Sledujte autorku komentára Ing. Zdenku Jablonkovú, získate okamžitú notifikáciu na vydanie novej časti a môžete postupne študovať a získať komplexné znalosti o pravidlách a princípoch DPH.
Ak Vám je vo výklade zákona niečo nejasné, spýtajte sa v komentári ku konkrétnemu paragrafu, AUTORA Vás spája priamo s autorom komentára.
Každý paragraf je okomentovaný v samostatnom článku aj s príkladmi. Komentár obsahuje odkazy na zákon o DPH, znenie paragrafu sa vám otvorí priamo nad článkom, aby ste mohli plynule študovať text článku aj zákona.
Odporúčame Daňové zákony pre účtovníkov 2020 a Mzdárske zákony 2020 s komentárom zmien.
Obsah komentára DPH
Pod obsahom nájdete úvod k problematike DPH.
§5 (Registrácia zahraničnej osoby)
§6 Osobitná oznamovacia povinnosť platiteľa – komentár k zákonu o DPH (od 15.11.2021)
§6 – (Zásielkový predaj) (platné do 01.07.2021)
§ 8a – režim call-off stock (nový paragraf od 2020)
§ 9 Dodanie služby – komentár k zákonu o DPH
K § 9a Dodanie tovaru a služby pri použití poukazu
§ 10 – komentár k zákonu o DPH
§ 11 Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
§ 12 Dovoz tovaru – komentár k zákonu o DPH
§ 13a Priradenie prepravy tovaru k dodávke (nový paragraf od 2020)
§ 14 Miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji
§ 15 Miesto dodania služby – komentár k zákonu o DPH
§ 16 Osobitné pravidlá o mieste dodania služby – komentár k zákonu o DPH
§ 17 Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu – komentár k zákonu o DPH
§ 18 Miesto dovozu tovaru – komentár k zákonu o DPH
§ 19 Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby – komentár k zákonu o DPH
§ 21 Daňová povinnosť pri dovoze tovaru – komentár k zákonu o DPH
§ 22 Základ dane pri dodaní tovaru a služby – komentár k zákonu o DPH
§ 23 Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu – komentár k zákonu o DPH
§ 24 Základ dane pri dovoze tovaru
§26 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane – komentár k DPH
§ 27 Sadzby dane – komentár k dani z pridanej hodnoty
§ 28 Poštové služby – komentár k DPH
§ 29 Zdravotná starostlivosť – komentár k DPH
§ 31 Výchovné služby a vzdelávacie služby
§ 35 Zhromažďovanie finančných prostriedkov
§ 36 Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu – komentár DPH
§ 37 Poisťovacie služby – komentár k zákonu o dani z pridanej hodnoty
§ 38 Dodanie a nájom nehnuteľnosti – komentár k dani z pridanej hodnoty
§ 40 Predaj poštových cenín a kolkov
§ 41 Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier
§ 42 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň – komentár k DPH
§ 43 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
§ 44 Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
§ 45 Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode
§ 46 Oslobodenie prepravných (dopravných) služieb od dane
§ 47 Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb
§ 48 Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru – komentár k DPH
§ 48a Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich
§ 48b Zabezpečenie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov
§ 48c Oslobodenie od dane určitých transakcií v colnom sklade, osobitnom sklade a daňovom sklade (nový paragraf od 2020)
§ 48ca Oslobodenie od dane v colnom sklade (nový paragraf od 2020)
§ 48d Oslobodenie od dane v osobitnom sklade – komentár k DPH (nový paragraf od 2020)
§ 49 Odpočítanie dane platiteľom – komentár k DPH
§ 49a – Odpočítanie dane pri nehnuteľnom majetku využívanom aj na iný účel ako na podnikanie
§ 51 Uplatnenie práva na odpočítanie dane
§ 52 Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku
§ 53a Oprava odpočítanej dane pri službách (nový paragraf od 2020)
§ 54 Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku
§ 54a Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku – komentár k DPH
54b Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku – komentár k DPH
§ 54c Odpočítanie dane, ak sa zmenil účel použitia investičného majetku
§ 54d Úprava odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku – komentár DPH
§ 55 0dpočítanie dane pri registrácii platiteľa
§ 56 až 58 Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu
§ 59 a 60 Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru
§ 61 až 64 Vrátenie dane v osobitných prípadoch
§ 65 Osobitná úprava uplatňovania DPH pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry
§ 67 Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate
§ 68d Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby
§ 69 Osoby povinné platiť daň správcovi dane
§ 69a Daňový zástupca pri dovoze tovaru – komentár DPH
§ 70 Vedenie záznamov – komentár DPH
§ 72 Osoby povinné vyhotoviť faktúru – komentár DPH
§ 73 Lehota na vyhotovenie faktúry
§ 74 Obsah faktúry – komentár zákona o dani z pridanej hodnoty
§ 75 Súhrnná faktúra – komentár DPH
§ 76 Uchovávanie faktúr – komentár DPH
§ 77 Zdaňovacie obdobie – komentár DPH
§ 78 Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti – komentár DPH
§ 78a Kontrolný výkaz – komentár k dani z pridanej hodnoty
§ 79 Nadmerný odpočet – komentár DPH
§ 79a Náhrada za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly – komentár DPH
§80 Súhrnný výkaz – komentár DPH
§ 81 Zrušenie registrácie platiteľa dane – komentár DPH
§81a Zrušenie registrácie skupiny – komentár k DPH
§83 Pokračovanie v živnosti v prípade úmrtia platiteľa dane – komentár DPH
Komentár k Prílohe č. 7a – zákona o dani z pridanej hodnoty.
Úvod
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o DPH”) sa uplatňuje odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie – od 1. mája 2004. K tomuto dátumu museli byť pravidlá DPH nastavené tak, aby boli v súlade so smernicami, ktoré upravujú DPH v EÚ. DPH je daňou, ktorá je v EÚ vysoko harmonizovaná, to znamená, že okrem určitých výnimiek sú pravidlá DPH vo všetkých členských štátoch EÚ rovnaké. Harmonizované pravidlá sú nevyhnutnou podmienkou voľného pohybu tovarov a služieb.
Dňom vstupu do EÚ sa Slovenská republika stala súčasťou jednotného trhu EÚ, ktorý existuje od 1. januára 1993. Vznik jednotného trhu si vyžiadal zrušenie colných úradov a colnej kontroly tovaru na hraniciach medzi členskými štátmi EÚ. Pred vznikom jednotného trhu EÚ sa tovar dovážaný z jedného členského štátu do iného členského štátu zdaňoval DPH na hraniciach jednotlivých členských štátov rovnako ako dovoz tovaru z tretích štátov, to znamená zo štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.
Pravidlá DPH sú upravené najmä v smernici Rady (EÚ) 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej len “smernica 2006/112/ES”), ktorá je najvýznamnejšou zo všetkých smerníc, ktoré upravujú DPH. Smernice sú záväzné pre členský štát, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na orgány členského štátu. Smernice nezaväzujú a nezakladajú priamo práva a povinnosti fyzickým a právnickým osobám a vyžadujú si transpozíciu (prevzatie) do vnútroštátneho práva formou právneho aktu členského štátu. Konkrétne v oblasti DPH to znamená, že na základe smernice 2006/112/ES a na základe ostatných smerníc upravujúcich DPH v EÚ (napr. smernica o refundácii dane zahraničným podnikateľom, smernica o oslobodení od dane pri dovoze tovaru z tretích štátov) bol vypracovaný a schválený zákon o dani z pridanej hodnoty platný v Slovenskej republike.
Základným predpokladom efektívneho fungovania práva EÚ je jednotný výklad a aplikácia jeho právnych noriem vo všetkých členských štátoch. Jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva zabezpečuje súdny systém, ktorého súčasťou je aj Súdny dvor EÚ. Väzby v rámci súdnej moci významnou mierou upevňuje konanie o predbežnej otázke (prejudiciálne konanie), ktorého hlavným účelom je jednotná aplikácia a konzistentný výklad komunitárneho práva v členských štátoch EÚ. Rozsudky Súdneho dvora EÚ o predbežných otázkach položených národnými súdmi preto zohrávajú významnú úlohu aj v oblasti DPH. Ani v smernici 2006/112/ES, ani v samotnom zákone o DPH nemožno rozpoznať princípy, ktorými sa uplatňovanie DPH riadi, tieto vyplývajú z rozsudkov Súdneho dvora EÚ a majú zásadný význam pri uplatňovaní DPH.
Tak toto je super vec. Pani Jablonková vie perfektne vysvetliť aj tie najťažšie pravidlá. patrí jej veľké ĎAKUJEM.
Dobrý deň pani Jablonkova,
Sme spoločnosť registrovaná podľa § 7 zákona o DPH a objednali sme si tovar z ČR a prevzali sme ho v ČR u dodávateľa. Kolega pri objednávke tovaru nenahlásil IČ DPH našej spoločnosti. Dodávateľ z ČR je platiteľom DPH v ČR a faktúru vystavil s českou DPH. Dodávateľa sme upozornili, že sme registrovaný pre DPH v SR a žiadali sme opraviť daňový doklad bez vyčíslenia českej DPH nakoľko dodanie tovaru z ČR podlieha samozdaneniu v SR. Dodávateľ doplnil na faktúre IČ DPH našej spoločnosti, ale odmietol vystaviť doklad bez českej dane s tým odôvodnením, že tovar si prevzala naša spoločnosť v ČR a tvrdia, že miesto dodania je ČR. Postupovali pri vystavení daňového dokladu správne?
Ďakujem
Taktiež sa pridávam… veľmi ma to potešilo. môžem si postupne obnoviť vedomosti, ktoré sa pomaly vytrácajú
a doučiť sa, na čo nebol čas. Ďakujem, takto postupne vydávané sa mi to páči.
Chodím na školenia pani Ing. Jablonkovej odkedy začala prednášať, je najlepším školiteľom na DPH . Ďakujem , že si nájde čas a prispieva výkladom k jednotlivým §, aby sme dobre pochopili takú náročnú problematiku.
