Obsah
Úvod
- oddiel Vymedzenie pojmov súvisiacich s obchodným majetkom fyzickej osoby
1.1. Obchodný majetok podľa ZDP
1.2. Vyradenie majetku z obchodného majetku - oddiel Zdaňovanie príjmov súvisiacich s obchodným majetkom
2.1 Príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom a príjmy z predaja obchodného majetku
2.2. Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s využívaním obchodného majetku
2.2.1. Vplyv spôsobu uplatňovania výdavkov na obchodný majetok
2.2.2. Vybrané daňové výdavky súvisiace s obchodným majetkom
2.2.3. Obchodný majetok používaný aj na osobné účely
2.2.4. Obchodný majetok v podielovom spoluvlastníctve a obchodný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
2.2.5. Postupné nadobúdanie nehnuteľností a hnuteľných vecí do obchodného majetku
- oddiel Zrušovacie a záverečné ustanovenia
Finančné riaditeľstvo SR vydáva metodický pokyn k vybraným problémom, ktoré súvisia s obchodným majetkom fyzickej osoby, podľa znenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) účinného od 01.01.2019.
Úvod
V ZDP je v základných pojmoch vymedzený pojem obchodný majetok, ktorý sa vzťahuje na majetok fyzickej osoby s príjmami podľa §6 ZDP, t. j. na daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. §6 ods.1 a §6 ods.2 ZDP, s príjmami z prenájmu podľa §6 ods.3 ZDP a s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa §6 ods.4 ZDP. V súvislosti s obchodným majetkom fyzickej osoby je špecifická úprava uvedená najmä v týchto ustanoveniach ZDP:
- §2 ods.m, §4 ods.4, §4 ods.5 a §4 ods.8, §6 ods.5 a §6 ods.15, §8 ods.2 a §8 ods.16, §9 ods.1 písm. a) až c), §9 ods.1 písm. k) a l), §9 ods.2 pism. i), §9 ods.5, §21 ods.1 pism. i), §22 ods.14, §24 ods.5, §25 ods.1 pism. d).
1. oddiel Vymedzenie pojmov súvisiacich s obchodným majetkom fyzickej osoby
1.1. Obchodný majetok podľa ZDP
V základným pojmoch v §2 ods.m ZDP je zadefinovaný pojem obchodný majetok na účely ZDP (ďalej len „obchodný majetok“).
Obchodným majetkom je súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt:
- ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa §6 ZDP vo vlastníctve,
- ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa §6 ZDP,
- o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), alebo ktoré táto fyzická osoba eviduje alebo evidovala podľa §6 ods.11 ZDP.
Všetky uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, pričom obchodným majetkom je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.
Ak v súlade zo zákonom o účtovníctve daňovník – fyzická osoba s príjmami podľa §6 ods.1 a §6 ods.2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva (je účtovnou jednotkou), alebo ak fyzická osoba s príjmami podľa §6 ods.3 a §6 ods.4 ZDP (príjmy z prenájmu a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu) sa rozhodne účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podvojného účtovníctva (§6 ods.13 ZDP), aj keď jej táto povinnosť nevyplýva zo zákona o účtovníctve (nie je účtovnou jednotkou), potom účtuje fyzická osoba o obchodnom majetku postupom ustanoveným:
- v Opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania v JÚ“), alebo
- v Opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania v PÚ).
Fyzická osoba, ktorá pri príjmoch podľa §6 1 až 4 ZDP uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, môže viesť v súlade so znením §6 ods.11 ZDP daňovú evidenciu, ktorej súčasťou je aj evidencia o hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku.
Ak daňovník o majetku účtuje alebo vedie o ňom evidenciu podľa §6 ods.11 ZDP, potom v súvislosti s týmto obchodným majetkom je možné uplatňovať daňové výdavky spôsobom ustanoveným v ZDP, a to napr. daňové výdavky na jeho obstaranie, na jeho technické zhodnotenie, opravy a udržiavanie. Takéto daňové výdavky nemôže uplatniť daňovník, ktorý používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa §6 ZDP majetok v osobnom užívaní, t. j. ak o tomto majetku neúčtuje, resp. nevedie evidenciu podľa §6 ods.11 ZDP ako o obchodnom majetku. Ak daňovník používa majetok v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa §6 ZDP, môže sa kedykoľvek rozhodnúť, že tento majetok zaradí do obchodného majetku. Podľa toho sa mu zmení rozsah uplatňovaných daňových výdavkov súvisiacich s takýmto majetkom daňovníka, avšak bude to mať vplyv aj na zdanenie, resp. oslobodenie príjmov z predaja takéhoto majetku.
Ak napríklad živnostník kúpil tlačiareň za 1 200 €, úhradu vykonal prevodom z podnikateľského účtu, bol povinný túto skutočnosť účtovať, resp. evidovať:
- ak tlačiareň kúpil na podnikateľské účely a uplatnil si jej obstarávaciu cenu v súlade so znením ZDP do daňových výdavkov, bol povinný účtovať, resp. evidovať túto tlačiareň hneď po jej kúpe ako obchodný majetok,
- ak tlačiareň kúpil na osobné účely, jej obstarávaciu cenu nemohol uplatniť do daňových výdavkov,
- ak by sa následne rozhodol tlačiareň pôvodne obstaranú na osobné účely používať aj na podnikateľské účely, preradil by túto tlačiareň z osobného užívania do obchodného majetku a mohol by si uplatňovať výdavky súvisiace z jeho používaním v súlade s podmienkami ustanovenými v ZDP.
Poznámka:
Daňovník s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa §6 ods.11 ZDP a daňovník s príjmami z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva (§6 ods.13 ZDP), uvádza v daňovom priznaní k dani z príjmov typu B v Tabuľke č. 1a zostatkovú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku, stav zásob, pohľadávok a záväzkov podľa stavu na začiatku zdaňovacieho obdobia a na konci zdaňovacieho obdobia.
1.2. Vyradenie majetku z obchodného majetku
Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa podľa §9 ods.5 ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP.
K vyradeniu majetku z obchodného majetku dochádza napr. v prípade:
- predaja alebo darovania obchodného majetku;
- vkladu obchodného majetku do obchodnej spoločnosti alebo družstva;
- skončenia podnikania, skončenia výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti, skončenia prenájmu a skončenia poberania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, a to podľa toho, pri ktorej z týchto činností, resp. pri ktorých viacerých činnostiach bol obchodný majetok používaný a účtovaný alebo evidovaný, lebo daňovník prestal obchodný majetok účtovať v účtovníctve alebo uvádzať v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP;
- zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov z preukázateľných daňových výdavkov na uplatnenie výdavkov percentom z príjmov podľa §6 ods.10 ZDP. Takýto daňovník začne viesť evidenciu podľa §6 ods.10 ZDP bezprostredne po období, v ktorom účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo v sústave podvojného účtovníctva alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Súčasťou evidencie podľa §6 ods.10 ZDP nie je evidencia o hmotnom majetku a nehmotnom majetku zaradenom do obchodného majetku, znamená to, že daňovník posledný raz účtoval obchodný majetok v účtovníctve alebo ho uvádzal v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP v poslednom dni tohto zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňoval preukázateľné daňové výdavky. Preto od začiatku zdaňovacieho obdobia, v ktorom začal uplatňovať výdavky percentom z príjmov, došlo k vyradeniu majetku z obchodného majetku v súlade so znením §9 ods.5 ZDP.
