V tejto téme môžu predplatitelia AUTORA.sk zadávať svoje .
Daňový poradca, Ing. Vladimír Ozimý bude na ne odpovedať 29.04.2020 o 11h (streda).
Pravidlá:
- Otázky môžu klásť len predplatitelia AUTORA.sk (musíte byť prihlásení)
- Otázky môžete zadať aj vopred, nielen v rámci danej hodiny. V budúcnosti to môže byť len v rámci danej hodiny, budeme vyhodnocovať množstvo otázok v rámci časových a kapacitných možností.
- Každý predplatiteľ môže zadať jednu otázku.
- Otázky sa môžu týkať len vyhlásenej témy, tento krát je téma všeobecnejšia: “Čo Vás trápi v daňových veciach”
- Otázky zadávate v komentári tohoto článku, odpoveď bude priamo pod Vašou otázkou v rámci “stromovej” štruktúry komentárov.
Dobrý deň,
chcela by som Vás požiadať o odpoveď k otázke získania príspevku na udržanie zamestnanosti pri poklese tržieb – výpočet tržby :
S.r.o. poskytujúca služby v období marec 2020 predala aj dlhodobý majetok ( koňa ). Má byť aj tento predaj súčasťou tržieb ?
Keďže služby sú fakturované podľa zmluvných podmienok mesačne, štvrťročne, polročne – mám za to, že súčasťou tržieb majú byť aj doposiaľ nevyfakturované výkony. Uvažujem správne ?
Ďakujem
Začnem najskôr tým, že celé opatrenia sú nastavené po odbornej stránke zle…jedným z týchto problémov je aj fakt, že nie je zákonným spôsobom definovaná tržba pre účely uplatnenia si príspevkov podľa opatrení MPSVaR. Ak ale budeme vychádzať z nejakého logického kľúča, ktorý vyjadrila vláda v nariadení č. 76/2020, potom predmetom tržby sú výnosy u účtovnej jednotky účtujúcej v PU, ktoré sú definované ako obrat podľa § 2 ods. 15 ZoU. Teda hovoríme o účtovnej skupine 60, kde účtuje účtovná jednotka svoju hlavnú činnosť. Ak by postupy ukladali povinnosť účtovať hlavnú činnosť v inej účtovnej skupine, ptom sa zahrnie pre účely tržby aj táto účtovná skupina. Predaj dlhodobého majetku nie je obratom na účely § 2 ods. 15 ZoU, takže nevstupuje ani do tržby na účely príspevku od MPSVaR cez úrady práce.
Ďakujem Vašu odpoveď , poprosím ešte o Váš názor k druhej časti otázky :
– Keďže služby sú fakturované podľa zmluvných podmienok mesačne, štvrťročne, polročne – mám za to, že súčasťou tržieb majú byť aj doposiaľ nevyfakturované výkony. Uvažujem správne ?
áno máte pravdu, z logiky veci, keďže aj hlavná kniha má obsahovať mesačné stavy účtov, a ak bol výkon uskutočnený, malo by sa zohľadniť táto skutočnosť v rámci práva na tržbu…vravím, problém ktorý je, že pre účely opatrení sa tržba jasne nevymedzila. Teda poviem to tak ako to je, teda ak by aj prebiehala kontrola, kontrola bude skúmať len skutočnosť vyplývajúcu z účtovníctva, teda obhájiteľné je to aj aj…ale z logiky veci, ak bol uskutočnený výkon, a právo na tržbu vznikol potom by sa malo o tom účtovať a teda sa to zohľadní v tržbe. Ak o tom účtovať účtovná jednotka nebude, potom to súčasťou tržby (výnosov) v predmetnom období nie je.
Dobrý deň,
prosím o odpoveď na otázku:
spoločnosť, PO, poskytuje služby v oblasti zubného lekárstva. Za svojho zamestnanca, ktorý je súčasne aj spoločníkom, konateľom a odborným garantom zaplatila ročný členský poplatok Slovenskej komore zubných lekárov.
