131/1950 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 16.09.1950 do 31.03.1953
131.
Vládne nariadenie
zo dňa 29. augusta 1950,
ktorým sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov.
Vláda Československej republiky nariaďuje podľa § 2 ods. 2 a ods. 3 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 2, § 7 ods. 3, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 4, § 16 ods. 2, § 17 ods. 1 a 3, § 18 ods. 1 a § 20 ods. 2 zákona č. 64/1950 Sb., o sociálnom zabezpečení osôb povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov (ďalej len „zákon“):
Prvá časť. | Všeobecné ustanovenia a rozsah platnosti.
§1 Úvodné ustanovenie.
Sociálne zabezpečenie podľa tohto nariadenia sa poskytuje osobám povolaným na službu v brannej moci (ďalej len „povolané osoby“) a ich rodinným príslušníkom tak, aby sa povolané osoby mohli úplne venovať tejto svojej vrcholnej občianskej povinnosti.
§2 Služba v brannej moci.
Službou v brannej moci sa podľa § 2 ods. 2 zákona rozumie:
1.
základná služba (§ 27 branného zákona č. 92/1949 Sb.),
2.
náhradná služba (§ 28 toho istého zákona),
3.
ďalšia služba (§ 37 toho istého zákona),
4.
vojenské cvičenia (§ 39 toho istého zákona),
5.
mimoriadna služba mimo času brannej pohotovosti štátu (§ 46 ods. 1 toho istého zákona) a mimoriadna služba za brannej pohotovosti štátu (§ 47 ods. 1 a § 49 ods. 2 toho istého zákona),
6.
osobitná služba vyjmúc osobitnú službu príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti vo vojsku (§ 46 ods. 2 toho istého zákona) a
7.
osobné úkony pre potreby brannej moci (§ 45 toho istého zákona).
§3 Rodinní príslušníci.
(1)
Za rodinného príslušníka sa v zákone a v tomto nariadení vyjmúc ich štvrtú časť pokladajú, ak žijú v spoločnej domácnosti s povolanou osobou:
a)
manželka (manžel),
b)
družka (druh) osoby povolanej na niektorú zo služieb uvedených v § 2 č. 3 až 7, pokiaľ povolaná osoba nemá manželku (manžela) a žije s družkou (druhom) v spoločnej domácnosti v deň určený povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby aspoň 6 mesiacov,
c)
deti vlastné, nevlastné a osvojené do dovŕšeného 16. roku,
d)
deti vo veku od 16. do 25. roku, ak sa pripravujú sústavne na budúce životné povolanie štúdiom alebo iným školením (výcvikom),
e)
deti bez vekového obmedzenia, ak si nemôžu pre telesnú alebo duševnú vadu vlastnou prácou zaopatriť výživu alebo ak je na ne vyplácaný rodinný prídavok, prídavok na deti alebo výchovné.
(2)
Za rodinných príslušníkov vo smysle odseku 1 sa ďalej pokladajú, ak závisí ich zaopatrenie podstatne na povolanej osobe:
a)
rodičia, starí rodičia, tesť, testiná, svokor, svokra,
b)
deti v pestúnskej starostlivosti, súrodenci a vnukovia za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c) až e), ak žijú v deň určený na nastúpenie služby s povolanou osobou v spoločnej domácnosti aspoň 6 mesiacov,
c)
sestra alebo dcéra povolanej osoby, ak jej vedie domácnosť a ak žije s ňou v deň určený na nastúpenie služby v spoločnej domácnosti aspoň 6 mesiacov,
d)
manželka (manžel) rozvedená alebo podľa skôr platných predpisov rozlúčená alebo rozvedená, ak má právo žiadať úhradu osobných potrieb od povolanej osoby.
(3)
Podmienka spoločnej domácnosti sa považuje za splnenú, i keď manželia, deti alebo rodičia žijú oddelene zo závažných dôvodov, najmä pre výkon služby v brannej moci, výchovu detí, bytovú tieseň alebo zo zdravotných, hospodárskych alebo vzdelávacích dôvodov.
