Predpis bol zrušený predpisom 128/2005 Z. z.
226/1997 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1997 do 30.04.2005
226
ZÁKON
z 9. júla 1997
o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
Tento zákon upravuje pravidlá posudzovania zakázaných subvencií poskytnutých na tovar vyrábaný a vyvážaný subvencujúcou krajinou, zisťovanie a posudzovanie vážnej ujmy spôsobenej takto subvencovaným tovarom domácemu výrobnému odvetviu, druhy vyrovnávacích opatrení na zabránenie alebo na odstránenie ujmy spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu, ako aj konanie o uplatňovaní týchto opatrení.
§2 Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
subvenciou akýkoľvek nenávratný finančný príspevok zo štátnych zdrojov poskytovaný priamo vládou krajiny vývozu alebo nepriamo prostredníctvom verejnoprávnej ustanovizne alebo prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby krajiny vývozu, ako aj oslobodenie od daní alebo poplatkov poskytované ako výhoda na tovar vyrobený a vyvážaný z krajiny vývozu alebo predávaný na jej domácom trhu,
b)
subvencovaným tovarom tovar vyrobený v krajine vývozu, na ktorého výrobu alebo vývoz bola v tejto krajine poskytnutá zakázaná subvencia,
c)
subvencujúcou krajinou krajina, ktorá poskytla alebo poskytuje svojim výrobcom alebo vývozcom zakázanú subvenciu na tovar na podporu jeho vývozu alebo na jeho prednostný predaj na domácom trhu,
d)
rovnakým alebo podobným tovarom tovar vyrobený v tuzemsku, ktorý je vo všetkých znakoch rovnaký alebo porovnateľný s tovarom dovážaným z krajiny vývozu, alebo tovar vyrobený v tuzemsku, ktorý má podobné znaky, zloženie a vlastnosti ako tovar dovážaný z krajiny vývozu a ktorý môže byť zameniteľný za dovážaný tovar,
e)
domácim výrobným odvetvím všetci tuzemskí výrobcovia rovnakého alebo podobného tovaru; do domáceho výrobného odvetvia sa nezahŕňajú výrobcovia, ktorí sú v obchodnom spojení s dovozcom,
f)
vážnou ujmou závažné poškodenie domáceho výrobného odvetvia majetkového alebo nemajetkového charakteru, podstatné oddialenie zavedenia výroby rovnakého alebo podobného tovaru v tuzemsku spôsobené domácemu výrobnému odvetviu dovozom subvencovaného tovaru alebo iné závažné poškodenie záujmov domáceho výrobného odvetvia (§ 4),
g)
hrozbou vzniku závažného poškodenia domáceho výrobného odvetvia stav, keď možno dôvodne predpokladať, že bezprostredne môže dôjsť k vážnej ujme,
h)
krajinou vývozu krajina pôvodu tovaru;1) ak krajina, ktorá vyváža, nie je totožná s krajinou pôvodu tovaru, krajinou vývozu tovaru sa rozumie krajina, z ktorej sa tovar vyváža do Slovenskej republiky,
i)
vývozcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tovar vyváža z krajiny vývozu tovaru,
j)
dovozcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je deklarantom2) dovážaného tovaru do Slovenskej republiky.
§3 Druhy subvencií
(1)
Subvencie podľa § 2 písm. a) sa podľa účelu, na ktorý sa poskytujú, a ich účinku na domáce výrobné odvetvie rozdeľujú na
a)
zakázané subvencie,
b)
nenapadnuteľné subvencie.
(2)
Zakázanou subvenciou je subvencia, ktorá bola poskytnutá ako výlučná alebo ako jedna z niekoľkých ďalších opatrení na uskutočnenie vývozu tovaru alebo na prednostné použitie domáceho tovaru pred dovážaným tovarom; zakázanou subvenciou je vždy subvencia poskytnutá podľa § 2 písm. a), ak je osobitne určená len pre jeden alebo pre niekoľko podnikov, len pre určité výrobné odvetvie alebo len pre určitú územnú oblasť subvencujúcej krajiny, pričom jej poskytnutie bolo závislé od veľkosti, počtu zamestnancov a hospodárskych výsledkov podniku, ktorému sa subvencia poskytla, alebo od uprednostnenia rozvoja územnej oblasti, ktorej bola subvencia poskytnutá, pred rozvojom ostatných územných oblastí. Za zakázanú subvenciu sa považuje aj inak nenapadnuteľná subvencia (odsek 4), ak na základe rozhodnutia príslušného orgánu bola subvencia rozdelená nerovnomerne medzi podniky, výrobné odvetvia alebo medzi územné oblasti, ktorým podľa právnych predpisov alebo podľa programov rozvoja subvencujúcej krajiny mala byť poskytnutá.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na subvencie poskytované na poľnohospodárske výrobky uvedené v článku 13 Dohody o poľnohospodárstve uzavretej v rámci Svetovej obchodnej organizácie.