Môže si spoločnosť uplatniť tento poplatok v daňových nákladoch? Ak áno, je treba výšku tohto poplatku zúčtovať ako nepeňažný príjem v mzde zamestnanca?
Ak tento poplatok spoločnosť zaúčtuje ako nedaňový náklad aj v tom prípade by to mal byť nepeňažný príjem v mzde zamestnanca?
Ďakujem za odpoveď.
Želám všetko naj.
Kubatková
Tu treba vychádzať zo skutončnosti, kto vstupuje do právneho vzťahu. Podľa toho čo popisujete členom komory je spoločník, FO, a nie samotná právnická osoba. Teda právny vzťah vzniká medzi komorou a FO. Povinný hradiť členský príspevok je FO nie právnická osoba, teda ak firma preberie platobnú zodpovednosť za svojho spoločníka (zamestnanca) potom ide pre daňové účely o benefit, ktorý je nepeňažným príjmom zamestnanca spoločnosti. Je možné uplatniť princíp brutácie podľa § 5 ods. 3 písm. d) ZDP, a u firmy ide o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 7 ZDP. Ak chcete dostať benefit do daňových výdavkov musítge splniť § 19 ods. 1 ZDP a teda musíte to mať dohodnuté v pracovnej zmluve, vnútornom predpise alebo kolektívnej zmluve
Dobrý deň,
Ako sa bude účtovať odpustenie odvodov do sociálnej poisťovne? Nebude sa účtovať, alebo sa zúčtujú do výnosov/príjmov?
Ďakujem a pekný deň prajem
Za apríl došlo k novele zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, kde sa zaviedol do § 293ex, že zamestnávateľ alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie sú povinní zaplatiť poistné za apríl 2020, ak v apríli 2020 mali uzatvorenú prevádzku na základe rozhodnutia príslušného orgánu najmenej na 15 dní. Toto poistné sa považuje za zaplatené. Teda o sociálnom poistení nebude ZML účtovať, keďže nevzniká záväzok voči sociálnej poisťovni. Pre zdravotné poistenie to neplatí.
Dobrý deň.
1. Prosím viete mi poradiť od akého dátumu je vyhlásená pandémia? Reagujem z dôvodu preplatkov na dani z príjmov a novelou 67/2020, ktorá bola schválená 22.4.2020.
2. Podali sme DP 29.3.2020 z titulu, že máme preplatok na dani a preddavok na daň pre rok je nižší. Je to správne?
a. Do 31.3.2020 sme zaplatili preddavok, ktorý bol vypočítaný z daňovej povinnosti za rok 2018 t.j. vyšší
b. Podaním DP za rok 2019 sme boli v tom, že od 1.4.2020 do 31.3.2021, resp. do 30.6.2021 budeme platiť preddavky z daňového priznania za rok 2019 t.j. poslednej známej daňového povinnosť, ktorá vychádza nižšia
c. Čakali sme preplatok z daňovej povinnosti aj preddavkov, čo sme cez všeobecné podanie požiadali.
d. Odpoveď z FS: preplatok nám nevráti, ale započíta s 2. štvrťrokom, lebo pandémia a potom uvidíme.
Trošku si štát zahral s naším cash, pritom sa snažíme fungovať bez štátnej pomoci. V tomto období sa nič nehovorilo o preplatkoch :(. Tu by sme mohli len požiadať o určenie preddavkov inak? Ak áno, nie je to byrokracia?
Pracuje sa z dátumom 13.3.2020. Teda momentálne platí ustanovenie § 21 lex korona a lehota na podanie daňového priznania je do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci kedy bude vyhlásené ukončenie pandémie. Do tejto lehoty platí daňovník preddavky podľa poslednej známej daňovej povinosti z DP roku 2018. Daňovník môže využiť dve možnosti a to podať žiadosť o platenie preddavkov inak (§ 42 ods. 10 ZDP) alebo uplatniť § 24a lex korona, pri splnení poklesu tržieb o 40 % a viac, kedy zaniká povinnosť platiť preddavky počas pandémie, ak to daňovník vyhlási najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na zaplatenie preddavkov na daň z príjmov.