Chcem sa pridať a tiež veľmi pekne pani Ing. Jablonkovej poďakovať za odpoveď na môj dotaz. Ďakujem.
Tiež sa pripájam k ostatným, p. Jablonková to vie náležite a zrozumiteľne vysvetliť,chodíme na všetky jej školenia spolu s manželom.Veľmi pekne ďakujeme.
Dobrý deň, pani Jablonková,
potrebovali by sme usmernenie k nasledujúcej situácii:
Slovenská spoločnosť,registrovaný plátca DPH,realizuje príjem formou čerpania dotácií z Eurofondov (vzdelávacie projekty).
Z nakúpených služieb a materiálu si priebežne uplatňuje odpočet DPH. Je nutné na konci roka vypočítať ročný koeficient DPH?
Okrem dotácií spoločnosť iný príjem nemá.
Ďakujem
K.Košová
Dobrý deň,
spoločnosť pravdepodobne nemá nárok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. K tomuto záveru ma vedú tieto predpoklady:
– spoločnosť nebude žiadať za vzdelávacie služby odplatu od účastníkov vzdelávania, to znamená, že sa nebude uplatňovať daň na výstupe za vzdelávacie služby poskytnuté účastníkom vzdelávania (predmetom dane podľa zákona o DPH sú služby poskytnuté odplatne – § 2 zákona o DPH),
– finančné prostriedky z Eurofondov neznamenajú úhradu ceny za vzdelávanie za každého účastníka, ale ide o celkové financovanie vzdelávacieho projektu,
– z judikatúry Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyplýva, že na účely uplatnenia odpočtu dane musí existovať priama/resp. nepriama väzba medzi vstupnými nákladmi (ktoré obsahujú fakturovanú DPH) a poskytovaným plnením (napr. službou), ktoré podlieha dani na výstupe.
Zmyslom odpočtov dane je zbaviť podnikateľa, ktorý odvádza daň na výstupe, bremena vstupnej dane, a tak zabrániť dvojitému zdaneniu.
Dobrý deň,
prosila by som Vás o upresnenie k nášmu nasledovnému problému:
Náš dodávateľ materiálu z Lotyšska nám vystaví faktúru bez DPH.
Materiál ale nepríde hneď k nám na Slovensko, ale náš lotyšský dodávateľ ho prepraví do Nemecka, v cene materiálu je aj doprava.
V Nemecku ho nemecký dodávateľ zafarbí, nám pošle faktúru za službu (farbenie) a takto upravený náš materiál nám následne už pošle na Slovensko.
Stáva sa, že na materiál z Nemecka čakáme aj 2 mesiace.
Z tohto materiál už my vyrábame na Slovensku.
Takto šetríme na doprave do Nemecka.
Môžme materiál z Lotyšska na Slovensku samozdaniť a v ktorom mesiaci?
Ďakujem veľmi pekne.
S. Lukáčová
Dobrý deň,
– slovenská firma sa má registrovať pre DPH v Nemecku (pretože jej je dodaný tovar do Nemecka) a tento tovar má objednať u lotyšského dodávateľa pod nemeckým identifikačným číslom DPH,
– lotyšský dodávateľ dodá tovar slovenskej firme do Nemecka, a preto slovenská firma musí v Nemecku priznať nemeckú daň z nadobudnutia tovaru v Nemecku (a uplatní si aj odpočet nemeckej dane),
– za služby dostane faktúru od nemeckej spoločnosti bez DPH, miesto dodania služby je na Slovensku (§ 15 ods. 1 zákona o DPH), slovenská firma prizná daň z prijatej služby (samozdanenie) a uplatní si odpočet dane,
– keď tovar príde na Slovensko z Nemecka, slovenská firma má premiestnenie tovaru (vlastného tovaru) z Nemecka na Slovensko a je povinná priznať daň z takto “nadobudnutého” tovaru (§ 11 ods. 8 zákona o DPH) a má právo na odpočet dane,
– pri tomto premiestnení tovaru ide v Nemecku o “dodanie” tovaru s oslobodením od dane podľa nemeckého zákona o DPH z Nemecka na Slovensko, slovenská firma je povinná podať v Nemecku daňové priznanie a súhrnný výkaz.
Dobrý deň,
prosila by som o “usmernenie” pri podávaní daňového priznania k DPH pri činnostiach oslobodených od DPH, nakoľko sa s touto problematikou stretávam prvý krát…
konkrétne:
Finančný sprostredkovateľ presiahol za posledných 12 mesiacov obrat 49790,-€ a stal sa od júla platcom DPH – jeho činnosti sú oslobodené od dane podľa §39 odst. 1.
Z finančnej inštitúcie dostáva len provízny list – teda služby nefakturuje – ale občas má vyplácané aj zálohy vopred, ktoré sú uvedenéa následne kompenzované až v províznych listoch v iných – ďalších obdobiach). Ako správne uvádzať v priznaní DPH jeho príjem z činnosti sprostredkovateľa – na základe výpisu z bankového účtu – alebo na základe provízneho listu za jednotlivé obdobia ( v províznom liste nie je uvedené zdaňovacie obdobie – ale len tzv. “provízne obdobie” ).
Ďakujem
Mgr. Maňková
Dobrý deň,
– nový platiteľ dane má najmenej 12 mesiacov zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac (§ 77 zákona o DPH),
– služby oslobodené od dane sa uvádzajú v daňovom priznaní podľa dňa vzniku daňovej povinnosti, aj keď je daňová povinnosť nulová (§ 78 ods. 7 zákona o DPH),
– predmetné služby sú zrejme poskytované ako opakované služby (§ 19 ods. 3 zákona o DPH),
– opakovaná služba sa považuje za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa dohodnutá platba vzťahuje (§ 19 ods. 3 zákona o DPH) a najneskôr v tento deň vzniká daňová povinnosť z dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH),
– ak je prijatá platba vopred (záloha), dňom prijatia platby vzniká daňová povinnosť (§ 19 ods. 4 zákona o DPH).
Z ustanovení teda vyplýva, ž
– zrejme provízne obdobia budú obdobia podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH a podľa nich bude vznikať nulová daňová povinnosť,
– prijatím platby vopred vznikne nulová daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH,
– podľa týchto nulových daňových povinností sa budú služby uvádzať v daňovom priznaní.
DPH z reklamovaného tovaru sa v tuzemskom styku rieši Dobropisom dodávatela. Dodávatel uznala reklamáciu a DPH v cene ktorú on fakturoval odberatelovi. Predajná cena odberatela FO cez Registračnú pokladnu reklamovaného tovaru však bola vyššia. Je možné
výšku DPH si uplatniť z predajnej ceny odberatela ktorá je zvýšená o jeho maržu?
Dobrý deň,
ak dodávateľ uznal reklamáciu a taktiež teda jeho odberateľ uzná reklamáciu fyzickej osoby, tak ide o opravu základu dane podľa § 25 zákona o DPH pri dvoch dodaniach tovaru. Každý dodávateľ (teda prvý dodávateľ a aj Vaša spoločnosť) opravujú vlastný základ dane. Vo Vašom prípade sa opravuje základ dane, ktorý obsahuje aj maržu.
Ak napr. ide o zrušenie dodávky, teda zákazník tovar v rámci reklamácie vrátil a Vaša spoločnosť ho vrátila dodávateľovi, opraví sa celý základ dane u každého z týchto dvoch subjektov.
Ešte pripomeniem, že na základe prijatého dobropisu od dodávateľa musíte opraviť odpočítanú daň.
Dobrý deň, pani Jablonková.
Pekne Vás prosím o radu, či volím správny postup:
FO – podnikateľ, plátca DPH má zaradený v OM administratívnu budovu, skolaudovanú v roku 2009. Budovu využíva na vlastnú prevádzku a zároveň v nej poskytuje nájom na základe živnostenského oprávnenia. Pre závažné ochorenie ju chce predať k dňu 1.10.2017. Našiel kupca – fyzickú osobu, občana, nepodnikateľa, neplátcu DPH.Predaj uskutočňuje v daňovej zostatkovej cene k 30.9.2017. Prenos daňovej povinnosti DPH teda nie, nakoľko občan je neplátca DPH. Zároveň nevyhovuje ani úprava odpočítanej dane podľa §54. Preto tento predaj chce zdaniťDPH. Ako postupovať pri kúpnej zmluve? Do zmluvy ma byť vyčíslená predajná cena ako základ dane a DPH. Treba niečo uviesť ako dôvod že transakcia podlieha DPH?
Za odpoveď ďakujem AB
Dobrý deň,
keď sa predávajúci rozhodne pre zdanenie predaja nehnuteľnosti, na faktúre uvedie štandardné náležitosti podľa § 74 zákona o DPH, teda napr. základ dane a daň. V súvislosti s rozhodnutím zdaniť predaj nehnuteľnosti sa na faktúre nič osobitné neuvádza.
Dobrý deň p. Ing.,
slovenská firma platca DPH vykonáva v ČR rekonštrukciu kanalizácie a vodovodu, inžiniersku činnosť a k tomu spracováva dokumentáciu pre vydanie stavebného povolenia – pre českú firmu , ako bude firma postupovať – fakturuje do ČR bez dph/prenesenie daň.povinnosti/ alebo sa musí prihlásiť v ČR a odviesť dph v ČR? Uvedie faktúru niekde do daňového priznania dph alebo kontrolného výkazu v SR? Ďakujeme za odpoveď- ÚČTOservis,s.r.o.
Dobrý deň,
miesto dodania stavebných prác , prípadne dodávok tovaru s inštaláciou, bude v Českej republike a bude podliehať dani podľa českého zákona o DPH (zákon č. 235/2004 Sb. v z.n.p.). Keďže plnenia budú podliehať českej dani, uplatnia sa ustanovenia českého zákona o DPH. Tieto plnenia sa na Slovensku neuvádzajú ani v daňovom priznaní ani v kontrolnom výkaze – nie sú predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH.