(4)
Nenapadnuteľnou subvenciou je nenávratná finančná pomoc zo štátnych zdrojov krajiny vývozu fyzickým osobám a právnickým osobám poskytovaná
a)
na priemyselný výskum alebo na predkonkurenčnú rozvojovú činnosť v príprave výroby, ak táto pomoc tvorí najviac 75 % nákladov na priemyselný výskum alebo 50 % nákladov na predkonkurenčnú rozvojovú činnosť a za predpokladu, že táto pomoc sa poskytuje výlučne na
1.
osobné náklady výskumníkov, technikov a ďalšieho pomocného personálu,
2.
náklady na prístroje, zariadenia, pozemky a budovy,
3.
náklady na konzultácie a im zodpovedajúce služby,
4.
dodatočné režijné náklady,
5.
ostatné prevádzkové náklady, náklady na materiál a dodávky,
b)
zaostávajúcim oblastiam na základe programu rozvoja týchto oblastí schváleného vládou subvencujúcej krajiny; za zaostávajúcu oblasť sa považuje súvislá geografická oblasť s vlastnou hospodárskou a územnou správou, ak v nej za obdobie posledných troch rokov
1.
príjem na osobu alebo na jednu domácnosť alebo hrubý domáci produkt je nižší ako 85 % priemerného príjmu alebo hrubého domáceho produktu na osobu alebo na jednu domácnosť v subvencujúcej krajine,
2.
miera nezamestnanosti je najmenej 10 % nad priemerom nezamestnanosti v subvencujúcej krajine,
c)
ako príspevok na rekonštrukcie a úpravy výrobných zariadení vyvolané novými požiadavkami na životné prostredie, ktoré v krajine vývozu sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, ak tento príspevok
1.
sa poskytuje ako jednorazový,
2.
sa poskytuje najviac do výšky 20 % nákladov na rekonštrukciu a úpravy,
3.
sa použije priamo na skvalitnenie životného prostredia a nedosahujú sa ním úspory výrobných nákladov,
4.
je dostupný všetkým výrobcom v krajine vývozu tovaru, ktorí majú záujem o zníženie dopadov ich výroby na kvalitu životného prostredia.
§4 Zisťovanie a určovanie vážnej ujmy
(1)
Vážnu ujmu domácemu výrobnému odvetviu (ďalej len „ujma“) podľa § 2 písm. f) možno zisťovať v prípade, ak
a)
výška subvencie je vyššia ako 5 % celkovej hodnoty subvencovaného tovaru,
b)
subvencie trvale vyrovnávajú prevádzkové straty podniku alebo výrobného odvetvia vyrábajúceho subvencovaný tovar,
c)
odpúšťajú sa priamo dlhy spojené s výrobou subvencovaného tovaru, to jest odpúšťajú sa vládne úvery alebo sa poskytujú dary zo štátnych zdrojov na splácanie dlhu.
(2)
Ujma je spôsobená vždy, ak okrem splnenia podmienok uvedených v odseku 1 účinkom subvencie je
a)
zabránenie alebo sťaženie vývozu rovnakého alebo podobného tovaru zo Slovenskej republiky na trh subvencujúcej krajiny,
b)
zabránenie alebo sťaženie vývozu rovnakého alebo podobného tovaru zo Slovenskej republiky na trh tretej krajiny alebo zabránenie alebo sťaženie dovozu nesubvencovaného tovaru z tretej krajiny do Slovenskej republiky,
c)
podstatne nižšia cena subvencovaného tovaru v porovnaní s cenou rovnakého alebo podobného tovaru na domácom trhu alebo na trhoch tretích krajín, kde sa predáva rovnaký alebo podobný tovar (ďalej len „zahraničný relevantný trh“),
d)
zvýšenie podielu subvencujúcej krajiny na svetovom trhu s príslušným subvencovaným tovarom v porovnaní s jej priemerným podielom počas uplynulých troch rokov a toto zvýšenie má povahu trvalého rastu počas poskytovania subvencie.
(3)
Aj pri splnení podmienok uvedených v odseku 1 sa ujma nepovažuje za preukázanú, ak subvencujúca krajina dokáže, že poskytnutá subvencia nemala na domáce výrobné odvetvie účinky uvedené v odseku 2.
(4)
Pri určovaní ujmy sa skúma najmä
b)
či došlo k výraznému nárastu dovozu subvencovaného tovaru v absolútnych alebo v relatívnych hodnotách v pomere k výrobe alebo k spotrebe rovnakého alebo podobného tovaru v tuzemsku,
c)
následný vplyv zvýšeného množstva dovážaného subvencovaného tovaru na výšku ceny rovnakého alebo podobného tovaru na domácom trhu a zahraničnom relevantnom trhu, najmä či došlo k významnému predaju subvencovaného tovaru predávaného za nižšiu cenu v porovnaní s cenou rovnakého alebo podobného tovaru na domácom trhu alebo na zahraničnom relevantom trhu a z toho vyplývajúci účinok tohto predaja na domáce výrobné odvetvie z hľadiska ekonomických ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú domáce výrobné odvetvie,
d)
zásoba nepredaného tuzemského rovnakého alebo podobného tovaru,
e)
výška subvencie na jednotku alebo na hodnotu subvencovaného tovaru,
f)
skutočný alebo možný pokles výroby a predaja rovnakého alebo podobného tovaru vyrobeného domácim výrobným odvetvím,
g)
skutočný a možný pokles využitia výrobných kapacít, zamestnanosti a zisku v domácom výrobnom odvetví.