Dobrý deň,
nezaplatené preddavky za 1Q/2020 : Lex korona, ktorý je účinný od 25.4.2020 – “vrátil späť” povinnosť zaplatiť preddavky na základe DP z roku 2018 napriek tomu, že spoločnosť podala DP 2019 16.3.2020. Nezaplatenie je prekážkou žiadosti o príspevok na ÚPSVaR? Podotýkam, že spoločnosť nemá možnosť podať žiadosť o odpustenie preddavkov v zmysle poklesu tržieb o 40% – a okrem toho táto možnosť sa netýka preddavkov za 1Q/2020.
Ďakujem
Platenie preddavkov za prvý kvartál boli splatné aj na základe zákona lex korona, len tam bola možnosť náhradnej lehoty z dôvodu neplatenia úroku z omeškania. To súhlasím. To celé sa zrušilo, presne tak ako píšete, čo vlastne vrátilo spätne k otázke platenia preddavkov na daň z príjmov. Čo sa týka príspevkov podľa opatrení MPSVaR jednou z podmienok na vyplatenie príspevku je mať splnené v čase podania žiadosti aj daňové povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 595/2003 Z. z, o dani z príjmov. Daňová povinnosť u daňovníka vyplýva z podaného daňového priznania, resp. ak ide o platiteľa dane, ktorý je povinný zraziť daň, zabezpečiť daň. Preddavok daňovníka podľa mňa nie je daňovou povinnosťou, ide len o preddavok, ktorý sa zúčtuje z daňovou povinosťou vyplývajúcou z podaného daňového priznania. Teda podľa môjho názoru preddavky na daň z príjmov sa nemajú skúmať pre účely práva na príspevok, ale bohužial tak ako všetko aj toto nevie nikto jednoznačne vymedziť, pretože tie podmienky sú písané nejednoznačne.
Dobrý deň
pán Ozimý, môže žiadať o príspevok Opatrenie 3a COVID-19 zamestnávateľ sro, ktorý má 2 spoločníkov a jeden z nich je konateľ a zároveň je aj zamestnancom? Za mesiac apríl má prekážku v práci ako zamestnanec…
Ďakujem
To že je konateľ, spoločník je irelevantné. Podľa opatrenia č. 3, ktoré má dva princípy je podstatné aby išlo o zamestnanca na pracovný pomer. Teda musí existovať pracovná zmluva. Ak existuje, potom ak sú splnené aj ostatné podmienky máte právo na príspevok od štátu. Teda postavenie spoločníka a konateľa nie je limitujúcim faktorom ak existuje medzi spoločníkom(konateľom) pracovný pomer.
Dobrý deň, SZČO športovec sa kvôli prerušeniu hokejovej súťaže a výpovede zmluvy zo strany klubu odhlásil zo sociálneho poistenia ku dňu 15.3.2020.Tým pádom k 31.3.2020 nebol sociálne poistený.
Má možnosť žiadať o nejaký príspevok z titulu koronakrízy podľa nejakej platnej schémy ?
Jedine čo by mohlo prichádzať do úvahy je opatrenie č. 4. Len tam je taká skutočnosť, že nesmiete prerušiť ani ukončiť podnikanie. Druhá vec je či športovec je v konečnom dôsledku považovaný za SZČO na účely opatrení tak ako je definovaný k týmto opatreniam. Podľa mňa patrí do ustanovenia časti vykonávania SZČO podľa osobitných predpisov…čo v tomto prípade je vlastne zákon č. 440/2015 o športe. Ak stále deklaruje výkon činnosti, má predelené DIČ (to je podľa mňa podstatné), teda nedošlo k zrušeniu výkonu podnikania, potom opatrenie č. 4 umožňuje poskytnúť príspevok aj SZČO, ktorá nie je poistená. Teda podľa mňa bude rozhodujúce na posúdenie, či naďalej ste evidovaný ako športovec (predpokladám že to vyžaduje aj zákon o športe) alebo ste činnosť športovca ukončili.