23 komentárov

1. Daňovník PO podal riadne daňové priznanie v lehote do 31.03.2020 za rok 2019, v súvislosti s opatreniami COVID-19, následne podal v lehote do 31.03.2020 aj oznámenie o predĺžení lehoty do 30.06.2020, nakoľko má zostatok neodpočítanej daňovej straty od r. 2014.
   Akým spôsobom si môže neodpočítané straty uplatniť v daňovom priznaní za rok 2019 a aký typ daňového priznania podáva opravné alebo riadne DP ?

   • Keďže lehota na podanie daňového priznania spadla do obdobia pandémie, potom sa na podanie daňového priznania a lehotu vzťahuje nový zákon č. 67/2020 Z. z. o mimoriadných opatreniach a to konkrétne § 21 tohto zákona. Lehota bez ohľadu na to či došlo už k podaniu alebo nie sa stanovuje do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, kedy došlo k zrušeniu obdobia pandémie zo strany štátu. Teda ak napr. štát vyhlási ukončenie pandémie v júli 2020, potom lehota na podanie daňového priznania je do konca augusta 2020. Zákon má byť v rámci uplatňovania strát novelizovaný a to ustanovením 24b (novela by mala byť prijatá tento týždeň). Novela zákona č. 67/2020 Z. z. (lex korona) upravuje aj pravidlá uplatňovania daňových strát v mimoriadnom období. Základnou podmienkou na uplatnenie strát podľa lex korona je skutočnosť, že posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na rok 2020 (od 1.1. do 31.12). Ďalšou z podmienok je skutočnosť, že hodnota neuplatnenej straty môže byť uplatnená v úhrne 1 000 000 eur a to za obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018. Teda aj hospodárske roky ukončené v priebehu roku 2015 a 2018. Odpočet daňovej straty uplatňuje tak fyzická osoba ako aj právnická osoba. Postupnosť uplatňovania strát musí byť od roku 2015 do roku 2018. Ak ide o daňovníka z hospodárskym rokom, tento postup môže uplatniť na hospodársky rok, ktorý najskôr skončil 31. októbra 2019. Teda skôr skončené hospodárske roky neuplatňujú tento princíp.

2. Daňovník spoločnosť s.r.o. podal daňové priznanie na daň z príjmov za rok 2019 dňa 29.3.2020.
   Z nového daňového priznania vyplývajú pre daňovníka mesačné preddavky na daň z príjmov.
   Keď štát posunul termín na podanie daňových priznaní na mesiac po skonšení pandémie na koronavírus,
   môže brať daňovník do tohto termínu ako poslednú známu daňovú povinnosť , ktorá vychádza z
   podaného daňového priznania za rok 2018 ?
   Ďakujem.

   • Áno, tým že sa lehota na podanie daňového priznania § 21 zákona č. 67/2020 upravila, podľa § 42 u PU resp. 34 u FO ZDP sa platia preddavky z poslednej známej daňovej povinosti až do lehoty na podanie DP. Teda podľa nových pravidiel bude daňovník platiť preddavky z poslednej známej daňovej povinosti roku 2018. Ak teda napr. vláda zruší pandémiu v júli 2020, lehota na podanie DP je do konca augusta 2020 a do tejto lehoty sa platia preddavky podľa poslednej známej daňovej povinosti z roku 2018. Daňovník si môže upraviť platenie preddavkov na základe podania žiadosti o úpravu platenia preddavkov inak, čo je ale problém z pohľadu práve zákona č. 67/2020, kde je určené, že sa má prerušiť daňové konanie, teda správca dane nevie o tom počas pandémie rozhodnúť, i keĎ aj tam sa uvažujú zmeny. Na druhej strane sa má zaviesť model neplatenia preddavkov pri poklese tržieb o 40 % a viac na základe oznámenia daňovníka, čo by sa malo prvýkrát uplatniť v prípade preddavkov za obdobie máj 2020 alebo druhý kvartál. Táto skutočnosť by mala byť predmetom schvaľovania tento týždeň a malo by to vyplývať z § 24a zákona č. 67/2020 Z. z.

3. Daňovník podal daňové priznanie DPH, ale DPH neuhradil v plnej výške. Podľa zákona 67/2020 §10 – Daňové nedoplatky, nemala by byť neuhradená DPH považovaná za nedoplatok, ak ju daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. Je potrebné posielať po doplatení DPH žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty?