(5)
Pri zisťovaní miery poškodenia domáceho výrobného odvetvia sa skúmajú aj iné skutočnosti, ktoré poškodzujú domáce výrobné odvetvie tak, že je nimi spôsobená aj iná ako majetková ujma, za ktorú sa považujú
a)
skutočné alebo možné záporné účinky na tok peňazí,
b)
zníženie dopytu alebo zmena štruktúry spotreby,
c)
skutočné alebo možné záporné účinky na zvýšenie priamych zahraničných investícií do domáceho výrobného odvetvia,
d)
obmedzenie obchodu a hospodárskej súťaže medzi zahraničnými a domácimi výrobcami,
e)
spomalenie rozvoja technológie v domácom výrobnom odvetví,
f)
zníženie vývoznej výkonnosti domáceho výrobného odvetvia,
g)
spojenie výrobcov dovážaného subvencovaného tovaru s domácimi výrobcami rovnakého alebo podobného tovaru.
(6)
Zistenie závažného poškodenia domáceho výrobného odvetvia alebo hrozba jeho vzniku musí byť založená na preukázaných skutočnostiach a dôkazoch.
§5 Výpočet výšky subvencie z hľadiska získanej výhody
Pre výpočet výšky subvencie z hľadiska ňou získanej výhody pre jej príjemcu platia tieto zásady:
a)
poskytnutie kapitálu do základného imania obchodnej spoločnosti vládou subvencujúcej krajiny sa nepovažuje za poskytnutie výhody, ak je poskytnutý za obvyklých podmienok na území subvencujúcej krajiny,
b)
vládna pôžička poskytnutá subvencujúcou krajinou sa nepovažuje za výhodu, ak nie je rozdiel medzi sumou, ktorú jej prijímateľ platí za túto pôžičku, a sumou, ktorú by zaplatil za porovnateľnú pôžičku na bežnom finančnom trhu subvencujúcej krajiny; za výhodu sa započítava len rozdiel medzi týmito sumami,
c)
vládna záruka na pôžičku sa nepovažuje za poskytnutie výhody, ak nie je rozdiel medzi sumou, ktorú obchodná spoločnosť získavajúca záruku platí za pôžičku zaručenú vládou, a sumou, ktorú by táto obchodná spoločnosť zaplatila za porovnateľnú pôžičku bez vládnej záruky; za výhodu sa započítava len rozdiel medzi týmito dvoma sumami upravený o rozdiely v poplatkoch za pôžičku,
d)
dodávka tovaru alebo služieb, alebo nákupu tovaru vládou subvencujúcej krajiny sa nepovažuje za poskytnutie výhody, ak je poskytnutá za bežnú cenu, za ktorú sa tovar alebo služby poskytujú na trhu subvencujúcej krajiny.
§6 Vyrovnávacie opatrenia
(1)
Na ochranu pred dovozom subvencovaného tovaru alebo pred predajom takéhoto tovaru na zahraničnom relevantnom trhu môže Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnúť o týchto vyrovnávacích opatreniach:
a)
prijatie záväzku podľa§ 18 alebo
b)
uplatnenie dočasného vyrovnávacieho cla podľa § 21, alebo
c)
uplatnenie konečného vyrovnávacieho cla podľa § 22.
(2)
Opatrenie podľa odseku 1 písm. a) možno uplatniť vtedy, ak sa preukáže, že na tovar, ktorý sa doviezol do Slovenskej republiky alebo sa predáva na zahraničnom relevantnom trhu, bola v subvencujúcej krajine poskytnutá zakázaná subvencia, a ak subvencovaným tovarom bola alebo môže byť spôsobená ujma domácemu výrobnému odvetviu.
(3)
Opatrenia podľa odseku 1 písm. b) a c) možno uplatniť vtedy, ak sa preukáže, že na tovar, ktorý sa doviezol do Slovenskej republiky, bola v krajine vývozu poskytnutá zakázaná subvencia, a ak dovozom tohto tovaru bola alebo môže byť spôsobená ujma domácemu výrobnému odvetviu.
(4)
Opatrenia podľa odseku 1 nemožno uplatniť vtedy, ak sa preukáže, že na tovar, ktorý sa doviezol do Slovenskej republiky alebo sa predáva na zahraničnom relevantnom trhu, bola subvencujúcou krajinou poskytnutá nenapadnuteľná subvencia.
(5)
Pri určení sadzby dočasného vyrovnávacieho cla sa vychádza z výšky predbežne vypočítanej ujmy. Dočasné vyrovnávacie clo sa môže uložiť najdlhšie na štyri mesiace.
(6)
Pri určení sadzby konečného vyrovnávacieho cla sa vychádza z výšky vypočítanej ujmy na dobu a v rozsahu nevyhnutnom na vyváženie ujmy, najdlhšie však na päť rokov, ak nebolo vydané rozhodnutie o predĺžení doby uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla (§ 26).
DRUHÁ ČASŤ | KONANIE
§7 Podnet
(1)
Podnet na preskúmanie toho, či sa uskutočnil dovoz tovaru subvencovaného zakázanou subvenciou alebo či sa uskutočnil vývoz takéhoto tovaru na zahraničný relevantný trh, a účinkov takéhoto dovozu a vývozu na domáce výrobné odvetvie (ďalej len „podnet“) môže podať výrobca rovnakého alebo podobného tovaru alebo iná dotknutá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podniká na území Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“).