Kto bude v Českej republike osobou povinnou platiť daň, či slovenský dodávateľ alebo český príjemca plnení, je potrebné určiť na základe českého zákona o DPH. Tieto informácie môžete získať od českého obchodného partnera, od českej finančnej správy alebo z iného zdroja.
Otázky súvisiace s plneniami v Českej republike sa na tomto fóre objavujú pomerne často. Vzhľadom na pracovnú vyťaženosť však nie je možné poskytovať z mojej strany výklad českého zákona o DPH.
Dobrý deň, prosila by som o usmernenie k nasledovnému problému :
slovenská spoločnosť platca DPH vystavila dodací list do Českej republiky na vzorky vlastných výrobkov dňa 13.9.2017, kedy máme povinnosť vystaviť faktúru ? Nejedná sa o bezodplatné vzorky.
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
uvádzate, že ste vystavili dodací list. Potrebujete vedieť, kedy bude tovar dodaný odberateľovi (teda kedy tovar prevezme). Lehota na vyhotovenie faktúry (ak je odberateľom český platiteľ dane a tovar sa dodá do ČR) je upravená v § 73 písm. c) zákona o DPH – do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bol tovar dodaný.
Pani inžinierka,
vďaka za spracovanie komentára, super vec…
Veľmi však prosím o Váš názor na nasledovné:
Slovenský podnikateľ nakúpil tovar v Poľsku, zaplatil firemnou bankovou kartou. Blok je však vystavený s poľskou DPH, nie je jej toľko, aby bol nárok na vrátenie. Nie je to tovar, ktorý by sa spotreboval v Poľsku, zabudováva sa do výrobku na Slovensku. Na bloku sú uvedené len údaje dodávateľa. Viem, že základ dane by som mala zdaniť, ale neviem, či si môžem aj daň odpočítať a už vôbec neviem, do ktorej časti kontrolného výkazu by som mala smerovať ten blok. Do B1 nemôže ísť, nie je to faktúra. Poľskú DPH by som dala do nedaňových nákladov , ale s ostatným si neviem rady…
Ďakujem za odpoveď.
S úctou Ondrejková
Dobrý deň,
na Vašu otázku nemôžem poskytnúť jednoznačnú odpoveď.
Na vyhotovenie dokladu o predaji tovaru v danom prípade platia fakturačné pravidlá upravené v poľskom zákone o DPH. Nie je mi známe, či tento zákon obsahuje pravidlá pre vyhotovenie zjednodušenej faktúry, ktoré by boli obdobné vyhotovovaniu zjednodušenej faktúry podľa slovenského zákona o DPH (napr. doklad z ERP – § 74 ods. 3 slovenského zákona o DPH). Preto neviem posúdiť, či doklad je zjednodušenou faktúrou, či teda je splnená podmienka na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona o DPH na odpočítanie dane.
Odporúčam tento doklad o kúpe tovaru, ktorý podlieha dani v tuzemsku (samozdanenie), uviesť do kontrolného výkazu do časti B.1. Otvorenou otázkou ostáva, či ide o zjednodušenú faktúru podľa poľského zákona o DPH, ktorá umožňuje odpočítanie dane.
Veľmi pekne ďakujem. Stretla som sa totiž s názorom z fundovaných miest, že zdaniť musím, ale odpočítať nemôžem.
Mohla by som len vtedy, ak by bola klasická faktúra s uvedeným dodávateľom aj odberateľom s ich IČ DPH.
Veľmi ďakujem za skorú reakciu.
Áno, tá informácia je správna. Z európskej smernice o DPH totiž vyplýva, že na dodávky tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu (s oslobodením od dane) sa má vyhotoviť riadna faktúra. To znamená, že ak by aj členský štát v národnom zákone o DPH umožnil vyhotovenie zjednodušenej faktúry, tak sa nemôže vyhotoviť pri dodaní tovaru s oslobodením od dane.
Aj slovenský zákon o DPH ustanovuje v § 74 ods. 4, že zjednodušená faktúra sa nesmie v takomto prípade vyhotoviť.
Z uvedeného teda vyplýva, že aj keby doklad bol zjednodušenou faktúrou, nie je splnená podmienka na odpočítanie dane, a tak je vlastne zodpovedaná aj otázka odpočítania dane.
Váš prípad je trošku neštandardný tým, že nákup bol s poľskou DPH, teda predávajúci ju neuskutočnil s oslobodením od DPH. V konečnom dôsledku by som ale pre istotu odpočítanie dane neodporúčala.
tak som to aj urobila, ale som mala veľký problém so zaúčtovaním v Omege. Transakciu je nutné účtovať cez interný doklad, ešte k tomu prepočet mien a nedaňový náklad vo výške poľskej DPH. Ešte skúsim čosi vymyslieť, či by to nešlo cez iný okruh.
Mám ešte jeden dotaz, ak môžem, k zahraničiu:
službou nie je, ak slovenská firma vyrobí na Slovensku krov, laty pod strešnú krytinu, odvezie ich do Nemecka, tam starý krov odstráni, namontuje nový. Vzhľadom k tomu, že je to práca na nehnuteľnosti, nedávam do súhrnného výkazu ( miesto zd. plnenia je tam, kde sa nehnuteľnosť nachádza), ani do kontrolného výkazu, ani do DP k DPH.
Je tento názor správny?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
čo sa týka realizácie krovu, je to tak, ako uvádzate.
Dobrý deň, prosím o informáciu:
Sme platcami DPH. Zahraničná firma /farmaceutická/ tiež platca DPH nám dodala tovar bez DPH za 500 eur. Naša otázka či máme k tovaru pripočítať DPH, či sa jedná o samozdanenie a z akej sumy počítať zrážkovú daň
Ďakujeme za skorú odpoveď
Mojská
Dobrý deň,
vo Vašej otázke chýbajú podrobnejšie informácie. Predpokladám, že tovar nebol dodaný zo zahraničia a že bol dodaný z tuzemska.
Ak zahraničná firma nemá v tuzemsku sídlo ani prevádzkareň, je osobou povinnou priznať a zaplatiť daň (samozdanenie) tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá tovar kúpila (§ 69 ods. 2 zákona o DPH). Vaša spoločnosť je platiteľom dane a teda pri splnení podmienok § 49 až 51 uplatní aj právo na odpočítanie dane.
Otázkam týkajúcimi sa dane z príjmov (zrážková daň) sa žiaľ nevenujem.
Vysvetlenie k problematike: tovar bol dodaný zo zahraničia a bola podpísaná darovacia zmluva na sumu bez DPH
Dobrý deň,
ak ide o tovar dodaný z iného členského štátu EÚ bezodplatne, takýto tovar nie je predmetom dane. Predmetom dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu za protihodnotu, teda odplatne – § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Pri tomto tovare nadobudnutom bezodplatne teda nepriznávate DPH.
Dobrý deň. Výrobca softvéru poslal svojim odberateľom informáciu ohľadom aplikácie zmeny v §69 ods. 12 písm. f zákona o DPH od 1.1.2018. A na jednej nemenovanej stránke vypukla panika, že sa to týka (najčastejšie spomínaná je ryža) aj bežného malo a veľkoobchodu s potravinami, reštaurácie a pod. Týka sa to len tovarov (vymenovaných v colnom sadzobníku), ktoré nie sú bežne určené pre ľudskú spotrebu?
Dobrý deň,
posielam Vám linky na informácie zverejnené FR SR, ktoré podrobnejšie vysvetľujú problematiku.
https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DPH/2018/2018.01.05_predaj_T_cez_ERP.pdf
https://www.financnasprava.sk/sk/aktualne-dan-clo/faq/dph
Novela zákona o DPH od 01.01.2018 – aplikácia § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH
Dodávateľ (platiteľ DPH) odberateľovi (platiteľ DPH) dodal tovar vrátane prepravy do požadovaného miesta dodania v tuzemsku. Dodávka sa skladala z tovarov, pri ktorých platiteľ uplatnil prenos daňovej povinnosti na odberateľa podľa § 69 ods. 12 písm. f) alebo písm. g) zákona o DPH, ale tiež aj z tovarov, pri ktorých sa uplatnil bežný režim zdanenia. Aký daňový režim má dodávateľ uplatniť na prepravu, keďže sa preprava vzťahuje na oba druhy tovarov?
Ak s dodávaným tovarom, ktorého časť podlieha prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. f) alebo g) zákona o DPH a časť podlieha bežnému režimu zdanenia, súvisia iné náklady, ktoré sú dodávateľom požadované od kupujúceho (napr. prepravné náklady), tieto náklady sa zahŕňajú do základu dane podľa § 22 zákona o DPH. Pri určení výšky týchto nákladov dodávateľ vychádza z pomeru, ktorý objektívne odráža náklady vzťahujúce sa k dodaniu tovaru, ktorý podlieha prenosu daňovej povinnosti, a k tovaru, ktorý podlieha bežnému režimu zdanenia. Môže ísť o pomer určený podľa množstva dodávaného tovaru, jeho ceny, prípadne iného preukázateľného kritéria.
Prosím o vysvetlenie: treba podľa pomeru rozdeliť prepravu na dve časti a jednu fakturovať s DPH a druhu bez DPH, alebo fakturovať len jednu prepravu a daňový režim dať podľa toho, ktorého tovaru je viac (hodnota, množstvo)?
Dobrý deň,
ak dodávateľ zabezpečí prepravu vo svojom mene a na svoj účet, teda prepravné náklady majú byť súčasťou základu dane, ktorý sa uvádza na faktúre, mal by rozdeliť hodnotu prepravy – na tovar, ktorý zdaňuje, a na tovar, pri ktorom platí prenos daňovej povinnosti. Najobjektívnejšie sa mi zdá rozdelenia podľa pomeru cien tovarov, pretože preprava patrí do základu dane a ten sa vyjadruje v peňažnej hodnote.