   • No čítate zákon presne ako by čítal každý inteligentný človek. Teda plne s Vami súhlasím, že ustanovenie § 10 zákona č. 67/2020 Z. z. sa uplatňuje na daň definovanú v § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z., kde patria všetky hmotnoprávne zákony vzťahujúce sa k daniam, teda vrátane zákona č. 222/2004 Z. z. Ministerstvo financii však vykladá toto ustanovenie inak a dokonca prejde novelou (ktorú ja priznám sa nechápem), a tvrdí že toto ustanovenie sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty, a teda v tomto prípade ak nezaplatí daňovník v lehote DPH, podlieha výmeru úrokov z omeškania. Novelou sa má toto ustanovenie upraviť, kde sa má doplniť, že napriek tomu že ak si splníte náhradnú lehotu, ustanovenia § 154 až 157 ZoSD nie sú tým dotknuté. Čo ja po novom budem chápať tak, že náhradná lehota je úplne zbytočná lebo správca dane vyrúbi sankcie. Bohužial toto je asi údel rýchlo riešených zákonov bez štipky zamyslenia sa (ospravedlňujem sa za svoje názory, ktoré bohužial nie sú vyjadrením odborného stavu situácie :)).

     • Jedinou výhodou náhradnej lehoty je skutočnosť, že nebudete dlžníkom pre účely externého prostredia. Ale sankcie si zaplatíte a to nie len na účely DPH ak to správne chápem.

4. Kedy bude možné uplatniť “prepadnuté straty” od roku 2014 v DPPO za rok 2019 tak ako to deklarovala vláda (opatrenie je uvedené aj na webe ministerstva financií) a kde,na ktorom riadku DPPO sa má uplatnenie tejto straty uviesť ?
   FS mi na moju otázku nevedela odpovedať, vraj nedostali k tomu žiaden pokyn.

   • Zákon má byť v rámci uplatňovania strát novelizovaný a to ustanovením 24b (novela by mala byť prijatá tento týždeň). Novela zákona č. 67/2020 Z. z. (lex korona) upravuje aj pravidlá uplatňovania daňových strát v mimoriadnom období. Základnou podmienkou na uplatnenie strát podľa lex korona je skutočnosť, že posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na rok 2020 (od 1.1. do 31.12). Ďalšou z podmienok je skutočnosť, že hodnota neuplatnenej straty môže byť uplatnená v úhrne 1 000 000 eur a to za obdobia ukončené v rokoch 2015 až 2018. Teda aj hospodárske roky ukončené v priebehu roku 2015 a 2018. Odpočet daňovej straty uplatňuje tak fyzická osoba ako aj právnická osoba. Postupnosť uplatňovania strát musí byť od roku 2015 do roku 2018. Ak ide o daňovníka z hospodárskym rokom, tento postup môže uplatniť na hospodársky rok, ktorý najskôr skončil 31. októbra 2019. Teda skôr skončené hospodárske roky neuplatňujú tento princíp. TEda ak ste napr. už podali daňové priznanie, potom podáte opravné daňové priznanie a uplatníte si to za rok 2019. MOmentálne platí náhradná lehota na podanie DP v súlade s § 21 zákona č. 67/2020 Z. z., tak ako som popísal vyššie.

5. Dobry den,
   poprosím o stanovisko v pripade stanovenia poklesu trzieb, SZCO-JU, platca dph, prevdzkujem obchod s drobnym tovarom(mam styroch zamestnanocv), kde som musel zatvrit obchod z dovodu nariadenia vlady, od 16.3. v obchode trzba 0. V ramci podnikatelskej cinnosti este prevádzkujem prenajom nehnutelnosti-nehnutelnost mam v obchodnom majetku, kde tu sice najomnici platia, ale cely najom ide na uver.Otazka, moja hlavna podnikatelsaka cinnost je obchod, kde je teda prijem 0 aj za april, mozem uvadzat do poklesu trzieb len obchod, alebo aj ten prenajom, z prenajmu obchod nefinancujem.
   dakujem

   • Predpokladám, že riešite pokles tržieb za účelom opatrenia č. 2 – podpora SZČO od štátu z dôvodu poklesu tržieb. No toto je presne nedomyslený prvok, pretože pojem tržba na tento účel nebol definovaný. Ale MPSVaR pracuje s definičným znakom nariadenia č. 76/2020, kde je definovaná tržba za účelom odkladu poistného. Každý žiadateľ si zvolí jednu z alternatív spôsobu výpočtu poklesu tržieb. Sú 3 možnosti:
     1. Porovnáva sa tržba za vykazovaný mesiac s tržbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roka (napr. pre vykazované obdobie 03 / 2020 – predchádzajúce je 03/2019)
     2. Porovnáva sa priemer tržby v roku 2019 (t.j. 1/12 tržieb za rok 2019) s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť celý rok 2019
     3. Porovnáva sa tržba za február 2020 s tržbou za vykazovaný mesiac – oprávnení sú iba tí, ktorí vykonávali zárobkovú činnosť len časť roka 2019 a začali vykonávať zárobkovú činnosť najneskôr k 1.2.2020