Druhá časť. | Ochrana zamestnancov.
§4 Pracovné voľno.
(1)
Zamestnancovi povolanému na základnú alebo náhradnú službu prislúcha v poslednom týždni predo dňom určeným povolávacím rozkazom na nastúpenie služby deň pracovného voľna.
(2)
Zamestnancovi povolanému na inú službu v brannej moci než na službu základnú alebo náhradnú, ktorý nemôže splniť odhlasovaciu povinnosť mimo pracovného času, prislúcha na jej splnenie pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najdlhšie však jeden deň.
(3)
Ak trvá najkratšia cesta z miesta trvalého pobytu do miesta nastúpenia, počítajúc do toho i čas cesty obvyklými verejnými hromadnými dopravnými prostriedkami, ktoré povolaná osoba je oprávnená použiť, dlhšie než 6 hodín, má zamestnanec, ktorý bol povolaný na službu v brannej moci, nárok na jeden cestovný deň, priamo predchádzajúci dňu určenému povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby; ak trvá uvedená cesta dlhšie než 18 hodín, zvyšuje sa nárok podľa predchádzajúcej vety na dva cestovné dni. Nárok podľa týchto ustanovení sa skracuje o cestovné dni, ktoré pripadajú na dni pracovného pokoja.
§5 Povinnosť nastúpiť prácu.
(1)
Zamestnanec, ktorý konal službu v brannej moci po čas dlhší než 5 mesiacov, je po jej skončení povinný nastúpiť prácu vo svojom zamestnaní najneskoršie do 5 dní.
(2)
Ak trvala služba v brannej moci aspoň 4 mesiace, nie však dlhšie než 5 mesiacov, je zamestnanec povinný nastúpiť prácu vo svojom zamestnaní najneskoršie druhý deň po skončení služby; ak trvala menej než 4 mesiace, je zamestnanec povinný nastúpiť prácu prvý deň po jej skončení.
(3)
Lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa predlžujú o prípadný cestovný deň (dni) na najkratšiu cestu z miesta, kde zamestnanec bol zo služby v brannej moci prepustený, do miesta jeho trvalého pobytu. O počítaní cestovných dní platí obdobne ustanovenie § 4 ods. 3.
(4)
Ak bráni zamestnancovi po skončení služby v brannej moci v nastúpení práce dôležitá príčina, ktorú nezavinil úmyselne ani hrubou nedbanlivosťou, začínajú sa lehoty na nastúpenie práce, určené v odsekoch 1 až 3, po pominutí dôležitej príčiny.
(5)
Ak nastala u zamestnanca dôležitá príčina podľa odseku 4 až počas lehôt určených v odseku 1 až 3 na nastúpenie práce, spočíva beh týchto lehôt po čas, po ktorý trvá dôležitá príčina.
Mzda.
§6
(1)
Mzda, ktorá zamestnancovi prislúcha podľa § 7 ods. 2 zákona, sa znižuje o sumu 150 Kčs týždenne.
(2)
Ak bol zamestnanec, ktorý splňuje podmienky pre nárok na zníženú mzdu, povolaný na vojenské cvičenie v trvaní viac než 6 týždňov, prislúcha mu táto mzda aj v piatom a šiestom týždni.
(3)
Zamestnancovi, ktorý má nárok na zníženú mzdu, prislúcha táto mzda i za prípadný cestovný deň (dni) podľa § 5 ods. 3 a § 4 ods. 3.
(4)
Nárok na zníženú mzdu neprislúcha zamestnancovi, pokiaľ jeho rodinní príslušníci majú príjem vo výške vylučujúcej nárok na zaopatrovací príspevok (§ 15 ods. 2) alebo pokiaľ nie sú bez vážneho dôvodu zamestnaní.
