dňom začiatku účinnosti tohto platového poriadku.

Pôsobnosť vyhradenú v tomto platovom poriadku Ministerstvu spravodlivosti, vykonáva pre sudcov z povolania na Správnom súde jeho predseda.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. apríla 1950; vykonajú ho predseda vlády a minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi vlády.