(2)
Podnet sa podáva písomne ministerstvu.
(3)
Podnet obsahuje
a)
označenie navrhovateľa, ktorý podnet podáva:
1.
meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, a jej identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené,
2.
názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
b)
označenie výrobcu a vývozcu tovaru považovaného za subvencovaný a uvedenie krajiny vývozu,
c)
zoznam výrobcov v Slovenskej republike známych navrhovateľovi, ktorí vyrábajú rovnaký alebo podobný tovar,
d)
označenie tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry tovaru v colnom sadzobníku5) a opis tovaru považovaného za subvencovaný,
e)
f)
rozsah ujmy, ktorá je alebo môže byť spôsobená domácemu výrobnému odvetviu dovozom tovaru považovaného za subvencovaný do Slovenskej republiky alebo jeho vývozom na zahraničný relevantný trh,
g)
dostupné údaje o vplyve ceny tovaru považovaného za subvencovaný na cenu rovnakého alebo podobného tovaru predávaného v tuzemsku a na zahraničnom relevantnom trhu,
h)
údaje o skutočnom alebo o predpokladanom objeme dovozu tovaru považovaného za subvencovaný,
i)
údaje o skutočnom alebo o predpokladanom objeme vývozu tovaru považovaného za subvencovaný na zahraničný relevantný trh,
j)
odôvodnenie podnetu.
(4)
Prílohou podnetu je najmä
a)
doklad o podpore podnetu od výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike,
b)
dôkaz o vzniku ujmy a jej výške.
§8 Preskúmanie podnetu
(1)
Ministerstvo do 15 dní od doručenia podnetu vyzve jemu známych výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, aby sa k podnetu písomne vyjadrili, a zároveň určí lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní; lehota začne plynúť odo dňa doručenia výzvy.
(2)
Ministerstvo do 15 dní od doručenia podnetu si vyžiada písomné stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“), Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“), prípadne iného vecne príslušného ministerstva k doručenému podnetu a zároveň určí lehotu na vyjadrenie stanoviska, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia vyžiadania.
(3)
Ministerstvo pri preskúmavaní podnetu zisťuje:
a)
či podnet obsahuje všetky náležitosti a prílohy podľa § 7 ods. 3 a 4; ak podnet nemá všetky predpísané náležitosti, ministerstvo vyzve navrhovateľa, aby nedostatky podnetu v určenej lehote odstránil,
b)
na základe vyjadrení výrobcov podľa odseku 1, či podnet je podporovaný domácim výrobným odvetvím; podnet sa bude považovať za podporovaný domácim výrobným odvetvím, ak sa k nemu vyjadrili tí domáci výrobcovia, ktorých súhrnná výroba tvorí viac ako 50 % celkovej výroby rovnakého alebo podobného tovaru, a ak viac ako polovica z týchto výrobcov podporuje podnet,
c)
na základe vlastných poznatkov ministerstva a stanovísk ústredných orgánov štátnej správy uvedených v odseku 2, či bola spôsobená alebo hrozí ujma domácemu výrobnému odvetviu.
(4)
Ministerstvo podnet odloží, ak zistí, že
a)
podnet nezískal podporu výrobcov, ktorých súhrnná výroba tvorí viac ako 25 % celkovej výroby rovnakého alebo podobného tovaru,
b)
nie sú dostatočné dôkazy o poskytovaní zakázanej subvencie na tovar považovaný za subvencovaný alebo že nie sú dostatočné dôkazy o spôsobenej ujme a jej výške,
c)
navrhovateľ neodstránil nedostatky podnetu ani po výzve a v lehote určenej ministerstvom.
(5)
O odložení podnetu sa rozhodnutie nevydáva. O odložení podnetu sa písomne vyrozumie navrhovateľ.
(6)
Lehota na preskúmanie podnetu je 90 dní odo dňa jeho doručenia ministerstvu.
§9 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú
a)
navrhovateľ,
b)
výrobca tovaru považovaného za subvencovaný tovar,
c)
vývozca tovaru považovaného za subvencovaný tovar,
d)
dovozca tovaru považovaného za subvencovaný tovar,
e)
výrobca rovnakého alebo podobného tovaru, ktorý podnet podporil alebo sa k podnetu vyjadril,
f)
príslušný orgán krajiny vývozu.
§10 Začatie konania
(1)
Ministerstvo začne konanie o uplatnení vyrovnávacích opatrení (ďalej len „konanie“), ak má na základe preskúmania podnetu alebo na základe vlastných zistení dostatočné poznatky o dovoze subvencovaného tovaru alebo o jeho predaji na zahraničnom relevantnom trhu a o ujme spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu. Konanie sa začne dňom uverejnenia oznámenia o začatí konania v Obchodnom vestníku. Návrh na uverejnenie podáva ministerstvo.
(2)
Oznámenie o začatí konania obsahuje najmä
a)
označenie vývozcu a výrobcu tovaru považovaného za subvencovaný,
b)
označenie tovaru považovaného za subvencovaný,
c)
krajinu vývozu tovaru,
d)
údaje, na ktorých základe sa tovar považuje za subvencovaný, a údaje o druhu subvencie a jej výške,
e)
údaje o predpokladanej ujme spôsobenej domácemu výrobnému odvetviu,
f)
lehotu, v ktorej sa môžu prihlásiť výrobcovia rovnakého alebo podobného tovaru v Slovenskej republike; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní a plynie odo dňa začatia konania.