Dobrý deň, dodávame potraviny do školských jedálni – základné a materské školy, ktorých zriaďovateľom je obec, do jedálni domov opatrovateľskej služby – zriaďovateľ štát. Títo nie sú platcami dph. Ako začleniť faktúru, ktorú im vystavujem, do kontrolného výkazu DPH? A1 alebo D2 ?
Potraviny dodávame rovnakým zariadeniam, ale jedná sa o súkromné školy, škôlky aj domy opatrovateľskej služby (zriaďovateľ cirkev, alebo iný súkromná osoba). Tiež sú to neplatiči DPH. Mám faktúry začleniť ako D2 ?
ďakujem za odpoveď
Františka Ježeková
Dobrý deň,
dodávate tovar právnickým osobám. V tomto prípade ste povinní vyhotoviť faktúru (§ 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Tieto faktúry sa uvádzajú v časti A.1. kontrolného výkazu, čo je uvedené vo vzore kontrolného výkazu. Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu nájdete vo Finančnom spravodajcovi ročník 2017, príspevok č. 23.
Link:
http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11609
Dobrý deň, riešim takýto problém:
Nakujeme tovar, ktorý patrí do colného sadzobníka10-obilniny, aj 12. Faktúru od dodávateľa sme dostali s prenesenou daňovou povinnosťou. DPH sme si vyrubili a zároveň odpočítali, ako platcovia DPH.
Následne vykonávame predaj v maloobchode s daňou- bloček z ERP – nevieme či subjekt je alebo nie je platca DPH.
Predávame aj na faktúru platcom dph ale aj právnickým osobám, ktoré nie sú platcami DPH (sociálne zariadenia, školy)
Otázka je:
1. ak subjekt kúpi v našej predajni tovar a dostane bloček s dph – má alebo nemá nárok na odpočet?
2. faktúry pre našich odberateľov, pre platcov dph, sú bez dph ? s prenesenou daňovou povinnosťou ?
3. Platí prenesenie daňovej povinnosti aj pre ostatné zmienené právnické osoby (školy, školské zariadenia, domovy OS), ak keď nie sú platcami dph? Musia si sami vypočítať a odviesť dph?
ďakujem za skorú odpoveď.
Františka
Dobrý deň,
– prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH (všetky písmená – od a) až po j), sa uplatní vtedy, ak dodávateľ aj odberateľ sú platiteľmi dane; vyplýva to z úvodnej vety k § 69 ods. 12 zákona o DPH,
– ak maloobchod predá platiteľovi dane tovar s daňou a pri tomto tovare mal byť prenos daňovej povinnosti, nie je možné uplatniť odpočet dane u kupujúceho.
Viac informácií nájdete na stránke FR SR, linky:
https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Aktualne/DPH/2018/2018.01.05_predaj_T_cez_ERP.pdf
https://www.financnasprava.sk/sk/aktualne-dan-clo/faq/dph
Dobrý deň, za predchádzajúce vysvetlenia Vám ďakujem. Teraz riešim problém § 46 – dopravné služby
Slovenská firma A (so slovenským ič dph) si objednala u slovenského dopravcu B -(platcu dph) dopravu zamestnancov zo Slovenska do Českej republiky a späť (jedných odvezie, druhých dovezie) .
Otázka:
Dopravca B účtuje prepravu osôb zo SR do ČR a späť podľa § 46 – bez dph?
a ako sa bude chovať objednávateľ firma A ?
ďakujem
Františka Ježeková
Dobrý deň,
odporúčam pozrieť komentár a príklad k § 46 zákona o DPH. Tam je uvedené pravidlo o mieste dodania služieb (§ 16 ods. 4 zákona o DPH). Medzinárodná doprava osôb je oslobodená od dane v SR aj v ČR (v ČR podľa českého zákona o DPH).
Dobrý deň,
poprosila by som o usmernenie k Prílohe č. 7 k zákonu č.222/2004Z,z., v znení zákona č.656/2006 Z.z.
Sme slovenská firma, platca DPH. Zákazníkovi sprostredkujeme tlač brožúry, ktorá spĺňa podmienky 10% DPH, má kód podľa colného sadzobníka 4901. Tlačiareň nám účtuje za tlač 10% DPH. Môžeme zákazníkovi preúčtovať tiež 10% DPH na vytlačenú brožúru? Máme ju faktúrovať ako tovar alebo ako služby?
Dobrý deň,
vyjadrenia v otázke nie sú jasné. Uvádzate, že “sprostredkujete tlač brožúry” a pýtate sa na uplatnenie sadzby dane 10 %. Tejto sadzbe dane podlieha dodanie tovaru patriaceho do kódu 4901 Spoločného colného sadzobníka (tak ako je uvedené v prílohe č.7 zákona o DPH). To znamená, že ide o prípad, ak tlačiareň predá vytlačený tovar Vašej spoločnosti a Vaša spoločnosť predá tento tovar zákazníkovi.
Tlačiareň Vám zrejme neúčtuje “za tlač”, ale pravdepodobne Vám fakturuje dodanie tovaru, ktoré podlieha sadzbe dane 10 %. Nepoznám zmluvné podmienky a okolnosti dodávky, preto nemôžem jednoznačne uviesť, či ide o dodanie tovaru alebo dodanie služby.
Ak tlačiareň pri výrobe použije vlastný materiál, malo by ísť o dodanie tovaru.
Dobrý deň,
spoločnosť sa rozhodla, že poskytne zamestnancom bezodplatne stravu, ktorú nám dodáva platiteľ DPH.
Je to považované za bezodplatne dodanú službu podľa par. 9 ZDPH a sme povinný odviesť DPH na výstupe?
Stravná jednotka je v hodnote 2,75 € bez DPH, čiže v zákonnom limite. Účtovaná bude voči nákladom a soc. fondu.
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, keďže strava bude poskytnutá zamestnancom bezodplatne, nemáte nárok na odpočítanie dane fakturovanej dodávateľom. A daň na výstupe už potom neuplatňujete.
Dobrý deň, ďakujem za odpoveď.
A prosím Vás, táto neodpočítaná DPH bude z hľadiska dane z príjmov nedaňový náklad?
Predpokladám, že áno.
Žiaľ, ja sa dani z príjmov vôbec nevenujem.
Dobrý deň, ako platiteľ DPH sme kúpili pozemok od neplatiteľa DPH. Pozemok teraz predávame v nezmenenom stave. Prosím Vás, pri predaji vystavíme faktúru s DPH alebo bez DPH? Ide o trvalé trávne porasty. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
predpokladám, že pozemok (trvalé trávne porasty) kúpila obchodná spoločnosť do svojho obchodného majetku. Treba posúdiť, či pozemok je stavebným pozemkom v zmysle definície stavebného pozemku v stavebnom zákone. Odkaz na definíciu stavebného pozemku v stavebnom zákone je uvedený priamo v zákone o DPH (§43h stavebného zákona – zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov). Ak ide o stavebný pozemok, predaj je s DPH (§ 38 ods. 2 zákona o DPH prvá veta). Ak nejde o stavebný pozemok, predaj je oslobodený od DPH (§ 38 ods. 2 zákona o DPH prvá veta).
Pani Jablonková, pekne Vám ďakujem za odpoveď.
dobrý deň,
firma-platca DPH kúpila stavebný pozemok na ktorom postavila obytný dom .Kolaudácia prebehne v tomto roku a hneď v tomto roku príde k predaju.
Ak to predá zdanitelnej osobe ,platcovi DPH-môže uplatniť samozdanenie, alebo vystaví faktúru s DPH?
Ak to predá zdanitelnej osobe,neplatcovi DPH-vystaví faktúru s DPH?
Ak to predá súkromnej osobe-neplatcovi DPH-vystaví faktúru s DPH?
ĎAkujem za Vám za odpoveď.
Dobrý deň,
nový obytný dom predá platiteľ dane v každom prípade za cenu vrátane DPH.
Dobrý deň p.Jablonková,
spoločnosť ,platca DPH, sa zaoberá postúpením pohľadávok.V zmluve s postupcom je presne definovaná výška provízie z vymoženej pohľadávky.Je táto provízia predmetom DPH?
Ďakujem Vám za odpoveď.
Dobrý deň,
no celkom nerozumiem tomu, začo je dohodnutá “provízia z vymoženej pohľadávky”. Spoločnosť pohľadávky kupuje ale vymáha? Poprosím uviesť konkrétne okolnosti.
Provízia za vymoženie pohľadávky veriteľa, ktorú veriteľ zaplatí podnikateľovi, ktorý jeho pohľadávku vymohol, je predmetom DPH.
Dobrý deň,
ide o odkúpenie pohľadávky.Postupník zaplatí Postupcovi odplatu vo výške 75% menovitej hodnoty vymoženej pohľadávky, čiže tých 25% je pre postupníka zisk.
Čiže, ak hodnota pohladávky je 1000,00€ ,odplata je 750,00€ a zisk 250,00€.
Je tých 250,00€ predmetom DPH?
250,00€ +DPH? alebo 208,33+41,67=250,00€
Ďakujem veľmi pekne.
Dobrý deň,
podľa môjho názoru je 750 eur odplata za predanú pohľadávku. Odplatné postúpenie pohľadávky nie je predmetom DPH – § 10 zákona o DPH. Ak postupník vymôže vlastnú pohľadávku (na neho postúpenú) a má zisk 250 eur, toto nie je predmetom dane, ani u postupcu, ani u postupníka.
Dobrý deň pani Ing. Jablonková,
mesto je platiteľ DPH a ako vlastník dodáva vodu do sociálnych bytov. Nájomcovia v uvedených sociálnych bytoch si na meste dobíjajú tzv. čipy na vodomery- platia priamo do pokladne mesta. Je mesto v tomto prípade zdaniteľnou osobou,ak nedosahuje žiadny príjem z predaja vody, je povinné účtovať o DPH na výstupe z prijatých platieb nájomcov alebo to “môže” považovať, že sa nejedná o ekonomickú činnosť /podnikanie/ a posúdiť ako verejnoprospešné činnosti v zanedbateľnom rozsahu a nespadá to do výnimky pod §3, odst.4 – prílohu č. 8 – dodanie vody? Ďakujem.