Napr. ak daňovník začal od 01.01.2019 uplatňovať výdavky percentom z príjmov, t. j. bezprostredne po skončení roka 2018, v ktorom uplatňoval preukázateľné výdavky, majetok uvádzaný v obchodnom majetku do konca roka 2018 už nie je obchodným majetkom od 01.01.2019. Ďalšie informácie k uvedenému sú v časti 2.2.1.
Nie je ustanovená forma ani spôsob vykonania zápisu zaradenia majetku fyzickej osoby do obchodného majetku a jeho vyradenia z obchodného majetku v účtovníctve alebo v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP. Daňovník uvedený zápis môže vykonať napr. na inventárnej karte hmotného majetku. Uvedené skutočnosti nemá povinnosť oznamovať správcovi dane.
Poznámka:
Vyradenie majetku z obchodného majetku má vplyv napr. na posúdenie oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí podľa podmienok ustanovených v §9 ods.1 písm. a) až c) ZDP a na spôsob zdanenia zdaniteľných príjmov z prenájmu a predaja obchodného majetku, teda na zaradenie príjmu z predaja takéhoto majetku podľa príslušných ustanovení ZDP (§6 alebo §8 ZDP), na uplatnenie výdavkov atď.
2. oddiel Zdaňovanie príjmov súvisiacich s obchodným majetkom
2.1. Príjmy z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom a príjmy z predaja obchodného majetku
V súlade so znením §2 ods.h ZDP zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy.
Príklady oslobodenia príjmov z predaja majetku fyzickej osoby vo väzbe na to, či je alebo bol majetok zaradený v obchodnom majetku:
- podľa §9 ods.1 pism. a) ZDP je oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „oslobodený od dane“) príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa §9 ods.1 pism. b) ZDP, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku;
- podľa §9 ods.1 pism. b) ZDP je oslobodený od dane príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku;
- podľa §9 ods.1 pism. c) ZDP je oslobodený od dane príjem z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier;
- podľa §9 ods.1 pism. d) ZDP je oslobodený od dane príjem z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (tzv. reštitučné zákony), prijatý touto osobou; toto oslobodenie platí bez ohľadu na skutočnosť, či nehnuteľnosť alebo hnuteľné veci mala táto oprávnená osoba v obchodnom majetku alebo nie;
- podľa §9 ods.1 pism. e) ZDP je oslobodený od dane príjem z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty podľa osobitného predpisu, t. j. bez ohľadu na skutočnosť, že bol tento majetok v obchodnom majetku tejto fyzickej osoby;
- podľa §9 ods.1 pism. k) ZDP v znení účinnom do 31.12.2019 je oslobodený od dane príjem z predaja cenných papierov podľa §8 ods.1 pism. e) ZDP prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu podľa osobitného predpisu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu, ak doba medzi ich nadobudnutím a predajom presiahne jeden rok; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
Poznámka:
Novelou ZDP (zákon č. 301/2019 Z. z.) sa s účinnosťou od 01.01.2020 spresňujú v ustanovení §9 ods.1 pism. k) ZDP podmienky oslobodenia príjmu z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu. Pre posúdenie oslobodenia príjmu z predaja takýchto cenných papierov sa bude sledovať nielen doba medzi ich nadobudnutím a predajom, ale aj doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom. Príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu bude oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby po uplynutí jedného roka od ich nadobudnutia, ak doba medzi ich prijatím na regulovaný trh alebo obdobný zahraničný regulovaný trh a predajom presiahne jeden rok. Naďalej zostáva podmienka, že od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
- podľa §9 ods.1 pism. l) ZDP je oslobodený od dane príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií plynúci z dlhodobého investičného sporenia po splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom vrátane príjmu vyplateného po uplynutí 15 rokov od začiatku dlhodobého investičného sporenia; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, opcií a príjem z derivátových operácií, ktoré boli obchodným majetkom daňovníka.
Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6 ods.1 a §6 ods.2 ZDP je v súlade so znením §6 ods.5 pism. a) ZDP aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Ide napr. o príjmy z prenájmu obchodného majetku alebo príjmy z jeho predaja, ktoré sú súčasťou príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Takýto postup platí len v prípade nakladania s majetkom zaradeným do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6 ods.1 a §6 ods.2 ZDP. Daňovník s príjmami z prenájmu podľa §6 ods.3 ZDP alebo s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa §6 ods.4 ZDP, ktorý používal svoj majetok na dosiahnutie týchto príjmov, zaradí príjmy z nakladania s ním medzi ostatné príjmy podľa §8 ZDP, a to aj v prípade ak mal tento majetok zaradený v obchodnom majetku.
Poznámka:
Z dôvodu preradenia majetku z obchodného majetku do osobného užívania fyzickej osoby nevzniká daňovníkovi daňová povinnosť podľa ZDP. V tejto súvislosti dávame do pozornosti, že fyzická osoba (podnikateľ) nemôže predať majetok sebe (občanovi), nakoľko fyzická osoba nemôže právne účinne uzavrieť obchodnú zmluvu sama so sebou.
Príklad č. 1:
Juraj je samostatne hospodáriaci roľník. V obchodnom majetku má zaradený traktor, ktorý používa na svojej farme v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania podľa §6 ods.1 pism. a) ZDP (príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva). Po skončení prác na svojich poliach prenajal traktor majiteľovi susediacej farmy, ktorému sa jeho traktor pokazil. Kam zaradí takýto príjem z prenájmu traktora?
Ide o príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka s príjmami z podnikania, preto v súlade so znením §6 ods.5 pism. a) ZDP príjem z prenájmu traktora bude súčasťou príjmov z podnikania podľa §6 ods.1 pism. a) ZDP.
Príklad č. 2:
Peter podniká na základe živnostenského oprávnenia a dosahuje príjmy podľa §6 ods.1 pism. b) ZDP. V roku 2016 začal pri podnikaní používať nehnuteľnosť, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve a ktorú zaradil do obchodného majetku. V roku 2019 chce túto nehnuteľnosť predať obchodnému partnerovi. Ako zdaní tento príjem?
Ak Peter nevyradí nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, potom príjem z jej predaja je príjmom zo živnosti podľa §6 ods.1 pism. b) ZDP, lebo v súlade so znením §6 ods.5 pism. a) ZDP ide o príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Ak by Peter vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku pred jej predajom, príjem z jej predaja by bol príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa §8 ods.1 pism. b) ZDP.