(3)
Oznámenie o začatí konania sa súčasne s podaním návrhu na uverejnenie oznámenia o začatí konania v Obchodnom vestníku doručí účastníkom konania a Svetovej obchodnej organizácii. Lehota na podanie návrhu na uverejnenie oznámenia o začatí konania v Obchodnom vestníku a na doručenie oznámenia o začatí konania účastníkom konania a Svetovej obchodnej organizácii je 30 dní odo dňa skončenia preskúmania podnetu.
Dokazovanie
§11
(1)
Na posúdenie toho, či sa uskutočnil dovoz tovaru subvencovaného zakázanou subvenciou alebo jeho vývoz na zahraničný relevantný trh, v dôsledku čoho bola alebo môže byť spôsobená ujma domácemu výrobnému odvetviu, ministerstvo môže vyžiadať od účastníkov konania, ministerstiev, iných orgánov štátnej správy a iných osôb potrebné informácie a dôkazy, ktoré sa týkajú podnetu.
(2)
Ministerstvo v priebehu konania vyžiada stanovisko od
a)
vecne príslušného ústredného orgánu štátnej správy k otázke ujmy,
b)
protimonopolného úradu k otázke ochrany hospodárskej súťaže.
(3)
Účastníci konania poskytujú ministerstvu informácie a dôkazy v lehote určenej ministerstvom. Na overenie alebo na získanie ďalších informácií alebo dôkazov môže ministerstvo vykonať šetrenie na mieste alebo použiť dotazník s určením lehoty na vrátenie; táto lehota je najviac 30 dní. Na základe žiadosti účastníkov konania ministerstvo môže určenú lehotu primerane predĺžiť.
§12
(1)
Ministerstvo môže vyžiadať potrebné informácie aj od dotknutých osôb iných štátov, ak o tom informuje príslušný orgán dotknutého štátu a tento orgán v lehote určenej ministerstvom nepodá proti žiadosti námietky.
(2)
Na overenie informácií poskytnutých podľa odseku 1 alebo na získanie ďalších informácií môže ministerstvo, ak je to potrebné, vykonať šetrenie na území iných štátov, ak na toto šetrenie má súhlas osôb, u ktorých sa má vykonať šetrenie, a ak príslušný orgán dotknutého štátu proti šetreniu nepodá námietky v lehote určenej ministerstvom.
§13 Poskytovanie informácií
(1)
Ministerstvo v priebehu konania umožní účastníkom konania oboznámiť sa so všetkými písomnosťami, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie; s dôvernými informáciami sa môžu oboznámiť len za podmienok podľa § 14 ods. 2 a 3. K týmto písomnostiam sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote, ktorú určí ministerstvo. Lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako sedem dní a dlhšia ako 30 dní.
(2)
Ministerstvo pred vydaním rozhodnutia informuje účastníkov konania o podstatných skutočnostiach, ktoré sú podkladom na rozhodnutie, a poskytne im lehotu 30 dní na uplatnenie stanovísk.
§14 Ochrana informácií
(1)
Na účely tohto zákona dôvernou informáciou sa rozumie informácia, ktorej zverejnenie by znamenalo významnú výhodu pre iné osoby alebo ktorá by mala veľmi nepriaznivý vplyv na osobu, ktorá túto informáciu poskytla.
(2)
Osoby, ktoré prichádzajú do styku s dôvernými informáciami zistenými v priebehu konania, sú povinné o nich zachovať mlčanlivosť.
(3)
Dôverná informácia sa môže poskytnúť len účastníkom konania a len so súhlasom osoby, ktorá ju poskytla, a len na účely konania.
(4)
Ministerstvo môže požiadať osobu, ktorá poskytla dôvernú informáciu, aby na účely konania vypracovala jej nedôverné zhrnutie s dostatočne podrobným obsahom tak, aby táto informácia mala dostatočnú vypovedaciu schopnosť.
§15 Ústne prerokovanie veci
(1)
Ministerstvo nariadi ústne prerokovanie veci, ak o to požiada účastník konania alebo zástupca príslušného orgánu krajiny vývozu; jeho neúčasť nesmie byť na ujmu jeho práv.
(2)
Oznámenie o termíne ústneho prerokovania veci podľa odseku 1 ministerstvo uverejní aj v Obchodnom vestníku.
(3)
Ministerstvo pri ústnom prerokovaní prihliada len na informáciu podanú písomnou formou a v určenej lehote.
§16 Zastavenie konania
(1)
Ministerstvo zastaví konanie, ak zanikol dôvod, pre ktorý sa začalo konanie, a to najmä, ak
a)
objem skutočného alebo možného dovozu subvencovaného tovaru do Slovenskej republiky alebo jeho vývozu na zahraničný relevantný trh je zanedbateľný,
b)
výška subvencie na subvencovaný tovar je zanedbateľná alebo ak subvencovaný tovar nespôsobuje ujmu domácemu výrobnému odvetviu,
c)
splnený záväzok (§ 18) stačí na odstránenie ujmy.