Dobrý deň,
ak mesto vodu kupuje a predáva (a chápem Vašu informáciu, že mesto nemá príjem, ako informáciu, že za vodu účtuje cenu, za ktorú vodu nakupuje), ide o ekonomickú činnosť, ktorú vykonáva ako zdaniteľná osoba – platiteľ dane, s výnimkou, že ide o dodávky v zanedbateľnom rozsahu, čo ja neviem posúdiť (bolo by treba určiť nejaké kritériá a mať informácie).
Avšak skutočnosť, že mesto prenajíma byty, znamená, že pri tejto činnosti koná ako zdaniteľná osoba. V súvislosti s nájmom dodáva vodu, ako doplnkové plnenie k činnosti zdaniteľnej osoby. Už na základe tohto by som to posúdila ako činnosť vykonávanú v postavení zdaniteľnej osoby, platiteľa dane.
Dobrý deň, slovenská firma – platiteľ DPH na Slovensku bola registrovaná aj ako platiteľ DPH v Rakúsku. Do Rakúska bol prevezený tovar do daňového skladu a z tohto skladu sa teraz predáva tovar do členských krajín odberateľom ktorí sú plátcovia DPH. Ako vystavovať týmto odberateľom faktúry? Premieta sa tento stav aj do výkazov DPH na Slovensku alebo sa to všetko rieši výkazmi odovzdanými v Rakúsku.
Ďakujem za odpoveď – prosím o pomoc som v tom stratená.
Dobrý deň,
posledná transakcia v zmysle slovenského zákona o DPH bolo premiestnenie tovaru zo SR do AT. Toto premiestnenie tovaru sa považuje za dodanie tovaru (§ 8 ods. 4 zákona o DPH) a je oslobodené od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH, uvádza sa v daňovom priznaní (r. 15 a 16) a v súhrnnom výkaze (hodnota tovaru a rakúske IČ DPH slovenskej firmy).
Následne sa uplatňuje rakúsky zákon o DPH – priznanie rakúskej dane z nadobudnutia tovaru, odpočet tejto dane. Následné dodávky tovaru v Rakúsku, resp. z Rakúska do iného členského štátu EÚ sa riadia rakúskym zákonom o DPH (miesto dodania tovaru je tam, kde sa začína preprava tovaru,teda v Rakúsku) a vo výkazoch v SR sa neuvádzajú. Uvádzajú sa v SV podávanom v Rakúsku.
Ďakujem za rýchlu odpoveď.
Dobrý deň,
ešte sa chcem vrátiť k otázke – Ako vystavovať fa týmto odberateľom?
Náležitosti faktúr sú jednotné v rámci EÚ. Takže pri dodaní tovaru z Rakúska s oslobodením od rakúskej DPH sa vyhotoví faktúra bez DPH s informáciou, že dodanie je oslobodené od dane. Teda sa postupuje tak ako znejú fakturačné pravidlá, ktoré sú v § 70 až 74. Vo faktúre sa uvedie rakúske IČ DPH dodávateľa.
Ešte raz veľmi pekne ĎAKUJEM, ale keď fakturujem tovar v rámci Rakúska tak faktúru vystavujem s rakúskou DPH a musím ju odviesť ako daňovú povinnosť, ktorá z hľadiska účtovníctva v rámci firmy tvorí náklad alebo?
Dobrý deň,
rakúska daň sa zinkasuje v cene tovaru a zaplatí sa rakúskemu daňovému úradu. Podnikateľ ju teda len vyberie v cene a odvedie štátu. Ide o rovnaký princíp ako v prípade predaja tovaru za cenu so slovenskou daňou v SR.
Ďakujem pekne.
Dobrý deň
potrebujem vyriešiť situáciu. Slovenská firma plátca DPH vykoná službu pre českú firmu plátcu DPH má aj slovenské IČDPH. Služba sa ale uskutoční na Slovensku na nehnuteľnosti. Jedná sa o plynové zariadenie trvale pripojené k budove. Vystaví slovenská firma faktúru s DPH? na základe §16? alebo bez DPH na základe §15?
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
budova alebo stavba sa má považovať za nehnuteľný majetok vo všetkých jej základných častiach. Okrem hlavnej konštrukcie budovy alebo stavby sa niektoré prvky, ktoré sú namontované v tejto budove alebo stavbe, majú tiež považovať za nehnuteľný majetok, ak tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Ak teda služba, ktorú poskytujete, je službou na nehnuteľnom majetku, miesto dodania služby je tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť (§ 16 zákona o DPH), teda v tuzemsku. Službu fakturujete so slovenskou DPH. Na faktúre môžete uviesť slovenské IČ DPH českého zákazníka.
Ďakujem veľmi pekne
Prajem krásny deň. Sekretárová Dana
Dobrý deň,
v roku 2019 bola zaúčtovaná prijatá faktúra- daňový doklad k prijatej platbe s prenosom daňovej povinnosti podľa §69 ods.12 písm.j Zákona o DPH. V DP bol prenos daňovej povinnosti uvedený v riadkoch 09,10 a v r. 21. V kontrolnom výkaze bol v B1. V r. 2021 bol vystavený daňový dobropis k hore uvedenej faktúre s prenesenou daňovou povinnosťou. Chcem sa spýtať, v kontrolnom výkaze ide do C2 a v daňovom priznaní v ktorých riadkoch?
Ďakujem Kotorová
Dobrý deň,
v daňovom priznaní DPH sa údaje z dobropisu uvedú v riadkoch 24 a 25 (zníženie základu dane a dane) a v riadku 28 (suma, o ktorú sa znižuje odpočítanie dane)..
Dobrý deň prajem,
uplatňujeme § 68b z titulu predaja tovaru na diaľku nezdaniteľným osobám do ČR.
Faktúry teda vystavujeme vrátane českej 21% DPH, tovar sa posiela priamo týmto osobám prepravnou spoločnosťou na dobierku.
Tieto osoby sú zamestnancami š.p. v ČR, u ktorého si dávajú tento tovar preplácať (jedná sa o prac. oblečenie).
Dozvedeli sme sa, že tento š.p. v ČR po predložení faktúry zamestnancom, mu sumu preplatí a následne si faktúru uplatní vo svojom účtovníctve s nárokom na odpočet.
Požadujú od nás, aby na faktúre bol uvedený text, že daná osoba, ktorá si od nás tovar objednáva je ich zamestnancom.
Mení sa z nášho pohľadu týmto niečo pri uplatňovaní §68b (pred tým zásielkový predaj)?
Vopred ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
je potrebné si ujasniť, kto je kupujúci vo vzťahu k predávajúcemu.
Kombinácia
– uplatnenia § 68b zákona o DPH u predávajúceho (predaj tovaru na diaľku na území EÚ nezdaniteľnej osobe resp. osobe, ktorá nezdaňuje nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ – pozrite ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v ktorom je definícia predaja tovaru na diaľku na území EÚ platná pre § 68b zákona o DPH)
a
– uplatnenia odpočtu DPH platiteľom dane v ČR (zdaniteľnou osobou s českým IČ DPH) je určite nesprávna.
Ľudovo povedané: pomotané hrušky s jablkami.
Ak je kupujúcim fyzická osoba (ona si tovar objedná, ona tovar prevezme a zaplatí, ona má právo uplatniť reklamáciu voči predávajúcemu, ….), uplatňujete § 68b zákona o DPH a ostatné Vás nemusí zaujímať. Predávate tovar nezdaniteľnej osobe.
Ak je kupujúcim zamestnávateľ, český platiteľ dane, (tovar objedná, prevezme, zaplatí, má právo na reklamáciu tovaru, …) uplatníte § 43 zákona o DPH – oslobodenie od dane, a kupujúci prizná v ČR českú daň 21 % z nadobudnutia tovaru zo SR a uplatní si odpočet tejto dane (pracovné oblečenie, ktoré kúpil od slovenského platiteľa dane, je tovar určený na podnikanie českého platiteľa dane).
Dobrý deň,
urobili sme dodatočné DP za DPH 12/2020. Týkalo sa to vystavenej faktúry za služby oslobodené od dane pre slovenský firmu. Uvedenú sumu faktúry sme uviedli do r. 15 DP a kontrolný výkaz sme nepodávali. Urobili to to správne?
Ďakujem Kotorová
Dobrý deň,
údaje o dodaní tovaru a služby oslobodenej od dane sa v kontrolnom výkaze neuvádzajú. Táto skutočnosť jednak vyplýva z § 78a zákona o DPH (uvádzajú sa len plnenia, pri ktorých priznáva daň na výstupe buď dodávateľ alebo odberateľ) a je uvedená aj v Poučení na vyplnenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty (str. 3). Vo Vašom prípade sa teda dodatočný kontrolný výkaz nepodáva.
Poučenie na vyplnenie kontrolného výkazu nájdete na stránke finančnej správy v časti Tlačivá.
Dobrý deň. Neviem si rady s touto situáciou.
Ide o fakturáciu dodaného tovaru.
Sme SK firma s VAT registráciou na Slovensku (SK2xxx).
Tovar dovážame z Ruska na Slovensko. Na SK je riadne preclený. Prepravu RU-SK platíme my.
Následne tovar prevážame do nami prenajatého skladu v Slovinsku: zo Slovenska do Slovinska. Prepravu SK-SI platíme my.
Zo Slovinska tovar predávame koncovému zákazníkovu do EÚ s VAT registráciou v konkrétnom štáte. Túto prepravu si už platí koncový zákazník. (doklady o preprave máme)
Je správne, keď to fakturujeme so Slovenským VAT číslom odberateľovi s VAT číslom registrovaným štáte EU – bez dph? Ako reverse charge? Nie je nutná registrácia na VAT v Slovinsku?