     Teda v tomto prípade ak sa zamyslíme nad pojmom tržba, v podste má ísť o porovnanie príjmu (v jednoduchom účtovníctve a daňovej evidencii) za predmetný aktuálny mesiac z príjmom za mesiac za predchádzajúci rok (alebo priemer) alebo ak ste nepodnikali tak to porovnávate z februárom. Do tržby ide príjem z činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, teda princíp tržby sa neviaže k prevádzke ale k obdobiu a to z činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP

6. Dobrý deň,
   SZČO mal povinnosť platiť preddavky na rok 2019 z poslednej známej daňovej povinnosti za rok 2018, ktorá bola 5000 EUR. Preddavky neplatil. Za rok 2019 dal do 31.3.2020 oznámenie o predľžení lehota na podanie DP za rok 2019 do 30.6.2020. Priznanie zatiaľ nepodal. Teraz by chcel požiadať za mesiac marec príspevok pre druhú skupinu opatrenie č.2, jeho pokles tržieb za marec je viac ako 40 %. V žiadosti sa deklaruje, že má splnené daňové povinnosti podľa zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 29.2.2020.Je možné formou čestného vyhlásenia finančnej správe deklarovať že nebude platiť preddavky na daň z príjmu, teraz by takéto prehlásenie mohol spraviť až teraz v apríli a potom deklarovať v žiadosti, ktorú podá za mesiac marec, že má splnené daňové povinnosti podľa zákona č.595/2003?
   Má vôbec nárok na príspevok, keď neplatil preddavky?
   ďakujem

   • Jednou z podmienok žiadať príspevok od štátu podľa jednotlivých opatrení ( 1 až 4) je skutočnosť, že musíte mať splnenú daňovú povinnosť podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Preddavky na daň z príjmov sa platia z poslednej známej daňovej povinnosti tak ako to určuje samotný zákon o dani z príjmov. Ale daňová povinnosť vzniká až podaním daňového priznania za predmetné zdaňovacie obdobie, kde preddavky sa započítajú na túto daňovú povinnosť a uhrádza sa rozdiel alebo vzniká daňový preplatok. Teda podľa môjho názoru neplatenie preddavkov aj keď táto povinnosť vznikla by nemala mať vplyv na uplatnenie práva na príspevok od štátu, pretože štát by mal skúmať len skutočnosti, ktorými sú splnenie si daňových povinností. Problém ale ktorý je, že nikto nevymedzil čo si práve štát na účely tohto príspevku predstavuje pod pojmom splnenie si daňových povinností podľa zákona č. 595/2003 Z. z. teda či skutočne je namysli splnenie si úhrady dane voči štátu, alebo mali na mysli akejkoľvek povinnosti na úhradu vyplývajúcu z tohto zákona, teda aj preddavku. Tak ako som napísal vyššie platenie preddavkov je zákonná povinnosť vyplývajúca z pravidiel hmotného práva, ale samotný preddavok ešte nie je daňovou povinnosťou. Tá vzniká podaním daňového priznania a je to vyjdarenie výsledného efektu k štátu. Svoj názor som napísal ale skutočne nedovolím si tvrdiť že po odbornej stránke aj zo strany štátu to bude takto vnímané a bohužial orgány nevedia poskytnúť odbornú informáciu v tejto oblasti ako som zisťoval. Teda moje odporúčanie je mať to zaplatené a tým sa vyhnete čomukoľvek. Ak budete žiadať napriek tomu, že ste neplatili preddavky a mali ste, môže dôjsť k tomu, že úrad to bude považovať za nesplnenie daňovej povinnosti a teda nárok nevznikne. Čo je horšie vyhrážajú sa nám princípmi subvenčného podvodu ako trestného činu. Pričom samostatný štát nemá odpovede na otázky a nevie jasne formulovať svoje požiadavky.

7. Dobrý deň, neuplatnené daňové straty za rok 2015-2019 sa budú dať douplatňovať aj v daňovom priznaní za rok 2020, ak nechceme podávať opravné daňové priznanie za rok 2019.
   Ak chceme žiadať príspevky podľa opatrení na zamestnancov, musia byť uhradené odvody za február 2020. Pán minister Krajňák na tlačovej besede (pred Veľkou nocou) povedal, že vláda schválila, že odvody za február nemusia byť zaplatené, ale v žiadnych materiáloch to nie je spomínané.