(2)
Objem skutočného alebo možného dovozu subvencovaného tovaru do Slovenskej republiky alebo jeho vývozu na zahraničný relevantný trh je zanedbateľný, ak vzhľadom na objem výroby a výrobnú schopnosť domáceho výrobného odvetvia nepredstavuje konkurenciu rovnakému alebo podobnému tovaru.
(3)
Výška subvencie je zanedbateľná alebo nespôsobuje ujmu domácemu výrobnému odvetviu, ak jej podiel na hodnote subvencovaného tovaru je nižší ako 1 %.
(4)
Rozhodnutie o zastavení konania zašle ministerstvo účastníkom konania a oznámenie o vydaní rozhodnutia uverejní v Obchodnom vestníku.
(5)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať rozklad.
§17 Lehota na rozhodnutie
Ministerstvo rozhodne o uplatnení vyrovnávacích opatrení uvedených v § 6 ods. 1 v lehote do 12 mesiacov odo dňa začatia konania. Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o šesť mesiacov.
§18 Rozhodnutie o prijatí záväzku
(1)
Ministerstvo môže v priebehu konania rozhodnúť o prijatí záväzku vývozcu, že s okamžitou platnosťou upraví vývoznú cenu subvencovaného tovaru alebo prestane subvencovaný tovar vyvážať do Slovenskej republiky alebo na zahraničný relevantný trh (ďalej len „záväzok“).
(2)
Ministerstvo môže rozhodnúť o prijatí záväzku uvedeného v odseku 1, ak sa v konaní preukáže, že na tovar dovážaný do Slovenskej republiky alebo vyvážaný na zahraničný relevantný trh bola poskytnutá zakázaná subvencia a že tým bola alebo môže byť spôsobená ujma domácemu výrobnému odvetviu, a zároveň ak vývozcom ponúknutá úprava ceny v tomto záväzku stačí na odstránenie alebo na zabránenie ujmy; takto ponúknutá úprava ceny môže byť nižšia ako rozdiel medzi vývoznou cenou tovaru a cenou tovaru v bežnom obchode, a ak stačí na odstránenie alebo na zabránenie ujmy, ale nesmie byť vyššia ako rozdiel medzi cenou tovaru v bežnom obchode a vývoznou cenou tovaru.
(3)
Ak má ministerstvo výhrady k ponúknutému záväzku, oznámi ich vývozcovi a určí mu lehotu na vyjadrenie.
(4)
Záväzok sa prijíma na dobu určitú, najviac však na päť rokov. V rozhodnutí o prijatí záväzku ministerstvo uloží vývozcovi povinnosť predkladať správu o plnení záväzku najmenej jedenkrát ročne.
(5)
Ak bolo vydané rozhodnutie o prijatí záväzku, nie je možné následne uplatniť dočasné vyrovnávacie clo. Ministerstvo zruší rozhodnutie o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla vydané pred rozhodnutím o prijatí záväzku.
(6)
Rozhodnutia o prijatí záväzku podľa odsekov 1, 2 a 4 a o zrušení dočasného vyrovnávacieho cla podľa odseku 5 ministerstvo doručí účastníkom konania. Oznámenie o vydaní týchto rozhodnutí ministerstvo uverejní v Obchodnom vestníku a zároveň toto oznámenie zašle Svetovej obchodnej organizácii.
§19 Konanie po prijatí záväzku
(1)
Ak ministerstvo po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku počas ďalšieho konania zistí, že sa uskutočnil dovoz subvencovaného tovaru do Slovenskej republiky alebo jeho vývoz na zahraničný relevantný trh a tým sa spôsobila ujma domácemu výrobnému odvetviu,
a)
ďalšie konanie zastaví, ak splnený záväzok stačí na odstránenie ujmy,
b)
zruší rozhodnutie o prijatí záväzku, ak prijatý záväzok nestačí na odstránenie ujmy; vývozca však môže navrhnúť nový zodpovedajúci záväzok.
(2)
Ak ministerstvo po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku počas ďalšieho konania zistí, že sa neuskutočnil dovoz subvencovaného tovaru a nespôsobila sa ujma domácemu výrobnému odvetviu, zruší rozhodnutie o prijatí záväzku a konanie zastaví.
§20 Porušenie záväzku
(1)
Ministerstvo môže rozhodnutie o prijatí záväzku zrušiť, ak vývozca ani po výzve na riadne plnenie prijatého záväzku záväzok alebo podmienky určené v rozhodnutí neplní.
(2)
Ministerstvo požiada o vyjadrenie k návrhu na zrušenie rozhodnutia o prijatí záväzku ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, protimonopolný úrad, prípadne iné vecne príslušné ministerstvo. Ak ministerstvo nedostane od nich vyjadrenie do 15 dní, považuje sa to za ich súhlas.
§21 Dočasné vyrovnávacie clo
(1)
Ministerstvo môže rozhodnúť o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla, ak v konaní zistí, že dovozom subvencovaného tovaru vznikla ujma domácemu výrobnému odvetviu a že oneskoreným uplatnením konečného vyrovnávacieho cla môže vzniknúť neodstrániteľná alebo len ťažko odstrániteľná ujma domácemu výrobnému odvetviu.