Alebo máme postupovať nejako inak?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
správny postup závisí najmä od toho, ako je realizovaná preprava tovaru.
Ak predpokladám, že prepravy sú dve: prvá preprava tovaru sa začne v Rusku a skončí v sklade v Slovinsku a následne na základe objednávky zákazníka sa pri druhej preprave tovar prepraví zo Slovinska do iného členského štátu EÚ ku konkrétnemu zákazníkovi, tak sa postupuje nasledovne:
Určite ste povinní sa registrovať v Slovinsku za platiteľa dane, a to z dôvodu, že po dovoze tovaru z RU do SK nasleduje premiestnenie tovaru v rámci EÚ, a to z SK do SLO. Toto premiestnenie tovaru sa považuje za dodanie tovaru “sám sebe” z SK do SLO (§ 8 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o DPH v spojení s § 13 ods. 2 zákona o DPH – po dovoze tovaru nasleduje fiktívne dodanie tovaru “sám sebe” v rámci EÚ). Ak by ste mali slovinské číslo DPH, uplatní sa pri dovoze tovaru do SR oslobodenie od dane (§ 48 ods. 3 zákona o DPH), teda pri prepustení tovaru do voľného obehu by sa v SK platilo iba clo. Fiktívna dodávka “sám sebe” do SLO je oslobodená od dane podľa § 43 ods. 4 zákona o DPH a uvediete ju v súhrnnom výkaze, ktorý podávate v SK.
Zdaní sa iba nadobudnutie tovaru v SLO v daňovom priznaní, ktoré je potrebné podať v SLO. Uplatníte súčasne aj právo na odpočet tejto slovinskej dane, pretože tovar budete ďalej predávať podnikateľom do iných členských štátov EÚ s oslobodením od slovinskej dane. Tieto dodávky treba uvádzať aj súhrnnom výkaze v SLO.
Zhrnutie:
– dovoz tovaru z RU je v SK oslobodený od dane (po predložení DPH čísla zo SLO),
– premiestnenie tovaru z SK do SLO je v SK oslobodené od dane (povinnosť podať súhrnný výkaz),
– v SLO vzniká povinnosť priznať v daňovom priznaní daň z nadobudnutia tovaru z SK,
– v SLO sa uplatní odpočet priznanej dane,
– dodanie tovaru zo SLO do iných členských štátov EÚ zákazníkov DPH číslom je oslobodené od dane v SLO (povinnosť podať súhrnný výkaz),
Ak sa preprava realizuje inak, ako som predpokladala, môže byť daňové zaobchádzanie iné.
Tovar sa prepravuje tak ako ste predpokladali. Ďakujem.
Dobrý deň prajem, potrebovala by som poradiť ohľadom faktúry vystvavenej z českého Makra. Konkrétne ide o dovoz piva. Na faktúre je uvedená spotrebaná daň a fakturácia za pivo je vystavená s 21% DPH. Obe firmy – dodávateľ aj odberateľ sú platcami DPH. Dodáveteľ CZ a odberateľ SK. Vystavit dodávateľ, teda Makro správne fakúru? Tvrdia, že musia vystaviť faktúru s DPH. Ja predpokladám že ide dodanie tovaru a teda faktúra by mala byť bez DPH.
Ďakujem , Jammnická Eva
Dobrý deň,
ak ide o dodanie tovaru z ČR do SR medzi dvomi platiteľmi DPH, tak DPH má priznať kupujúci v SR (daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu EÚ). V ČR je takéto dodanie tovaru oslobodené od dane. Ak dodávateľ fakturuje sa DPH, mal by bližšie vysvetliť, prečo fakturuje s DPH. Argument, že “musia” nič nevysvetľuje.
Veľmi pekne ďakujem, mám ten istý názor, budem kontaktovať českú firmu
Dobrý deň p. Jablonková dostala som mailom túto odpoveď z českého MAKRA, informácia i po tel.znela, že na výrobky sa nemôže uplatniť DPH. Moja otázka teda znie, čo s 21% DPH na prijatej faktúre? ĎAKUJEM
Na Vaši žádost zasílám informace ohledně Intrakomunitárního dokladu :
· Nelze vystavit při nákupu jakéhokoli zboží, na které se vztahuje spotřební daň, tj. veškeré kolkované výrobky pivo a šumivé vína ( vyjma tichých vín ), tabákové výrobky, PHM.
Na těchto dokladech bylo fakturováno pivo, na které se DPH neuplatňuje.
Tuto informaci vždy sdělujeme na recepci našim zákazníkům v rámci Intrakomunitárního dokladu.
Dobrý deň, neporozumela som, čo vlastne Makro tvrdí. Ak tvrdí, že tovar mal byť bez DPH, tak Vám majú sumu DPH vrátiť.
Dobrý deň, pani Ing. Jablonková,
dovoľujem si Vás touto cestou poprosiť o radu v nasledovnom obchodom prípade:
Spoločnosť platiteľ DPH na základe kúpnej zmluvy kupuje od inej spoločnosti – prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska (platiteľ DPH) hnuteľný a nehnuteľný majetok.
Predmetom kúpnej zmluvy sú okrem hnuteľného majetku aj:
– zabudované sieťové rozvody elektrickej energie nachádzajúcej sa na zjazdovke
– základné stavby vybudované pre osadenie technológie lanovej dráhy – údolnej a dolnej stanice lanovej dráhy a pätky stožiarov lanovej dráhy.
Jedná sa o tzv. líniové stavby, patria pod Dráhový stavebný úrad a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností.
Prosím, uplatňuje sa aj pri predaji takýchto stavieb § 69 ods. 12 c) v nadväznosti na § 38 ods. 8 Zákona o DPH, nakoľko sa jedná o stavby, u ktorých uplynulo viac ako 5 rokov od kolaudácie a dodávateľ sa rozhodol, že predaj nebude oslobodený od DPH?
Ďakujem veľmi pekne.
Rada by som si spravila jasno ohľadne predaja nevratných obalov . Na vystavenej faktúre je nulová sadzba DPH. Uvádza sa tento predaj v tlačive DPH ? Ďakujem krásne za odpoveď.
Dobrý deň,
mohli vy ste uviesť podrobnejšie, o aké nevratné obaly ide? Zákon o DPH má osobitné pravidlá pre
– vratné opakovane použiteľné obaly na nápoje (fľaše a sudy),
– vratné jednorazové obaly.
Pre nevratné obaly nie sú osobitné pravidlá.
napr. Fľaša sirupová – nevratný obal, faktúrované v nulovej DPH, vratné opakovane použiteľné obaly – prepravky, faktúrované s DPH,
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď
Dobrý deň,
nevratný obal – fľaša sirupová – by mal byť súčasťou ceny predávaného tovaru, teda sirupu. Tak je to v maloobchode. Kupujúci platí za sirup a neplatí osobitne za sirupovú fľašu. Nekupuje si dve samostatné veci. Iba sirup (logicky v obale).
Neviem, na akom stupni sa realizuje predaj vo Vašom prípade. Avšak ak ide o predaj sirupu v sirupovej fľaši, tak ide o jedno plnenie a má byť stanovený jeden základ dane.
Prepravky sa zvyčajne účtujú samostatne, zdania sa a pri vrátení prepravky sa uplatní § 25 zákona o DPH – vrátenie tovaru (mínusový základ dane, mínusová daň).
Na zodpovedanie otázok je potrebné poskytnú viac podrobností o konkrétnych transakciách.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň pani Jablonková ,
touto cestou by som Vás chcela poprosiť o radu.
Dodávateľ, ktorým je zahraničná spoločnosť so sídlom v AT a je registrovaná k DPH podľa § 5 v SR (ma pridelene IČ DPH SK…) dodá tovar pod IČ DPH prideleným v SR slovenskej spoločnosti so sídlom v SR a registrovanej pre DPH na Slovensku (§ 4). Tovar je doručený zo skladu z Českej republiky do SR.
Na faktúre je uvedená DPH 20% (sadzba platná podľa legislatívy SR)
Ako máme túto DPH zaúčtovať a uvádzať vo výkazoch ? Máme nárok na odpočet? …. nemala byť faktúra vystavená bez DPH?..resp. nemal byť uplatnený režim samozdanenie?
Je faktúra vystavená správne?.
Ďakujem
Dobrý deň,
podľa toho, čo uvádzate, je osobou povinnou platiť daň kupujúci. Sú však dve možnosti:
– ide o tuzemské dodanie tovaru medzi rakúskou spoločnosťou a slovenskou spoločnosťou – kupujúci je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH,
– ide o cezhraničné dodanie tovaru medzi rakúskou spoločnosťou a slovenskou spoločnosťou (tovar bol prepravený zo skladu v ČR a prepravu zabezpečila slovenská spoločnosť) – kupujúci je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Táto možnosť je málo pravdepodobná, pretože ako uvádzate rakúska spoločnosť dodala tovar slovenskej spoločnosti pod IČ DPH prideleným v SR.
Na základe informácií v otázke nie je možné určiť, ktorá možnosť platí pre tento konkrétny prípad. Na posúdenie by bolo potrebné mať informácie o tom, kto zabezpečil/vykonal prepravu tovaru (český predávajúci, rakúska spoločnosť, slovenská spoločnosť?) a pod akým IČ DPH rakúska firma tovar kupovala v ČR.
Dodanie tovaru rakúskou spoločnosťou teda nemá byť zdanené na strane predávajúceho.
Dobrý deň,
v tejto obchodnej transakcii sme my odberateľ, a viem potvrdiť, že prepravu tovaru zo skladu z Českej republiky vykonala Rakúska spoločnosť na Slovensko, ktorá nám tovar dodala aj vyfakturovala pod SK IČ DPH prideleným v SR (registrácia § 5). Ako som uviedla na faktúre je uvedená 20% DPH.
Informáciu pod akým IČ DPH tovar nakupovala Rakúska firma v ČR nemáme.