   Ďakujem

   • Dobrý deň, no podľa návrhu ustanovenie zákona č. 67/2020, ktorý by sa mal schváliť tento týždeň by sa uplatnenie strát podľa lex korona malo uplatniť len na prípady podaní daňových priznaní, kde posledný deň lehoty na podanie daňového priznania spadne do obdobia od 1.1.2020 do 31.12.2020, teda za zdaňovacie obdobie roku 2020 toto ustanovenie § 24b nebude aplikovateľné. Keďže sa posunula lehota na podanie daňového prznania a daňovník už podal DP, opraví tieto skutočnosti započítaním strát cez opravné daňové priznanie, ak ho podá do náhradnej lehoty podľa § 21 zákona č. 67/2020 Z. z.

8. Dobrý deň,
   Firma mala za Marec prepad Tržieb viac ako 40%. Zamestnanci mali vyplatené prekážky v práci za Marec aj za Apríl. V Apríli chce firma požiadať o finančný príspevok za vyplatené prekážky v práci. Je podmienka na priznanie príspevku za Apríl podľa opatrenia 3A pokles tržieb?
   Ďakujem

   • Dobrý deň, ak idete opatrením č. 3, toto opatrenie rieši dva princípy a to
     a) príspevok na vyplatenie časti náhrady mzdy z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 ZP) – 80 % náhrady max. 880 eur na jedného zamestnanca z prekážkami
     b) pokles tržieb, kde sa uplatní princíp príspevku podľa opatrenia č. 2 – teda tak ako u SZČO, pričom príspevok je na jedného zamestnanca
     Model si vyberiete podľa vlastného rozhodnutia a nesmiete ho meniť. Pre 3A sa nepreukazuje pokles tržieb, ten sa preukazuje za účelom príspevku podľa 3B. Príspevok podľa 3B je súčasne najviac vo výške mzdy zamestnanca. Príspevok sa neposkytne na zamestnanca, ktorý mal viac ako 50 % svojho fondu mesačného pracovného času prekážku v práci na strane zamestnanca (napr. PN alebo OČR) alebo dovolenku. Ak má zamestnávateľ veľa zamestnancov na prekážkach a nízky pokles tržieb oplatí sa mu ísť metódou 3A. Ak má málo zamestnancov na prekážkach a vyznmaný pokles tržieb oplatí sa ísť metodou 3B. Výber je na zamestnávateľovi, pričom sa nesmie meniť.

9. Dobrý deň, prosím o usmernenie v prípade SZČO, povinne účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva – (mikroúčtovná jednotka).
   Za účelom určenia %-neho poklesu tržieb sledujeme porovnanie tržieb z účtovníctva, príslušnej triedy výnosov sk. 6, t.j. vyfakturované služby, alebo vychádzame z reálne uhradených faktúr, t.j. príjmov SZČO?

   • Dobrý deň, ak vediete podvojné účtovníctvo a to bez ohľadu či ste SZČO alebo právnická osoba, potom sa tržba určuje podľa § 2 ods. 15 Zákona č. 431/2002 Z. z. o účovníctve teda vychádzate z definície obratu a tým je súhrn výnosov v účtovnej skupine 60, kde účtujete svoju bežnú činnosť. Ak by ste ju účtovali na iných výnosových účtoch v súlade s postupmi, zahrnie sa tam aj tento výnosový účet, čo nepredpokladám, že takú skutočnosť máte.

     • Ďakujem za Vaše cenné rady, ktoré nám sprostredkúvate a prajem pekný deň Vám aj celému tímu.

10. Dobrý deň,
    za mesiac február máme vyrovnané všetky dańové a odvodové povinnosti a chceme žiadať o príspevok na základe poklesu tržieb o 20 % za marec podľa Opatrenia č.3.
    Ak budeme žiadať o ten istý príspevok aj za mesiace apríl, je nutné, aby sme mali zaplatené odvody za marec? Tie sme neplatili z titulu zhoršenej finančnej situácie.
    Ďakujem.

    • Dobrý deň, trochu ste zmeškali čas, ale odpoviem Vám. Samozrejme podmienka musí byť splnená. Ale ak splníte pokles tržieb o 40 % a viac a tým pádom sa marcové odvody zamestnávateľa alebo SZČO presunú do 31.7.2020, potom nejde o nedoplatok na poistnom za mesiac marec.

      • Ďakujem za odpoveď,
        ospravedlňujem sa za meškanie, bola som v omyle, že 21.4. je dnes.

Komentáre su uzatvorené.