§7
(1)
Mzdou podľa § 7 zákona sa rozumejú všetky peňažné a naturálne požitky (vecné plnenia), ktoré by zamestnancovi prislúchali, keby pracoval, okrem náhrady hotových výdavkov. Za naturálne požitky, pokiaľ ich zamestnanec nemôže užívať, prislúcha mu náhrada v peniazoch podľa ocenenia určeného na účely národného poistenia. Nedotknuté zostávajú nároky zamestnancov na sociálne dávky na deti.
(2)
U zamestnancov s premenlivou mzdou sa berie za základ výpočtu podľa predchádzajúceho odseku priemerná týždenná mzda, ktorú zamestnanec dosiahol v posledných 6 mesiacoch predo dňom určeným na nastúpenie služby v brannej moci, alebo mzda, ktorú by dosiahol, keby mu v tom nebránila dôležitá ním nezavinená príčina. Ak trval posledný pracovný pomer menej než 6 mesiacov, berie sa za základ výpočtu mzda za toto kratšie obdobie.
(3)
U domáckych robotníkov sa týždennou mzdou rozumie priemerná týždenná odmena bez príplatku za hotové vydania, dosiahnutá u posledného zamestnávateľa v posledných 12 mesiacoch predo dňom určeným na nastúpenie služby v brannej moci. Ak trval pracovný pomer domáckeho robotníka menej než 12 mesiacov, berie sa za základ výpočtu toto kratšie obdobie. Pri zisťovaní priemernej týždennej odmeny sa neprihliada na čas, po ktorý domácky robotník nepracoval, pretože bol nemocný.
(4)
U učňov sa rozumie mzdou podľa § 7 zákona vychovávací príspevok.
§8
(1)
Zamestnávateľ je povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu za prvé dva týždne (§ 7 ods. 1 zákona) najneskoršie dva dni predo dňom určeným povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby, poprípade predo dňom pracovného voľna alebo pred cestovnými dňami, ak má zamestnanec na ne nárok. Ak má zamestnanec nastúpiť službu v brannej moci okamžite, je zamestnávateľ povinný mu vyplatiť mzdu ihneď.
(2)
Zníženú mzdu (§ 6) je zamestnávateľ povinný vyplácať v obvyklých mzdových výplatných obdobiach.
Tretia časť. | Mimoriadny príspevok.
§9
(1)
Povolaným osobám možno z verejných prostriedkov poskytnúť mimoriadny príspevok, ak je to potrebné na zmiernenie hospodárskej ujmy, ktorá by im vznikla výkonom služby v brannej moci.
(2)
Mimoriadny príspevok možno poskytnúť najmä zamestnancom, ktorí bez svojej viny nemajú nárok na platené pracovné voľno a na mzdu.
(3)
Mimoriadny príspevok možno povolaným osobám poskytnúť v prípadoch hodných osobitného zreteľa aj na úhradu zmluvných záväzkov, ako napr. na úhradu nájomného z bytu.
(4)
Mimoriadny príspevok podľa odseku 3 nemožno poskytnúť povolaným osobám, ktoré majú príjem z výnosu zárobkového podniku alebo iného majetku aspoň vo výške postačujúcej na úhradu zmluvných záväzkov uvedených v odseku 3.
(5)
Mimoriadny príspevok nesmie v jednotlivom prípade presahovať sumu 1500 Kčs; výnimky môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa povoliť krajský národný výbor.
§10
Žiadosť o mimoriadny príspevok sa podáva na miestnom národnom výbore, v cudzine na zastupiteľskom úrade, v obvode ktorého mala povolaná osoba pred nastúpením služby v brannej moci posledný trvalý pobyt. O žiadosti rozhoduje okresný národný výbor, a ak ide o osobu, ktorá mala posledný trvalý pobyt pred nastúpením služby v cudzine, Obvodný národný výbor pre Prahu 1.
Štvrtá časť. | Vojenská starostlivosť a národné poistenie.
Nároky niektorých povolaných osôb.