- Daňovník s príjmami podľa §6 ods.3 ZDP
Daňovník s príjmami z prenájmu podľa §6 ods.3 ZDP (občan, nie podnikateľ), ktorý má prenajímanú nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku, príjem z predaja tejto nehnuteľnosti nezaradí medzi príjmy z prenájmu podľa §6 ods.3 ZDP, ale zaradí ich medzi ostatné príjmy podľa §8 ods.1 pism. b) ZDP (príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností). Uvedené sa týka aj hnuteľných vecí, ktoré prenajíma takýto daňovník ako príslušenstvo nehnuteľnosti, príjem z ich predaja zaradí medzi príjmy podľa §8 ods.1 pism. c) ZDP.
Príklad č. 3:
Adam dlhodobo prenajímal rodinný dom, ktorý nadobudol vlastnou výstavbou. Dom mal zaradený v obchodnom majetku a uplatňoval si v daňových výdavkoch daňové odpisy, resp. aj ďalšie súvisiace výdavky. Prenájom ukončil vo februári 2019, lebo súrne potreboval dom predať. Bude príjem z predaja domu súčasťou príjmov z prenájmu za rok 2019?
Príjem z predaja domu nie je oslobodený od dane podľa §9 ods.1 pism. a) ZDP, lebo neuplynulo päť rokov od vyradenia domu z obchodného majetku (vyradenie vo februári 2019), preto ide o zdaniteľný príjem, ktorý je ostatným príjmom, a to príjmom z prevodu nehnuteľností podľa §8 ods.1 pism. b) ZDP.
Príklad č. 4:
Daňovník s príjmami zo živnosti [§6 ods.1 pism. b) ZDP] má v obchodnom majetku zaradenú výrobnú halu, ktorú používa na podnikanie. Časť tejto haly prenajíma inému podnikateľovi. Prenajíma aj byt, ktorý má tiež v obchodnom majetku, ale ktorý nepoužíva ani nepoužíval na podnikanie. Na prenájom nemá živnostenské oprávnenie, ani mu taká povinnosť nevznikla, lebo neposkytuje aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Kam zaradí daňovník príjem z prenájmu časti výrobnej haly a príjem z prenájmu bytu?
Príjem z prenájmu časti haly zaradí daňovník nadväzne na §6 ods.5 pism. a) ZDP medzi príjmy podľa §6 ods.1 pism. b) ZDP a príjem z prenájmu bytu zaradí medzi príjmy z prenájmu podľa §6 ods.3 ZDP.
- Daňovník s príjmami podľa §6 ods.4 ZDP
Daňovník s príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa §6 ods.4 ZDP, ktorý má napr. hnuteľný majetok zaradený do obchodného majetku v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním týchto príjmov, príjem z predaja tejto hnuteľnej veci nezaradí medzi príjmy podľa §6 ods.4 ZDP, ale zaradí ich medzi príjmy podľa §8 ods.1 pism. c) ZDP. Ak by takýto daňovník dosiahol príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorú mal zahrnutú do obchodného majetku v súvislosti s príjmami podľa §6 ods.4 ZDP, takéto príjmy by zaradil medzi príjmy z prevodu nehnuteľností podľa §8 ods.1 pism. b) ZDP.
Poznámka:
Vo väzbe na znenie §8 ods.16 ZDP ostatné príjmy podľa §8 ods.1 ZDP plynúce manželom z prevodu majetku alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré boli zahrnuté v obchodnom majetku niektorého z manželov, sa zdaňujú u toho z manželov, ktorý mal takýto majetok alebo právo zahrnuté v obchodnom majetku ako posledný. V tomto prípade teda nemôžu manželia postupovať podľa §4 ods.8 ZDP a nemôžu si príjmy z predaja takéhoto obchodného majetku a výdavky rozdeliť v rovnakom pomere u každého z nich a nemôžu sa ani dohodnúť o inom spôsobe zahrnutia týchto príjmov a výdavkov do základu dane. Viac informácii k uvedenej problematike spolu s príkladmi sú uvedené v metodickom pokyne z roku 2018 k deleniu príjmov a výdavkov fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
- Príjmy z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí zahrnutých v obchodnom majetku, ak boli len sčasti využívané na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom
V súlade so znením §4 ods.5 ZDP príjem z predaja nehnuteľností a hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a ktoré daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, ktorý nie je oslobodený od dane podľa §9 ods.1 písm. a) až c) ZDP, sa zahrnie do základu dane len v tom pomere, v akom daňovník tento majetok využíval na uvedené činnosti.
Príklad č. 5:
Pavol kúpil v roku 2007 rodinný dom, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Prízemie v dome využíval na účely výkonu súkromnej zubárskej praxe a na poschodí mal obytné priestory určené pre svoje súkromné účely. Prízemie domu zaradil do obchodného majetku v roku 2016. Neskôr uvedené priestory už neboli vyhovujúce na výkon jeho podnikateľskej činnosti, preto sa v roku 2019 rozhodol rodinný dom predať a kúpiť väčšiu nehnuteľnosť. Ako by zdanil príjmy z predaja domu?
V ustanovení §3 ods.2 pism. a) ZDP je zadefinované, čo je nehnuteľnosťou na účely ZDP (nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor alebo ich časti). Pavol zaradil do obchodného majetku len časť nehnuteľnosti, t. j. priestory na prízemí, ktoré využíval na výkon podnikateľskej činnosti.
V súlade so znením §4 ods.5 ZDP v prípade predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku daňovníka a ktorá sa používala na účely podnikania len sčasti, príjem z jej predaja sa rozdelí tak, že príjem z predaja nehnuteľnosti viažuci sa k časti nehnuteľnosti, ktorú daňovník používal na podnikanie, bude súčasťou zdaniteľných príjmov z podnikania podľa §6 ods.1 pism. c) ZDP, nakoľko nie sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa §9 ods.1 pism. a) ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku). Zostávajúca časť príjmu viažuca sa k časti nehnuteľnosti používanej na osobné účely nie je zdaniteľným príjmom, nakoľko v roku predaja (v roku 2019) uplynulo viac ako päť rokov od jej nadobudnutia a preto boli splnené podmienky oslobodenia príjmov z predaja tejto časti nehnuteľnosti podľa §9 ods.1 pism. a) ZDP.
Pavol by takto zdanil len pomernú časť príjmu z predaja nehnuteľnosti zodpovedajúcu pomeru, v akom používal nehnuteľnosť na účely podnikania a v akom ju mal zaradenú do obchodného majetku.
Ak by Pavol vyradil nehnuteľnosť z obchodného majetku ešte pred jej predajom, zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti viažuci sa k tej časti nehnuteľnosti, ktorú daňovník používal na podnikanie, by bol príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa §8 ods.1 pism. b) ZDP.
Príklad č. 6:
Daňovník Karol zaradil v roku 2017 automobil do obchodného majetku, lebo ho používal na účely výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Toto auto používal aj na súkromné účely, pričom si uplatňoval daňové výdavky súvisiace s týmto autom vo výške 80% [§19 ods.2 pism. t) prvý bod ZDP]. V roku 2019 si kúpil nové auto, pričom to predchádzajúce predal. Ako zdaní príjem z predaja auta?
