Zákon o územnom plánovaní a výstavbe obcí. 1953

Územné plánovanie obcí je súčasťou jednotného hospodárskeho plánu a musí teda vyhovovať verejným potrebám a záujmom.

Miestne národné výbory zhotovujú územné plány smerné a podrobné a sú pre ne smerodajné pritom pokyny, ktoré im udeľujú krajské národné výbory, a to najmä tiež s hľadiska plánovitého usporiadania väčších území. Miestne národné výbory sú povinné tieto plány zhotoviť, poprípade zmeniť alebo doplniť v lehote, ktorú určia krajské národné výbory.

Ak miestny národný výbor nezhotoví, poprípade nezmení alebo nedoplní územný plán v lehote určenej krajským národným výborom alebo ak nevyhovie právoplatne udeleným záväzným pokynom, môže vykonanie príslušných prác zariadiť krajský národný výbor.

Vláda určí nariadením zásady pre územné plánovanie, ako aj obsah a spôsob vypracovania územných plánov.

Smerný územný plán (ďalej len „smerný plán“) ustanovuje zásadné smernice pre usporiadanie celého územia jednej alebo viac obcí a celkove rozvrhuje potrebné plochy na jednotlivé účely, pričom dbá na to, aby boly pokiaľ možno zistené, rozvinuté a využité všetky hospodárske možnosti plánovaného územia.

Pre dve alebo viac obcí sa zhotoví spoločný smerný plán, najmä ak je to potrebné v záujme potrebného organického utvárania väčších celkov alebo ak presahuje stavebný a hospodársky vývoj hranice jednotlivej obce alebo ak nemôžu miestne národné výbory dotknutých obcí dosiahnuť vhodné riešenie samostatnými plánmi.

Podrobný územný plán (ďalej len „podrobný plán“) vymedzuje podrobnejšie plochy určené celkove smerným plánom na jednotlivé účely, najmä potom zásadne určuje miestne dopravné spoje, bližšie určuje druh zastavania, ustanovuje zásady pre asanáciu alebo prestavbu jadra obce alebo pre asanáciu širších území a zpravidla tiež určuje stavebné obvody.

Pre zhotovenie podrobného plánu spoločného pre dve alebo viac obcí platí obdobne ustanovenie § 3, ods. 2.

Pre každú obec, v ktorej sa majú uskutočniť pozemné stavby a verejné zariadenia s nimi súvisiace, sa určí jeden alebo viac stavebných obvodov, a to tak, aby bol zaistený účelný, hospodárny a ucelený stavebný vývoj obce (poprípade aj asanácia alebo prestavba jadra obce).

Ak nie je stavebný obvod určený podrobným plánom, môže ho určiť krajský národný výbor po vypočutí miestneho a okresného národného výboru. Obdobne môže byť stavebný obvod zmenený, a to i keď bol určený podrobným plánom.

Pozemné stavby a verejné zariadenia možno uskutočňovať len v stavebnom obvode. Toto obmedzenie neplatí pre stavby na účely obrany štátu alebo na potreby vojenskej správy, ako i pre niektoré iné druhy stavieb, ktoré určí vláda nariadením.

V konaní o pláne smernom, podrobnom a zastavovacom (ďalej len „plán“) treba dbať na to, aby zpravidla došlo k dohode medzi verejnými orgánmi, ktorých sa dotýka obsah plánu; len tieto orgány majú postavenie účastníkov v konaní.

Konanie o smernom a podrobnom pláne možno spojiť.

Všetkým občanom treba poskytnúť príležitosť, aby sa v primeranej lehote vyjadrili k podrobnému a zastavovaciemu plánu.

Vláda vydá nariadením predpisy o vstupe na nehnuteľnosti za účelom vykonávania plánovacích prác a o náhrade škody vzniknutej týmito prácami.

Potvrdený plán je zásadne záväzný pre stavebnú a akúkoľvek inú činnosť, ktorej sa dotýka svojim obsahom.

Územie, na ktorom vznikly pôsobením prírodných vplyvov alebo ľudskou činnosťou zdravotné závady alebo závady v útvare alebo povrchu pôdy (sosúvanie svahu, zbahnenie pôdy, poddolovanie a i.), treba upraviť vo shode so smerným alebo podrobným plánom (asanácia krajiny).

Zastavané územie, v ktorom veľká časť stavieb nevyhovuje s hľadiska výstavby obce (napr. z dôvodov zdravotných, stavebných alebo dopravných), treba postupne a sústavne prebudovať vo shode so zastavovacím plánom; ojedinelé nevyhovujúce stavby možno odstrániť, i keď miestny národný výbor ešte nemá zastavovací plán (asanácia obcí).