§11
(1)
Osoby konajúce
a)
osobitnú službu vyjmúc službu príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti vo vojsku (§ 46 ods. 2 branného zákona) a
b)
osobné úkony pre potreby brannej moci (§ 45 toho istého zákona),
ktoré boli v deň pred nastúpením služby povinne poistené pre prípad nemoci a materstva podľa zákona o národnom poistení, zostávajú s výhradou ustanovenia § 12 i naďalej povinne poistené pre prípad nemoci a materstva v doterajšom rozsahu; o platení poistného národného poistenia platí § 14. Dávky toho istého druhu a v tom istom rozsahu poskytuje Ústredná národná poisťovňa i osobám, u ktorých zaniklo povinné nemocenské poistenie pred nastúpením služby v ochrannej dobe podľa § 4 zákona. Pokiaľ osobám uvedeným v predchádzajúcich vetách poskytuje vojenská správa po čas ich onemocnenia úplné zaopatrenie, nemajú nárok na nemocenské podľa zákona o národnom poistení. Inak im prislúcha nemocenské v paušálnej sume 50 Kčs denne.
(2)
Osobám konajúcim niektorú zo služieb uvedených v odseku 1, ktoré neboli v deň pred nastúpením služby povinne poistené podľa zákona o národnom poistení pre prípad nemoci a materstva, poskytne Ústredná národná poisťovňa mimoústavné a ústavné ošetrovanie podľa §§ 27 a 28 toho istého zákona, pomoc v materstve podľa jeho § 32 a pohrebné podľa jeho § 49 ods. 3. Po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nastúpenia služby poskytuje Ústredná národná poisťovňa týmto osobám aj ostatné vecné dávky národného poistenia nemocenského uvedené v § 26 ods. 2 zákona o národnom poistení a pôrodné podľa jeho § 44 ods. 1.
§12
(1)
Vojenská správa môže rozhodnúť, že sa niektoré z osôb uvedených v § 11 stávajú účastníkmi vojenskej nemocenskej starostlivosti. Také opatrenie urobí vojenská správa najmä u osôb, ktorým nemožno poskytovať vecné dávky národného poistenia nemocenského pre osobitné okolnosti vyplývajúce z povahy dotyčných služieb.
(2)
Osoby, u ktorých vojenská správa urobila opatrenie podľa odseku 1, nemajú po čas, po ktorý sú účastníkmi vojenskej nemocenskej starostlivosti, nárok na dávky národného poistenia nemocenského. Namiesto nemocenského môže im vojenská správa poskytnúť peňažnú výpomoc.
(3)
Opatrenie podľa odseku 1 môže sa odvolať len, ak možno dotyčným osobám poskytovať vecné dávky národného poistenia nemocenského.
(4)
O opatreniach urobených podľa odsekov 1 a 3 upovedomí vojenská správa podľa možnosti príslušnú okresnú národnú poisťovňu.
§13 Nároky niektorých rodinných príslušníkov.
(1)
Rodinným príslušníkom osôb uvedených v § 11 ods. 1 poskytuje Ústredná národná poisťovňa dávky národného poistenia nemocenského v doterajšom rozsahu. Ak však dostávajú títo rodinní príslušníci zaopatrovací príspevok, nenáleží im podpora pri ústavnom ošetrovaní podľa § 45 ods. 1 zákona o národnom poistení, ktorá by im inak prislúchala za tú istú dobu.
(2)
Rodinným príslušníkom osôb uvedených v § 11 ods. 2 poskytuje Ústredná národná poisťovňa mimoústavné a ústavné ošetrovanie podľa §§ 27 a 28 zákona o národnom poistení a pomoc v materstve podľa jeho § 32. Po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nastúpenia služby poskytuje Ústredná národná poisťovňa týmto rodinným príslušníkom aj ostatné dávky národného poistenia nemocenského , náležiace rodinným príslušníkom, vyjmúc podporu pri ústavnom ošetrovaní podľa § 45 ods. 1 uvedeného zákona.
§14 Poistné.
Za osoby uvedené v § 11 ods. 1 sa neplatí poistné národného poistenia.
Piata časť. | Zaopatrovací príspevok.
§15 Podmienky nároku na zaopatrovací príspevok.