Vo väzbe na znenie §4 ods.5 ZDP je umožnené zdaniť príjem z predaja takejto hnuteľnej veci, ktorý nie je oslobodený od dane podľa §9 ods.1 pism. c) ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku) len v tej časti, v akej ho používal na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Preto súčasťou zdaniteľných príjmov podľa §6 ods.1 ZDP bude iba 80 % príjmu z predaja takejto hnuteľnej veci.
Ak by sa počas výkonu podnikateľskej činnosti menil pomer využívania tohto obchodného majetku na výkon podnikateľskej činnosti, časť príjmu z predaja auta by sa určila priemerom vypočítaným za obdobie používania auta na výkon uvedenej činnosti. Napr. ak by daňovník používal auto na výkon podnikateľskej činnosti v roku 2017 na 80 %, v roku 2018 na 100 % a v roku 2019 na 80 %, zdaniteľným príjmom z predaja auta by bola 86,67 %-ná časť z celkového príjmu z predaja [(80 + 100 + 80) : 3].
2.2. Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s využívaním obchodného majetku
2.2.1. Vplyv spôsobu uplatňovania výdavkov na obchodný majetok
V súlade so znením §6 ods.6 ZDP na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa §6 ods.1 a §6 ods.2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa §6 ods.3 a §6 ods.4 ZDP (z prenájmu, z použitia diela a použitia umeleckého výkonu) sa použijú ustanovenia § 17 až 29 ZDP.
- Výdavky percentom z príjmov
Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky percentom z príjmov za podmienok ustanovených v §6 ods.10 ZDP. Táto možnosť sa týka len príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa §6 ods.1 a §6 ods.2 ZDP a príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa §6 ods.4 ZDP. Daňovník s príjmami z prenájmu podľa §6 ods.3 ZDP si nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov.
Daňovník počas uplatňovania výdavkov percentom z príjmov podľa §6 ods.10 ZDP je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa §6 ods.11 pism. a) a §6 ods.11 pism. d) ZDP, čiže evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov a evidenciu o zásobách a pohľadávkach.
V zdaňovacom období, v ktorom daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa §6 ods.10 ZDP, neúčtuje obchodný majetok ani ho neuvádza v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP. Z tohto dôvodu v zdaňovacom období, v ktorom si daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nie je možné zaradiť majetok do obchodného majetku a nie je možné ani preradiť majetok z osobného užívania do obchodného majetku.
Skončením účtovania o hmotnom a nehmotnom majetku, resp. skončením uvádzania majetku v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP, dochádza k vyradeniu majetku z obchodného majetku v súlade so znením §9 ods.5 ZDP. Výnimkou sú zásoby, ktoré je daňovník povinný aj naďalej evidovať, nakoľko o tieto zásoby je povinný upraviť základ dane napr. v situácii, ak by na základe vlastného rozhodnutia vyradil zásoby na osobné účely počas výkonu podnikateľskej činnosti, resp. v prípade skončenia podnikania (§17 ods.8 ZDP).
V súlade so znením §22 ods.9 ZDP daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa §6 ods.10 ZDP, nemôže prerušiť odpisovanie hmotného a nehmotného majetku. V takom prípade vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie hmotného majetku predĺžiť. Počas uplatňovania výdavkov percentom z príjmov daňovník teda nemá majetok, ktorý síce používa na dosiahnutie príjmov podľa §6 ZDP, v obchodnom majetku, nemôže ho odpisovať, ale je povinný sledovať a evidovať si dobu odpisovania daného majetku, aby v prípade zmeny spôsobu uplatnenia výdavkov a opätovného zaradenia tohto majetku (osobného) do obchodného majetku, dodržal postup upravený v §25 ods.4 ZDP, t. j. aby odpisoval takýto majetok ako v ďalších rokoch odpisovania.
Príkladč. 7:
Živnostník Michal kúpil v roku 2016 osobné motorové vozidlo (hmotný odpisovaný majetok), ktoré zaradil do obchodného majetku a odpisoval ho. V roku 2017 prešiel na uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov a v roku 2018 tiež uplatňoval výdavky percentom z príjmov. V roku 2018 tento majetok predal.
a) Príjem z predaja uvedeného majetku sa považuje za príjem z podnikania podľa §6 ods.1 ZDP, t. j. príjem z nakladania s obchodným majetkom daňovníka, alebo ide o príjem podľa §8 ods.1 pism. c) ZDP, čiže ostatný príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá nie je zaradená v obchodnom majetku daňovníka?
V danom prípade nejde o predaj obchodného majetku, preto ide o ostatný príjem z predaja hnuteľných vecí podľa §8 ods.1 pism. c) ZDP (príjem nie je oslobodený od dane nakoľko neuplynulo aspoň päť rokov od vyradenia hnuteľnej veci z obchodného majetku).
b) Akým spôsobom si vypočíta zostatkovú cenu na účely vyčíslenia výdavku pri predaji uvedenej hnuteľnej veci?
Pri príjmoch z predaja hnuteľných vecí je v súlade so znením §8 ods.5 pism. c) ZDP výdavkom zostatková cena podľa §25 ods.3 ZDP, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku. V uvedenom príklade sa zostatková cena určí vo výške rozdielu medzi vstupnou cenou osobného motorového vozidla a celkovou výškou odpisov, ktoré z tejto hnuteľnej veci daňovník zahrnul do daňových výdavkov podľa §19 ods.3 pism. a) ZDP v roku 2016.
- Preukázateľné daňové výdavky
Daňovým výdavkom podľa §2 ods.i ZDP je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa §6 ods.11 ZDP, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa §19 ods.2 pism. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podmienky uplatnenia daňových výdavkov sú uvedené aj v ďalších ustanoveniach ZDP (§ 17 až 29 ZDP).
Za podmienok uvedených v ZDP si môže daňovník uplatniť preukázateľné daňové výdavky na základe ich zaúčtovania v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva v súlade s príslušnými postupmi účtovania alebo ich zaevidovania v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP.
2.2.2. Vybrané daňové výdavky súvisiace s obchodným majetkom
Ak daňovník s príjmami podľa §6 ZDP má majetok v obchodnom majetku, ide o taký majetok, pri ktorom je možné uplatňovať ustanoveným spôsobom daňové výdavky na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku, na technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku, na opravy a udržiavanie tohto majetku a iné súvisiace výdavky spojené s používaním tohto majetku.
- Výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku
V súlade s §21 ods.1 pism. a) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§22 ZDP) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§23 ZDP). Výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku sú daňovými výdavkami podľa podmienok uvedených v §19 ods.3 pism. a) ZDP.
Podľa §22 ods.1 ZDP sa odpisovaním na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa §6 ods.11 ZDP a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Vymedzenie majetku, ktorého obstaranie je možné uplatniť v daňových výdavkoch len prostredníctvom odpisov, ako i postup pri odpisovaní hmotného a nehmotného majetku sú uvedené v § 22 až 29 ZDP, hmotný a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania je uvedený v §23 ZDP. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v § 26 až 28 ZDP a nehmotného majetku v §22 ods.8 ZDP.