Máme teda požiadať, aby nám opravili faktúru a vystavili bez DPH? … a uviedli na faktúre režim DPH ,,reverse charge,,?
Ďakujem
Áno, slovenská spoločnosť je povinná platiť daň – tzv. samozdanenie.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Dobrý deň pani Ing. Jablonková, prosíme Vás o Vaš názor na uvedenú problematiku
Talianska firma registrovaná ako platiteľ DPH v Taliansku má i registráciu podľa § 5 Zákona o DPH (pridelené SK VAT ). Táto firma dodá svojej firme na Slovensku materiál. Dovezený materiál opracuje ďalšia slovenská firma (platiteľ DPH SK). Opracovaný materiál predá talianska firma pod prideleným VAT SK slovenskému odberateľovi (platiteľ DPH).
Firma A – talianska firma VAT IT
Firma B – talianska firma s registráciou podľa §5 zákona o DPH na Slovensku VAT SK
Firma C – slovenská firma registrácia VAT SK – opracovanie materiálu
Firma D – slovenská firma registrácia VAT SK – konečný odberateľ – kúpa opracovaného materiálu.
Firma A (začiatok prepravy v Taliansku) dodá firme B (koniec prepravy na Slovensku) materiál. Materiál opracuje firma C (na Slovensku). Opracovaný materiál zostáva na Slovensku a je dodaný firmou B pre firmu D.
Zdaňovanie
1. Dodávka tovaru z IT (firma A) na Slovensko (firma B, resp. priamo do firmy C).
Fakturácia firma A pre firmu B. Firma B – postup § 11 zákona o DPH; daňové priznanie k DPH riadok 7,8 a zároveň riadok 19; KVDPH od. B1
2. Opracovanie materiálu objednala firma A od firmy C. Firma C fakturuje službu pre firmu A s prenosom daňovej povinnosti. Do výkazu DPH a KVDPH hodnotu dodania služby neuvádza, do súhrnného výkazu áno. (firma B, túto službu neobjednáva pod VAT SK nemá sídlo, ani prevádzku).
3. Firma B dodá opracovaný materiál firme D – Fakturuje bez DPH s poznámkou „prenos daňovej povinnosti“ (§ 69, odst. 2). Hodnotu plnenia uvádza do KVDPH od. A2.
Je možný i postup, že opracovanie materiálu objedná firma B od firmy C. Potom firma C bude fakturovať službu pre firmu B s DPH. Firma B si uplatní odpočet z prijatého plnenia a opracovaný materiál firma B dodá firme D s prenosom daňovej povinnosti ?
Ďakujeme pekne
Dobrý deň,
– firma A uskutoční v IT dodanie tovaru, ktoré je podľa IT zákona o DPH oslobodené od dane,
– firma B uskutoční nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a tak ako uvádzate v daňovom priznaní uvedie daň na výstupe a uplatní odpočítanie dane a taktiež uvedie údaje v kontrolnom výkaze ako uvádzate,
– firma C poskytne službu firme A, ktorá má sídlo v IT, preto je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v IT, služba sa fakturuje bez dane s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu služby a služba sa uvedie v súhrnnom výkaze (v daňovom priznaní a kontrolnom výkaze sa služba neuvádza),
– firma B dodá opracovaný materiál firme D tak ako uvádzate s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 písm. b) zákona o DPH, toto dodanie tovaru sa v kontrolnom výkaze v časti A.2 neuvádza (uvádzajú sa len dodania podľa § 69 ods. 12 písm. f) až j) zákona o DPH), firma D uvedie údaje v časti B.1. kontrolného výkazu,
– ak opracovanie materiálu objedná u firmy C firma B, firma C postupuje rovnako ako keď službu objedná firma A, pretože aj firma B je zahraničnou osobou, má sídlo v IT a nemá v tuzemsku prevádzkareň, má len registráciu podľa § 5 zákona o DPH, čo však nie je rozhodujúce, rozhodujúce je miesto dodania služby podľa ô 15 ods. 1 zákona o DPH, a to je v IT, takže firma C uvedie službu v súhrnnom výkaze, preto potrebuje IČ DPH pridelené firme B v IT.
Ďakujem veľmi pekne
Dobrý pani Ing. Jablonková, prepáčte prosím Vás máme ešte jednu doplňujúcu otázku k tejto téme
Podľa vyjadrenia obchodného partnera z Talianska (VAT IT firma A) by im najlepšie vyhovoval postup, aby neopracovaný materiál priamo dodali z IT firme C na opracovanie, ktorá by ho opracovala a prepravila firme D (konečný odberateľ). Firma C by fakturovala firme A službu – opracovanie materiálu. Firma A by materiál s opracovaním fakturovala firme D. Tento postup, ale zrejme nie je možný.
Ďakujeme
Dobrý deň,
postup je možný, avšak asi nebude firme A vyhovovať.
Firma A môže premiestniť tovar firme C na opracovanie a opracovaný materiál vyfakturovať firme D. Avšak firma A bude mať premiestnenie tovaru z IT na Slovensko, ktoré sa považuje v IT za dodanie tovaru “sám sebe” z IT na Slovensko (kde bude mať firma A nadobudnutie tovaru), a musí sa tu registrovať za platiteľa dane podľa § 5 zákona o DPH a priznať daň z nadobudnutia tovaru na Slovensku, pretože opracovaný tovar v jej vlastníctve sa po opracovaní nevráti do IT.
A dodanie opracovaného tovaru firme D je potom tuzemským dodaním tovaru firmou A s prenosom daňovej povinnosti na firmu D (§ 69 ods. 2 zákona o DPH). Firma C aj v tomto prípade fakturuje opracovanie firme A bez dane, lebo miesto dodania služby je v IT (kde má sídlo príjemca služby – § 15 ods. 1 zákona o DPH).
Dobrý deň prajem, ďakujeme veľmi pekne
ešte by sme mali poslednú otázku. Firma A už má registráciu podľa § 5 zákon o DPH na Slovensku. Ak teda firma A dodá materiál “sama sebe” na Slovensko, musí podať daňové priznanie k DPH (riadok 7,8 ) z tejto dodávky “sama sebe” a nemá nárok na odpočítanie dane (riadok 19) ? Opracovaný materiál potom dodá firme D s uvedením VAT prideleným na Slovensku (§69 odst 2 zákona o DPH) ?
Ďakujeme za Vašu pomoc a Váš čas.
Firma A ako platiteľ dane v SR má nárok na odpočítanie dane priznanej z nadobudnutia tovaru v SR. Je to daň, ktorú ona priznáva a ona má aj nárok na odpočítanie dane.
Finančná spoločnosť sa špecializuje na všetky oblasti.
Poskytujeme vám ponuky pre všetky vaše finančné potreby s osobným úverom a investujeme do vašich veľkých projektov.
a investujte do svojich hlavných projektov.
Táto možnosť je vyhradená pre spoločnosti a vážne osoby, ktoré hľadajú pôžičku na financovanie svojich projektov.
Ponúkame úvery pre jednotlivcov: spotrebné úvery, úvery na bývanie, nákupy úverov, nákupy dlhov na konsolidáciu všetkých dlhov do jedného úveru, školské úvery pre študentov, úvery na auto.
Môžeme vám pomôcť financovať vaše projekty, ako je napríklad výstavba domu, kancelárie, firmy alebo projekt, ktorý si vyžaduje externé financovanie.
Ľudia v núdzi nás môžu kontaktovať pre viac informácií o ponuke, ktorá má byť uspokojená: E-mail: poulaintherese4@gmail.com
Dobrý deň p. Jablonková.
Máme firmu ktorá nie je platcom DPH. V roku 2023 dosiahla tržby za mandátnu činnosť pre firmu zaoberajúcou sa hazardom. V decembri 2023 sme prekročili obrat 49 790 € , máme sa zaregistrovať za platcu DPH ak tržby z mandátnej činnosti sa týkajú hazardu? Ak áno, znamená to pre nás, že na konci budúceho roka budeme prepočítavať DPH koeficientom?
Ďakujem Kotorová.
Dobrý deň,
Pre zodpovedanie Vašej otázky sú relevantné ustanovenia § 4 ods. 1 a 7 a § 41 zákona o DPH.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH je povinná sa registrovať za platiteľa dane zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur. Podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42 zákona o DPH.
Podľa § 41 (Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier) je od dane oslobodené prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu a taktiež činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.
Z cit. ustanovení zákona o DPH teda vyplýva, že hodnota činností vykonávaných na základe mandátnej zmluvy (mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za uvedené odplatu) sa nezapočítava do obratu, ak zo strany mandatára ide o zabezpečenie prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorým sa rozumie
– príjem stávok,
– predaj žrebov,
– výplata výhier a
– ďalšie služby priamo s nimi spojené,
poskytované mandatárom pre mandanta.
Neuvádzate konkrétne, aké činnosti firma ako mandatár vykonáva pre mandanta. Ak však sú splnené podmienky cit. ustanovení zákona o DPH, hodnota poskytovaných služieb sa nezapočítava do obratu podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH, preto firma nie je povinná na základe uvedenej činnosti podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH
Dobrý deň, ďakujem za vysvetlenie. P Jablonková, preposielam Vám časť povinnosti mandatára zo zmluvy pre lepšie posúdenie.
Čl. I
Predmet zmluvy
1. Mandant v rozsahu udelenej licencie poveruje mandatára na zariaďovanie záležitostí uskutočnením v tejto zmluve vymenovaných úkonov spojených so zabezpečovaním prevádzkovania technických zariadení v mene mandanta a na jeho účet a za túto činnosť sa mandant zaväzuje mandatárovi zaplatiť dohodnutú odplatu.
2. Úkonmi, ktorými mandant poveruje mandatára, sa rozumie najmä:
a) zabezpečenie príjmu vkladov a výplaty výhier z technických zariadení a ďalších služieb a úkonov súvisiacich s prevádzkou technických zariadení, ktoré sú ďalej špecifikované v čl. II tejto zmluvy.