(1)
Rodinní príslušníci povolaných osôb (§ 3) majú nárok na zaopatrovací príspevok (ďalej len „príspevok“), ak závisí ich zaopatrenie podstatne na povolaných osobách a ak nie je o nich v čase, keď tieto osoby vykonávajú službu v brannej moci, postarané inak (§ 17 ods. 1 zákona).
(2)
Podmienky nároku na príspevok podľa odseku 1 sa považujú za splnené i vtedy, ak neprevyšuje
a)
pravidelný príjem rodinného príslušníka z pracovného alebo obdobného pomeru alebo z literárnej alebo umeleckej činnosti alebo jeho dôchodok z národného poistenia alebo zaopatrovacie požitky z verejných prostriedkov dvojnásobok príspevku, ktorý rodinnému príslušníkovi v tom istom čase náleží,
b)
iný pravidelný príjem rodinného príslušníka výšku príspevku náležiaceho mu v tom istom čase.
(3)
Ak presahuje príjem rodinného príslušníka hranice uvedené v odseku 2, prislúcha mu len príspevok znížený o sumu, o ktorú príjem presahuje príslušnú hranicu.
(4)
Ak má rodinný príslušník zároveň príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) a b), spočítajú sa tieto príjmy a posudzujú sa podľa písm. a).
(5)
Príjem (zaopatrenie), ktorý plynie z výnosu zárobkového podniku povolanej osoby alebo z rodinného majetku, posudzuje sa ako vlastný príjem rodinných príslušníkov podľa ustanovenia odseku 2 písm. b).
(6)
Príspevok neprislúcha rodinnému príslušníkovi povolanej osoby, ktorý bez vážneho dôvodu odmietne prijať trvalé zamestnanie ponúknuté mu okresným národným výborom.
§16 Vznik nároku na príspevok.
(1)
Nárok na príspevok vzniká oprávneným rodinným príslušníkom zamestnancov,
a)
ktorí boli povolaní na základnú alebo náhradnú službu a majú nárok na mzdu za prvé dva týždne (§ 7 ods. 1 zákona), siedmym dňom po dni určenom povolávacím rozkazom na nastúpenie služby,
b)
ktorí boli povolaní na ostatné druhy služby v brannej moci a majú nárok na zníženú mzdu (§ 7 ods. 2 zákona), dňom, ktorý nasleduje po dni skončenie nároku na túto zníženú mzdu.
(2)
Nárok na príspevok oprávnených rodinných príslušníkov ostatných povolaných osôb vzniká dňom určeným povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby v brannej moci. Ustanovenie o cestovných dňoch podľa § 4 ods. 3 platí tu obdobne v tom zmysle, že nárok na príspevok prislúcha aj za cestovné dni.
(3)
Ak sú predpoklady pre vznik nároku na príspevok splnené až po dni určenom na nastúpenie služby, vznikne nárok na príspevok dňom, keď sa tak stalo. To platí najmä, ak až po tomto dni povolaná osoba uzavrela manželstvo alebo sa jej narodilo dieťa alebo zanikol zdroj, z ktorého bolo postarané o zaopatrenie rodinného príslušníka.
§17 Zánik nároku na príspevok.
(1)
Nárok na príspevok zaniká dňom, keď povolaná osoba
a)
bola zo služby v brannej moci prepustená alebo vylúčená z vojska alebo odsúdená na trest, s ktorým je inak spojené vylúčenie z vojska, alebo
b)
službu svojmocne opustila alebo
c)
sa vrátila zo zajatia alebo sa z neho nevrátila napriek úradnej výzve po uplynutí primeraného času, potrebného pre návrat alebo
d)
zomrela alebo sa stala nezvestnou.
(2)
Ustanovenie § 5 ods. 3 o cestovných dňoch platí v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) obdobne v tom zmysle, že nárok na príspevok prislúcha aj za cestovné dni.