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou, pri preradení hmotného majetku a nehmotného majetku z osobného užívania do obchodného majetku postupuje v súlade so znením §24 ods.5 ZDP a odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny ustanovenej v §25 ods.1 pism. d) ZDP. Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je v tomto prípade cena určená podľa §25 ods.1 písm. a) až c) ZDP za podmienok tam uvedených, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.
Poznámka:
Hmotným majetkom odpisovaným na účely ZDP podľa §22 ods.2 ZDP sú
- samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
- budovy a iné stavby podľa osobitných predpisov [zzs/21976-50/43a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb] okrem
- prevádzkových banských diel,
- drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva podľa osobitného predpisu,
- pestovateľské celky trvalých porastov (podľa osobitných predpisov) podľa §22 ods.5 ZDP s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
- zvieratá uvedené v prílohe č. 1 ZDP,
- iný majetok podľa §22 ods.6 ZDP.
Nehmotným majetkom na účely ZDP je podľa §22 ods.7 ZDP dlhodobý nehmotný majetok podľa zákona o účtovníctve, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok.
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku je:
- podľa §25 ods.1 pism. a) ZDP obstarávacia cena (§ 25 ods. 6 zákona o účtovníctve), obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o majetok, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa §9 ZDP;
- podľa §25 ods.1 pism. b) ZDP suma vo výške vlastných nákladov (§ 25 ods. 6 zákona o účtovníctve);
- podľa §25 ods.1 pism. c) ZDP pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom dedením všeobecná cena (§ 175o Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov; v tejto súvislosti dávame do pozornosti, že Občiansky súdny poriadok bol zrušený a bol nahradený Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Úprava dedenia a aj určenia všeobecnej ceny majetku nadobudnutom dedením je teraz upravená v Civilnom mimosporovom poriadku);
- podľa §25 ods.1 pism. c) ZDP pri hmotnom majetku a nehmotnom majetku nadobudnutom darovaním cena podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov);
- podľa §25 ods.1 pism. d) ZDP cena určená podľa §25 ods.1 písmen a) až c) ZDP pri preradení majetku z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku alebo u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane, pričom za roky nevyužívania hmotného majetku a nehmotného majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.
Príklad č. 8:
Daňovník Štefan je autorizovaným architektom a vykonáva podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu. V roku 2019 chce vložil do obchodného majetku auto, ktoré si kúpili s manželkou v roku 2018 za 24 000 € a ktoré začal používať výlučne na podnikateľské účely. V akej vstupnej cene zaradí auto do obchodného majetku a aké odpisy si môže uplatniť do daňových výdavkov?
Osobné automobily sú zaradené v odpisovej skupine 1, odpisujú sa rovnomerným spôsobom odpisovania (§27 ZDP) 4 roky. Daňovník zaradí auto do obchodného majetku vo vstupnej cene, ktorou je u neho obstarávacia cena v sume 24 000 €. Vo väzbe na znenie §24 ods.5 a §25 ods.1 pism. d) ZDP nie je možné uplatniť do daňových výdavkov odpisy za rok 2018. Rok 2019 je druhým rokom odpisovania.
Ak automobil bude používať výlučne na podnikateľské účely, v daňových výdavkoch bude možné v roku 2019 uplatniť odpis v sume 6 000 € (24 000 : 4).
- Výdavky na opravy a udržiavanie obchodného majetku
Z postupov účtovania v JÚ ako aj z postupov účtovania v PÚ vyplýva, že náklady na opravy a udržiavanie nevstupujú do obstarávacej ceny dlhodobého majetku. Ak sú však vykonávané v súvislosti s dlhodobým majetkom, o ktorom sa účtuje, sú priamym výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka. Takýto postup je i v situácii, ak daňovník vedie daňovú evidenciu podľa §6 ods.11 ZDP.
Daňovými výdavkami sú aj výdavky na opravy, udržiavanie a iné výdavky súvisiace napr. s hmotným majetkom, ktorého ocenenie nepresiahlo 1 700 €, ale má dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok, ktorý je účtovaný alebo evidovaný ako zásoba, alebo ktorý bol vydaný priamo do spotreby, a to pri splnení podmienok uvedených v §2 ods.i ZDP. Pre účely uplatňovania uvedených výdavkov je potrebné aby daňovník takýto majetok evidoval v osobitnej (pomocnej) evidencii, z ktorej je zrejmé, že uvedený majetok má daňovník v obchodnom majetku. Dňom vyradenia z obchodného majetku by bol v danom prípade deň vyradenia tohto majetku z osobitnej evidencie majetku.
Ak daňovník vynaložil výdavky na opravu a údržbu majetku, ktorý je v jeho vlastníctve, ale nemá ho zaúčtovaný alebo zaevidovaný v obchodnom majetku, nie sú tieto výdavky jeho daňovými výdavkami preukázateľne vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Tieto výdavky sú výdavkami na opravu a údržbu jeho osobného majetku, čiže sú výdavkami na osobnú potrebu daňovníka a v súlade so znením §21 ods.1 pism. i) ZDP nie sú daňovými výdavkami.
- Výdavky na technické zhodnotenie obchodného majetku
Technické zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku je na účely ZDP upravené v §29 ZDP. Technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie. Čo sa považuje za technické zhodnotenie na účely ZDP je uvedené v §29 ods.2 ZDP.
Podľa §21 ods.1 pism. g) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky na technické zhodnotenie (§29 ods.1 ZDP) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§29 ods.2 ZDP). Technické zhodnotenie vykonané na príslušnom majetku je výdavkom zahrňovaným do daňových výdavkov postupne vo forme odpisov, pričom výdavok na takéto technické zhodnotenie je daňovým výdavkom len v prípade ak je vykonané na obchodnom majetku, t. j. ak je tento majetok účtovaný alebo evidovaný v obchodnom majetku daňovníka.
Technické zhodnotenie je súčasťou vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní technické zhodnotenie zvyšuje aj zostatkovú cenu. Ak by išlo napríklad o technického zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 €, išlo by o iný majetok (§22 ods.6 ZDP), ktorý by sa opisoval samostatne za podmienok uvedených v ZDP.
Pri vyhodnotení skutočnosti, či ide o výdavok na technické zhodnotenie majetku alebo výdavok na opravu a údržbu majetku je možné využiť Opatrenie MF SR č. 3400/1998-62 (FS 3/1998), ktoré primerane platí aj za účinnosti ZDP.
Príklad č. 9:
Eva je spisovateľka a dosahuje príjmy za vytvorenie autorského diela podľa §6 ods.2 pism. a) ZDP, ktoré si zdaňuje osobne. Uplatňuje preukázateľné daňové výdavky, pričom vedie evidenciu podľa §6 ods.11 ZDP. V roku 2017 si kúpila počítač v sume 1 500 €, ktorý zaevidovala v evidencii zásob, pričom obstarávaciu cenu počítača zaevidovala v daňových výdavkoch v tomto roku v plnej výške. V roku 2019 tento počítač technicky zhodnotila, čím došlo k výraznému zvýšeniu kapacity a výkonu tohto počítača. Môže toto technické zhodnotenie uplatniť tiež do daňových výdavkov?