(2)
Sadzba dočasného vyrovnávacieho cla nesmie byť vyššia ako zistená výška subvencie. Sadzba dočasného vyrovnávacieho cla môže byť nižšia ako zistená výška subvencie vtedy, ak stačí na odstránenie alebo na zabránenie ujmy domácemu výrobnému odvetviu.
(3)
(4)
Dočasné vyrovnávacie clo sa uplatní po uplynutí 60 dní od začatia konania na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na štyri mesiace. Na návrh vývozcu môže byť uplatňovanie dočasného vyrovnávacieho cla predĺžené na deväť mesiacov.
(5)
Dočasné vyrovnávacie clo sa uplatní najdlhšie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prijatí záväzku, rozhodnutia o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla alebo rozhodnutia o zastavení konania.
§22 Konečné vyrovnávacie clo
(1)
Ministerstvo môže rozhodnúť o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla, ak v priebehu ďalšieho konania po vydaní rozhodnutia o prijatí záväzku alebo rozhodnutia o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla zistí, že sa naďalej dováža subvencovaný tovar, ktorý spôsobuje ujmu domácemu výrobnému odvetviu, a doba platnosti rozhodnutia o prijatí záväzku alebo rozhodnutia o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla uplynula, alebo ak tieto rozhodnutia boli zrušené.
(2)
Konečné vyrovnávacie clo sa uplatní najviac na päť rokov. Sadzba konečného vyrovnávacieho cla môže byť nižšia ako zistená výška subvencie vtedy, ak stačí na odstránenie alebo na zabránenie ujmy domácemu výrobnému odvetviu.
TRETIA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PRIJATÍ ZÁVÄZKU, O UPLATNENÍ DOČASNÉHO VYROVNÁVACIEHO CLA A KONEČNÉHO VYROVNÁVACIEHO CLA
§23
(1)
Ministerstvo požiada o vyjadrenie k návrhu rozhodnutia o prijatí záväzku, o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, protimonopolný úrad a iné vecne príslušné ministerstvo; ak ministerstvo nedostane vyjadrenie do 30 dní, považuje sa to za ich súhlas.
(2)
Rozhodnutia o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla, o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla, o zrušení dočasného vyrovnávacieho cla a o zrušení konečného vyrovnávacieho cla ministerstvo doručí účastníkom konania. Oznámenie o vydaní týchto rozhodnutí ministerstvo uverejní aj v Obchodnom vestníku a zároveň toto oznámenie zašle aj Svetovej obchodnej organizácii.
§24
(1)
Rozhodnutie o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla obsahuje najmä
a)
označenie subvencovaného tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry tovaru v colnom sadzobníku,3)
b)
subvencujúcu krajinu,
c)
označenie navrhovateľa,
d)
označenie vývozcu subvencovaného tovaru,
e)
označenie dovozcu subvencovaného tovaru,
f)
druh a výšku subvencie,
g)
vyčíslenie ujmy, ktorá je spôsobená alebo hrozí domácemu výrobnému odvetviu, a jej zodpovedajúcu sadzbu dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla,
h)
obdobie, počas ktorého sa bude vyberať dočasné vyrovnávacie clo alebo konečné vyrovnávacie clo.
(2)
Rozhodnutie o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla ministerstvo vždy predloží ministerstvu financií, ktoré zabezpečí jeho vyberanie počas obdobia určeného v rozhodnutí ministerstva. Sadzbu dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla na návrh ministerstva a ministerstva financií ustanoví vláda Slovenskej republiky v colnom sadzobníku.8)
§25
(1)
(2)
Dočasné vyrovnávacie clo sa môže uplatniť na tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh, pre toho istého dovozcu najviac na 90 dní pred uložením konečného vyrovnávacieho cla, ak ministerstvo zistí, že
a)
dovoz subvencovaného tovaru, ktorý spôsobuje ujmu, sa už v minulosti uskutočnil alebo že dovozca vedel alebo musel vedieť, že dovoz subvencovaného tovaru spôsobuje ujmu domácemu výrobnému odvetviu,
b)
dovoz subvencovaného tovaru svojou hromadnou ponukou a z hľadiska doby uskutočnenia, objemu a okolností vážne ohrozuje účinok konečného vyrovnávacieho cla.
§26
(1)
Ministerstvo preskúma na základe podnetu účastníka konania alebo na základe vlastného zistenia opodstatnenosť ďalšieho uplatňovania prijatého záväzku alebo konečného vyrovnávacieho cla; ak zistí, že skončenie platnosti prijatého záväzku alebo skončenie platnosti uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla by viedlo k pokračovaniu alebo k opakovaniu dovozu subvencovaného tovaru alebo k opakovaniu jeho vývozu na zahraničný relevantný trh a tým k spôsobeniu ujmy, vydá rozhodnutie o predĺžení doby platnosti prijatého záväzku alebo o predĺžení doby uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla. Ak zistí, že zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o prijatí záväzku alebo rozhodnutie o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla, tieto rozhodnutia zruší.
(2)
Podnet na predĺženie doby platnosti prijatého záväzku alebo na predĺženie doby uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla sa musí podať najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím doby platnosti pôvodne prijatého záväzku alebo doby platnosti uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla.