Čl. II.
Práva a povinnosti zmluvných strán
1. Práva a povinnosti mandatára :
1.1 Mandatár je povinný umožniť mandantovi umiestniť v prevádzkarni technické zariadenia a počas trvania tejto zmluvy strpieť ich umiestnenie a prevádzkovanie v mene mandanta v prevádzkarni.
1.2 Mandatár je povinný denne zabezpečovať príjem vkladov do hry a výplaty výhier z technických zariadení, ktoré sú alebo budú umiestené v prevádzkarni mandantom (ďalej sa také technické zariadenia bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom, označujú len ako „technické zariadenia mandanta“), pokiaľ v tejto zmluve nie je uvedené inak a pokiaľ mandant neurčí inak.
1.3 Mandatár je povinný zabezpečiť dodržiavanie, dodržiavať a kontrolovať dodržiavanie ustanovení zákona, a to najmä:
a) dodržanie vekovej hranice 18 rokov u osôb obsluhujúcich technické zariadenia mandanta,
b) dodržiavanie vekovej hranice 18 rokov pre osoby zúčastňujúc sa hier na technických zariadeniach mandanta,
c) umiestnenie herných plánov, prevádzkových pravidiel herne a oznamov o zákaze účasti na hrách osobám mladším ako 18 rokov na viditeľnom mieste,
d) osobne sa zúčastňovať mesačných uzávierok (zúčtovania) výťažku z prevádzkovania technických zariadeniach mandanta za účasti zamestnancov mandanta prípadne iných osôb poverených mandantom,
e) dodržiavanie zákazov a povinností obsiahnutých v ust. § 33 zákona v prevádzkarni, t.j. najmä zákazu účasti osôb mladších ako 18 rokov na hazardných hrách a zákazu účasti osôb zaevidovaným v registri fyzických osôb vylúčených z hrania hazardných hier,
f) dodržiavanie zákazu obsiahnutého v ust. § 14 ods. 10 zákona v prevádzkarni, t.j. dodržiavanie zákazu vykonávania hazardných hier akejkoľvek osobe v čase, uvedenom v ust. § 14 ods. 10 zákona, t.j. (podľa znenia účinného v čase uzavretie tejto zmluvy):
na Veľký piatok, 24. a 25. decembra,
v deň štátneho smútku, a
mimo prevádzkového času kasína, herne a prevádzky.
V prípade porušenia tohto bodu 1.3 mandatárom tento na seba preberá všetku zodpovednosť z tohto porušenia plynúcu, ktorá môže spočívať tak v právnom postihu ako i finančnom zo strany na to oprávneného štátneho orgánu. Mandatár sa v plnom rozsahu zaväzuje uhradiť i všetky z tohto dôvodu plynúce postihy, ktoré si štátny orgán uplatní priamo voči mandantovi a to v plnom rozsahu a zároveň škodu spôsobenú mandantovi svojím protiprávnym konaním alebo protiprávnym nekonaním.
1.4 Mandatár je povinný:
a) nepretržite zabezpečovať dostatok finančnej hotovosti pre výplaty výhier na technických zariadeniach mandanta,
b) kontrolovať, či osoby obsluhujúce technické zariadenia mandanta prešli odborným vyškolením a či majú dostatočné znalosti o dodržiavaní ustanovení zákona a o obsluhe technických zariadení mandanta,
c) priebežne sledovať a kontrolovať technický stav technických zariadení mandanta, a to najmä, či nie sú poškodené vonkajšie plášte zariadení, a čistotu dotykových obrazoviek,
d) bezodkladne informovať mandanta o zisteniach preukazujúcich nedostatočnú alebo nesprávnu činnosť technických zariadení mandanta z hľadiska ich riadnej a bezpečnej prevádzky a narušenia podmienok a predpokladov plnenia ich činnosti, a
e) bezodkladne odstraňovať prípadné zistené nedostatky v súčinnosti s mandantom (v prípade nedostatku hotovosti aj bez súčinnosti s mandantom).
Ďakujem Kotorová
Dobrý deň,
podľa môjho názoru možno všetky činnosti mandatára uvedené v zmluve považovať za činnosti oslobodené od dane. Predpokladám, že činnosti uvedené v bode 1.4. písm. e) zmluvy nezahŕňajú opravy technických zariadení. Takáto činnosť by už bola mimo oslobodenia od dane.
Dobrý deň, p. Jablonková,
firma prevádzkuje reštauráciu s podávaním obedov. Od 01.02.2024 sa stala platcom DPH. Obedy vydáva v reštaurácii ale aj rozvozom cez firmu Bistro.sk.s ktorou má uzavretú zmluvu o dodávke jedla. Obedy ktoré sa platia v hotovosti cez Bistro .sk, firma pri odvoze vydáva doklad o zaplatení s 20% DPH. Na konci mesiaca vystaví f.Bistro.sk faktúru kde je vyúčtovanie platieb kartou, provízia Bistra a rozdiel ktorý Bistro zašle odberateľovi na účet. Ako je to s DPH pri platbe kartou za obedy pre prevádzkovateľa reštaurácie?
Ďakujem Kotorová.
Dobrý deň,
dodanie jedla rozvozom k zákazníkovi je na účely zákona o DPH dodaním tovaru a podlieha sadzbe dane 20 %.
Je však potrebné upresniť zadanie otázky:
1. Na základe zmluvy o dodávke jedla medzi reštauráciou a Bistrom.sk, ktorý z týchto dvoch subjektov vystupuje ako dodávateľ jedla pre konečného zákazníka?
2. Ak zákazník platí v hotovosti zamestnancovi Bistra.sk, dostane doklad z ekasy vyhotovený reštauráciou a ako dodávateľ jedla je uvedená reštaurácia?
3. Ak zákazník platí platobnou kartou, na koho bankový účet platí (reštaurácii? Bistru.sk?)?
4. V koho mene sú vyhotovované doklady o dodaní jedla pri platbe v hotovosti a pri platbe platobnou kartou?
5. Na základe čoho sa určuje odmena (provízia) Bistra, sk – ceny jedál? …?
6. Čo presne máte na mysli otázkou „Ako je to s DPH pri platbe kartou za obedy pre prevádzkovateľa reštaurácie?“?
Dobrý deň,
nenapísali ste zatiaľ odpoveď na otázky, skúsim zodpovedať Vašu otázku na základe mojich predpokladov.
Ak predpokladám, že
– všetky doklady o dodaní jedla vyhotovuje pre zákazníkov (konzumentov) vo svojom mene vždy reštaurácia,
– reštaurácia dostane platby v hotovosti,
– platby platobnou kartou idú zrejme na účet Bistra.sk, ktoré ich preúčtuje reštaurácii.
Pri takýchto predpokladoch sa uskutočňujú takéto zdaniteľné plnenia:
– reštaurácia uskutočňuje dodanie tovarov zákazníkom (konzumentom),
– Bistro.sk dostáva odmenu od reštaurácie za poskytnuté služby (rozvoz jedla zákazníkom).
Bistro.sk je povinné vyhotoviť pre reštauráciu faktúru o dodaní tejto služby. Peniaze, ktoré preposiela Bistro.sk (platby platobnou kartou), nie sú z hľadiska DPH relevantné.
Dobrý deň, pani Ing. Jablonková,
spoločnosť – prenajímateľ má v Zmluve o nájme s maloobchodnou prevádzkou ustanovené okrem základného nájomného aj obratové nájomné:
– ak suma Základného nájomného a Spoločných prevádzkových nákladov bez DPH v niektorom/ktoromkoľvek kalendárnom mesiaci počas Doby nájmu bude nižšia ako čiastka predstavujúca 2 % obratu Nájomcu dosiahnutého v danom kalendárnom mesiaci z predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi v Predmete nájmu, Nájomca je povinný zaplatiť Prenajímateľovi za daný kalendárny mesiac aj obratové nájomné vo výške (kladného) rozdielu medzi čiastkou predstavujúcou 2 % obratu podľa predchádzajúcej vety a sumou Základného nájomného a Spoločných prevádzkových nákladov uvedenou v tomto ods. písm. a) a b) tejto Zmluvy. Nájomca je povinný za účelom uvedeným v predchádzajúcej vete vystaviť na Prenajímateľa oznámenie, v ktorom upovedomí Prenajímateľa o výške dosiahnutého obratu za príslušný kalendárny mesiac, a to vždy v lehote najneskôr do 5. (piateho) dňa nasledujúceho mesiaca, po mesiaci ku ktorému sa vzťahuje dosiahnutá výška obratu;
(“Obratové nájomné”);
– Faktúru v sume Obratového nájomného je Prenajímateľ povinný vystaviť v lehote najneskôr do 5 pracovných dní po dni, kedy obdrží oznámenie o výške dosiahnutého obratu za príslušný kalendárny mesiac, so splatnosťou k poslednému dňu mesiaca, v ktorom bolo oznámenie a faktúra vystavená,
Prosím Vás, je faktúra sa obratové nájomné podľa vyššie uvedeného znenia zmluvy o nájme samostatné plnenie podľa §19 ods. 3) Zákona o DPH alebo aplikujem § 25 Zákona o DPH – oprava základu dane?
Ďakujem veľmi pekne.
Dobrý deň,
v danom prípade je len jedno zdaniteľné plnenie – prenechanie práva na užívanie prevádzky dohodnuté medzi prenajímateľom a nájomcom. Ak dôjde k zvýšeniu odplaty za nájom, ako uvádzate v otázke, postupuje prenajímateľ podľa § 25 ods. 1 písm. c) a ods. 3 zákona o DPH. Prenajímateľ teda opraví základ dane a vyhotoví faktúru. Podľa odseku 3 sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, teda faktúra.
Nájomca následne postupuje podľa § 53 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého pri oprave základu dane podľa § 25 zákona o DPH, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ dane, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň, a táto oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dane dostal doklad o oprave základu dane.