(3)
Nárok na príspevok zaniká ďalej dňom, keď prestala niektorá z podmienok pre trvanie nároku na príspevok, najmä dňom, keď oprávnený rodinný príslušník získal zdroj príjmov, z ktorých je o jeho zaopatrenie v čase, keď povolaná osoba koná službu v brannej moci, postarané inak, alebo keď oprávnený rodinný príslušník zomrel.
(4)
Ak povolaná osoba.
a)
bola zo služby v brannej moci prepustená pre neschopnosť alebo
b)
zomrela alebo sa stala nezvestnou,
a ak uplatní oprávnená osoba nárok na zaopatrovacie požitky podľa predpisov o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie, vypláca sa príspevok ďalej ako preddavok zúčtovateľný na tieto požitky, a to do právoplatného rozhodnutia o nároku, najdlhšie však po čas jedného roku. Ustanovenie odseku 3 platí primerane. Prípadné preplatky nie je príjemca povinný vracať.
§18 Kedy sa príspevok dočasne neposkytuje.
(1)
Príspevok sa neposkytuje (nárok na príspevok spočíva) po čas, po ktorý povolaná osoba odpykáva trest odňatia slobody dlhší než jeden mesiac.
(2)
Ďalej sa príspevok neposkytuje po čas, po ktorý oprávnený rodinný príslušník
a)
odpykáva trest odňatia slobody dlhší než jeden mesiac alebo
b)
je dlhšie než mesiac v tábore nútenej práce alebo
c)
je dlhšie než mesiac podrobený ochrannej výchove alebo
d)
je vo väzbe; ak bude trestné stíhanie pre čin, pre ktorý bol rodinný príslušník vzatý do väzby, zastavené alebo ak bude pre taký čin od obžaloby oslobodený, doplatí sa mu zadržaný príspevok.
(3)
Ak sa neposkytuje podľa ustanovenia odseku 2 príspevok prvému rodinnému príslušníkovi (§ 19 ods. 4), ktorý žije v spoločnej domácnosti s inými oprávnenými rodinnými príslušníkmi, považuje sa na čas, po ktorý sa príspevok dočasne neposkytuje, za prvého rodinného príslušníka najstarší z ostatných rodinných príslušníkov žijúcich v spoločnej domácnosti.
§19 Výška príspevku.
(1)
Príspevok je denne:
a)
pre prvého rodinného príslušníka (odsek 4) ........... 50 Kčs,
b)
pre každého ďalšieho rodinného príslušníka ........... 30 Kčs.
(2)
Úhrnná suma príspevku náležiaceho rodinným príslušníkom tej istej povolanej osoby nesmie presahovať 150 Kčs denne. Ak by presahoval súčet príspevkov náležiacich podľa odseku 1 rodinným príslušníkom tej istej povolanej osoby 150 Kčs denne, znižuje sa príspevok rodinných príslušníkov uvedených v odseku 1 písm. b) o rovnakú sumu.
(3)
Rodinní príslušníci, ktorí s povolanou osobou nežili v spoločnej domácnosti v deň, keď nastúpila službu v brannej moci, majú nárok na príspevok vo výške výživného alebo pravidelných podpôr, ktoré im povolaná osoba bola povinná poskytovať alebo skutočne poskytovala, poprípade vo výške preddavkov na výživné, ktoré im poskytoval štát, najviac však vo výške príspevkov určených v odsekoch 1 a 2.
(4)
Za prvého rodinného príslušníka sa považuje
a)
manželka (manžel) povolanej osoby; inak
b)
družka (druh) v prípadoch uvedených v § 3 ods. 1 písm. b); inak
c)
najstarší rodinný príslušník, ktorý má nárok na príspevok a žil s povolanou osobou do dňa jej nastúpenia služby v spoločnej domácnosti, s výnimkou ak ide o dieťa, ktoré sa narodilo po uvedenom dni; inak
d)
najstarší alebo jediný príslušník, ktorý má nárok na príspevok.
§20 Zvýšenie príspevku.
(1)
Príspevok sa zvyšuje o polovicu
a)
pre rodinného príslušníka, ktorý má aspoň 7 rokov a ktorý je trvalo tak bezmocný, že potrebuje ošetrovanie a obsluhu inou osobou, a
b)
pre rodinnú príslušníčku na čas 18 týždňov, v ktorých došlo u nej k pôrodu.