(3)
Ak počas predĺženej doby platnosti prijatého záväzku podľa odseku 1 nenavrhne vývozca nový zodpovedajúci záväzok, vydá ministerstvo rozhodnutie o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla.
(4)
Rozhodnutím o predĺžení doby platnosti prijatého záväzku alebo doby uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla môže byť doba platnosti prijatého záväzku alebo doba uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla predĺžená najviac na päť rokov odo dňa skončenia platnosti pôvodného rozhodnutia.
(5)
Ministerstvo vydá rozhodnutie o znížení sadzby dočasného vyrovnávacieho cla alebo sadzby konečného vyrovnávacieho cla, ak zistí, že na odstránenie alebo na zamedzenie ujmy stačí nižšia sadzba dočasného vyrovnávacieho cla alebo konečného vyrovnávacieho cla.
(6)
Rozhodnutia o prijatí záväzku, o znížení sadzby konečného vyrovnávacieho cla, o zrušení prijatého záväzku, o zrušení uplatňovania konečného vyrovnávacieho cla, o predĺžení doby platnosti prijatého záväzku, o predĺžení doby platnosti konečného vyrovnávacieho cla ministerstvo doručí účastníkom konania. Oznámenie o vydaní týchto rozhodnutí uverejní ministerstvo aj v Obchodnom vestníku a zároveň toto oznámenie zašle Svetovej obchodnej organizácii.
§27
(1)
Proti rozhodnutiam podľa § 19 až 22 a § 26 môže vývozca, dovozca alebo iný účastník konania podať rozklad v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Podanie rozkladu nemá odkladný účinok. Pri konaní podľa tohto zákona nie je možná obnova konania. Rozhodnutia podľa tohto zákona nie je možné preskúmať mimo odvolacieho konania.
(2)
O rozklade podľa odseku 1 rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej komisie. Ak rozhodnutie ministerstva nie je v súlade s týmto zákonom, minister ho zruší, inak rozhodnutie potvrdí.
(3)
Rozhodnutia podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.11)
§28
Plnenie peňažných záväzkov z rozhodnutí o prijatí záväzku, o uplatnení dočasného vyrovnávacieho cla, o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla je príjmom štátneho rozpočtu.
§29
Dočasné vyrovnávacie clo alebo konečné vyrovnávacie clo na tovar, ktorý bol prepustený do colného režimu voľný obeh, nie je možné uplatniť spätne na dobu pred začatím konania s výnimkou uplatnenia konečného vyrovnávacieho cla na subvencovaný tovar dovezený v takých množstvách a za také krátke obdobie, že oneskorené uplatnenie dočasného vyrovnávacieho cla by mohlo spôsobiť nenapraviteľnú alebo len ťažko napraviteľnú ujmu domácemu výrobnému odvetviu. Konečné vyrovnávacie clo možno v takýchto prípadoch spätne uplatniť na dovezený subvencovaný tovar najdlhšie na 90 dní pred uplatnením dočasného vyrovnávacieho cla.
§30
(1)
Ak dočasné vyrovnávacie clo vypočítané podľa sadzby dočasného vyrovnávacieho cla bolo zaplatené a je vyššie ako vypočítané konečné vyrovnávacie clo, vzniká preplatok.
(2)
Preplatok vráti colný orgán na základe žiadosti tomu, kto sumu dočasného vyrovnávacieho cla zaplatil.
(3)
Žiadosť o vrátenie preplatku možno podať najneskôr 90 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla, inak právo na vrátenie preplatku zaniká. Colný orgán je povinný vrátiť preplatok do 90 dní odo dňa, keď mu bola doručená žiadosť o vrátenie preplatku. Preplatok vráti ten colný orgán, ktorému bolo dočasné vyrovnávacie clo zaplatené.
(4)
Ak dočasné vyrovnávacie clo vypočítané podľa sadzby dočasného vyrovnávacieho cla bolo zaplatené a je nižšie ako vypočítané konečné vyrovnávacie clo, rozdiel sa nevyberá.
(5)
Colný orgán zaplatenú sumu dočasného vyrovnávacieho cla vráti, ak ministerstvo konanie o uplatnení konečného vyrovnávacieho cla zastaví. Na vrátenie dočasného vyrovnávacieho cla sa vzťahujú obdobne ustanovenia odsekov 2 a 3.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§31 Vzťah zákona k správnemu poriadku
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,12) ak tento zákon neustanovuje inak.
§32 Poskytovanie informácií orgánom tretích štátov
Žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sú potrebné v súvislosti s konaním o vývoze subvencovaného tovaru vedeným v tretích štátoch, posudzuje a vybavuje ministerstvo, ak žiadosť predložil orgán, ktorý je príslušný podľa práva tretích štátov žiadať informácie, a ak žiadosť o poskytnutie informácie je riadne odôvodnená.
§33 Vzťah zákona k medzinárodným zmluvám
Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, upravuje vzťahy, ktoré sú predmetom právnej úpravy podľa tohto zákona, inak. V týchto prípadoch platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy.
§34
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 1997.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon.
2)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.
3)
§ 3 zákona č. 59/1997 Z. z. o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru.
4)
§ 4 zákona č. 59/1997 Z. z.
5)
6)
§ 196 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.
8)
11)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