Národné výbory navrhujú zaradenie asanácie krajiny i obcí do jednotného hospodárskeho plánu. Náklad spojený s asanáciou krajiny uhradzuje štát, ktorý môže požadovať primeraný príspevok od osôb, z ktorých činnosti závady vznikly alebo ktorým z úpravy vzíde úžitok. Náklad spojený s odstránením stavieb podľa odseku 2 uhradzuje vlastník, pokiaľ mu zostane zachované vlastníctvo na pozemok alebo sa mu dostane náhradný pozemok, inak štát.

Pri stavbe už zriadenej možno vykonať menšie zmeny hraníc zastavaného pozemku s príslušenstvom voči nezastavanej časti susedného pozemku, ak je potrebná táto zmena, aby sa odstránily závažné stavebné, zdravotné alebo hospodárske závady, ktoré sa vyskytujú pri užívaní tejto stavby.

V území, ktoré je dôležité s hľadiska obrany štátu alebo je používané na rekreáciu alebo v ktorom sú osobitné pomery (napr. poddolovanie), v zastavanom území obce, pokiaľ pre tieto územia dosiaľ neplatí plán (ani upravovací plán podľa § 19), a v území, pre ktoré sa pripravuje zhotovenie alebo zmena plánu, možno vyhlásením stavebného uzáveru zakázať alebo obmedziť stavebnú a inú podobnú činnosť, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť uskutočnenie budúcej novej úpravy.

Stavebný uzáver sa nevzťahuje na stavby vojenské a iné stavby dôležité s hľadiska obrany štátu.

Bližšiu úpravu, najmä čas trvania stavebného uzáveru, príslušnosť a konanie, určí vláda nariadením.

Upravovacie plány (plány polohy, regulačné plány a pod.) a náčrty, ktoré boly potvrdené podľa ustanovení doterajších predpisov, ako i úpravy podľa predpisov o stavebnej obnove, zostávajú v platnosti s doterajšími právnymi účinkami, dokiaľ nebudú zmenené alebo nahradené novými územnými plánmi alebo dokiaľ krajský národný výbor ich nezruší ako nevyhovujúce.

Nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné na uskutočnenie jednotného hospodárskeho plánu alebo podrobného alebo zastavovacieho plánu, ako i na vykonanie asanácie, možno vyvlastniť, ak nedôjde k dohode. Vyvlastňovať nemožno nehnuteľnosti, ktoré slúžia na účely obrany štátu alebo potrebám vojenskej správy, a poprípade ďalšie, ktoré určí vláda nariadením.

Vyvlastnením možno dosiahnuť

Ak bol vyvlastnením dosiahnutý prechod vlastníckeho práva na nehnuteľnosti, zanikajú všetky práva tretích osôb na ne, pokiaľ výmer o vyvlastnení neurčuje inak.

Vyvlastniť možno v prospech štátu, sväzkov ľudovej správy, štátnych, národných a komunálnych podnikov, podnikov určených alebo zriadených na prevádzanie zahraničného obchodu a medzinárodného zasielateľstva alebo ľudových družstiev; v prospech iných osôb možno vyvlastniť, ak ide o stavbu zaradenú do jednotného hospodárskeho plánu alebo ak ide o asanačnú úpravu podľa § 17, ods. 4.

Náhrada za vyvlastnenie sa určí so zreteľom na všeobecnú cenu pôdohospodárskej pôdy, zväčšenú o hodnotu investícií.

O vyvlastnení i náhrade rozhoduje okresný národný výbor na návrh oprávnenej osoby (odsek 4). Ak nie je niektorý účastník spokojný s právoplatným rozhodnutím o náhrade, rozhodne na jeho návrh v nesporovom konaní súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Návrh treba podať do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia.

Vláda upraví nariadením vyvlastňovacie konanie, predbežné užívanie nehnuteľností, poskytovanie zábezpeky, spôsob poskytovania náhrady za vyvlastnenie, za predbežné užívanie nehnuteľností a náhrady za zaniknuté práva tretích osôb, ako i účinky, vykonanie a zrušenie vyvlastňovacieho výmeru.

Právne úkony, písomnosti a úradné úkony potrebné na vyvlastnenie sú oslobodené od poplatkov, dávok za úradné úkony vo veciach správnych a dávky z prírastku hodnoty nehnuteľností. Oslobodenie sa vzťahuje aj na prevody nehnuteľností dohodou, ak okresný národný výbor potvrdí, že u nadobúdateľa sú splnené podmienky pre vyvlastnenie na účely uvedené v odseku 1.

Stavebnú alebo inú činnosť, ktorou sa podstatne mení využitie pozemku, treba predom hlásiť krajskému národnému výboru a možno ju vykonať len s jeho súhlasom.