Obstarávacia cena počítača nepresiahla 1 700 €, preto nejde o hmotný majetok, pri ktorom sa obstarávacia cena zahŕňa do daňových výdavkov formou odpisov. Ak Eva obstarala tento obchodný majetok (počítač) ako zásobu, potom preukázateľne zaplatená kúpna cena tohto počítača bola daňovým výdavkom v roku 2017. Ak na počítači bolo vykonané technické zhodnotenie v roku 2019, pre uplatnenie výdavkov je rozhodujúcou skutočnosťou suma technického zhodnotenia. Ak by bola suma technického zhodnotenia vyššia ako 1 700 €, toto technické zhodnotenie by sa považovalo za iný majetok podľa §22 ods.6 pism. e) ZDP, ktorý sa odpisuje v tej istej odpisovej skupine, v ktorej je zaradený majetok, na ktorom sa technické zhodnotenie vykonalo. Ak by bolo technické zhodnotenie v sume nižšej alebo rovnej 1 700 €, pôjde priamo o daňový výdavok za podmienky, že ho daňovník nebude považovať za technické zhodnotenie v súlade s ustanovením §29 ods.2 ZDP (v tom prípade by technické zhodnotenie odpisoval na základe svojho rozhodnutia).
- Iné výdavky vynaložené v súvislosti s využívaním obchodného majetku
Takýmito výdavkami sú napr. výdavky na riadnu prevádzku majetku, úhrady za energie, pohonné látky a pod.; výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov súvisiacich s obchodným majetkom podľa §19 ods.2 pism. a) ZDP; úroky z úverov, pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na nákup obchodného majetku a iné súvisiace výdavky s obchodným majetkom, ktoré keďže sú vynakladané v súvislosti s obchodným majetkom daňovníka, sú aj uznanými daňovými výdavkami pri splnení podmienok uvedených v §2 ods.i ZDP.
Poznámka:
Podľa §10 ods.27 pism. g) postupov účtovania v JÚ za náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku sa nepovažujú úroky z úverov, ak do času uvedenia tohto majetku do používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny.
Príklad č. 10:
Daňovník Pavol obstaral nehnuteľnosť formou hypotekárneho úveru. Túto nehnuteľnosť prenajímal. Viedol daňovú evidenciu. Mohol si pri príjme z prenájmu uplatniť ako výdavok úroky z hypotekárneho úveru, ktoré platil banke? Ak fyzická osoba s príjmami z prenájmu podľa §6 ods.3 ZDP využíva nehnuteľnosť, ktorú má vo vlastníctve, na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, eviduje túto nehnuteľnosť v daňovej evidencii podľa §6 ods.11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jej obchodným majetkom podľa ZDP. Preto úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru preukázateľne zaplatené daňovníkom sú daňovými výdavkami tohto daňovníka.
- Výdavky súvisiace s majetkom, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa §6 ZDP, o ktorom daňovník neúčtuje ani ho neuvádza v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP
V súvislosti s majetkom, ktorý daňovník využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa §6 ZDP, ale o ňom neúčtuje, ani ho neuvádza v evidencii podľa §6 ods.11 ZDP, je možné ako daňový výdavok považovať len výdavky na riadnu prevádzku takéhoto majetku, napr. úhrady za spotrebu energií, pohonných látok a iných výdavkov, ktoré je daňovník povinný uhrádzať podľa osobitných predpisov v súlade s §19 ods.2 pism. a) ZDP.
U daňovníka s príjmami podľa §6 ods. 1 a 2 ZDP je osobitne v ZDP upravená možnosť uplatnenia daňových výdavkov pri majetku, o ktorom daňovník neúčtuje alebo ho neeviduje, ak ide o daňový výdavok vynaložený v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto v ktorom činnosť pravidelne vykonáva a ak pri tejto činnosti využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, za podmienok uvedených v §19 ods.2 pism. e) ZDP, čiže aj vo väzbe na to, či mal alebo nemal daňovník vlastné motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku niekedy v minulosti.
2.2.3. Obchodný majetok používaný aj na osobné účely
Podľa §21 ods.1 pism. i) ZDP v znení účinnom do 31.12.2019 daňovými výdavkami nie sú výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa §19 ods.2 písm. e), p) a w) ZDP.
Poznámka: Novelou ZDP (zákon č. 301/2019 Z. z.) sa s účinnosťou od 01.01.2020 mení znenie §21 ods.1 pism. i) ZDP tak, že toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa §19 ods.2 písm. e), p), w) a x) ZDP, a to nadväzne na legislatívnu úpravu vykonanú v §19 ods.2 pism. x) ZDP v znení účinnom od 01.01.2020. Toto ustanovenie, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky na osobnú potrebu daňovníka, sa nepoužije ani na výdavky (náklady) podľa §19 ods.2 pism. x) ZDP, t. j. výdavky (náklady) daňovníka na športovú činnosť jeho dieťaťa za ustanovených podmienok.
V definícii daňového výdavku [§2 ods.i ZDP] je uvedené aj to, že pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa §19 ods.2 pism. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa znenia §19 ods.2 pism. t) ZDP sú daňovými výdavkami výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa §21 ods.1 pism. i) ZDP, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa §5 ods.3 pism. a) ZDP, a to
- vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
- v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Pri ktorom majetku nie je možné postupovať podľa §19 ods.2 pism. t) ZDP:
- obstarávaciu cenu nehnuteľnosti je možné uplatniť do daňových výdavkov formou odpisov vždy len podľa znenia §24 ods.4 ZDP, t. j. pri odpisovaní nehnuteľnosti, ktorá sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa len pomerná časť odpisov, takýto postup sa vzťahuje aj na ostatné výdavky súvisiace s touto nehnuteľnosťou, ako sú výdavky na technické zhodnotenie, opravy, údržbu a ostatné výdavky vynaložené v súvislosti s nehnuteľnosťou;
- spôsob uplatnenia výdavkov na spotrebované pohonné látky je upravený v ustanovení §19 ods.2 pism. l) ZDP;
- daň z motorových vozidiel platená podľa zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov je daňovým výdavkom podľa §19 ods.3 pism. j) ZDP bez ohľadu na rozsah použitia predmetného motorového vozidla na podnikateľské a súkromné účely;
- výdavky súvisiace s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely sa uplatňuje postup podľa §5 ods.3 pism. a) ZDP;
- výdavky na osobnú potrebu daňovníka, ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa §21 ods.1 pism. i) ZDP.
Pri uplatňovaní výdavkov podľa §19 ods.2 pism. t) ZDP je potrebné postupovať aj v súlade s ďalšími ustanoveniami ZDP:
- podľa §24 ods.8 ZDP sa pri odpisovaní zahŕňa do daňových výdavkov ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa §19 ods.2 pism. t) ZDP;
- podľa §25 ods.3 ZDP v zdaňovacích obdobiach, v ktorých daňovník postupuje podľa §19 ods.2 pism. t) ZDP sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov považuje celý ročný odpis vypočítaný podľa §27 alebo §28 ZDP (nie v pomernej časti).