(2)
Príspevok možno zvýšiť až o polovicu i v iných prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(3)
Pri zvýšení podľa odsekov 1 a 2 neplatí ustanovenie § 19 ods. 2 prvej vety o najvyššej dennej úhrnnej sume príspevkov.
§21 Prihláška o príspevok.
(1)
Nárok na príspevok sa uplatňuje prihláškou, ktorú môžu podať rodinní príslušníci povolanej osoby, ich zákonní zástupcovia, povolaná osoba a za maloletých rodinných príslušníkov aj príslušný orgán hromadného poručenstva.
(2)
Prihláška sa podáva na miestnom národnom výbore, v cudzine však na zastupiteľskom úrade, v obvode ktorého má rodinný príslušník trvalý pobyt.
(3)
Prihlášku možno podať najskôr 15 dní predo dňom určeným povolávacím rozkazom alebo určovacím lístkom na nastúpenie služby v brannej moci; musí však byť podaná najneskoršie do 6 mesiacov po dni, ktorým nárok na príspevok zanikol podľa ustanovenia § 17. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže okresný národný výbor zmeškanie tejto lehoty odpustiť. Nastúpenie služby musí byť aspoň dodatočne doložené úradným osvedčením.
(4)
O prihláške rozhoduje okresný národný výbor, v obvode ktorého mala povolaná osoba pred nastúpením služby v brannej moci naposledy trvalý pobyt. Ak mala tento pobyt v cudzine, rozhoduje o prihláške Obvodný národný výbor pre Prahu 1.
§22 Výplata príspevku.
(1)
Príspevok sa vypláca mesačne vopred naraz alebo v dvoch splátkach, a to spravidla 1. a 16. dňa mesiaca.
(2)
Príspevok sa vypláca oprávnenému rodinnému príslušníkovi alebo jeho zákonnému zástupcovi. Ak je niekoľko takých osôb, môže okresný národný výbor podľa okolností prípadu určiť, že príspevok bude pre všetky alebo pre niektoré z nich vyplácaný jednej z nich. Povolanej osobe sa nesmie príspevok vyplácať.
(3)
Príspevok vypláca okresný národný výbor, ktorý o prihláške rozhodol. Rodinným príslušníkom alebo ich zákonným zástupcom majúcim trvalý pobyt v cudzine, vypláca sa príspevok prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu.
(4)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže okresný národný výbor, príslušný na rozhodnutie o prihláške, poskytnúť na príspevok preddavok.
§23 Zastavenie výplaty.
(1)
Ak zanikne nárok na príspevok, zastaví sa jeho výplata najneskoršie koncom polovice kalendárneho mesiaca, do ktorej pripadá deň zániku nároku.
(2)
Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa môže krajský národný výbor povoliť dočasnú ďalšiu výplatu príspevku, i keď nárok naň zanikol podľa ustanovení § 17 ods. 1.
§24 Kedy sa nevyžaduje u cudzích štátnych príslušníkov podmienka vzájomnosti
Cudzím štátnym príslušníkom sa príspevok vyplatí, hoci že nie je splnená podmienka vzájomnosti,
a) ak ide o manželku občana povolaného na službu v brannej moci, ktorá sobášom nenadobudla československé štátne občianstvo, alebo o jej deti, a
b) ak ide o rodinných príslušníkov československej občianky vydatej za cudzinca.
Šiesta časť.
§25 Účinnosť a vykonanie.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho ministri práce a sociálnej starostlivosti, vnútra, financií, spravodlivosti a národnej obrany po dohode so zúčastnenými členmi vlády.
Zápotocký v. r.
Dr. Čepička v. r.
Nosek v. r.
Kabeš v. r.
Dr. Rais v. r.
Erban v. r.
Dr. Čepička v. r.
Nosek v. r.
Kabeš v. r.
Dr. Rais v. r.
Erban v. r.