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre činnosť na pozemkoch, pre ktoré platí plán (pri stavebnej činnosti zastavovací plán), potvrdený podľa tohto zákona.

Pre každú obec sa obstarajú popisné mapy pre polohové a výškové znázornenie skutočného stavu obce, ktoré budú udržované v stálej shode so skutočným stavom.

Vláda bližšie upraví nariadením najmä obsah a spôsob vypracovania popisných máp, ako i konanie o nich.

Reklamné a podobné zariadenia možno umiesťovať na miestach verejne prístupných alebo viditeľných s takých miest len za podmienok, ktoré určí Ministerstvo techniky vyhláškou v Úradnom liste.

Pokiaľ ide o plány, vykonáva pôsobnosť miestneho národného výboru na území hlavného mesta Prahy Ústredný národný výbor a pôsobnosť krajského národného výboru príslušný minister.

Pre konanie pred miestnymi národnými výbormi platia i na Slovensku primerane predpisy o správnom konaní.

Priestupku sa dopúšťa, kto porušuje ustanovenia tohto zákona alebo predpisov podľa neho vydaných, pokiaľ upravujú prípustnosť stavieb a stavebnej alebo podobnej činnosti alebo užívanie stavieb alebo prípustnosť reklamných a podobných zariadení alebo zaisťujú hospodárnosť a účelnosť v stavebníctve, ako i bezpečnosť a dobrý vzhľad stavieb.

Priestupku sa dopúšťa najmä,

Priestupky uvedené v odsekoch 1 a 2 potresce - ak nepôjde o čin súdne trestný - okresný národný výbor pokutou do 100.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do 6 mesiacov. Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty sa vymeria náhradný trest väzenia (zatvorenia) podľa miery zavinenia do 6 mesiacov.

Trestnosť priestupku sa premlčuje uplynutím jedného roku po dni, keď bola dokončená trestná činnosť.

Vláda môže nariadením bližšiu úpravu jednotlivých ustanovení sveriť vyhláške príslušného ústredného úradu, ktorá sa uverejní v Úradnom liste.

Štátny úrad plánovací po dohode s Ministerstvom techniky vydá vyhláškou v Úradnom liste predpisy o prípravných plánovacích prácach, o podmienkach, za ktorých možno upustiť od smerného plánu a vyhotovovať priamo podrobný, poprípade zastavovací plán, a o určovaní náhrady za vyvlastnenie a za predbežné užívanie nehnuteľností.

Vláda môže nariadením upraviť prechod z ustanovení doterajších predpisov do novej úpravy, ako i rozhodovanie o veciach, o ktorých nebolo v deň začiatku účinnosti tohto zákona ešte právoplatne rozhodnuté; môže aj určiť, kedy a za akých podmienok zanikajú povolenia na rozdelenie alebo premenu pozemku na stavenište a stavebné povolenia, vydané pred účinnosťou tohto zákona.

Platnosť, poprípade používateľnosť, strácajú všetky doterajšie predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, najmä:

Nedotknuté zostávajú najmä ustanovenia zákona zo dňa 18. februára 1878, č. 30 r. z., o vyvlastnení na účely vybudovania a prevádzky železníc, v znení podľa § 195 zákona zo dňa 20. mája 1937, č. 86 Sb., o železniciach (železničný zákon), zákona zo dňa 22. júla 1919, č. 438 Sb., o štátnej podpore pri začatí sústavnej elektrizácie, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich, zákona zo dňa 4. júla 1934, č. 177 Sb., o plynárenských podnikoch požívajúcich výhody, zákona zo dňa 29. marca 1935, č. 63 Sb., o vyvlastnení na účely obrany štátu, zákona zo dňa 11. apríla 1935, č. 82 Sb., o ochrane a obrane proti leteckým útokom, a zákona zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu, ako i vykonávacích nariadení k nim vydaných.

Ustanovenia §§ 1 až 5, 15 a 16, 19, 21 a 24 až 29 zákona, pokiaľ sa týkajú územného plánovania, nadobúdajú účinnosť dňom 1. júna 1950. Ustanovenia §§ 6 až 8, ako i ustanovenia §§ 15, 16, 19, 20 až 27, § 28 (s výnimkou odseku 1 č. 19) a § 29 zákona, pokiaľ sa týkajú zastavovacieho plánu, povinností národných výborov pri výstavbe obce a ochranných pásem, nadobúdajú účinnosť dňom 1. októbra 1950, ostatné ustanovenia zákona (pokiaľ už nenadobudly účinnosť skôr podľa vládneho nariadenia č. 51/1950 Sb.) dňom 1. januára 1951.