Príklad č. 11:
Daňovník Eduard kúpil v marci 2018 osobné auto za 15 000 €. Auto hneď zaradil do obchodného majetku a používa ho na podnikanie aj na súkromné účely.
a) V akej sume si mohol uplatniť odpisy do daňových výdavkov v roku 2018, ak sa rozhodol uplatňovať paušálne výdavky podľa §19 ods.2 pism. t) prvého bodu?
Odpisy si mohol daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba vo výške 80 % z vypočítaného ročného odpisu. V súlade so znením §27 ZDP sa rovnomerné odpisy vypočítajú v prvom roku odpisovania v závislosti od počtu mesiacov používania a zaradenia do obchodného majetku, v tomto príklade za 10 mesiacov:
[(15 000 : 4 : 12) x 10] = 3 125 x 0,80 = 2 500 €.
V rokoch 2019, 2020 a 2021 by si mohol uplatňoval odpisy v sume 3 000 € [(15 000 : 4) x 0,80] a v roku 2022 by si mohol uplatniť odpisy za 2 mesiace: [(15 000 : 4 : 12) x 2] = 625 x 0,80 = 500 €.
b) Aké výdavky by si mohol uplatniť, ak by predal toto auto napr. v januári 2019 za 10 000 €?
Ak by v roku 2019 nebolo auto pred predajom vyradené z obchodného majetku, potom príjem z jeho predaja by bol príjmom z podnikania [§6 ods.5 pism. a) ZDP]. Odpisy za január 2019 by sa nemohli uplatniť v súlade so znením §22 ods.12 ZDP, lebo tento majetok daňovník neúčtoval alebo neevidoval celý mesiac január. Zostatková cena auta ku dňu predaja by bola v sume 11 875 € (15 000 – 3 125), t. j. vstupná cena znížená o odpisy za rok 2018 bez ich krátenia (§25 ods.3 ZDP). Zostatková cena môže byť daňovým výdavkom v roku 2019 len do výšky príjmov z predaja podľa §19 ods.3 pism. b) prvého bodu ZDP, preto zostatková cena by bola daňovým výdavkom len v sume 10 000 €.
2.2.4. Obchodný majetok v podielovom spoluvlastníctve a obchodný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
- Obchodný majetok v podielom spoluvlastníctve
Pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§6 ods.1 a §6 ods.2 ZDP), na základe písomnej zmluvy o združení (§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka) sa daňové výdavky síce zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak, avšak pri uplatnení odpisov do daňových výdavkov je potrebné rozlišovať, či:
- hmotný majetok a nehmotný majetok je individuálne určený (§ 833 Občianskeho zákonníka) a poskytnutý združeniu bez právnej subjektivity na spoločné využitie účastníkov združenia, vtedy takýto majetok odpisuje ten účastník združenia, ktorý majetok poskytol na spoločné užívanie účastníkom združenia (§24 ods.6 ZDP);
- hmotný majetok a nehmotný majetok bol nadobudnutý do podielového spoluvlastníctva účastníkov združenia, potom takýto majetok v spoluvlastníctve odpisuje každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu (§24 ods.3 ZDP).
Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu (§6 ods.3 ZDP) spoločne viacerými daňovníkmi z dôvodu spoluvlastníctva k prenajímanej nehnuteľnosti sa podľa §10 ods.1 ZDP zahŕňajú do základu dane jednotlivých daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov. Uvedené platí i pri uplatňovaní odpisov prenajímanej nehnuteľnosti do daňových výdavkov spoluvlastníkov.
- Obchodný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
Podľa znenia §6 ods.15 ZDP hnuteľné veci a nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa §6 ods. 1 až 4 ZDP obaja manželia, zahrnie do obchodného majetku jeden z manželov. Výdavky súvisiace s využívaním týchto hnuteľných vecí a nehnuteľností sa rozdelia medzi oboch manželov v pomere, v akom ich využívajú pri svojej činnosti; v takomto pomere sa rozdelí aj príjem z ich predaja.
Poznámka:
Viac informácii k uvedenej problematike spolu s príkladmi sú uvedené v metodickom pokyne z roku 2018 k deleniu príjmov a výdavkov fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
2.2.5. Postupné nadobúdanie nehnuteľností a hnuteľných vecí do obchodného majetku
- Nehnuteľný majetok
V prípade postupného nadobúdania nehnuteľnosti, ktorú má daňovník v spoluvlastníctve, odpisy nehnuteľnosti sa určia spôsobom uvedeným v postupe č. 1, t. j. odpisy nehnuteľnosti sa určia z upravenej vstupnej ceny nehnuteľnosti. Ak by daňovník určil spôsob odpisovania nehnuteľnosti spôsobom uvedeným v postupe č. 2 a samostatne by odpisoval každú ďalšiu časť nehnuteľnosti, o ktorú sa zväčšil jeho spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti, takýto postup je tiež prípustný.
POSTUP č. 1:
V súlade so znením §25 ods.7 ZDP pri zvýšení vstupnej ceny alebo znížení vstupnej ceny, ku ktorému dochádza pri už odpisovanom hmotnom majetku z iného dôvodu, ako je jeho technické zhodnotenie (ďalej len „upravená vstupná cena”), sa odpis určí z upravenej vstupnej (zostatkovej) ceny pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby alebo koeficientu podľa §27 alebo §28 ZDP.
Ak pri podielovom spoluvlastníctve k hmotnému majetku niektorý zo spoluvlastníkov napr. odkúpi podiel iného spoluvlastníka, potom kúpou časti podielového vlastníctva zväčšil svoj spoluvlastnícky podiel, čo má za následok úpravu vstupnej ceny odpisovaného majetku (nahor). Ak by daňovník predal časť svojho spoluvlastníckeho podielu, potom by zmenšil svoj spoluvlastnícky podiel a došlo by tiež k úprave vstupnej ceny odpisovaného majetku (nadol).
Príklad č. 12:
Daňovník Pavol nadobudol v januári 2016 do spoluvlastníctva časť nehnuteľnosti dedením (v uznesení o dedičstve bola uvedená cena 150 000 €). Nehnuteľnosťou je budova určená na administratívu, daňovník svoju časť nehnuteľnosti používal výlučne na účely podnikania a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. V roku 2017 nadobudol darovaním ďalšiu časť nehnuteľnosti (cena určená znalcom bola v sume 40 000 €), ktorú tiež zaradil do obchodného majetku. A v roku 2018 kúpil poslednú časť nehnuteľnosti (podľa zmluvy zaplatil kúpnu cenu v sume 60 000 €), túto tiež zaradil do obchodného majetku a používal tak už celú nehnuteľnosť na účely podnikania. Počas rokov 2016 až 2018 nebolo na budove vykonané technické zhodnotenie. Z akej vstupnej ceny mohol uplatňovať odpisy v rokoch 2016 až 2018?
Vstupnou cenou prvej časti nehnuteľnosti nadobudnutej v roku 2016 dedením je cena zistená podľa §25 ods.1 pism. c) ZDP (všeobecná cena nehnuteľnosti zistená na účely dedenia uvedená v uznesení o dedičstve) v sume 150 000 €. Nehnuteľnosť daňovník zaradil do príslušnej odpisovej skupiny 6 a začal ju odpisovať rovnomerným spôsobom podľa §27 ZDP s dobou odpisovania 40 rokov. Odpis za rok 2016 bol v sume 3 750 € (150 000 : 40).
Ak v roku 2017 nadobudol ďalšiu časť nehnuteľnosti darovaním, došlo k zväčšeniu jeho spoluvlastníckeho podielu a k úprave vstupnej ceny nehnuteľnosti podľa §25 ods.7 ZDP o vstupnú cenu nadobudnutej časti nehnuteľnosti určenej podľa §25 ods.1 pism. c) ZDP (cena určená podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v uvedenom príklade o sumu 40 000 €. Z tohto dôvodu sa vstupná cena nehnuteľnosti upravila na sumu 190 000 € (150 000 + 40 000). Daňovník pokračoval v odpisovaní pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby, odpis za rok 2017 bol v sume 4 750 € (190 000 : 40).
Po kúpe poslednej časti nehnuteľnosti v roku 2018 určil upravenú vstupnú cenu podľa §25 ods.7 ZDP, zvýšil ju o vstupnú cenu tejto časti nehnuteľnosti v súlade s ustanovením §25 ods.1 pism. a) ZDP, t. j. o obstarávaciu cenu tejto časti nehnuteľnosti v sume 60 000 €. Z tohto dôvodu sa vstupná cena nehnuteľnosti upravila na sumu 250 000 € (190 000 + 60 000). Daňovník pokračoval v odpisovaní pri zachovaní platnej ročnej odpisovej sadzby, odpis za rok 2018 bol v sume 6 250 € (250 000 : 40).
POSTUP č. 2:
Pri postupnom nadobudnutí častí nehnuteľností do obchodného majetku je možné vychádzať zo zadefinovanej legislatívnej skratky „nehnuteľnosť“ na účely ZDP, ktorá je uvedená v ustanovení §3 ods.2 pism. a) ZDP, podľa ktorej nehnuteľnosťou je aj „časť nehnuteľnosti“. V takom prípade je možné postupne nadobúdané nehnuteľnosti účtovať a evidovať aj jednotlivo podľa spôsobu ich nadobudnutia, tak isto je možné postupovať pri určení vstupných cien nehnuteľností a následnom uplatnení odpisov.
Príklad č. 13:
Daňovník Pavol nadobudol v januári 2016 do spoluvlastníctva časť nehnuteľnosti dedením (v uznesení o dedičstve bola uvedená cena 150 000 €). Nehnuteľnosťou je budova určená na administratívu, daňovník svoju časť nehnuteľnosti používal výlučne na účely podnikania a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. V roku 2017 nadobudol darovaním ďalšiu časť nehnuteľnosti (cena určená znalcom bola v sume 40 000 €), ktorú tiež zaradil do obchodného majetku. A v roku 2018 kúpil poslednú časť nehnuteľnosti (podľa zmluvy zaplatil kúpnu cenu v sume 60 000 €), túto tiež zaradil do obchodného majetku a používal tak už celú nehnuteľnosť na účely podnikania. Počas rokov 2016 až 2018 nebolo na budove vykonané technické zhodnotenie. Z akej vstupnej ceny mohol uplatňovať odpisy v rokoch 2016 až 2018?
Vstupnou cenou prvej časti nehnuteľnosti nadobudnutej v roku 2016 dedením je cena zistená podľa §25 ods.1 pism. c) ZDP (všeobecná cena nehnuteľnosti zistená na účely dedenia uvedená v uznesení o dedičstve) v sume 150 000 €. Nehnuteľnosť daňovník zaradil do príslušnej odpisovej skupiny a začal je odpisovať ustanoveným spôsobom.
Ak v roku 2017 nadobudol ďalšiu časť nehnuteľnosti darovaním, vstupnou cenou tejto druhej časti nehnuteľnosti je podľa §25 ods.1 pism. c) ZDP (cena určená podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v uvedenom príklade suma 40 000 €. Túto časť nehnuteľnosti daňovník zaradil ako samostatný hmotný majetok do príslušnej odpisovej skupiny a začal ju odpisovať ustanoveným postupom v roku 2017.
Po kúpe poslednej časti nehnuteľnosti v roku 2018 určil daňovník vstupnú cenu tejto časti nehnuteľnosti v súlade s ustanovením §25 ods.1 pism. a) ZDP, vstupnou cenou je teda obstarávacia cena tejto časti nehnuteľnosti v sume 60 000 €. Aj túto časť nehnuteľnosti daňovník zaradil ako samostatný hmotný majetok do príslušnej odpisovej skupiny a začal ju odpisovať v roku 2018 ustanoveným spôsobom.
- Hnuteľné veci
Ak pri podielovom spoluvlastníctve k hnuteľnej veci niektorý zo spoluvlastníkov napr. odkúpi podiel iného spoluvlastníka, potom kúpou časti podielového vlastníctva zväčšil svoj spoluvlastnícky podiel, čo má za následok úpravu vstupnej ceny odpisovaného hnuteľného majetku v súlade so znením §25 ods.7 ZDP. Vstupná cena pôvodne nadobudnutej časti hnuteľnej veci sa zvýši o vstupnú cenu ďalšej časti nadobudnutej hnuteľnej veci a z takto upravenej vstupnej ceny sa pokračuje v odpisovaní hnuteľnej veci.
Príklad č. 14:
Daňovník Ján pri vysporiadaní majetku po ukončení činnosti združenia, v ktorom podnikal so svojim bratom, odkúpil v roku 2019 do svojho vlastníctva podiel druhého spoločníka na motorovom vozidle, ktoré nadobudli počas činnosti združenia do podielového spoluvlastníctva v rovnakom pomere, a to v roku 2018. Počas existencie združenia obidvaja odpisovali tento hmotný majetok. Po zrušení a nadobudnutí vlastníctva k celému motorovému vozidlu Ján používal toto vozidlo výlučne na účely svojho podnikania. Ako bude Ján pokračovať v odpisovaní tohto motorového vozidla?
Ak bolo motorové vozidlo nadobudnuté do podielového spoluvlastníctva účastníkov združenia, potom takýto majetok v spoluvlastníctve odpisoval každý zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny, a to pomerne podľa výšky spoluvlastníckeho podielu (§24 ods.3 ZDP). Po nadobudnutí motorového vozidla do výlučného vlastníctva Ján zvýši vstupnú cenu o obstarávaciu cenu motorového vozidla zaplatenú bývalému spoluúčastníkovi v združení a bude pokračovať v odpisovaní z takto upravenej vstupnej ceny motorového vozidla spôsobom uvedeným v §25 ods.7 ZDP.
-
oddiel Zrušovacie a záverečné ustanovenia
Týmto metodickým pokynom sa zrušuje metodický pokyn z roku 2008 k obchodnému majetku, ktorý je využívaný daňovníkom s príjmami podľa §6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky
November 2019
